Judikát Jtk 1/2013 - Vplyv procesného postupu orgánov verejnej moci na zákonnosť rozhodnutia o väzbe NEPREČÍTANÉ 

uznesenie KS ZA sp.zn. 1Tos/87/2012

1Tos/87/2012

U Z N E S E N I E

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Adriany Gallovej, na neverejnom zasadnutí konanom 27. septembra 2012 prejednal sťažnosť podanú obvineným M. K. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/107/2012-517 z 24.9.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/107/2012-517 z 24.9.2012.

Podľa § 79 ods. 1 Tr. por.

obvineného M............. K.................., nar. .................. v Dolnom Kubíne, trvale bytom

........................., okres Námestovo,

p r e p ú š ť a    z    v ä z b y .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Námestovo uznesením, č.k. 4T/107/2012-517 z 24.9.2012 rozhodol postupom podľa § 79 ods. 3 Tr. por. o zamietnutí žiadosti obvineného M. K. o prepustenie z väzby na slobodu a podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. o zamietnutí žiadosti obvineného o nahradenie väzby písomným sľubom.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil nasledovne: „Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že v danom prípade dôvody väzby naďalej existujú, nakoľko z doposiaľ zadovážených dôkazov, ako aj z podanej obžaloby je dostatočne preukázané protiprávne konanie obžalovaného. Taktiež súd poukazuje na to, že obvinený bol doteraz viackrát súdne trestaný. Naposledy rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0Tp/20/2011 (správne má byť sp.zn. 0T/20/2011 - pozn. nadriadeného súdu) zo dňa 20.6.2011, kde mu bol uložený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov. Žalovaného skutku sa preto obvinený dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Podľa názoru súdu je teda preukázané, že predchádzajúce odsúdenia nemali na obvineného žiaden výchovný vplyv. Z uvedeného dôvodu preto súd jeho žiadosť o prepustenie z väzby zamietol a neprijal písomný sľub.“

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť obvinený, a to priamo do zápisnice o výsluchu (č.l. 516). V sťažnosti odôvodnenej prostredníctvom obhajcu uviedol: „M. K. považuje svoju žiadosť o prepustenie na slobodu za opodstatnenú, nakoľko dôvody väzby netrvajú a nie je doložená dôvodnosť obavy, že obvinený bude po prepustení pokračovať v páchaní trestnej činnosti. M. K. má stabilný mesačný príjem, nakoľko je čiastočne invalidný a taktiež sa pred vzatím do väzby venoval poľnohospodárstvu, v čom by chcel pokračovať. M. K. nebol stíhaný a ani odsúdený za drogovú trestnú činnosť a taktiež nie je ani len príležitostným užívateľom drog, a preto si nepotrebuje na uvedený účel zabezpečovať finančné prostriedky. Obvinený opakovane súdu deklaroval, že chce viesť riadny život, chce pracovať a nepáchať trestnú činnosť, prípadne splniť všetky povinnosti a dodržať obmedzenia, ktoré mu súd uloží. Doterajšia väzba obvineného trvá už od 3.12.2011. V predmetnej veci bol súdom určený termín hlavného pojednávania na deň 25.10.2012 a 26.10.2012, a preto obvinený považuje za oprávnenú svoju požiadavku, aby sa na pojednávanie súdu mohol pripravovať na slobode. Žiadame, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol o prepustení obvineného M. K. na slobodu, nakoľko dôvody väzby netrvajú, v prípade, že bude súd iného názoru, a teda, že dôvody väzby trvajú, navrhujeme, aby prijal jeho písomný sľub a prepustil obvineného z väzby na slobodu.“

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a tak zistil, že sťažnosť obvineného je dôvodná.

Uznesením vyšetrovateľa PZ, sp.zn. ORP-475/OVK-DK-2011 zo 4.12.2011 bolo vznesené obvinenie aj M. K. za spáchanie obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 písm. c), e) Tr. zák. pre skutok podrobne rozvedený v označenom uznesení.

Obvinený M. K. bol vzatý do väzby uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0Tp/18/2011 zo 7.12.2011 (č.l. 80 až 81) z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., pričom lehota väzby začala plynúť 3.12.2011 o 9.30 h.

Uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0Tp/18/2011 zo 4.6.2012 (č.l. 216-219) bola obvinenému predĺžená lehota väzby do 3.11.2012.

Dňa 21.9.2012 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Námestove obžalobu aj na obvineného M. K. za spáchanie obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. j), e) Tr. zák.

Dňa 24.9.2012 konajúca sudkyňa ako predsedníčka senátu Okresného súdu v Námestove vypočula obvineného M. K. a v rámci tohto výsluchu vyhlásila sťažnosťou napadnuté uznesenie (č.l. 514-516).

Krajský súd konštatuje, že konajúca sudkyňa takýmto postupom hrubo porušila právo obvineného na zákonného sudcu, keď vo veci konala a rozhodovala síce s označením ako predsedníčka senátu, ale bez senátu, a teda de iure ako samosudkyňa.

Zo zápisnice o výsluchu obvineného na č.l. 514-516 vyplýva, že tohto úkonu sa nezúčastnili ďalší dvaja členovia senátu, a teda o väzbe obvineného konala samosudkyňa, v dôsledku čoho boli porušené i ďalšie ustanovenia Trestného poriadku, a to § 72 ods. 2 Tr. por., § 79 ods. 2 Tr. por., § 80 ods. 1 Tr. por. Zo všetkých týchto zákonných ustanovení zrozumiteľne vyplýva, že o väzbe koná a rozhoduje súd v súdnom konaní a sudca pre prípravné konanie v prípravnom konaní. Súdom treba rozumieť samosudcu v samosudcovských veciach a senát v senátnych veciach. V súdnom konaní môže predseda senátu konať o väzbe sám bez senátu len vtedy, keď rozhoduje o zatknutej osobe (§ 73 ods. 5 Tr. por.) a keď prepúšťa obvineného z väzby príkazom (§ 79 ods. 2, 4 Tr. por.). Vo všetkých ostatných prípadoch musí v senátnych veciach o väzbe konať a rozhodnúť senát.

Z ustanovenia § 243 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že obžalobu podanú na súde pre zločin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 8 rokov preskúmava predseda senátu a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu, alebo či o nej môže nariadiť hlavné pojednávanie. V predmetnej veci súd koná o obzvlášť závažnom zločine po podaní obžaloby, a teda je zrejmé, že na konanie i rozhodovanie je príslušný senát, a to sa týka aj rozhodovania o väzbe. Preto bolo povinnosťou konajúcej sudkyne buď na neverejnom zasadnutí senátu postupom podľa § 302 ods. 2 Tr. por. a § 304 ods. 2 Tr. por. alebo na verejnom zasadnutí senátu v zmysle § 243 Tr. por. rozhodnúť o väzbe obvineného M. K. V žiadnom prípade vo veci nemohla konať predsedníčka senátu (samosudkyňa) bez ďalších členov senátu.

Krajský súd uzatvára, že konajúca sudkyňa v snahe čo najrýchlejšie vo veci rozhodnúť hrubým spôsobom porušila Trestný poriadok v neprospech obvineného, keď o jeho žiadosti rozhodla v nezákonnom zložení senátu, a teda ako nezákonná sudkyňa. Tu krajský súd dáva do pozornosti konajúcej sudkyni judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline č. Jtk 8/12 z 13.3.2012, podľa ktorého pri rozhodovaní o ponechaní obvineného vo väzbe podľa § 238 ods. 3 Tr. por. postupuje samosudca podľa § 72 ods. 2 Tr. por. a senát podľa § 302 ods. 2 Tr. por. a § 304 ods. 2 Tr. por. V upovedomení o úkone je potrebné obvineného, obhajcu a prokurátora poučiť o tom, že „proti uzneseniu, ktoré bude v rámci úkonov predvídateľne vyhlásené, bude možné podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia, a o možnosti zúčastniť sa aspoň vyhlásenia uznesenia“ (II. ÚS 116/2011). Do zápisnice o úkone treba uznesenie zaznamenať v plnom znení s odôvodnením a poučením (§ 72 ods. 3 veta za bodkočiarkou Tr. por.). V poučení uznesenia musí byť uvedené, že sťažnosť je možné podať len ihneď po vyhlásení uznesenia (§ 83 ods. 2 veta za bodkočiarkou Tr. por.), pretože rozhodnutie o ponechaní obvineného vo väzbe je rozhodnutím podľa § 76 ods. 3 Tr. por.

Tento judikát trestnoprávne kolégium prijalo práve preto, aby sa nestala situácia ako v predmetnej veci. Ako je však zrejmé, konajúca sudkyňa nielenže dostatočne neovláda Trestný poriadok, ale nebola schopná postupovať ani podľa označeného judikátu, kde má postup už „nalinajkovaný“ vo forme kompletnej zápisnice o neverejnom zasadnutí senátu konajúceho o väzbe vo veci obzvlášť závažného zločinu.

Okrem vyššie uvedeného, napadnuté uznesenie trpí i ďalšou chybou, keď obsahuje nesprávne poučenie. Keďže nešlo o rozhodovanie podľa § 76 ods. 3, 4 Tr. por., pretože súd nebol „tlačený“ uplynutím lehoty väzby, ktorá bola predĺžená až do 3.11.2012, a teda sudkyňa nerozhodovala o ponechaní obvineného vo väzbe podľa § 238 ods. 3 Tr. por., potom sa režim lehoty na podanie sťažnosti riadil ustanovením § 187 ods. 1 Tr. por. a nie špeciálnym ustanovením podľa § 83 ods. 2 Tr. por. (Jtk 10/11). Pozoruhodným je aj to, že výrok uznesenia obsahuje len dva výroky, ale sudkyňa obvineného poučila aj o tom, že sťažnosť môže podať aj proti „výroku pod bodom III“. Aj táto okolnosť dokumentuje nezákonnosť rozhodnutia sudkyne, ktorú však krajský súd považuje za bezpredmetnú vzhľadom na už vyššie uvedený chybný a nezákonný postup konajúcej sudkyne bez senátu.

V predmetnej veci nebolo možné chyby v procesnom postupe napraviť zrušením napadnutého uznesenia a vrátením veci na nové prejednanie (§ 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por.) a ani postupom nadriadeného súdu podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por., pretože by to odporovalo spravodlivému procesu v samotnej jeho podstate, nakoľko sťažnosť podal len obvinený M. K.

Reparácia nezákonného stavu vyvolaného porušením zákona nesprávnym postupom súdu neprichádza do úvahy v prípade, ak by sa náprava mala dosiahnuť len na základe sťažnosti obvineného, ktorého sa táto nezákonnosť dotýka, a to ani v prípade, ak by sa nápravou dosiahlo také isté, avšak už zákonné postavenie sťažovateľa. Prípadný postup v rozpore s uvedeným by znamenal nielen porušenie zásady zákazu reformatio in peius, ale i porušenie práva na spravodlivý a fér proces, pretože zákonný stav by sa dosiahol v rozpore s tým, čoho sa sťažovateľ domáhal.

Preto krajský súd nemohol dopustiť ďalšie pretrvávanie nezákonného stavu, v ktorom sa obvinený M. K. ocitol v dôsledku nesprávneho postupu procesnej sudkyne, a neostalo mu iné, len menovaného prepustiť z väzby na slobodu, a tak odstrániť existujúci nezákonný právny stav.

So zreteľom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, 27. septembra 2012

JUDr. Martin Bargel

predseda senátu