Absolventi úspešní vo svojom odbore, Tomáš Mihalík NEPREČÍTANÉ 

• Jozef Gönci
• Marcel Lopuchovský
• Tomáš Mihalík

Rozhovor s Tomášom Mihalíkom, absolventom Fakulty telesnej výchovy a športu UK Bratislava, na tému "Absolventi úspešní vo svojom odbore", ktorý v súčasnosti pôsobí ako silový a kondičný špecialista, venujúci sa prevažne profesionálnym športovcom.

---

"Vzdelanie je investícia, ktorá sa vždy vráti ..."

1.    Čomu sa v súčasnosti venuješ a na akej úrovni, prípadne aké sú najvýznamnejšie výsledky v tvojej doterajšej činnosti v súvislosti s povolaním?

Momentálne pôsobím ako silový a kondičný špecialista a venujem sa prevažne profesionálnym športovcom. Navštevujú ma ale aj bežní ľudia v rámci personálneho tréningu, ktorí si nevedia dať rady s boľavým chrbtom alebo po operáciách, napríklad kolenného kĺbu. Klientela je rôznorodá, od tenistov, hokejistov, golfistov a v poslednom čase čoraz viac pribúda mládeže a detí.

Možno začnem od toho prvého. V sezóne 2007/08 som bol pri titule ženského volejbalového tímu Slávia UK. Tam som našiel vášeň pre toto povolanie. Nezabudnem na emóciu, keď sme oslavovali titul a ja som prežíval pocity podobne ako keď som športoval. Istým spôsobom mi to nahradilo pocit zadosťučinenia. Tam som pochopil, že sa chcem kondičnému tréningu venovať na profesionálnej úrovni. Spolupracoval som napríklad s našou bývalou úspešnou golfistkou Zuzanou Kamasovou alebo plavkyňou Denisou Smolenovou alebo hokejovým brankárom Jarom Janusom. Medzi najvýznamnejšie považujem možnosť pôsobiť v zázemí bývalej tenisovej svetovej jednotky Lleytona Hewitta a dozerať na letnú prípravu našich špičkových hokejistov, ako napríklad Mišo Handzuš, Andrej Sekera, Rišo Panik, Tomáš Surový v Banskej Bystrici pod vedením Romana Švantnera a Juraja Moravčíka. Môcť trénovať Miša Handzuša a mať v kancelárii zavesený jeho dres je pre mňa veľkou cťou. Vážim si ho po športovej ale najmä po ľudskej stránke.

2.    Prečo si sa rozhodol študovať na FTVŠ UK, v ktorom roku, akému športu si sa venoval na strednej škole a na akej úrovni?

V roku 1999 som sa ešte aktívne venoval jachtingu na reprezentačnej úrovni a mal som aj olympijské ambície. Vedel som, že chcem študovať vysokú školu, ale chcel som ostať pri športe a veľa mojich kamarátov študovalo práve na FTVŠ. Bola to pre mňa jediná voľba. Paradoxom je, že som sa 2 roky na školu nedostal. Nespravil som prijímačky :), vtedy to bola naozaj výberová škola. Hovorí sa, do tretice všetko dobre. V roku 2002 som nastupoval ako prvák na novootvorený odbor KONDIČNÝ TRÉNER.

3.    Stručne zhodnoť priebeh štúdia, opíš prínos tohto štúdia, a či si sa venoval počas neho tejto činnosti, ktorej sa venuješ v súčasnosti.

Začiatky boli ťažké. Zistil som, že nie všetky predmety ma bavia a že štúdium môže byt celkom veľký žrút času. Popri štúdiu som sa zamestnal v jednom Bratislavskom fitness centre a zrazu som videl, že znalosť anatómie a tréningového procesu nemusí byť úplne na škodu a v praxi sa môžem uplatniť ako osobný tréner. Zrazu sa štúdium stalo oveľa zaujímavejším. Začal som sa o veci oveľa viacej zaujímať a to mi začalo otvárať dvere ďalej. Rad spomínam na to obdobie.

4.    Čo ti dal III. stupeň štúdia, aké certifikáty si si popri tom urobil a kde, ale hlavne ako ti pomohol III. stupeň štúdia v tom, čomu sa venuješ v súčasnosti?

Ku koncu magisterského štúdia som dostal ponuku pokračovať na III. stupni štúdia. Stála predo mnou ďalšia výzva a ja som ju prijal. Mal som šťastie na ľudí, ktorí ma zobrali pod svoje krídla (doc. Vanderka a prof. Kampmiller). Naučil som sa kriticky myslieť a pozerať sa na veci z globálneho hľadiska. Snažil som sa pátrať po zdroji informácii. Samozrejme sme vytvorili na škole aj výbornú partiu, väčšinou to boli ľudia ktorých som si nesmierne vážil už ako študent a zrazu som bol ich kolegom. Bola to pre mňa veľká vec! Veľa som získal aj po praktickej stránke. Vedenie hodín a študentov ma donútilo rozmýšľať inak. Zrazu som bol na druhej strane barikády. Zistil som, ako ťažké môže byť zaujať študentov. S odstupom času si myslím, že to bola veľká škola života a ťažím z nej dodnes. V tej dobe som bol ako špongia bažiaca po informáciách. Cez víkendy som chodieval do Prahy na odborné školenia. Neskôr to bolo do okolitých krajín. Za posledných 8 rokov to je vyše 40 odborných kurzov, konferencií a seminárov. Pri odborných debatách s kolegami na školeniach som zisťoval, že sa nemám za čo hanbiť a že vedomosti mi otvárajú dvere a mal som čoraz viac kontaktov. Tam niekde sa zrodila myšlienka presadiť sa aj v zahraničí. Pôsobil som 3 roky ako kondičný tréner v USA. Momentálne spolu s kamarátmi rozbieham firmu Health & Performance a venujem sa americkej tenistke Varvare Lepchenko ako kondičný tréner.

5.    „Čo ti dala škola?“ - či ťa štúdium dostatočne pripravilo na povolanie ...

Myslím, že mladí ľudia ktorí študujú na FTVŠ si neuvedomujú, že sa môžu v živote presadiť a že im škola dáva kvalitné vedomosti, ktoré sú relatívne zadarmo. Až neskôr pochopia, že mali dávať väčší pozor na hodinách anatómie a fyziológie. Zrazu sú v praxi a nevedia ako zostaviť napríklad tréningový program. Samozrejme škola je len základ. Je to len štartová plošina pre ďalší odborný rast. Ja sa snažím neustále vzdelávať. To Sokratovské “Viem, že nič neviem” mám stále pred očami. Čím viacej sa človek ponára do jadra veci, tým väčšmi zisťuje, koľko toho ešte nevie. To je pre mňa ako hnací motor. Stále napredovať!

6.    S ktorými športovcami zvučných mien si pracoval alebo pracuješ a aké úspechy pod tvojím vedením dosiahli?

Momentálne sa pohybujem medzi USA a Slovenskom. Ako kondičný tréner cestujem so svojimi zverencami po turnajoch alebo sústredeniach. Cestovanie nie je jednoduché, ľudia si to predstavujú ako dovolenku a pri počutí destinácií ako Miami, Los Angeles alebo New York sa im zobrazí ležanie na pláži alebo prechádzka po Manhattane. Niekedy, celé čo človek vidí je hotel, tenisové kurty a fitness centrum. Celý deň si k dispozícii, si zodpovedný za správnu životosprávu v rámci jedla a pitného režimu, rozcvičenie a strečing hráča, silový tréning, regeneráciu a doplnky výživy. Je toho celkom dosť, no napriek náročnosti, to čo robím ma napĺňa a baví a výsledky mojich zverencov sú pre mňa formou zadosťučinenia. V budúcnosti chcem určite otvoriť akadémiu, ktorá by spĺňala svetové parametre ohľadom profesionálneho zabezpečenia športovcov. Je to beh na dlhú trať, uvidíme ako sú na tom moje vytrvalostné parametre, ale snáď to nie je až také zlé, keď ma dostali až sem… :)

7.    Stručne zhodnoť podmienky na vykonávanie svojho povolania na Slovensku, resp. ich porovnanie so zahraničím.

Myslím si, že silový a kondičný tréner u nás je ešte stále nie správne vnímané povolanie. Nie všetky kluby a telovýchovné organizácie chápu dôležitosť správneho rozvoja pohybového aparátu, napríklad u mládeže. V budúcnosti bude čoraz väčší dopyt po odborníkoch, ktorí môžu prispieť k výchove talentovaných športovcov alebo zdravej populácie. Je to skvelé poslanie, ktoré stojí za tú energiu a námahu. Keď vidím ako vnímajú šport napríklad v Austrálii a akým štýlom tam vedú deti k športu, je to radosť pozerať. Keď porovnám situáciu u nás, mám vážnu obavu, že v budúcnosti nebude mať kto nastúpiť za hokejové Áčko a športy, ktoré nie sú až tak populárne zaniknú, lebo ich nebude mat kto robiť.

8.    Čo odporúčaš pre budúcich študentov, čo by mali urobiť, resp. čomu by sa mali venovať a „ako intenzívne“, aby dosiahli podobný úspech ako ty.

Rád by som odkázal mladým študentom, že vzdelanie a vedomosti sú veci, ktoré im nikto nikdy nezoberie. Je to investícia, ktorá sa vždy vráti. Mali by si vedieť odpovedať na otázku ako sa chcú v budúcnosti realizovať a to im pomôže dláždiť cestu. Nikdy by sa nemali dostať do štádia “uveril som si“! Pokora, ktorú potrebujú mať pred tým čo robia, im bude vždy otvárať dvere.
Nikdy by nemali zabudnúť odkiaľ prišli, kto ich učil a na tej ceste za úspechom sprevádzal.
Vždy by si mali vymieňať informácie s kolegami a kamarátmi, lebo nikto nie sme tak múdri, aby sme vedeli všetko!
A ak budú naozaj mať radi to čo robia a budú to robiť s energiou, zanietením a vášňou, ľudia to uvidia a patrične to ocenia. 

Rozhovor spracovali:
doc. Mgr. Marián Vanderka, PhD. (Dekan Fakulty telesnej výchovy a športu UK Bratislava) a
Mgr. František Seman, PhD. (Študijný prodekan)