K problematike falšovania priechodových pečiatok v cestovných dokladoch príslušníkov tretích krajín NEPREČÍTANÉ 

Vyznačovanie vstupných a výstupných pečiatok (ďalej len „priechodové pečiatky“) v cestovných dokladoch príslušníkov tretích krajín slúži na zisťovanie dátumu vstupu a výstupu konkrétnej osoby cez vonkajšiu hranicu a k zisteniu toho, či tento príslušník tretej krajiny neprekročil maximálnu povolenú dĺžku pobytu na území schengenského priestoru.

Falšovaním priechodových pečiatok, resp. predložením cestovného dokladu s falšovanou priechodovou pečiatkou, sa príslušníci tretích krajín snažia uviesť do omylu štátne orgány Slovenskej republiky v otázke oprávnenosti svojho pobytu na území členských štátov, vrátane Slovenskej republiky.

Tento príspevok si kladie za úlohu zodpovedať otázku, za akých podmienok je uvedené konanie trestnoprávne postihnuteľné.

V prvom rade je dôležité poznamenať, že uvedenú situáciu nie je nikdy možné posúdiť výlučne len podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ergo iba podľa Trestného zákona.

Pre správne rozhodnutie v trestnom konaní je nevyhnutné poznať aj právo cudzieho štátu, ktorý cestovný doklad vydal. Trestná zodpovednosť príslušníka tretej krajiny sa bude potom odvíjať v prvom rade od práva štátu, ktorý cestovný doklad vydal a až v druhom rade od podmienok stanovených Trestným zákonom.

Na vyvodenie trestnej zodpovednosti sa preto vyžaduje kumulatívne splnenie nasledujúcich podmienok:

1. Cestovný doklad musí byť považovaný za verejnú listinu podľa práva štátu, ktorý cestovný doklad vydal.
2. Z právnych predpisov štátu, ktorý cestovný doklad vydal, musí byť nepochybné, že právo cudzieho štátu priechodovú pečiatku považuje za súčasť cestovného dokladu.
3. Cudzozemský cestovný doklad musí zároveň napĺňať všetky hmotnoprávne znaky ustanovenia § 131 ods. 4 Trestného zákona.^[1]
4. Musia byť naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona.
5. Všetky vyššie uvedené podmienky musia byť naplnené počas celého obdobia od spáchania skutku až do právoplatného rozhodnutia o ňom.

Z ustanovenia § 352 ods. 7 Trestného zákona jednoznačne vyplýva, že ochrana podľa odsekov 1 až 6 sa poskytuje aj cudzozemským verejným listinám.^[2] To nevyhnutne znamená, že samotné cudzie právo musí svoj vlastný cestovný doklad explicitne považovať za verejnú listinu a priechodovú pečiatku za súčasť tejto verejnej listiny. Iba ten štát, ktorý je pôvodcom (emitentom) konkrétnej listiny môže záväzne určiť či je určitá listina pre neho tak významná, že jej prizná tento osobitný štatút.

Nie je prípustné, aby slovenské orgány samy na základe vlastnej úvahy rozhodli, že niektorej cudzozemskej listine priznajú status verejnej listiny, ak im tento status nepriznáva právo štátu, ktorý túto listinu vydal.

Zjednodušene povedané, nie je prípustný taký stav, že ak v štáte, ktorý cestovný doklad vydal, je jeho falšovanie beztrestné, bude Slovenská republika tento nedostatok právnej ochrany v treťom štáte suplovať svojimi vlastnými prostriedkami trestného práva.

Ako bolo vyššie neznačené, posúdiť určitú listinu len podľa práva cudzieho štátu rovnako nepostačuje. Následne je vždy potrebné cudzozemskú verejnú listinu posúdiť aj podľa ustanovení Trestného zákona.

Napríklad sa (okrem iného) bezpodmienečne vyžaduje, aby cudzozemský cestovný doklad bol vydaný výlučne na základe zákona. Takáto požiadavka jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 131 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého: „Verejnou listinou sa na účely tohto zákona rozumie písomnosť vydaná na základe zákona štátnym orgánom alebo iným orgánom verejnej moci...“.

V prípade, ak by bol cudzozemský cestovný doklad v inej krajine vydaný na podklade podzákonnej právnej normy (čo nie je možné vylúčiť), nebudú splnené všetky hmotnoprávne podmienky ustanovenia § 131 ods. 4 Trestného zákona, a to že verejná listina v zmysle citovaného ustanovenia musí byť vydaná výlučne iba na podklade zákonného zmocnenia.

Rovnako je trestná zodpovednosť vylúčená v prípadoch, ak by v tretej krajine cestovný doklad nevydal štátny orgán alebo iný orgán verejnej moci, ale vydal by ho napríklad orgán územnej samosprávy či prípadne štátom vlastnená právnická osoba a podobne.

Trestná zodpovednosť bude vylúčená aj v prípade, ak by právo cudzieho štátu priechodovú pečiatku nepovažovalo za súčasť cestovného dokladu, a teda aj za súčasť verejnej listiny.

Bez poznania všetkých týchto skutočností nie je možné jednoznačne určiť, či opísaná skutková situácia zakladá trestnú zodpovednosť v zmysle dotknutej skutkovej podstaty.

Pre správne rozhodnutie je nevyhnutné poznať, či cestovný doklad je verejnou listinou podľa práva cudzieho štátu, či tento štát priechodovú pečiatku považuje za súčasť verejnej listiny a zároveň, či cestovný doklad možno považovať za verejnú listinu aj podľa kritérií uvedených v § 131 ods. 4 Trestného zákona. Tieto podmienky musia byť splnené počas celého obdobia od spáchania skutku do právoplatného rozhodnutia o ňom.

Iba za splnenia vyššie uvedených podmienok je možné následne pristúpiť k skúmaniu znakov samotnej skutkovej podstaty trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona. Ak sú potom splnené všetky uvedené podmienky, ako aj sú zároveň naplnené všetky znaky predmetnej skutkovej podstaty, je trestnoprávne možné postihnúť páchateľa, ktorý predloží cudzozemský cestovný doklad so sfalšovanou priechodovou pečiatkou. V takomto prípade pôjde o použitie pozmenenej verejnej listiny a nie o použitie falošnej pečate (k tomu viď nižšie).

Aj právna kvalifikácia takéhoto konania bude znieť: prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 7 Trestného zákona, nakoľko táto musí reflektovať skutočnosť, že v konkrétnom prípade boli naplnené súčasne znaky „cudzia verejná listina“ a „verejná listina“.

V prípade, ak by síce právo tretieho štátu považovalo svoj cestovný doklad za verejnú listinu a priechodovú pečiatku za jeho súčasť, avšak cudzozemská verejná listina by zároveň nenapĺňala legálnu definíciu verejnej listiny podľa slovenského Trestného zákona, takýto skutok by bol v trestnom konaní nepostihnuteľný, nakoľko by neboli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty skúmaného trestného činu.

Inter alia uvádzam, že Trestný zákon je vo vzťahu k iným mimo trestným právnym predpisom rovnakej právnej sily vždy v postavení lex specialis. Nie je teda vylúčené, že osobitné zákony môžu určitú listinu vyslovene považovať za verejnú, avšak v prípade, ak by táto zároveň nespadala pod hmotnoprávny obsah ustanovenia § 131 ods. 4 Trestného zákona, nebude možné jej poskytnúť ochranu prostredníctvom skutkovej podstaty trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona.

Zároveň však pre úplnosť dodávam, že z hľadiska zavinenia ide o úmyselný trestný čin, a preto bude nevyhnutné preukázať úmyselné zavinenie ku každej zložke skutkovej podstaty predmetného trestného činu.

Opísaná skutková situácia však nikdy nemôže byť vyhodnotená ako falšovanie pečate, a to z úplne jednoduchého dôvodu. Pečať ≠ pečiatka.

Právne predpisy Slovenskej republiky nepoužívajú v súvislosti s pečiatkami pojem „pečať“. Tieto pojmy teda nie sú voľne zameniteľné. Aj z ustanovenia § 3 ods. 6 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní vyplýva jednoznačné rozlišovanie medzi „pečiatkou“ a „pečaťou“. Citujem: „Štátny znak sa používa na označenie listín, pečatí a úradných pečiatok štátnych orgánov a ustanovizní uvedených v odseku 1.“

Vykladať hmotno-trestnoprávny znak „pečať“ disponovaný do ustanovenia § 352 Trestného zákona ako pečiatku je absolútne neprípustné, nakoľko by tým došlo k porušeniu jednej zo základných zásad, na ktorej je trestné právo vybudované. Ide o absolútny zákaz aplikácie extenzívneho alebo analogického výkladu v neprospech páchateľa (lat. criminalia sunt restringenda). Trestné normy je nevyhnutné vykladať doslovne a v pochybnostiach reštriktívne.

Zákaz extenzívneho výkladu je projekciou ústavnej zásady, že len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom. ^[3] Nedostatok pozitívneho riešenia nie je možné zhojiť analógiou či rozširujúcim výkladom. V trestnom práve musí nevyhnutne platiť lat. Nulla poena, nullum crimen sine lege certa et stricta - žiadny trestný čin bez jasného a konkrétneho zákona.

Medzera v zákone či dubiózna konštrukcia skutkovej podstaty musí vždy svedčiť v prospech páchateľa a nemôže vytvárať interpretačný priestor k jeho postihu.

Z uvedených dôvodov falšovanie akejkoľvek pečiatky, resp. odtlačku pečiatky nebude v podmienkach Slovenskej republiky trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona.

Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že v podmienkach Slovenskej republiky existuje určitá medzera v zákone.

Tretí štát totiž môže vylúčiť svojich občanov z trestnej zodpovednosti, ktorá im hrozí v Slovenskej republike (prípadne v iných štátoch schengenského priestoru) v súvislosti s falšovaním priechodových pečiatok v cestovnom doklade len tým, že vo svojich právnych podmienkach nebude považovať cestovný doklad za verejnú listinu. Alebo v prípade, ak si štát bude chcieť ponechať (prostredníctvom trestného práva) zvýšenú ochranu cestovného dokladu, a zároveň vylúčiť z trestnej zodpovednosti svojich občanov za falšovanie priechodových pečiatok, postačí mu legislatívne zadefinovať, že priechodová pečiatka netvorí súčasť cestovného dokladu, v čoho dôsledku ju nebude možné považovať ani za súčasť verejnej listiny. ^[4]

Riešenie uvedenej situácie možno nájsť v zavedení novej skutkovej podstaty, ktorá by postihovala konanie páchateľa, ktorý by sa predložením nepravdivých dokladov alebo údajov snažil uviesť štátny orgán do omylu v otázke oprávnenosti pobytu na území schengenského priestoru.

Takto zavedená skutková podstata by potom nevyžadovala osobitné skúmanie práva tretieho štátu a konanie páchateľa by sa dalo bez väčších ťažkostí trestnoprávne posúdiť a v prípade správne nastavenej výšky trestnej sadzby aj promptne sankcionovať v tzv. superrýchlom konaní.

V súčasnosti sa pre vyvodenie trestnej zodpovednosti vyžaduje v každom jednom prípade skúmanie platného práva štátu, ktorý cestovný doklad vydal a to nielen práva platného a účinného v čase spáchania skutku, ale aj v čase rozhodovania o ňom. Nie je totiž vylúčené, aby v čase medzi spáchaním trestného činu a rozhodovaním o ňom došlo k takej zmene právnych predpisov cudzieho štátu, ktorá by vylučovala ďalšie vedenie trestné stíhanie orgánmi v Slovenskej republike.

Z uvedených dôvodov sa preto zavedenie samostatnej skutkovej podstaty javí ako najlepšie riešenie.

ZOZNAM PRÁVNYCH PREDPISOV, KTORÝCH SA PRÍSPEVOK TÝKA:

1. Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
2. Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
3. Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
4. Zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch
5. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)