Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Facebook: protiprávny zdroj reklamy advokáta? NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    06.07.2012JUDr. Jaroslav Čollák PhD.
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Tento pomerne krátky a vecný príspevok by sme radi začali autorskou poznámkou v ktorej tvrdíme, že potreba reagovať na aktuálne problémy spoločnosti je viac ako aktuálna a potrebná. Bez nej sa akémukoľvek spoločenstvu ľudí determinovaných právnym poriadkom môže stať, že právo, ktoré bude ovplyvňovať ich každodenné chovanie a správanie, stratí "kontakt s realitou" a dostane sa do úlohy práva mŕtveho, čo sme už v histórii zopárkrát zažili, a vždy to bol kontraproduktívny, ba až negatívny zážitok.

    V čase, kedy sa internet stáva novým svetovým fenoménom a dnes, kedy sociálne siete vládnu voľnému času, dá sa povedať pre každého z nás je téma, o ktorej chceme viesť krátku polemiku, viac ako aktuálna.

    Výkon advokátskeho povolania dnes nie je jednoduchým povolaním, skôr naopak. Práve pod prizmou uvedeného treba chápať a viac menej ospravedlniť snahu každého jedného advokáta, spolupracovníka, či člena ktorejkoľvek advokátskej kancelárie na Slovensku získať si čo najväčšie množstvo prípadných záujemcov, či prípadných klientov.

    Je však starou známou skutočnosť, že reklamné služby, ktorými si advokátska kancelária môže „zháňať“ svojich potencionálnych klientov sú obmedzené. Nie sú obmedzené zákonnou cestou, sú obmedzené inak.

    Slovenská advokátska komora (ďalej „SAK“) ako jedna z mnohých samosprávnych - záujmových organizácií/orgánov stanovuje určité pravidlá či postupy, ktorými upravuje najrôznejšie „zákutia“ advokátskeho povolania. O množine týchto opatrení ako aj o množine oblastí ktoré táto upravuje sa zmieňovať nebudeme, nakoľko chceme upozorniť na konkrétnu, mnohokrát sa vyskytujúcu skutočnosť.

    Ak by sme sa o možnostiach a formách reklamy, ktorá je v advokátskej „brandži“ prípustná chceli dozvedieť viac, museli by sme siahnuť do interných dokumentov tejto komory. Konkrétne „Uznesenia konferencie advokátov“ nám v časti – „Advokátsky poriadok“ povedia viac.  

    Vráťme sa však ešte raz krátkym exkurzom na úvod a ozrejmime si, čo to vlastne ten posvätný Facebook[1] je. Širokospektrálnu charakteristiku tejto novodobej dogmy nájdeme na internete ľahšie ako sa nám na prvý pohľad môže zdať[2], avšak pre naše potreby je podstatná iná skutočnosť. Tou skutočnosťou je to, že ide o webovú stránku, a po druhé – ide o sociálnu sieť, teda nejde o webovú stránku v klasickom slova zmysle. Ide o internetovú stránku, na ktorej komunikuje v súčasnosti viac ako 600 miliónov užívateľov každú hodinu, deň, mesiac. Ide o stránku, kde sú koncentrované rôzne názorové skupiny, platformy – ľudia sa do týchto skupín môžu slobodne prihlasovať a odhlasovať. Takýmto spôsobom sa na tejto sociálnej sieti tvoria cielené skupiny osôb spojené spoločným názorom, cieľom alebo akoukoľvek inou skutočnosťou. O význame týchto skupín neskôr, pravdepodobne medzi riadkami.  

    Nielen človek, ale aj firma, obchod či služba:

    Facebook – sociálna sieť ako hlavný produkt a majetok obchodnej spoločnosti Facebook Inc.[3] ponúka prirodzene aj reklamné služby. Tieto reklamné služby smie využívať tak fyzická osoba ak chce prostredníctvom „fanúšikovskej stránky“ prezentovať seba ako osobu (prípady kandidátov na poslancov, ktorý si aj v podmienkach Slovenskej republiky pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky zakladali na internete svoje „fanúšikovské profily“. Nebolo tajomstvom, že niektorí z nich dokonca do tejto internetovej kampane investovali desaťtisíce eúr).

    Týchto prípadov je mnoho, avšak treba pripomenúť, že možnosť založiť si takúto „fan page“ nie je podmienená platením za reklamné služby. Túto možnosť využívajú častokrát športovci, herci, výtvarníci a umelci za účelom prezentácie svojho talentu, svojich diel a podobne. Uvedenú možnosť „reklamy“ (nielen spoplatnenej[4]) má taktiež právnická osoba, ktorá si na tejto webovej stránke – sociálnej komunikačnej sieti založí „fan page“ s informáciami o svojom názve, sídle, predmete podnikania. Príkladom sú rôzne obchodné reťazce, mobilní operátori, obchodníci ponúkajúci služby a podobne.

    Doteraz uvádzané skutočnosti nie sú v žiadnom prípade sporné. Spornými sa môžu zdať už v momente, keď do týchto vzťahov inkorporujeme advokáta, advokátku či advokátsku kanceláriu ako celok.

    Pravidlá SAK (ne)hovoria jasne:

    Advokátsky poriadok vo svojej siedmej časti s názvom Informácie o výkone advokácie a reklama[5] ustanovuje isté pravidlá pre výkon reklamy ktorejkoľvek advokátskej kancelárie ako právnickej osoby, alebo advokáta/tky ako osoby fyzickej. Pozrime sa bližšie na ustanovenie hovoriace o tom, kde sa táto reklama môže vyskytovať. 

    • § 38 odsek 2 Advokátskeho poriadku hovorí nasledovné: 

    (2) Informácie môžu byť uverejnené

    1. na webových stránkach, 
    2. v informačných materiáloch, ktoré nesmú byť verejne prístupné mimo priestorov advokátskej kancelárie. 

    O tom, čo to webová stránka pre potreby tohto advokátskeho poriadku je budeme polemizovať neskôr. Polemika bude samozrejme determinovaná dvomi skutočnosťami resp. právnymi inštitútmi: reštriktívny a extenzívny výklad tohto slovného spojenia. Ale ako sa hovorí, postupne.

    Ako sme v už uvedenom texte spomínali, na Facebooku sa prirodzeným spôsobom internetového chovania užívateľa vytvárajú záujmové, voľnočasové, profesíjne skupiny osôb združené tým, že jednotliví užívatelia sa stanú člennmi týchto „internetových – facebookovských skupín“. Táto skutočnosť sa dôležitou zdať nemusí, avšak opak začína byť pravdou, ak sa pozrieme do ďalšieho obsahu Advokátskeho poriadku.

    • § 41 

    (1) Zakazuje sa reklama,

    a) ktorá je svojím obsahom a formou najmä

    1. v rozpore s právnymi predpismi alebo predpismi komory, 
    2. nekorektná, nevecná, nevhodná či nevkusná, 
    3. cielená na určitú osobu alebo skupinu osôb, 

    b) v ktorej sa advokát, združenie alebo spoločnosť predstavujú ako lepší prípadne lacnejší ako ostatní advokáti,

    c) ktorá by mohla viesť k zníženiu vážnosti a cti ostatných advokátov, združenia alebo spoločnosti alebo k zneváženiu advokácie. 

    (2) Ustanovenia predchádzajúceho odseku sa vzťahujú na každú formu sponzoringu.

    Vráťme sa okľukou naspäť ku možnosti vytvorenia fanúšikovskej stránky právnickej osoby. Táto si pri postupe zakladania tejto „fan page“ vyberie cielenú skupinu „záujmov“, ktorých sa dotýka, pričom systém ju automaticky zaradí do skupiny, ktorú si v procese registrácie fan page zvolí. Týmto krokom bude determinovaný výskyt „bezplatnej propagácie“[6] tejto fanúšikovskej stránky v priestore sociálnej siete Facebook.

    Otázka ku ktorej sa blížime týmto príspevkom znie: Nie je v rozpore s advokátskym poriadkom, ak si advokátska kancelária na Facebooku vytvorí svoju „fan page“? Nie je v rozpore s týmto poriadkom skutočnosť, že si táto advokátska kancelária môže za inzerciu na facebooku platiť a oslovovať tým bližšie a kvalitatívne vyšpecifikované skupiny užívateľov Facebook-u[7]? Nie je v rozpore s týmto poriadkom už samotná existencia takejto „fan page“?

    Advokátska kancelária výdavky za prípadnú spoplatnenú inzerciu na sociálnej sieti Facebook vyúčtuje ako klasický výdavok v ekonomickom slovazmysle tak, ako to učiní pri stránkach, ktoré sa zaoberajú inzerciou firiem pôsobiacich v podmienkach Slovenskej republiky[8]

    Webová stránka?

    Určite sa zhodneme na tom, že pre potreby advokátskeho poriadku, advokátskeho povolania ako celku a reklamy či propagácie advokáta/tky/kancelárie nie je webová stránka ako webová stránka. Ak by si konkrétna advokátska kancelária zaplatila reklamu a informácie o svojej činnosti na stránke s celoslovenským dosahom (www.pravda.sk, www.sme.sk, www.hnonline.sk, a podobne), určite by to nebolo chápané v zmysle zhodnom ako by to bolo pri reklamných stránkach zaoberajúcich sa propagáciou obchodných a podnikateľských subjektov (www.azet.sk, www.zoznam.sk, http://www.zlatestranky.sk/). Tento fakt nadobúda opodstatnenosť zvlášť pri uvedomení si situácie, že rozsah a forma reklamy prípadne prezentácie advokátskej kancelárie je hmatateľne limitovaná aj na iných miestach, a to podstatne konkrétnejším spôsobom. 

    • §36 odsek 3: Tvar, spôsob a rozmery označenia kancelárie nesmú mať charakter reklamy. Rozmery tabuľky s označením kancelárie nemôžu presiahnuť 30 x 60 cm. 

    Ako sme spomínali v úvode, význam slova či slovného spojenia „webová stránka“ v advokátskom poriadku determinuje to, akým spôsobom budeme toto vykladať. Ak sa k výkladu postavíme liberálne a tým pádom extenzívne povieme, že webová stránka pre potreby šírenia informácií a reklamy konkrétnej advokátskej kancelárie je akákoľvek webová stránka, ktorá sa nachádza v internetovom priestore sveta, akéhokoľvek dosahu, na akejkoľvek doménu, bez ohľadu na účel danej stránky (sociálna sieť, reklamná stránka, komunikačný server). Podotknime, že tento konštrukt je samozrejme de facto a de lege ferenda nezmyslom, pretože reklama advokátskej kancelárie na stránkach napríklad s pornografickým, hazardným, základné slobody obmedzujúcim, či rasovo neznášanlivostným obsahom by odporovala samotnému výkonu a poslaniu advokácie ako váženého, bezúhonného a čestného poslania[9].  

    Druhou možnosťou je vykladať toto slovné spojenie reštriktívne, s prihliadnutím na špecifickosť výkonu advokátskeho povolania a to spôsobom, že webovou stránkou pre potreby šírenia informácií a reklamy o konkrétenej advokátskej kancelárii, advokátovi či advokátke nie je akákoľvek internetová stránka. Treba upozorniť na skutočnosť, že ak by sme sa vybrali cestou druhou, definovanie nevyhnutných kvalitatívnych požiadaviek webovej stránky, na ktorej smie advokát, advokátka alebo samotná advokátska kancelária prezentovať svoje služby by sa muselo nevyhnutne dostať do advokátskeho poriadku SAK.

    Riešenie?

    Ako bolo v hore uvedenom texte načrtnuté, myslíme si, že túto nezrovnalosť[10] spôsobuje vágnosť definície webovej stránky v samotnom advokátskom poriadku. Treba si uvedomiť, že na jej základe môžu advokátske kancelárie, ktoré si už spomenutú fanpage napríklad na spomenutej sociálnej sieti či inom komunikačnom serveri založia získavať nebývalú výhodu vzhľadom na kvantitatívny dosah konkrétnych užívateľov tejto sociálnej siete oproti tým, ktorí túto reklamu či fanpage nevyužívajú.  

    Cesta vyriešenia tejto v skutku ošemetnej situácie vedie prostredníctvom aspoň v hrubých rysoch vymedzenej defínície webovej stránky. SAK by mala k tomuto problému pristúpiť čo najskôr, pretože ak tak neučiní, advokátske kancelárie „facebook positive“ medzičasom môžu získať nebývalú výhodu a konkurenčný náskok pred inými, „facebook negative“ advokátskymi kanceláriami. Týmto konštatovaním samozrejme nehádžeme povestný kameň do tých, ktorí tak už učinili, iba so snahou o rozprúdenie diskusie na danú tému upozorňujeme na stav, ktorý je aktuálny a každým dňom aktuálnejší. O tom, že na tejto sociálnej sieti vieme nájsť reklamy mnohých slovenských advokátskych kancelárií niet pochýb, no vzhľadom na snahu autora príspevku iba upozorniť na (neexistujúci?) predmetný problém, ich uvádzať nebudeme. 

    SAK sa k tejto problematike a vzniknutej situácii môže postaviť v skutku dvoma smermi, z ktorých jeden by sme jeho podstatou mohli označiť za liberalistický, zatiaľ čo ten druhý, konzervativistický. Liberalistický prístup by znamenal neriešenie tejto problematiky, zotrvanie na aktuálnom znení advokátskeho poriadku a neriešenie problematiky reklamných aktivít advokátskych subjektov na sociálnych siatiach všeobecne. Pripomíname však, že neriešenie tejto otázky zakladá stav jasného porušovania advokátskeho poriadku takouto reklamou nakoľko spomenutá socálna sieť už sama o sebe zameriava reklamu (neplatenú) na konkrétne skupiny osôb, a o to viac to platí pri platenej inzercii[11]. Druhým prístupom by bol prístup, v ktorom by sa jasne, kvalitatívne vymedzili vlastnosti webových stránok, na ktorých je možné vyvíjať reklamné a informačné aktivity, medzi ktoré by logicky, sociálne siete patriť nemali. Vyžadovalo by si to obsahovú zmenu advokátskeho poriadku, navyše, táto nie je procesne veľmi náročná. Takisto by bolo potrebné vzhľadom na uplatnené riešenie ponechať, alebo práve naopak vypustiť zo znenia advokátskeho poriadku SAK tú časť, ktorá hovorí o zákaze reklamy zameranej na konkrétne osoby alebo skupiny osôb.

    Záver:

    Predložený príspevok môže byť veľmi ľahkou cestou označený za nezmyselný, čoho sme si vedomí. Vznikol ako výsledok historického poučenia sa, že komentovať treba aj aktuálne problémy a sporné situácie, inak sa môžeme dostať do pozície „tvorcov práva 17.storočia“, ktorí v opustených vežičkách univerzít písali a koncipovali de facto mŕtve právo bez reálnych skúseností obchodných obyčajov, ktoré sa odohrávali a praktizovali len niekoľko metrov od týchto učencov v priestoroch dávnych tržníc či trhov.

    Ak si však uvedomíme, že chovanie ktoréhokoľvek člena advokátskej ekipy je usmerňované a riadené jednak vnútornými predpismi SAK (nielen advokátsky poriadok[12]), a jednak zákonnými predpismi (zákon o advokácii č. 586/2003 Z.z.) uvedomíme si, že toto chovanie musí byť bezpodmienečne s nimi v súlade.  

    Či to tak v tomto prípade je alebo nie je necháme na odbornú diskusiu, naša odpoveď však nadobúda skôr negatívny charakter. Uvedomenie si skutočnosti, že reklama advokáta, advokátky alebo advokátskej kancelárie ako celku má byť primeraná je v tomto prípade podstatným zistením. Nesporným však je aj ďalšie tvrdenie, a to, že Facebook ako najpopulárnejšia sociálna sieť dnešného sveta zahrňujúca užívateľov naprieč celým svetom v počte viac ako 600 miliónov klasickou webovou stránkou (pre potreby reklamy a informácii v zmysle advokátskeho poriadku) byť nemusí z viacerých dôvodov, na ktoré chcel upozorniť práve tento, „reklamu advokácie“ ubíjajúci či kacírsky príspevok.

    Poznámky pod čiarou:
    1. Informácie o Facebooku dostupné na stránke Wikipédie: http://sk.wikipedia.org/wiki/Facebook^
    2. http://en.wikipedia.org/wiki/Facebook ^
    3. Informacie o spoločnosti Facebook Inc. dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Facebook,_Inc.^
    4. Podotýkame, že práve možnosť spoplatnenia a komerčného využívania platenej reklamy na spomenutej sieti môže narastať do problému, ktorý je v rozpore s neskôr uvádzanými internými dokumentmi SAK.^
    5. https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/doc/37/42/__docList__/rows/123/attr/name/preview , §§ 37 -43. ^
    6. Aj platenej, ak si za inzerciu inzerent platí.^
    7. Ak si inzerent na Facebooku zaplatí reklamné služby, pri procese platby za tieto služby si je oprávnený vyšpecifikovať skupiny užívateľov, ktoré bude Facebook automaticky oslovovať na základe údajov, ktoré majú užívatelia umiestnene verejne vo svojich užívateľských profiloch. Ide napríklad o špecifikáciu typu: oblasť reklamy (Slovenská republika, zahraničie atď.), vek oslovovaného užívateľa (13 – xyz), záujmy (právo, literatúra, šport, záhrada), vzdelanie: (stredoškolské, vysokoškolské) a podobne. Navyše, "správca" tejto fanpage môže na túto poszávať svoj okruh priateľov a známych konkrétnymi a individualizovanými pozvánkami, čo je v konečenom dôsledku v jasnom rozpore s ustanovením advokátskeho poriadku SAK (§41 odsek 1 písmeno a bod c.)^
    8. www.azet.sk, www.zoznam.sk – avšak tu sú tieto reklamy postavené na kvalitatívne inom princípe, a neoslovujú užívateľa – tretiu stranu priamo. Konkrétny užívateľ si musí v zozname reklám vybrať napríklad – právne služby – kraj - okres – mesto a až následne sa dostane ku všetkým advokátskym kanceláriám, ktoré si tieto reklamné služby platia. ^
    9. Podotýkame, vzhľadom na prebiehajúcu diskusiu ohľadne tejto témy, že netvrdíme, že výkon advokátskeho povolania (advokátskeho zastúpenia) v smere ku subjektom vyskytujúcim sa v ohruhu týchto vzťahov vylučujeme, alebo že by toto nebolo možné. Máme však az to, že pre potreby reklamy a propagácie advokáta, advokátky či advokátskej kancelárie sú tieto webové stránky neakceptovateľné.^
    10. Možnosť inzercie na sociálnych sieťach (pričom nejde len o sociálnu sieť Facebook, ale taktiež napríklad o Twitter, MySpace, Google+ a podobne.)^
    11. Pozri pozn. pod čiarou č.5^
    12. https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/doc/37^
    Peter Sepeši    16. júl 2012 01:17
    Súladom ustanovení Advokátskeho poriadku s právom EÚ i právnym poriadkom sa zaoberal v roku 2010 Protimonopolný úrad SR i súdy (KS v Bratislave i NS SR) v rámci správneho súdnictva.
    Linky na rozhodnutie PMÚ:
    1. http://www.antimon.gov.sk/files/CustomGrid/009%20SAK.rtf
    2. http://www.antimon.gov.sk/files/CustomGrid/048%20rozhodnutie%20sak2%20ODK.rtf
    Inak, ďalší výborný článok od Jara Čolláka ...
    Upravené 16.júl 2012 01:19
    + - Hodnotenie:0 Počet hodnotení:0
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti