Judikát Jtk 1/2009 - I. Zvukový záznam priebehu hlavného pojednávania (§ 58 Tr. por.); II. Poučenie obžalovaného podľa § 257 ods. 3 Tr. por. NEPREČÍTANÉ 

uznesenie KS ZA sp. zn. 1To/107/2007

1To/107/2007-93

U Z N E S E N I E

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Mgr. Miroslava Mazúcha na neverejnom zasadnutí konanom 2. októbra 2007 prejednal odvolanie podané obžalovaným J. D. proti rozsudku Okresného súdu v Čadci, sp. zn. 3T/116/2006 z 21.5.2007 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu v Čadci, sp. zn. 3T/116/2006 z 21.5.2007.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný J. D. uznaný za vinného zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. pre skutok, že:

23.4.2006 v čase asi o 7.15 h. pod vplyvom alkoholu pristúpil k rodinnému domu č. ...... v meste Krásno nad Kysucou, okres Čadca, následne odvesil retiazku z bránky a pravým kľúčom, ktorý sa nachádzal z vnútornej strany bránky, vedúcej na dvor, odomkol bránku, vošiel na dvor a držiac v oboch rukách kamene sa jedným zahnal smerom k oknu, v ktorom stála A. Č., pritom sa jej vyhrážal slovami „ty kurva, ty piča, ja viem, že skapeš a keď neskapeš, tak ťa zabijem, ja ťa zabijem, ty kurva“, na čo ho vyzvala, aby z dvora odišiel preč, avšak naďalej sa jej najmenej dvakrát vyhrážal zabitím a potom odišiel preč.

Za tieto trestné činy okresný súd uložil obžalovanému podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, pričom výkon trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu jeden rok.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný. V odvolaní uviedol: „Rozsudok napádam odvolaním preto, lebo bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, je nepreskúmateľný pre jeho nedostatočné odôvodnenie a súd nevykonal dôkazy, ktorých konanie som navrhol prostredníctvom svojho obhajcu na hlavnom pojednávaní a to – vykonať ohliadku miesta činu a v rámci nej vyšetrovací pokus, pribrať do konania znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia ortopédia, zabezpečenie a oboznámenie obsahu súdneho spisu Okresného súdu v Čadci, sp.zn. 5C 578/98 a spisu súdneho exekútora JUDr. Marty Kužmovej. Okresný súd neuviedol v odôvodnení rozsudku, prečo neuveril mojej výpovedi a výpovediam svedkov A. D. a B. B., ktorí vypovedali v môj prospech a ako sa vysporiadal s výpoveďou svedka MUDr. Vladimíra Nehaja a MUDr. Georgíny Žárskej. Tiež nie je z odôvodnenia rozsudku zrejmé, ako sa súd vyposporiadal s rozpormi vo výpovediach svedkov A. Č., P. Č. a P. Č. ml. V tomto smere je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný. Tvrdím, že 23.4.2006 som vo dvore domu č. ...... v Krásne nad Kysucou vôbec nebol. Nemal som vôbec motív na konanie voči poškodenej a nedovoľoval mi to ani zdravotný stav. Nie je pravdou, že by som bol ja v spore s rodinou poškodenej. Občianskoprávny spor mala moja matka s otcom A. Č., A. G. ohľadom prístupovej cesty. Pravdivosť týchto mojich tvrdení je možné overiť v súdnom spise Okresného súdu v Čadci, sp. zn. 5C 578/98 a v exekučnom spise súdneho exekútora JUDr. Marty Kužmovej, sp. zn. EX 120/2004. Súd tento civilný a exekučný spis ako dôkaz neoboznámil. Tiež poukazujem na to, že v prípravnom konaní svedok P. Č. ml. uvádzal, že ma videl vo dvore, že v ruke som mal kameň a zaháňal sa s ním na psa, ktorý bol voľne pustený vo dvore, pričom počul vyhrážky – ty kurva, ja ťa zabijem. Na hlavnom pojednávaní tento svedok vypovedal, že ma videl odchádzať, počul ma nadávať, kliať a zaháňať sa na psa. Svedok tvrdil, že videl, ako som si otvoril bránku a odišiel. Svedkyňa A. Č. vypovedala v prípravnom konaní, že som v oboch rukách držal dva veľké kamene a bol som od nej vzdialený asi 5 metrov. Na hlavnom pojednávaní 23.1.2007 vypovedala táto svedkyňa, že som bol asi 2 metre od domu, ani tento rozpor nebol odstránený. Svedok P. Č. st. vypovedal v prípravnom konaní, že bežal na dvor, aby ma z dvora vyhnal, ale už som bol za bránkou, pričom na hlavnom pojednávaní 23.1.2007 vypovedal, že ma videl vychádzať z dvora, pričom bránka bola otvorená, ešte som mal hodiť kameň do psa (v prípravnom konaní to neuvádzal) tvrdil, že ma nevidel prichádzať ani odchádzať a že prišiel k A. Č. spolu so svojím synom. Jeho syn P. Č. ml. pritom na hlavnom pojednávaní tvrdil, že som si bránku otvoril a odišiel. A. Č. na hlavnom pojednávaní 23.1.2007 vypovedala, že nikto na dvor nevyšiel. Ani tieto rozpory súd neodstránil a nezaoberal sa ani tvrdením A. Č. z prípravného konania, keď tvrdila, že bránka sa vždy uzamykala, v hornej časti sa dáva závora a retiazka. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, z akého dôvodu odmietol súd vykonať dôkaz, ktorý som navrhol a to oboznámenie obsahu súdneho spisu Okresného súdu v Čadci, sp. zn. 5C 578/98 a spisu súdneho exekútora JUDr. Marty Kužmovej EX 120/2004. Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Okresný súd sa týmito ustanoveniami dôsledne neriadil. V tomto smere je jeho rozsudok nepreskúmateľný. Na základe skutočností uvádzaných v tomto odôvodnení podaného odvolania navrhujem, aby krajský súd rozsudok Okresného súdu v Čadci, sp. zn. 3T/116/2006 z 21.5.2007 zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie“.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

V prvom rade krajský súd poznamenáva, že súd prvého stupňa znemožnil odvolaciemu súdu dôsledné splnenie preskúmavacej povinnosti, vyplývajúcej z ust. § 317 ods. 1 Tr. por. Predseda senátu okresného súdu predložil krajskému súdu spolu so spisom a zápisnicou o hlavnom pojednávaní z 23.1.2007 aj nosič, na ktorom je zachytený vo forme zvukového záznamu priebeh hlavného pojednávania. Po vypočutí si a po vykonaní prepisu zvukového záznamu do obyčajného písma, odvolací súd zistil, že vyjadrenia svedkov A. Č., P. Č., P. Č. ml., A. D. a B. B., nie sú zaznamenané v úplnom znení, čo je v rozpore s ust. § 58 ods. 4 Tr. por.

Podľa § 58 ods. 4 Tr. por. výpovede osôb sa do zápisnice o hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí zapisujú, alebo zaznamenávajú v úplnom znení.

Krajský súd poznamenáva, že zvukový záznam priebehu hlavného pojednávania a jeho písomnú formu ako prepis do obyčajného písma, treba považovať za dôkaz o tom, aký bol priebeh hlavného pojednávania (podobne viď Rt 50/1969). Tento dôkaz musí byť kompletný a úplný, pretože ako jediný dokumentuje nielen správnosť či nesprávnosť procesného postupu pri vedení hlavného pojednávania a vykonávaní dôkazov, ale aj obsah vykonaných dôkazov. Ak zvukový záznam nie je úplný, nemôže slúžiť ako hodnoverný a plnohodnotný dôkaz o priebehu hlavného pojednávania, najmä keď nie je z neho zrejmé, čo vypovedal obžalovaný a svedkovia.

Za takejto situácie nemohol odvolací súd dôsledne a úplne preskúmať zákonnosť a odôvodnenosť odsudzujúceho rozsudku, nakoľko nevie, čo menovaní svedkovia vypovedali. Ak pre nezrozumiteľnosť zvukového záznamu nemohol odvolací súd zistiť, ako a čo vypovedali svedkovia, potom je otázkou, z akých podkladov vychádzal okresný súd pri rozbore a hodnotení ich výpovedí a pri odôvodňovaní rozsudku. Vychádzal z toho, čo si pamätal? Alebo z výpovedí svedkov z prípravného konania? Alebo si vymýšľal, či domýšľal? Pri hľadaní odpovedí na každú z týchto otázok vznikne stav, že odôvodnenie rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. môže byť skreslené a zavádzajúce. Za takejto situácie je rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný a samotné rozhodnutie ľahko spochybniteľné, pretože už teraz, a s ďalším časovým odstupom o to viac, si už málokto spomenie, čo presne vypovedal na hlavnom pojednávaní, konanom 23.1.2007.

Z prepisu zvukového záznamu je zrejmé, že nezrozumiteľné sú tiež ďalšie časti tohto záznamu, ktoré súvisia s postupom predsedu senátu pri vedení hlavného pojednávania a pri vykonávaní listinných dôkazov. Takýto stav opäť znemožnil krajskému súdu dôsledné splnenie preskúmavacej povinnosti a to aj v súvislosti so správnosťou postupu konania súdu prvého stupňa pri vedení hlavného pojednávania a vykonávaní dôkazov.

So zreteľom k uvedenému bude okresný súd povinný na hlavnom pojednávaní opätovne a kompletne vypočuť svedkov A. Č., P. Č., P. Či. ml., A. D. a B. B. Okrem toho na hlavnom pojednávaní, konanom 7.5.2007 bol vypočutý svedok MUDr. Vladimír Nehaj a na hlavnom pojednávaní konanom 21.5.2007 svedkyňa MUDr. Georgína Žarská. Ak tieto výpovede neboli zaznamenané v úplnom znení, potom povinnosť zopakovať tieto dôkazy sa vzťahuje aj na tieto výsluchy. Preto krajský súd odporúča okresnému súdu skontrolovať si úplnosť zvukového záznamu z ich výsluchov.

Tieto vyššie uvedené nedostatky zabránili krajskému súdu preskúmať správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku po jeho obsahovej stránke, nebránili mu však v preskúmaní rozsudku a postupu v konaní po jeho formálnej stránke. Tak krajský súd zistil, že rozsudok okresného súdu je nepresvedčivý a nepreskúmateľný, ako na to už správne v odôvodnení odvolania poukázal obžalovaný. Odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku nezodpovedá ust. § 168 ods. 1 Tr. por.

* * *

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom:

A/ stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
B/ o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera,
C/ a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú.
D/ Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov,
E/ a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
F/ Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

K písmenu A/

Ťažisko presvedčivosti rozsudku spočíva v jeho odôvodnení. Len spravodlivý a presvedčivý rozsudok môže splniť výchovný účinok na páchateľa i na ostatných členov spoločnosti. Každý výrok rozsudku musí byť odôvodnený síce stručne, ale z kontextu § 168 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že aj presvedčivo a tak, aby rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné. Musí vychádzať z hodnotenia dôkazov v intenciách § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či dôkazy obstaral súd, prokurátor, policajt alebo obvinený, či jeho obhajca. Nestačí jednoduché vymenovanie vykonaných dôkazov, pretože skutkové zistenia a popísanie priebehu skutkového deja je potom nepreskúmateľné a je to v rozpore s ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

Rozsudok okresného súdu je z dôvodu absolútnej stručnosti nepresvedčivý a nepreskúmateľný.

K písmenu B/

Z požiadavky, aby súd uviedol, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel vyplýva, že treba uviesť, ktorá časť skutku, ktorá okolnosť, významná pre rozhodnutie je konkrétnym dôkazom preukázaná, čo je z vykonaného dôkazu relevantné pre skutkové zistenia a následne aj pre právne závery o kvalifikácii skutku.

Konštatácie okresného súdu v odôvodnení rozsudku v zmysle:

- „obžalovaný spáchanie trestného činu poprel“;

- „v prospech obžalovaného vypovedala jeho matka A. D. a sestra B. B.“ (ako vypovedali? čo uviedli?);

- „z listinných dôkazov mal súd preukázané“ (z ktorých?);

sú absolútne neprijateľné na to, aby z nich mohlo byť zrejmé, čo ktorý svedok vypovedal a čo jeho tvrdenia dokazujú. Z rozsudku nie je zrejmé, čo vypovedal obžalovaný a nemožno ani zistiť, aké listinné dôkazy a čo preukazujú.

Krajský súd musí súhlasiť s argumentmi obžalovaného prednesenými v odvolaní, že rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný, pretože súd prvého stupňa neuviedol, resp. uviedol ale pod prijateľnú mieru primeranosti, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel.

K písmenu C/

Vysvetlenie a odôvodnenie, akými úvahami sa súd spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú, je vyjadrením zásady voľného hodnotenia dôkazov, uvedenej v ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

Podľa tejto zásady súd hodnotí dôkazy, získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle, ale musí byť založené na logickom úsudku, vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov, získaných a vykonaných zákonným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku nie sú ani len náznakom spomenuté a už vôbec nie odôvodnené úvahy súdu v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a ich absencia v odôvodnení preto robí rozsudok chybným.

K písmenu D/

Ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného musí vyplynúť zo skutkových zistení súdu, ktoré musí súd primerane aj odôvodniť. Sila argumentácie odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku spočíva v dôslednom vysvetlení, prečo súd neuveril tvrdeniam obžalovaného, prečo tieto tvrdenia považoval za nepresvedčivé a nevierohodné a ktoré dôkazy ich vyvracajú alebo spochybňujú. Povinnosťou súdu je aj náležité vysvetlenie, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov, prednesených či už obžalovaným, jeho obhajcom, prokurátorom, prípadne inou stranou v súdnom konaní.

V odôvodnení napadnutého rozsudku nie je ani jediné slovko, či úvaha súdu o tom, prečo neuveril tvrdeniam obžalovaného a prečo ich považoval za nepravdivé, resp. nevierohodné. Naviac súd vôbec nevysvetlil, prečo nevyhovel návrhom obžalovaného a jeho obhajcu na vykonanie ďalších dôkazov

- „pribratie do konania znalca traumatológa, znalca cievneho chirurga a vykonanie obhliadky miesta činu“ (č. l. 64),

- „oboznámenie spisu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 5C 578/98 a exekučného príkazu EX 120/2004“ (č. l. 65).

Súd prvého stupňa neodôvodnil ani to, prečo odmietol návrh poškodenej A. Č. na vypočutie svedka Š. Š. (č. l. 65).

Takto súd nielenže porušil ust. § 168 ods. 1 Tr. por., ale zároveň porušil aj právo obžalovaného na obhajobu, uvedené v ust. § 2 ods. 9 Tr. por., pretože mu zmaril možnosť reagovať na úvahy súdu a tak predniesť v odvolaní erudované argumenty.

Odôvodnenie rozsudku ani jednu z vyššie uvedených okolností (ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a prečo nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania) neobsahuje a teda aj preto je napadnutý rozsudok rozporný s ust. § 168 ods. 1 Tr. por.

K písmenu E/

Právne úvahy v odôvodnení rozhodnutia znamenajú podradenie skutkových zistení pod príslušné ustanovenie Trestného zákona v jeho všeobecnej aj osobitnej časti. Pre správne odôvodnenie rozsudku z hľadiska právnych úvah treba konkrétne uviesť, akými dôkazmi sú jednotlivé znaky skutkovej podstaty trestného činu obsiahnuté, v skutkovom zistení súdu preukázané a to z hľadiska všeobecnej aj osobitnej časti. Okresný súd k právnym úvahám uviedol nasledovné:

„Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný prekonal prekážku a neoprávnene vnikol do obydlia iného a tiež, že sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Uvedeným konaním obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prečinu porušovania domovej slobody a prečinu nebezpečného vyhrážania“.

Súd prvého stupňa len stroho opísal právne vety z výroku o vine. Opis právnych viet a teda znenia skutkových podstát trestných činov z osobitnej časti Trestného zákona bolo zbytočné a duplicitné k výroku o vine a jeho právnej vete.

Absencia relevantnej konkrétnej vysvetľujúcej právnej argumentácie v odôvodnení rozsudku okresného súdu činí tento rozsudok nepreskúmateľným a rozporným s ust. § 168 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd už vyššie uviedol, v čom spočívajú právne úvahy súdu a pripomína, že toto sa týka nielen právnej kvalifikácie trestného činu, ale aj ďalších výrokov v konkrétnom prípade výroku o treste.

Pokiaľ ide o právne úvahy, súvisiace s výrokom o treste, treba mať na zreteli zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.) a v odôvodnení sa konkrétne vyrovnať najmä s kritériami, uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Tr. zák.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku skonštatoval: „Poľahčujúce okolnosti zistené neboli, za priťažujúcu okolnosť možno považovať, že obžalovaný sa dopustil dvoch trestných činov“.

S ohľadom k takémuto záveru okresného súdu je jeho rozsudok chybný vo výroku o treste. Nezákonnosť rozsudku súdu prvého stupňa a jeho výroku o treste spočíva v tom, že okresný súd uložil obžalovanému trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Okresný súd pri ukladaní trestu nerešpektoval ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. a najmä ust. § 38 ods. 4 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa ods. 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie.

V predmetnej veci, ak teda súd zistil prevahu priťažujúcich okolností, bolo potom jeho povinnosťou obžalovanému ukladať trest v zmysle § 38 ods. 2 s ohľadom na ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 37 písm. h) Tr. zák. v sadzbe od 28 mesiacov do 5 rokov. Okresný súd tým, že uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, porušil zákon v jeho prospech. Toto porušenie zákona už nie je možné napraviť z dôvodu absencie odvolania prokurátora a rešpektovania zásady zákazu reformatio in peius (§ 322 ods. 3 a § 327 ods. 2 Tr. por.).

Podľa § 163 ods. 1 písm. e) Tr. por. rozsudok musí obsahovať poučenie o opravnom prostriedku.

Podľa § 309 ods. 1 Tr. por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorému rozsudok smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Súd prvého stupňa poučil strany konania takto: „Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 8 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Čadci, ku Krajskému súdu v Žiline“.

Z uvedeného je úplne evidentné, že okresný súd nesprávne poučil strany konania o opravnom prostriedku, a preto je rozsudok okresného súdu chybný aj v tejto časti.

Okrem toho že rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný, pretože jeho odôvodnenie nezodpovedá zákonu - § 168 ods. 1 Tr. por., že rozsudok okresného súdu vo výroku o treste je nezákonný, pretože trest nebol uložený v súlade s ust. § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. a že poučenie rozsudku je chybné, súd prvého stupňa dospel ku konečnému rozhodnutiu aj po nesprávnom procesnom postupe.

* * *

Podľa § 240 ods. 1 Tr. por. po doručení obžaloby súd bez meškania nariadi doručiť rovnopis obžaloby...

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Čadci podal Okresnému súdu v Čadci 30.8.2006 obžalobu na obv. J. D.. Okresný súd 5.9.2006 nariadil doručiť rovnopis obžaloby a poučenie (správne ide o výzvu – viď § 240 ods. 4 Tr. por.) obvinenému a poškodeným (č. l. 35). Trestná kancelária okresného súdu však až 29.9.2006 vypravila obžalobu s poučením (č. l. 34 – 35).

Časový úsek 29 dní (od podania obžaloby po jej expedovanie zo súdu) je príliš dlhý nato, aby zodpovedal cieľu, ktorý sa sleduje postupom podľa § 240 ods. 1 Tr. por.

Cieľom postupu podľa prvej vety § 240 ods. 1 Tr. por. je zrýchliť trestné konanie a vytvoriť priestor pre kontradiktórny charakter hlavného pojednávania. Tým sa najmä obvinenému aj poškodenému vytvorí priestor na oboznámenie sa s dôkazmi, ktoré prokurátor navrhuje vykonať a tým sa vytvorí aj potrebný časový priestor pre navrhovanie vlastných dôkazov obvineným, resp. aj poškodeným. Je to významné aj z hľadiska súdu, ktorý bude môcť reagovať na návrhy strán a vytvoriť si reálnu predstavu o priebehu hlavného pojednávania a o jeho potrebnom rozpise.

Ust. § 240 ods. 1 Tr. por. je nutné vykladať komplexne tak, aby postup podľa neho zodpovedal účelu, ktorému má slúžiť, a preto postup medzi vyšším súdnym úradníkom, resp. sudcom, vedením súdu, správou súdu a trestnou kanceláriou musí byť koordinovaný tak, aby obžaloba spolu s výzvou boli expedované (vypravené) zo súdu najneskôr do 7 dní od podania obžaloby. Tu je nutné si uvedomiť, že ide o jednoduchý procesný úkon, vykonaniu ktorého nemá čo a nemôže nič brániť. Časový úsek 7 dní vrátane dní pracovného voľna je maximálnou hranicou, kedy ešte možno považovať postup súdu v zmysle § 240 ods. 1 Tr. por. za postup bez meškania. Prekročenie tejto časovej hranice už znamená porušenie ust. § 241 ods. 1 Tr. por. (v samotnej jeho podstate – zrýchliť trestné konanie), ale aj § 2 ods. 7, 9 Tr. por.

Podľa § 2 ods. 7 Tr. por. každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 9 Tr. por. každý, proti komu sa vedie trestné konanie má právo na obhajobu.

V predmetnej veci okresný súd „liknavým postupom“ porušil vyššie uvedené ustanovenia Trestného poriadku. Túto chybu v procesnom postupe však už nie je možné napraviť, a preto krajský súd na ňu len akademicky poukazuje.

* * *

Na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne podľa § 257 Tr. por., keď obžalovaného nepoučil aj podľa § 257 ods. 3 Tr. por.

Podľa § 257 ods. 3 Tr. por. ak to vyžadujú okolnosti prípadu, záujem verejnosti, alebo obžalovaného, môže súd obžalovanému povoliť, aby namiesto vyhlásenia, že je vinný, vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia bude považovať za priznanie spáchania skutku. O tom musí byť obžalovaný poučený.

Poučenie obžalovaného aj podľa § 257 ods. 3 Tr. por. je obligatórne, čo vyplýva zo slovka musí, a preto je povinnosťou súdu poučiť obžalovaného aj v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.

Nedostatok poučenia obžalovaného aj podľa § 257 ods. 3 Tr. por. je nutné považovať v predmetnej veci s ohľadom ku všetkým okolnostiam prípadu za podstatnú chybu konania, ktorá má za následok nielen porušenie práva obžalovaného na obhajobu v zmysle § 2 ods. 9 Tr. por. ale aj v zmysle § 34 ods. 4 Tr. por.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. por. súd je povinný vždy obvineného o jeho právach poučiť, vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Súd prvého stupňa tým, že obžalovaného nepoučil aj podľa § 257 ods. 3 Tr. por., neposkytol mu plnú možnosť na uplatnenie jeho práv. Ak nebol obžalovaný poučený aj v zmysle § 257 ods. 3 Tr. por. ide o podstatnú chybu konania, v dôsledku čoho následný výsluch obžalovaného nemožno považovať za dôkazný prostriedok, vykonaný zákonným spôsobom. Preto bude okresný súd povinný opätovne tento dôkaz na hlavnom pojednávaní vykonať.

* * *

Podľa § 271 ods. 1 Tr. por. obžalovaného a poškodeného sa treba po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť a vyjadrenie každého sa zapíše do zápisnice.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom 23.1.2007 postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy z č. l. 1, 15, 25 – 26, 27, 28, 36 – 37, 38, 39, 40, 41 – 42, 44 – 45, lekársku správu z 8.1.2007 a záznam kancelárie z 23.1.2007.

Obžalovanému ani poškodeným súd neumožnil vôbec sa vyjadriť k týmto dôkazom. Takýmto postupom súd porušil nielen ust. § 271 ods. 1 Tr. por. ale i právo obžalovaného na obhajobu.

Vykonávanie dôkazov „an block“, ako to učinil okresný súd na hlavnom pojednávaní 23.1.2007 je neprípustné. Súd prvého stupňa bude musieť opätovne prečítať listinné dôkazy s tým, že umožní obžalovanému a poškodeným vyjadriť sa ku každému dôkazu osobitne a to hneď po jeho vykonaní tak, ako to predpokladá ust. § 271 ods. 1 Tr. por.

* * *

Okresný súd nepostupoval dôsledne ani podľa § 162 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 162 ods. 1 Tr. por. súd rozhoduje rozsudkom, trestný rozkazom alebo príkazom, kde to zákon výslovne ustanovuje. V ostatných prípadoch rozhoduje, ak zákon neustanovuje niečo iné, uznesením.

O tom, že na hlavnom pojednávaní budú prečítané listinné dôkazy podľa § 269 Tr. por. musí súd rozhodnúť v zmysle § 162 ods. 1 Tr. por. uznesením, ktoré vyhlási - § 177 písm. b) Tr. por. Uvedené okresný súd neučinil, čo znamená ďalšiu chybu v procesnom postupe. Nejde však o podstatnú chybu konania, ktorá by mala za následok absolútnu neplatnosť takto vykonaných dôkazov, samozrejme len za predpokladu, že tieto dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom a teda za dodržania ust. § 271 ods. 1 Tr. por.

* * *

Krajský súd pripomína, že úradný záznam na č. l. 27 spísaný policajtom nemožno v konaní pred súdom použiť ako dôkaz. Ak súd považoval za nevyhnutné dokazovať skutočnosti, uvedené v úradnom zázname, mal postupovať v súlade so zákonom a k skutočnostiam vypočuť poškodenú Annu Č.. Úradný záznam nemá žiadnu dôkaznú váhu, a preto bolo zo strany súdu nekorektné voči poškodenej, že tento úradný záznam na hlavnom pojednávaní vykonal jeho prečítaním.

Až po vykonaní dokazovania v naznačenom smere a po riadne vykonanom procesnom postupe bude môcť okresný súd vo veci opätovne rozhodnúť. So zreteľom k vyššie uvedenému rozhodol krajský súd tak, že zrušil rozsudok okresného súdu a vec tomuto vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, 2. októbra 2007