Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

ČO JE LEPŠIE PRE ŠPORT I SPOLOČNOSŤ – ZMLUVA O REKLAME ALEBO ZMLUVA O SPONZORSTVE V ŠPORTE? NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    31.12.2015JUDr. Peter Sepeši (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    WHAT IS BETTER FOR SPORTS AND THE SOCIETY – AN AGREEMENT/CONTRACT ON ADVERTISING OR AN AGREEMENT/CONTRACT ON SPONSORSHIP IN SPORTS?

    JUDR. PETER SEPEŠI
    PROKURÁTOR ODBORU LEGISLATÍVY A ÚSTAVNÉHO PRÁVA GENERÁLNEJ PROKURATÚRY SR
    ČLEN VÝKONNÉHO VÝBORU SLOVENSKÉHO FUTBALOVÉHO ZVÄZU (SFZ) A ČLEN SFZ
    STÁLY ČLEN RADY UČENEJ PRÁVNICKEJ SPOLOČNOSTI (UČPS) A ČLEN UČPS
    MANAŽÉR PROJEKTU PRÍPRAVY NÁVRHU ZÁKONA O ŠPORTE
    E-MAIL: PETER.SEPESI@GMAIL.COM


    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
    sponzorstvo, sponzor, športovec, podnikanie, športová činnosť, športová legislatíva, príjmy a výdaje občianskych združení, reprezentácia, šport, darovanie, konkurz, reklama, reklamné služby, zmluva

    KEY WORDS:
    sponsorship, sponsor, sportsperson, business, sports, sporting activities, legislation on sports, income and expenditures of civic associations, representation, sport, gifts, competition, advertising, advertising services, contract

    ABSTRAKT:
    Článok sa zaoberá analýzou rozdielov medzi inštitútom zmluvy o sponzorstve v športe a zmluvy o reklame.
    Poukazuje na súčasnú situáciu, kedy športové organizácie získavajú „sponzorské príjmy“ zo súkromného sektora najmä prostredníctvom „spolupráce“, reklamy alebo darov a na situáciu, ktorá nastane s účinnosťou nového zákona o športe, kedy by mal pribudnúť nový inštitút, ktorého hlavným cieľom je podpora športu – Zmluva o sponzorstve v športe.

    ABSTRACT/SUMMARY:
    The article analyses the differences between two types of contracts – the contract on advertising and the contract on sponsorship in sports. It discusses the current situation in which sports associations gain income (from the private sphere) in the form of sponsorship through „cooperation“, advertising or gifts. It also deals with the perspectives of the topic from the point of the new Act on Sports which introduces a totally new type of contract, namely the contract on sponsorship in sports.


    V doterajšom období získavali športové organizácie „sponzorské príjmy“ zo súkromného sektora najmä prostredníctvom „spolupráce“, reklamy alebo darov. S účinnosťou nového zákona o športe by mal pribudnúť nový inštitút, ktorého hlavným cieľom je podpora športu – Zmluva o sponzorstve v športe.

    ZMLUVA O REKLAME V ŠPORTE

    Zmluva o reklame predstavuje často zastieraný nástroj financovania športu, ktorý v sebe skrýva množstvo nevýhod pre všetky zúčastnené subjekty, ako aj pre štát.

    Zmluva o reklame je prirodzene najzaujímavejšia pre reklamné agentúry, ktoré navrhujú, vyrábajú/dodávajú reklamu a dostávajú za svoju štandardnú činnosť riadne zaplatené.

    Treba tiež uviesť, že s naplnením predmetu Zmluvy o reklame je spojených množstvo úkonov a plnení, od navrhnutia formy reklamy, vypracovanie návrhov reklamy, výrobu reklamy až po samotné uskutočnenie reklamy, ktoré je potrebné zabezpečiť v súvislosti s naplnením obsahu zmluvy o reklame, čo taktiež nie je zanedbateľné z pohľadu personálnych, organizačno-technických, časových i finančných nákladov pre športovú organizáciu, najmä ak sa snaží svoje náklady na reklamné plnenia minimalizovať (ak športová organizácia nedá zabezpečiť celú reklamu na kľúč reklamnej agentúre), aby jej čo najviac prostriedkov ostalo na samotný šport.

    ZMLUVA O SPONZORSTVE V ŠPORTE – NOVÝ HYBRIDNÝ INŠTITÚT NA PODPORU ŠPORTU

    Za účelom zjednodušenia prísunu prostriedkov zo súkromných zdrojov do športu s cieľom eliminácie pôsobenia negatívnych stránok inštitútu zmluvy o reklame v športe najmä v prípadoch jej zneužívania, ako aj za účelom sprehľadnenie finančných tokov v športe je v novom Zákone o športe navrhnutá transparentná forma financovania športových organizácii zo súkromného sektora vo forme Zmluvy o sponzorstve v športe.

    Na rozdiel od reklamných zmlúv, kde predmetom právneho vzťahu je priame šírenie odkazu určené na podporu predaja konkrétneho tovaru alebo služby, a na rozdiel od daru, kde to nie je motivujúce pre darcu, pretože všetko čo daruje, dáva zo svojho zisku, pri sponzorstve v športe poskytuje sponzorovaný sponzorovi právo spojiť svoju značku alebo produkt takým spôsobom, ktorým umožňuje sponzorovi využiť príťažlivosť a dobrú povesť sponzorovaného na verejnosti, a tak komunikovať silný a pozitívny odkaz na svoju značku a posilniť tak, nepriamo, uplatnenie na trhu v hospodárskej súťaži a na druhej strane podporiť všeobecne prospešný účel, ktorým je podpora športovej činnosti.

    „Sponzoring“ je určitý hybrid medzi účelovým darom a reklamou, obsahuje v sebe primárne silný prvok finančnej podpory športovej činnosti vykonávanej sponzorovaným (povinné použitie min. 90% sponzorského na túto činnosť), na druhej strane v sebe obsahuje aj prvok propagácie značky sponzora a jej spojenia so značkou/výsledkami/činnosťou sponzorovaného (čo je de facto určitá obmedzená forma reklamy) ale v prísne zákonom limitovanom rozsahu nákladov na prezentáciu tohto spojenia maximálne do 10% sponzorského, lebo primárnym účelom sponzoringu nie je reklama, ale podpora športu.

    Navrhované znenie právnej úpravy Zmluvy o sponzorstve v športe je uvedené v čl. I, § 50 a 51, daňové benefity sú upravené v novele zákona o dani z príjmov v čl. XI.[1]

    KTORÚ MOŽNOSŤ PODPORY ŠPORTU SI VYBERIE PODNIKATEĽ?

    Na úvod uvedieme príklad, aby sme si to lepšie vedeli predstaviť v bežnom živote.

    Ak by chcel podnikateľ zviditeľniť svoju značku na drese individuálneho športovca (vychádzame z toho, že „nalepenie“ loga na dres individuálneho športovca určite nedosiahne 10% sponzorského, ak by bolo sponzorské nad 500 eur), môže to dosiahnuť na základe Zmluvy o reklame, ako aj na základe Zmluvy o sponzorstve v športe.

    Skúste posúdiť sami, ktorý inštitút je z pohľadu spoločnosti prijateľnejší a k čomu by sme mali podnikateľa motivovať a priviesť v záujme podpory transparentnosti ekonomických vzťahov nielen v športe ale v celej spoločnosti.

    Porovnajme si preto z rôznych praktických hľadísk vlastnosti ZMLUVY o REKLAME a vlastnosti ZMLUVY o SPONZORSTVE v športe a urobme si so znalosťou dôležitých detailov vlastný záver.

    Sepe__i_page_001__2_

    Sepe__i_page_002__2_

    NEVYTVORÍME ZMLUVOU O SPONZORSTVE V ŠPORTE BEZ BENEFITU OPROTI ZMLUVE O REKLAME IBA ĎALŠÍ „MŔTVY INŠTITÚT“?

    Ak nebude k transparentnému sponzoringu súkromný sektor motivovaný, je veľmi pravdepodobné, že bude naďalej využívať z pohľadu podnikateľa „bezproblémový“ a „zabehaný“ inštitút zmluvy o reklame, ktorý sa z hľadiska sponzora a uznateľnosti jeho daňových výdavkov správa úplne rovnako ako je to pri výdavkoch na sponzorské, avšak pri reklame sponzorovaný klub svoj príjem zdaňuje a na dôvažok sa pri reklame ani nič nezverejňuje!!!

    Súčasťou návrhu Zákona o športe predloženého do medzirezortného pripomienkového konania z uvedeného dôvodu bol motivačný nástroj tzv. „superodpočet“ nastavený obdobne ako pri vede a výskume, ktorý mal zatraktívniť využitie Zmluvy o sponzorstve v športe, výraznejšie ho odlíšiť od Zmluvy o reklame a podnietiť súkromný sektor k financovaniu športu zo súkromných prostriedkov transparentným spôsobom. Úlohou „superodpočtu“ je motivovať podnikateľov, aby sa podporili a aktívne prispeli k transparentnosti a prehľadnosti financovania športu.

    PODSTATA SUPERODPOČTU

    Podstatou superodpočtu je, že podnikateľ, ktorý poskytne sponzorské vo výške 100% (napr. 10.000 eur) si môže ako uznateľný náklad okrem reálne poskytnutého/vyplateného sponzorského bude môcť účtovne uplatniť v nákladoch ďalších 20 % navyše (t.j. ďalších 2.000 eur), ktoré ale nevypláca.

    Na investícii do športu formou sponzorského sa fakticky spoločne podieľajú sponzor a štát, ktorý bude mať znížený výber daní (ak má sponzor kladný základ dane).

    Pri sponzorskom vo výške 10.000 eur štát de facto prispieva na investíciu sumou 22% t. j. 2.200 eur a právnická osoba sumou 7.800 eur, ktorá by jej ostala po zdanení, ktorú by inak dostal na dani z príjmov z uvedenej sumy. U firmy, ktorá nedosiahla kladný daňový základ, by štát neprišiel o daň (zvýšila by sa strata, ktorú môže odpočítať v nasledujúcich 4 rokoch, ak bude zisková) ale šport (klub, športovec, tréner) by dostal sponzorské na športovú činnosť, t. j. bola by podporená činnosť, ktorá je v štátom/zákonom definovanom verejnom záujme (§ 2 návrhu zákona).

    PENIAZE OSTÁVAJÚ NAĎALEJ „NA OČIACH“

    (VEREJNOSTI, ČLENOV ŠPORTOVÝCH ORGANIZÁCIÍ, KONTROLÓROV ZVÄZOV, HLAVNÉHO KONTROLÓRA ŠPORTU, SPONZORA I DAŇOVÝCH ÚRADOV)

    Je potrebné uviesť, že prostriedky poskytnuté ako sponzorské sa naďalej transparentne používajú v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, musia sa transparentne vyúčtovať vo verejne prístupnom IS športu alebo prostredníctvom transparentného účtu a sekundárne produkujú DPH i daň z príjmu legálne podnikajúcich subjektov, ak sú ziskové.

    Sponzorstvo v športe je pilotný projekt nielen slovenského športu ale slovenskej spoločnosti, ktorého správanie v praxi bude možné prostredníctvom IS športu veľmi dobre sledovať a priebežne analyzovať, kontrolovať a pomerne jasne a rýchlo preukazovať pochybenia a reagovať na ne, hoci aj legislatívne.

    Nikto nechce, aby sponzoring vytvoril priestor na špekulácie alebo zneužívanie tohto inštitútu. Práve naopak, mal by prispieť k zmene myslenia, k transparentným ekonomickým i právnym vzťahom v športe, posilneniu vzájomného rešpektu, dôvery a zodpovednosti nielen vo vzťahu medzi podnikateľom a sponzorovaným športovcom alebo športovým klubom ale aj so štátom.

    Grafické zobrazenie podstatných povinností a procesov súvisiacich so Zmluvou o sponzorstve v športe si môžete pozrieť v nasledujúcej schéme[2]

    Zmluva_o_sponzorstve_v___porte_DEF.pptx

    ZÁVER

    Po dôkladnom a zodpovednom zvážení všetkých vyššie uvedených argumentov sa javí ako logický a legitímny záver, že zmluva o sponzorstve v športe je spôsobilá naštartovať transparentné ekonomické vzťahy nielen v športe.

    Podporme zavedenie tohto inštitútu v slovenskom športe, v slovenskej spoločnosti, zvýhodnime sponzorstvo oproti reklame „superodpočtom“ v akejkoľvek výške (hoci 10%), je to veľmi dôležité nielen ekonomicky ale najmä psychologicky, aby podnikateľ dostal impulz od štátu, že dostáva určitú výhodu výmenou za absolútnu transparentnosť sponzoringu, ktorú pri zmluve o reklame nedokážeme zabezpečiť.

    Prečo to neskúsiť pilotne na jeden rok?

    Pozorne sledujme, kontrolujme a analyzujme prostredníctvom IS športu, kde bude celý proces používania tohto inštitútu pod kontrolou (od zmluvy a jej príloh až po vykazovanie použitia sponzorského) ako sa inštitút zmluvy o sponzorstve v športe správa v praxi a ak zistíme vážnejšie nedostatky, zodpovedne ich vyhodnoťme a urobíme primerané opatrenia, prípadne aj legislatívne zmeny.

    ALTERNATÍVNY NÁVRH POSILŇUJÚCI KONTROLU NAD DODRŽANÍM VEREJNÉHO ZÁUJMU V ŠPORTE PRI „SUPERODPOČTE“

    Pri úvahách o „superodpočte“ sa ponúkajú rôzne špekulatívne spôsoby využitia tohto benefitu, ktoré napriek transparentnosti nastavenia tohto inštitútu v návrhu zákona o športe môžu a aj majú predstavovať prekážku pre strážcov verejných prostriedkov.

    Keď sa však pozrieme na sponzoring a motivujúci benefit „superodpočtu“ cez prizmu „verejného záujmu v športe“, ktorý je definovaný v § 2 návrhu zákona o športe, máme daný rámec na zúženie „superodpočtu“ na projekty, ktoré sa budú nachádzať v tomto rámci.

    Kto má byť garantom toho, že pri „superodpočte“ bude tento rámec dodržaný? Ten kto zodpovedá za verejný záujem v spoločnosti a športe.

    V prvom rade štát, ktorý schvaľuje národné športové projekty, t. j. je nositeľom a manažérom politiky v oblasti športu ale mal by tak robiť spoločne s národnými športovými zväzmi a národnými športovými organizáciami, ktoré sú najvyššími odbornými garantmi príslušného športu, či športovej oblasti.

    Ďalším nemenej dôležitým subjektom sú obce a mestá, ktoré taktiež treba vnímať ako ochrancu verejného záujmu v príslušnom samosprávnom území, pričom je treba tiež povedať, že zahrnutím nákladov na sponzorské do nákladov podnikateľa sa znižuje výber na dani z príjmu, ktorej podiel je zdrojom financovania obcí a miest, čo ešte viac zvyšuje legitimitu obce, aby mala oprávnenie rozhodovať o tom, aké projekty budú v záujme jej obyvateľov považované za projekty vo verejnom záujme z pohľadu daného samosprávneho územia.

    Z uvedeného vyplýva, že „superodpočet“ by v súlade s deklarovaným verejným záujmom v športe bolo možné uplatniť pri financovaní

    1. národných športových projektov (pozri § 75 ods. 1 až 3 návrhu zákona o športe[3] ) organizovanie svetových športových podujatí), kde by štát motivoval k participácii na časti nákladov projektu aj súkromný sektor
    2. športových projektov schválených ministerstvom a národným športovým zväzom alebo národnou športovou organizáciou a
    3. športových projektov schválených obcou alebo mestom a prípadne aj národným športovým zväzom alebo národnou športovou organizáciou.

    Poznámky pod čiarou:
    1. Návrh zákona o športe je dostupný na stránke NR SR: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1723 ^
    2. Dostupné na internete: https://docs.google.com/presentation/d/1MS-P20YkQebVaIwwBdxIvRnjrWan8mOjuvM06xVK3RM/edit#slide=id.p4 ^
    3. Znenie § 75 ods. 1 v návrhu zákona o športe:
      (1) Vláda môže rozhodnúť o poskytnutí príspevku prostredníctvom príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu športovej organizácii zapísanej v registri právnických osôb na národný športový projekt, ktorým je
      a) výstavba a rekonštrukcia športovej infraštruktúry národného významu,
      b) podpora národného projektu športu pre všetkých so zameraním na mládež,
      c) organizovanie významnej súťaže podľa § 55 ods. 1 písm. b).
      (2) Ministerstvo školstva môže z prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnúť športovej organizácii zapísanej v registri právnických osôb príspevok na národný športový projekt, ktorým je
      a) účasť na významnej súťaži podľa § 3 písm. h) prvého bodu,
      b) účasť na významnej súťaži podľa § 3 písm. h) druhého až štvrtého bodu vrátane prípravy na túto súťaž,
      c) plnenie úloh verejného záujmu v športe národnými športovými organizáciami.
      (3) Za národný športový projekt sa považuje aj
      a) zabezpečenie prípravy športovcov podľa zoznamu najvýkonnejších športovcov a ich účasti na významnej súťaži,
      b) zabezpečenie plnenia úloh Slovenského olympijského výboru,
      c) zabezpečenie prípravy zdravotne postihnutých športovcov a plnenie úloh Slovenského paralympijského výboru. ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti