Judikát Jtk 6/2011 - Úhrnný trest (§ 41 ods. 1 Tr. zák.) a trestný čin z nich najprísnejšie trestný NEPREČÍTANÉ 

rozsudok KS ZA sp.zn. 1To/118/2010 z 11.1.2011

1To/118/2010-107

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Zuzany Jančárovej, na verejnom zasadnutí konanom 11. januára 2011 prejednal odvolanie podané prokurátorom Okresnej prokuratúry Námestovo proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/66/2010 z 30.9.2010 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/66/2010 z 30.9.2010 v časti – vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného J. K., nar. ............... v .............................., trvale bytom

................................., okres ......................, t.č. vo

výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Sučany,

o d s u d z u j e :

za spáchanie prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák., prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.,

podľa § 323 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), m) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného J. K. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 5T/27/2010 zo 7. júna 2010, právoplatný 7.9.2010, ktorým bol obžalovanému J. K. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Námestovo rozsudkom, č.k. 6T/66/2010-72 z 30.9.2010, uznal obžalovaného J. K. za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti predmetného rozsudku.

Za tieto prečiny bol obžalovaný odsúdený „podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), m) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov“, výkon ktorého mu okresný súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému určil skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov.

Proti rozsudku okresného súdu, čo do výroku o treste, podal riadne a včas odvolanie okresný prokurátor. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že s predmetným rozsudkom okresného súdu sa možno plne stotožniť, čo do výroku o vine obžalovaného J. K., avšak nemožno sa stotožniť s výrokom o treste uloženom obžalovanému, nakoľko výrok o treste je v rozpore so zákonom. Trest bol obžalovanému uložený okrem iného aj podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na 3 roky. Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potresce sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 2 roky. Spomedzi prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. je prísnejšie trestný trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., t.j. obžalovanému mal byť uložený trest podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., a nie podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pričom trestná sadzba v danom prípade pri zohľadnení § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 37 písm. h), m) Tr. zák. mala byť od 16 mesiacov do 3 rokov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnutý výrok o treste je nezákonný, nakoľko okresný súd uložil trest podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., hoci mal uložiť trest podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd na základe podaného odvolania rozsudok okresného súdu vo výroku o treste zrušil a nahradil ho vlastným rozhodnutím.

Keďže okresný prokurátor podal riadne a včas odvolanie iba proti výroku o treste odňatia slobody (č.l. 74 spisu), krajský súd ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. len zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste odňatia slobody, ako i správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že je potrebné napadnutý výrok o treste zrušiť, a to pre porušenie zákona, spočívajúce v tom, že obžalovanému nebol uložený súhrnný trest odňatia slobody, hoci na jeho uloženie boli splnené všetky zákonom požadované predpoklady.

V priebehu odvolacieho konania vyšlo najavo, že obžalovaný je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 5T/27/2010-91 zo 7.6.2010, právoplatným 7.9.2010, vo výmere 1 rok za prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorý spáchal 15.11.2009 na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti predmetného trestného rozkazu. Predmetný trestný rozkaz bol obžalovanému doručený do vlastných rúk 29.8.2010.

S ohľadom na to, že obžalovaný spáchal skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorý bol prejednávaný v predmetnom trestnom konaní, 19.3.2010, t.j. skôr ako mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín, č.k. 5T/27/2010-91 zo 7.6.2010, je nepochybné, že vyššie uvedené prečiny boli spáchané vo viacčinnom súbehu s prečinom útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za ktorý bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, č.k. 5T/27/2010-91 zo 7.6.2010.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, bol teda v tomto trestnom konaní súd povinný uložiť obžalovanému súhrnný trest za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť (t.j. za všetky trestné činy spáchané vo viacčinnom súbehu), teda okrem vyššie uvedených prečinov, ktoré boli predmetom tohto trestného konania, i za prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za ktorý bol obžalovaný právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, č.k. 5T/27/2010-91 zo 7.6.2010.

Pri ukladaní súhrnného trestu za vyššie konkretizovaný viacčinný súbeh prečinov krajský súd vychádzal z absorbčnej zásady zakotvenej v ustanovení § 41 ods. 1 Tr. zák. a obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody podľa § 323 ods. 1 Tr. zák., pretože prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je spomedzi všetkých prejednávaných prečinov najprísnejšie trestným.

* * *

V súvislosti s posudzovaním prísnosti trestných činov, na čo vo svojom písomnom odvolaní poukázal prokurátor, považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné:

V zmysle § 41 ods. 1 veta prvá a tretia Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu (s)úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. kto použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Porovnaním základných zákonných trestných sadzieb obsiahnutých v citovaných skutkových podstatách prečinov – ublíženia na zdraví, výtržníctva a útoku na verejného činiteľa je evidentné, že prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je v danom spomedzi všetkých prečinov prečinom najprísnejšie trestným.

Za situácie, z ktorej pri svojom rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa, t.j. pri komparácii základných zákonných trestných sadzieb obsiahnutých v citovaných skutkových podstatách prečinov – ublíženia na zdraví a výtržníctva bolo možné dospieť k záveru, že prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (sadzba 0 až 3 roky) je prísnejším trestným činom ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. (sadzba 6 mesiacov až 2 roky).

Rozhodným kritériom pri posudzovaní najprísnejšieho trestného činu v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. je výška hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona. Ak sú horné hranice trestných sadzieb rovnaké, najprísnejším trestným činom je ten, ktorý má vyššiu dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. Úprava trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., resp. podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. sa potom uskutoční vo vzťahu k trestnému činu určenému podľa predchádzajúcej vety.

Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ okresný súd za ním ustáleného stavu veci aplikoval v dôsledku prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. a vzhľadom na výmery takto upravených trestných sadzieb ustanovených v § 156 ods. 1 Tr. zák. a § 364 ods. 1 Tr. zák. ukladal obžalovanému trest podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., a nie podľa § 364 ods.1 Tr. zák., nepostupoval v súlade s absorbčnou zásadou zakotvenou v § 41 ods. 1 Tr. zák.

K posudzovaniu prísnosti jednotlivých trestných činov krajský súd na tomto mieste zároveň poznamenáva, že v prípade, ak by boli všetky trestné činy, za ktoré sa obžalovanému ukladá úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., rovnako prísne (t.j. mali by rovnakú hornú aj dolnú hranicu trestnej sadzby), možno pri určení „najprísnejšieho“ trestného činu vychádzať zo systematiky osobitnej časti Trestného zákona zdôrazňujúcej prioritu zákonom chránených hodnôt a záujmov, v dôsledku čoho by pre posúdenie prísnosti trestného činu bolo rozhodujúce jeho zaradenia v osobitnej časti Trestného zákona. Za takejto situácie a pri takomto ponímaní trestných činov potom platí, že na účely § 41 ods. 1 Tr. zák. treba za „najprísnejšie“ trestný čin, podľa ktorého sa má páchateľovi uložiť úhrnný trest odňatia slobody, považovať ten trestný čin, ktorý je v osobitnej časti Trestného zákona zaradený najskôr (napr. ak súd odsudzuje páchateľa za spáchanie prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., ktorých trestná sadzba je úplne rovnaká, mal by mu v intenciách vyššie prezentovaného názoru ukladať úhrnný trest odňatia slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.).

* * *

Pri úvahách, aká výmera súhrnného trestu odňatia slobody by spravodlivo zohľadňovala konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Krajský súd obdobne ako súd prvého stupňa nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Obžalovaný bol doposiaľ 2-krát súdne postihnutý. Nakoľko obžalovaný spáchal predmetné prečiny po tom, čo už bol za trestný čin odsúdený, a pokiaľ ide o prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák., tento spáchal dokonca v skúšobnej dobe určenej mu pri predchádzajúcom „podmienečnom odsúdení“ rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 4T/166/2006 zo 7.2.2007, krajský súd pri ukladaní trestu zohľadnil túto skutočnosť ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Odvolací súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť aj to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov – prečinov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.). Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností krajský súd pri určovaní výmery trestu odňatia slobody postupoval v intenciách ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. tak, že zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (trestného činu najprísnejšie trestného - § 41 ods. 1 Tr. zák.) o jednu tretinu, v dôsledku čoho mohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody vo výmere od dvoch rokov a štyroch mesiacov do piatich rokov.

Podľa názoru odvolacieho súdu súhrnný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 roky a 6 mesiacov dostatočne a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie.

Na výkon tohto trestu krajský súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože na takéto rozhodnutie boli splnené všetky podmienky uvedené v ustanovení § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., teda, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Zároveň s uložením súhrnného trestu odňatia slobody krajský súd podľa ustanovenia § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 5T/27/2010 zo 7. júna 2010, právoplatný 7.9.2010, ktorým bol obžalovanému J. K. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Žiline, 11. januára 2011