Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí s dôvodovou správou NEPREČÍTANÉ 

 Prinášame Vám návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z. z. s dôvodovou správou, ktorý nakoniec nebol vládou prerokovaný a predložený na ďalší legislatívny postup do Národnej rady SR.

N Á V R H

ZÁKON

z … 2019,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 1 ods. 1 sa za slovo „bezpečnosti“ vkladá čiarka a slová „ochrany a služieb“.

K bodu 1

Zdôraznenie princípov bezpečnosti, ochrany a služieb divákov, ale taktiež premietnutie týchto princípov do ustanovení zákona vyplýva z Dohovoru Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach (CETS 218) (ďalej len „CETS 218“), ako aj zo Súhrnnej správy o zlučiteľnosti súčasných právnych predpisov Slovenskej republiky o športových podujatiach s Dohovorom Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach (CETS 218) z 10. júla 2016 (ďalej len „Súhrnná správa“). Zabezpečenie implementácie osvedčených európskych postupov vypracovaných expertmi z Veľkej Británie, Stáleho výboru Rady Európy a UEFA do legislatívneho rámca Slovenskej republiky na základe návštevy skupiny expertov a vypracovanej hodnotiacej správy pre Slovenskú republiku. Zabezpečenie komplexného prístupu k organizácii verejných športových podujatí zameraného na všetky strategické oblasti, nielen bezpečnosť, ale aj na ochranu a služby pre divákov. Táto stratégia odráža v sebe integrovaný prístup všetkých participujúcich subjektov na podujatí a presne vymedzuje kompetencie a zodpovednosti jednotlivých zložiek. Primárnu zodpovednosť za organizáciu podujatia zákon ukladá organizátorovi podujatia, avšak pri prístupe k bezpečnosti  ukladá povinnosti zabezpečiť tento proces integrovane spolu s bezpečnostnými zložkami štátu. Aplikačná prax poukázala na nevyhnutnosť integrovaného prístupu k organizácii verejných športových podujatí s cieľom vytvorenia právnych opatrení zameraných na organizáciu podujatia, vylúčenie rizikových osôb, budovania bezpečných športových zariadení, vzdelávania usporiadateľských služieb a bezpečnostých zložiek štátu a zlepšovania komfortu a služieb pre prilákanie divákov na verejné športové podujatia.

2. V § 1 ods. 2 sa slovo „účastníkov“ nahrádza slovom „divákov“, slová „o) a r)“ sa nahrádzajú slovami „o), r), s) a x)“ a vypúšťajú sa slová „ods. 2 písm. h) a i)“.

K bodu 2

Z dôvodu spresnenia jednoznačnej klasifikácie druhov podujatia a nadväzujúci rozsah povinností organizátora konkrétneho druhu podujatia sa pojem účastníkov nahrádza slovom divákov. Ide o ustanovenie počtu osôb, pri ktorých sa podujatie považuje za malé podujatie a na takéto podujatie sa vzťahuje iba obmedzený režim zákona a rovnako iba povinnosti organizátora podujatia, ktoré sú v podmienkach malého podujatia primerané a vykonateľné. Uvedená úprava je zároveň aj zosúladením s § 2 písm. d), ktoré kategorizuje jednotlivé druhy podujatí s osobitným režimom.

V nadväznosti na rozšírenie povinností organizátora podujatia v § 6 ods. 1 sa upravuje aj rozsah ustanovení, ktoré sa na režim malých podujatí nevzťahujú.

Ďalšia úprava súvisí s tým, že sa na malé podujatia nevzťahuje povinnosť organizátora podujatia mať kvalifikovanú usporiadateľskú službu s odborne spôsobilým hlavným usporiadateľom, bezpečnostným manažérom a usporiadateľom. Výkonom oprávnení a povinností ustanovenými v § 14 disponujú iba kvalifikovaní členovia usporiadateľskej služby. Preto sa navrhuje, aby sa v prípade malých podujatí nevzťahoval § 14 ako celok. 

3. V § 2 písm. a) sa slová „telesnej kultúry“ nahrádzajú slovom „športu“.

K bodu 3

Ide o zosúladenie terminológie so zákonom č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2016 Z. z., ktorý nahrádza používanie pojmu telesná kultúra pojmom šport.

4. V § 4 ods. 2 písm. c) sa číslo „30“ nahrádza číslom „15“.

K bodu 4

Na základe podnetov aplikačnej praxe, najmä organizátorov maratónov, sa z dôvodu prekrývania lehôt pri podávaní oznámenia organizátorom pred konaním podujatia upravuje lehota na podanie oznámenia o konaní podujatia obci z 30 dní na 15 dní.

5. V § 4 ods. 3 písm. n) sa slová „zabezpečuje výkon činnosti“ nahrádzajú slovami „poskytuje súčinnosť pri plnení úloh“.

K bodu 5

Terminologické zosúladenie s § 8 ods. 3, podľa ktorého obec môže poskytovať súčinnosť pri plnení úloh usporiadateľskej služby.

6. V § 5 ods. 3 sa číslo „15“ nahrádza slovom „sedem“.

K bodu 6

V nadväznosti na úpravu lehoty na oznámenie konania podujatia obci z 30 dní na 15 dní sa upravuje aj lehota, v rámci ktorej obec zverejňuje oznámenie o konaní podujatia, ak ide o podujatie, ktoré sa má konať mimo športového zariadenia a organizátor podujatia nepredložil súhlas vlastníkov alebo užívateľov pozemkov alebo priestorov, kde sa má podujatie konať.

7. V § 6 ods. 1 písm. l) sa na konci pripájajú tieto slová: „a zabezpečiť, aby počas podujatia nebola prekročená projektovaná kapacita športového zariadenia“.

K bodu 7

Osvedčené európske postupy a predpisy medzinárodných športových organizácii majú z dôvodu bezpečnosti upravenú bezpečnostnú certifikáciu športových zariadení, kde z dôvodu zabezpečenia  plynulej čiastočnej alebo celkovej evakuácie športového zariadenia v prípade mimoriadnych udalostí ako požiar, terorizmus, nahlásenie bomby je nevyhnutné, aby pre ochranu života a zdravia divákov a zabezpečenia evakuácie nebola prekročená projektová kapacita športového zariadenia. 

8. V § 6 ods. 1 písm. p) sa za slovo „podujatia“ vkladajú slová „a východ z neho“.

K bodu 8

Zabezpečenie prístupu k celkovej bezpečnosti pri organizovaní verejného športového podujatia si vyžaduje nielen zabezpečenie plynulého a bezproblémového príchodu bezpečnostných a záchranných zložiek do priestorov športového zariadenia počas mimoriadnych udalostí, ale aj  bezproblémové opustenie týchto priestorov. Navrhovaná úprava reaguje na problémy aplikačnej praxe, kde záchranné alebo policajné vozidlá pred podujatím zaparkovali v priestoroch športového zariadenia, avšak počas incidentov ako odvoz zranených osôb alebo zadržaných osôb tieto zariadenia nevedeli opustiť nakoľko im v tom bránili zle zaparkované vozidlá divákov a účastníkov podujatia. Z tohto dôvodu musia byť pre ochranu života, zdravia, majetku a nasadenie síl a prostriedkov polície, hasičských a záchranných zložiek prístupové cesty po celý čas prechodné  v oboch smeroch.

9. V § 6 ods. 1 písm. s) sa na konci pripájajú tieto slová: „a dobrovoľníka“.

K bodu 9

Keďže činnosti usporiadateľskej služby môže organizátor podujatia zabezpečiť aj prostredníctvom dobrovoľníkov, povinnosť organizátora podujatia zabezpečiť farebné odlíšenie rovnošaty odborne spôsobilého zamestnanca SBS od rovnošaty usporiadateľa sa navrhovanou úpravou rozširuje aj o zabezpečenia farebného odlíšenia rovnošaty SBS od rovnošaty dobrovoľníkov vykonávajúcich činnosti usporiadateľskej služby.

10. V § 6 sa odsek 1 dopĺňa písmenami w) až ac), ktoré znejú:

„w) označiť miesta zdravotníckej pomoci na situačnom pláne miesta konania podujatia,

x) zabezpečiť pre dobrovoľníkov reflexné vesty alebo reflexné rovnošaty s výrazným nápisom „DOBROVOĽNÍK“ a číslom na prednom a zadnom diele vesty, farebne odlíšené od reflexnej vesty alebo reflexnej rovnošaty usporiadateľa a odborne spôsobilého zamestnanca prevádzkovateľa strážnej služby,

y) zabezpečiť asistenciu pre osoby so zdravotným postihnutím, osoby so zníženou pohyblivosťou a osoby vyššieho veku v priestoroch športového zariadenia,

z) zabezpečiť, aby vstupenky pre divákov vystavené na meno a priezvisko diváka boli označené menom a priezvisko diváka, ktorému bola vstupenka vystavená,

aa) viesť a uchovávať najmenej 30 dní odo dňa skončenia podujatia zoznam divákov, ktorým boli vstupenky vystavené na meno a priezvisko diváka, v rozsahu meno a priezvisko,

ab) umožniť divákovi, ktorému bola vstupenka vystavená na meno a priezvisko diváka,  vstup na podujatie až po overení totožnosti diváka s touto vstupenkou na základe dokladu totožnosti,

ac) poskytnúť bezodkladne Policajnému zboru na vyžiadanie zoznam divákov, ktorým boli vstupenky vystavené na meno a priezvisko diváka.“.

K bodu 10

Z dôvodu zvýšenia zabezpečenia ochrany života a zdravia pre účastníkov podujatia v prípade potreby poskytnutia prvej pomoci návrh zákona kladie povinnosť organizátorovi podujatia označiť na situačnom pláne miesta konania podujatia miesta zdravotníckej pomoci. 

Ustanovenie povinnosti farebného odlíšenia rovnošaty pre dobrovoľníkov nadväzuje na povinnosť organizátora podujatia zabezpečiť farebne odlíšené rovnošaty zamestnancov SBS a usporiadateľov, na účely jednoznačnej identifikácie jednotlivých členov usporiadateľskej služby, keďže disponujú rozdielnym rozsahom oprávnení pri výkone usporiadateľskej služby v priebehu podujatia.

Na účely zvýšenia komfortu pre divákov a taktiež aj ochranu života a zdravia počas mimoriadnych situácií v športovom zariadení navrhovaná úprava ukladá povinnosť pre organizátora podujatia zabezpečiť usporiadateľskou službou alebo dobrovoľníkmi asistenciu pre osoby so zdravotným postihnutím, osoby so zníženou pohyblivosťou a osoby vyššieho veku v priestoroch športového zariadenia

Povinnosť organizátora podujatia zabezpečiť, aby vstupenky pre divákov boli vystavené na meno a priezvisko diváka, ak o tom rozhodne organizátor podujatia alebo športový zväz, alebo ak sú povinne vstupenky vystavené na meno a priezvisko diváka v prípade rizikového podujatia sa v nadväznosti na aplikačnú prax precizuje na súčasné zabezpečenie, aby tieto vstupenky boli pri ich distribúcii divákom skutočne označené menom a priezviskom diváka, ktorý si predmetnú vstupenku obstaráva. V praxi dochádzalo k situáciám, že sa táto povinnosť obchádzala umožnením dodatočného doplnenia mena a priezviska diváka, čím sa účel ustanovenej povinnosti, mať prehľad o skutočných divákoch, ktorí si obstarali predmetnú vstupenku, nenapĺňal.

Zabezpečenie evidencie divákov s vstupenkami vystavenými na meno a priezvisko vo forme vedenia zoznamu a jeho uchovávania súvisí s výmenou informácií medzi bezpečnostnými manažérmi súťažiacich družstiev alebo jednotlivcov, medzi inými subjektmi zainetersovanými do organizácie podujatia, slúži tiež na účely vykonávania bezpečnostných opatrení pred konaním konania podujatia, ako aj počas jeho priebehu, ako aj na zjednodušenie identifikácie osôb, ktoré sa v priebehu podujatia dopustili deliktuálneho konania. Navrhovaná povinnosť sa precizuje aj doplnením povinnosti organizátora predmetný zoznam poskytnúť bezodkladne Policajnému zboru na jeho vyžiadanie, na účely efektívnejšej spolupráce pri zabezpečovaní bezpečnostných opatrení.

Ak ide o podujatie, pri ktorom sa vyžaduje povinnosť zaobstarať si vstupenky na meno a priezvisko diváka, povinnosť umožniť divákovi vstup na podujatie až po overení totožnosti diváka s touto vstupenkou na základe dokladu totožnosti je v súčasnej právnej úprave ustanovená len v prípade rizikového podujatia. Navrhovanou úpravou v písmene ab) sa precizuje, že v prípade akéhokoľvek podujatia, pri ktorom sa vyžaduje predaj vstupeniek na meno a priezvisko diváka, sa vstup na podujatie diváka s touto vstupenkou umožní až po overení totožnosti diváka na základe dokladu totožnosti.

11. V § 6 ods. 2 písm. c) sa slová „a) a c)“ nahrádzajú slovami „a), c) a g)“.

K bodu 11

Predmetnou úpravou sa v nadväznosti na aplikačnú prax spresňuje, že bezpečnostná prehliadka športového zariadenia pred konaním podujatia s osobitným režimom a pri rizikovom podujatí má byť zameraná aj na zistenie, či sa v mieste konania podujatia nenachádzajú extrémistické materiály.

12. V § 6 ods. 3 písm. d) sa vypúšťajú slová „a umožniť vstup na podujatie až po overení totožnosti diváka s touto vstupenkou na základe dokladu totožnosti“.

K bodu 12

Úpravou § 6 ods. 3 sa v nadväznosti na doplnenie povinnosti organizátora v § 6 ods. 1 písm. ab) vypúšťa duplicitná povinnosť, ktorá platí všeobecne pri akomkoľvek podujatí, pri ktorom sa vyžaduje distribúcia vstupeniek na meno a priezvisko diváka.

13. V § 6 ods. 3 sa vypúšťa písmeno f).

Doterajšie písmeno g) sa označuje ako písmeno f).

K bodu 13

Povinnosť zabezpečiť, aby všetci členovia usporiadateľskej služby v prípade rizikového podujatia mali možnosť oboznámiť sa s fotografiami tváre fyzických osôb, ktorých účasť na podujatí bola zakázaná a aby mali v čase konania podujatia prístup k výpisu z evidencie k informačnému systému sa v praxi preukázala ako nevykonateľná a preto sa vypúšťa. V čase vstupnej kontroly pred začiatkom podujatia nie je pre usporiadateľa realizovateľné popri vstupnej prehliadke osôb, ktoré vstupujú na miesto konania podujatia, disponovať aj výpisom z informačného systému a kontrolovať podľa fotografie, či ide o osobu alebo viaceré osoby, ktorým bol uložený zákaz. Plnenie povinnosti, aby sa osobám, ktorým bol uložený zákaz účasti na podujatiach, neumožnil vstup na podujatie, bude zabezpečený inými opatreniami.

14. V § 6 ods. 3 písm. f) sa za slovo „zboru,“ vkladajú slová „príslušníka obecnej polície, ak obecná polícia poskytuje súčinnosť pri plnení úloh usporiadateľskej služby,“ a za slová „zdravotnej služby,“ sa vkladajú slová „zástupcu divákov podporujúcich domáce družstvo alebo jednotlivca, zástupcu divákov podporujúcich hosťujúce družstvo alebo jednotlivca,“.

K bodu 14

Na účely posilnenia zabezpečenia integrovaného prístupu pri organizácii rizikového podujatia v súlade s plnením Dohovoru CETS 218 sa okruh osôb, ktoré sa zúčastňujú na bezpečnostnej porade pred konaním rizikového podujatia rozširuje o člena obecnej polície a koordinátorov fanúšikov – domáceho družstva alebo jednotlivca a hosťujúceho družstva alebo jednotlivca.

15. V § 6 sa odsek 3 dopĺňa písmenami g) a h), ktoré znejú:

„g) poskytnúť priestory v športovom zariadení pre nasadenie síl a prostriedkov príslušníkov Policajného zboru a na bezprostredné vykonanie služobného zákroku, ak je narušený verejný poriadok, ochrana života, zdravia alebo majetku,

h) zriadiť riadiacu miestnosť športového zariadenia.“.

K bodu 15

Ak je podujatie označené ako rizikové, tak je pre účely bezpečnosti dôležité zabezpečiť integrovaný prístup k bezpečnosti nielen mimo športového zariadenia, ale aj priamo v športovom zariadení, pričom je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že primárnu zodpovednosť za organizáciu a zabezpečenie podujatia má organizátor podujatia, avšak prístup k zabezpečovaniu bezpečnosti divákov musí byť spoločný (integrovaný). Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby na rizikovom podujatí sily a prostriedky polície mali vymedzené miesta aj v priestore športového zariadenia, pričom nenahrádzajú usporiadateľskú službu. Tieto sily a prostriedky, ktorými polícia disponuje, plnia úlohu preventívnu a z taktického a časového hľadiska vedia na bezpečnostné riziká reagovať okamžite. V nadväznosti na uvedené sa pre organizátora rizikového podujatia ustanovuje povinnosť zriadiť pre veliteľa bezpečnostného opatrenia riadiacu miestnosť, tzv. velín, ako aj poskytnúť priestory pre vykonávanie bezpečnostných opatrení a zákrokov.

16. V § 7 ods. 1 prvej vete sa vypúšťa čiarka za slovom „zariadenia“ a slová „ak je zriadená“.

K bodu 16

Vypúšťa sa fakultatívna možnosť zriadenia riadiacej miestnosti v prípade rizikového podujatia, keďže sa zriadenie riadiacej miestnosti v prípade rizikového podujatia ustanovuje obligatórne.

17. V § 7 ods. 5 sa slová „je oprávnený zaznamenať“ nahrádzajú slovom „zaznamená“ a slová „do evidencie informačného systému“ sa nahrádzajú slovami „na účely ich evidencie v informačnom systéme“.

K bodu 17

Keďže sa v informačnom systéme o bezpečnosti na športových podujatiach evidujú aj údaje o osobách, ktoré porušili organizačný alebo návštevný priadok podujatia, navrhovanou úpravou sa spresňuje pôsobnosť organizátora podujatia vo vzťahu k týmto osobám.

Predloženým návrhom zákona sa správa a prevádzka informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach presúva zo Slovenského futbalového zväzu a Slovenského zväzu ľadového hokeja na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a preto sa mení aj rozsah prístupových oprávnení.  Organizátor podujatia povinne zapisované údaje už nebude zadávať priamo, ale bude ich zasielať správcovi informačného systému na účely ich evidencie v informačnom systéme.

18. V § 8 ods. 1 sa za slovo „informovanosti“ vkladá čiarka a slovo „služieb“.

K bodu 18

V rámci integrovaného prístupu k zabezpečeniu bezpečnosti, ochrany sa doplna aj pilier služieb pre divákov.

19. V § 8 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „a dobrovoľníkov“.

K bodu 19

Predmetné ustanovenie sa na základe navrhovanej úpravy zosúlaďuje s § 9 ods. 5, ktoré umožňuje organizátorovi podujatia nahradiť kvalifikovaných usporiadateľov dobrovoľníkmi.

20. V § 8 ods. 3 písm. b) sa slová „plniť úlohy“ nahrádzajú slovami „poskytovať súčinnosť pri plnení úloh“.

21. § 8 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Činnosť obecnej polície vykonávaná na základe dohody podľa odseku 3 nenahrádza usporiadateľskú službu.“.

K bodu 20 a 21

Ustanovenie odseku 3 vychádza zo skutočnosti, že obecná polícia môže poskytovať súčinnosť pri plnení úloh usporiadateľskej služby na základe odplatnej dohody s organizátorom podujatia. Z uvedeného dôvodu sa v tomto kontexte spresňuje znenie písmena b) a zároveň sa zdôrazňuje skutočnosť, že ak obecná polícia uzavrie dohodu o poskytovaní súčinnosti s organizátorom podujatia, obecná polícia síce poskytuje súčinnosť podľa uzatvorenej dohody, ale nenahrádza činnosť usporiadateľskej služby.

22. V § 10 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Hlavný usporiadateľ organizuje a riadi činnosť usporiadateľskej služby, ak pre podujatie nie je určený bezpečnostný manažér.“.

K bodu 22

Podľa § 11 ods. 1 činnosť usporiadateľskej služby organizuje a riadi bezpečnostný manažér. Povinnosť pre organizátora podujatia určiť bezpečnostného manažéra a zabezpečiť riadny výkon jeho činnosti je však ustanovená iba v prípade podujatia s osobitným režimom a v prípade rizikového podujatia. Z uvedeného dôvodu sa v prípade bežných podujatí, pri ktorých nepôsobí bezpečnostný manažér, ustanovuje, že činnosť usporiadateľskej služby riadi a organizuje hlavný usporiadateľ.

23. V § 10 ods. 5 sa vypúšťa čiarka a slová “ktoré určujú rozsah teoretickej prípravy a praktickej prípravy“.

K bodu 23

V nadväznosti na zmeny v systéme vzdelávania hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov sa vypúšťa pôsobnosť osôb zabezpečujúcich odbornú prípravu určovať rozsah teoretickej a praktickej prípravy. Táto pôsobnosť patrí do kompetencie priamo národnému športovému zväzu, ktorý si bližšie podmienky zabezpečovania odbornej prípravy upravuje svojim vnútorným predpisom.

24. V § 10 odsek 7 znie:

„(7) Skúška hlavného usporiadateľa sa skladá z písomnej časti vo forme testu a ústnej časti. Ústna časť skúšky sa vykonáva až po úspešnom absolvovaní písomnej časti pred  skúšobnou komisiou. Skúšobná komisia má troch členov, ktorých vymenúva odborná komisia podľa § 13 ods. 8 zo zoznamu odborne spôsobilých osôb podľa § 13 ods. 9 písm. b) na konkrétny termín skúšky na žiadosť národného športového zväzu.“.

K bodu 24

Navrhovaná úprava reflektuje zmeny v pôsobnosti odbornej komisie vymenúvanej Policajným zborom. Do pôsobnosti odbornej komisie patrí aj vedenie zoznamu odborne spôsobilých osôb na účely zabezpečovania odbornej prípravy a skúšky hlavných usporiadateľov a bezpečnostných manažérov. Ak národný športový zväz zabezpečuje odbornú prípravu hlavných usporiadateľov a bezprečnostných manažérov, na účely realizácie ich skúšky na získanie odbornej spôsobilosti požiada odbornú komisiu o nomináciu členov skúšobnej komisie na konkrétny termín skúšky zo zoznamu odborne spôsobilých osôb. Z hľadiska efektívnosti a aplikačnej praxe sa spresňuje počet členov skúšobnej komisie.

25. V § 10 ods. 9 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:

„c) druh športu, na ktorý sa odborná spôsobilosť na výkon činnosti hlavného usporiadateľa vzťahuje,“. 

Doterajšie písmená c) až f) sa označujú ako písmená d) až g).

26. V § 11 ods. 6 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:

„c) druh športu, na ktorý sa odborná spôsobilosť na výkon činnosti bezpečnostného manažéra vzťahuje,“.

Doterajšie písmená c) až f) sa označujú ako písmená d) až g).

K bodom 25, 26 a 28

Systém vzdelávania hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov v aplikačnej praxi preukázal, že je potrebné rešpektovať špecifickosť jednotlivých druhov športu a preto na základe uvedených návrhov vydávanie osvedčení a preukazov bude reflektovať individuálnosť jednotlivého druhu športu a v ňom požadované odlišné bezpečnostné opatrenia. Platnosť osvedčenia hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa sa bude vzťahovať iba na konkrétny druh športu. Zároveň sa však ustanoví aj zjednodušený systém získania odbornej spôsobilosti pre ďalší druh športu, ak uchádzať je už držiteľom platného osvedčenia.

27. V § 12 odsek 1 znie:

„(1) Usporiadateľ plní úlohy podľa pokynov bezpečnostného manažéra alebo podľa pokynov hlavného usporiadateľa, ak pre podujatie nie je určený bezpečnostný manažér.“.

K bodu 27

V nadväznosti na spresnenie kompetencie hlavného usporiadateľa v prípade podujatí, na ktorých nepôsobí bezpečnostný manažér, o riadenie a organizovanie usporiadateľskej služby,  sa v tomto kontexte zosúlaďuje aj ustanovenie o definícii činnosti usporiadateľa.

28. V § 12 ods. 8 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:

„c)  druh športu, na ktorý sa odborná spôsobilosť na výkon činnosti usporiadateľa vzťahuje,“.

Doterajšie písmená c) až f) sa označujú ako písmená d) až g).

K bodom 25, 26 a 28

Systém vzdelávania hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov v aplikačnej praxi preukázal, že je potrebné rešpektovať špecifickosť jednotlivých druhov športu a preto na základe uvedených návrhov vydávanie osvedčení a preukazov bude reflektovať individuálnosť jednotlivého druhu športu a v ňom požadované odlišné bezpečnostné opatrenia. Platnosť osvedčenia hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa sa bude vzťahovať iba na konkrétny druh športu. Zároveň sa však ustanoví aj zjednodušený systém získania odbornej spôsobilosti pre ďalší druh športu, ak uchádzať je už držiteľom platného osvedčenia.

29. V § 13 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:

„(7) Ak hlavný usporiadateľ je držiteľom platného osvedčenia hlavného usporiadateľa alebo ak bezpečnostný manažér je držiteľom platného osvedčenia bezpečnostného manažéra, odborná príprava a skúška na získanie odbornej spôsobilosti na výkon činnosti hlavného usporiadateľa alebo bezpečnostného manažéra pre ďalší druh športu obsahuje iba oblasti podľa odseku 5 písm. e) a f) v príslušnom športe. Ak usporiadateľ je držiteľom platného preukazu usporiadateľa, odborná príprava a skúška na získanie odbornej spôsobilosti na výkon činnosti usporiadateľa pre ďalší druh športu obsahuje iba oblasti podľa odseku 5 písm. e) a f) v príslušnom športe.“.

Doterajšie odseky 7 až 13 sa označujú ako odseky 8 až 14.

K bodu 29

Vzhľadom na zúženie platnosti osvedčenia hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a preukazu usporiadateľa na konkrétny druh športu sa zároveň zjednodušuje systém získania odbornej spôsobilosti na výkon činnosti usporiadateľskej služby v inom druhu športu. Ak osoba už má odbornú spôsobilosť pre jeden druh športu na výkon činnosti usporiadateľskej služby, v rámci odbornej prípravy pre iný druh športu už nemusí absolvovať teoretickú prípravu z právnej úpravy organizovania športových podujatí, prvú pomoc, požiarnu ochranu, či komunikačné zručnosti, ale absolvuje už len praktickú prípravu z oblasti núdzových a modelových situácií a ďalších oblastí určených predpismi športového zväzu, ktoré sú špecifické pre konkrétny druh športu. Rovnako aj skúška na získanie odbornej spôsobilosti hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra alebo usporiadateľa bude zameraná iba na tieto praktické oblasti.

30. V § 13 odsek 8 znie:

„(8) Policajný zbor na účely zabezpečenia jednotných pravidiel priebehu odbornej prípravy a skúšok na získanie odbornej spôsobilosti na výkon činnosti hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa vymenúva odbornú komisiu. Odborná komisia má päť členov, ktorými sú dvaja zástupcovia Policajného zboru, dvaja zástupcovia národných športových zväzov a jeden zástupca Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Funkčné obdobie členov odbornej komisie je štyri roky.“.

K bodu 30

Pôsobnosť a fungovanie súčasne zriadenej odbornej komisie, ktorú zriaďuje Policajný zbor, sa v nadväznosti na takmer štvorročnú aplikačnú prax od účinnosti zákona zefektívňuje aj v záujme posilnenia komunikácie a spolupráce s národnými športovými zväzmi vo vzdelávacej oblasti. Počet členov odbornej komisie sa znižuje na 5, keďže tvorba obsahu teoretickej a praktickej prípravy, ako aj obsah skúšky určí národný športový zväz svojim predpisom. V prípade potreby národný športový zväz môžu využiť konzultačnú, metodickú a poradenskú pôsobnosť odbornej komisie. Členmi odbornej komisie budú dvaja zástupcovia Policajného zboru, dvaja zástupcovia národných športových zväzov a jeden zástupca Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. funkčné obdobie členov odbornej komisie sa ustanovuje na 4 roky.

31. V § 13 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie:

„(9) Odborná komisia v oblasti odbornej prípravy a skúšky hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa

a) vymenúva a odvoláva členov skúšobnej komisie na skúšku hlavného usporiadateľa a skúšku bezpečnostného manažéra,

b)  vedie zoznam odborne spôsobilých osôb pre oblasti podľa odseku 5,

c)  určuje jednotné pravidlá,

d) poskytuje národným športovým zväzom metodickú, konzultačnú a poradenskú činnosť.“.

Doterajšie odseky 9 až 14 sa označujú ako odseky 10 až 15.

K bodu 31

Doplnením predmetného ustanovenia sa určuje pôsobnosť odbornej komisie. Na žiadosť národného športového zväzu bude odborná komisie vymenúvať členov skúšobnej komisie na konkrétny termín skúšky. Členov skúšobnej komisie bude vymenúvať zo zoznamu odborne spôsobilých osôb pre jednotlivé oblasti, ktoré na ten účel bude viesť. Uvedený zoznam bude zverejnený na webovom sídle Policajného zboru. V oblasti odbornej prípravy a skúšky hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov bude odborná komisia vytvárať v prípade potreby zjednocujúce pravidlá. Keďže zodpovednosť za obsah a rozsah teoretickej a praktickej prípravy prechádza vo väčšej miere na národný športový zväz, ustanovuje sa metodická, konzultačná a poradenská činnosť odbornej komisie vo vzťahu k požiadavkám národných športových zväzov.

32. V § 13 odsek 15 znie:

„(15) Hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér a usporiadateľ je športovým odborníkom podľa osobitného predpisu.12a).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 12a znie:

„12a) § 6 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

K bodu 32

Navrhovaná úprava deklaruje skutočnosť, že hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér a usporiadateľ je športovým odborníkom podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe.

33.  § 13 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:

„(16) Podrobnosti o odbornej príprave a skúške hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa upraví národný športový zväz vnútorným  predpisom.“.

K bodu 33

V nadväznosti na vyššie uvedené návrhy úprav sa ustanovuje, že národné športové zväzy vo svojich vnútorných predpisoch upravia podrobnosti vzdelávania, vrátane rozsahu teoretickej prípravy a praktickej prípravy, a to podľa špecifík a požiadaviek na odbornú prípravu členov usporiadateľskej služby v konkrétnom druhu športu.

34. V § 13a ods. 4 sa vypúšťajú slová „a 7“.

K bodu 34 a 36

Zmeny v odbornej príprave a skúške z hľadiska doplnenia kompetencie odbornej komisie sa týkajú len procesu získania odbornej spôsobilosti hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa. Proces vzdelávania a skúšky delegátov zväzu zostávajú plne v kompetencii národného športového zväzu. Z uvedeného dôvodu sa vykonáva príslušná legislatívnotechnická úprava.

35. V § 13a ods. 5 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:

„c) druh športu, na ktorý sa odborná spôsobilosť na výkon činnosti delegáta zväzu vzťahuje,“.

Doterajšie písmená c) až f) sa označujú ako písmená d) až g).

K bodu 35

Obdobne ako v prípade hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov, kde sa platnosť odbornej spôsobilosti obmedzila iba na príslušný druh športu, sa navrhuje obmedzenie spôsobilosti pre konkrétny druh športu aj pre delegáta zväzu. Činnosť delegáta zväzu je výrazne špecifická, zameraná aj na znalosť športových pravidiel v príslušnom športe, preto sa navrhovaná úprava javí účelná a vhodná.

36. V § 13a ods. 6 sa za číslo „13“ vkladajú slová „ods. 1 až 7 a 10 až 14“.

K bodu 34 a 36

Zmeny v odbornej príprave a skúške z hľadiska doplnenia kompetencie odbornej komisie sa týkajú len procesu získania odbornej spôsobilosti hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa. Proces vzdelávania a skúšky delegátov zväzu zostávajú plne v kompetencii národného športového zväzu. Z uvedeného dôvodu sa vykonáva príslušná legislatívnotechnická úprava.

37. V § 13a sa dopĺňa odsekmi 7 a 8, ktoré znejú:

„(7) Delegát zväzu je športovým odborníkom podľa osobitného predpisu.12a).

(8) Podrobnosti o odbornej príprave a skúške delegáta zväzu upraví národný športový zväz vnútorným  predpisom.“.

K bodu 37

Navrhovaná úprava deklaruje skutočnosť, že delegát zväzu je športovým odborníkom podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe. Zároveň sa ustanovuje, že národné športové zväzy vo svojich vnútorných predpisoch upravia podrobnosti vzdelávania, vrátane rozsahu teoretickej prípravy a praktickej prípravy, a to podľa špecifík a požiadaviek na odbornú prípravu delegátov zväzu v konkrétnom druhu športu.

38. V § 14 ods. 1 písm. e) sa slová „osobe oprávnenej na spracúvanie údajov v informačnom systéme podľa § 22 ods. 9“ nahrádzajú slovami „organizátorovi podujatia na účely ich spracovania v informačnom systéme“.

K bodu 38

V nadväznosti na presun správy a prevádzky informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach a zmenu rozsahu prístupových práv sa predmetné ustanovenie prispôsobuje novým podmienkam. Pre organizátora podujatia sa ustanovuje povinnosť bezodkladne zasielať povinné údaje správcovi informačného systému na účely ich spracovania v informačnom systéme. Tieto údaje príslušný člen usporiadateľskej služby odovzdá organizátorovi podujatia.

39. V § 14 ods. 1 sa vypúšťa písmeno f).

K bodu 39

Povinnosť zabezpečiť, aby všetci členovia usporiadateľskej služby v prípade rizikového podujatia mali možnosť oboznámiť sa s fotografiami tváre fyzických osôb, ktorých účasť na podujatí bola zakázaná a aby mali v čase konania podujatia prístup k výpisu z evidencie k informačnému systému sa v praxi preukázala ako nevykonateľná a preto sa vypúšťa. V čase vstupnej kontroly pred začiatkom podujatia nie je pre usporiadateľa realizovateľné popri vstupnej prehliadke osôb, ktoré vstupujú na miesto konania podujatia, disponovať aj papierovým výpisom z informačného systému a kontrolovať podľa fotografie, či ide o osobu alebo viaceré osoby, ktorým bol uložený zákaz. Plnenie povinnosti, aby sa osobám, ktorým bol uložený zákaz účasti na podujatiach, neumožnil vstup na podujatie, bude zabezpečený inými opatreniami, preto sa používanie výpisu z evidencie vypúšťa.

40. V § 14 ods. 2 písm. e) treťom bode sa na konci vypúšťa slovo „alebo“.

41. V § 14 ods. 2 písm. e) štvrtom bode sa na konci pripája slovo „alebo“.

K bodom 40 a 41

Legislatívnotechnická úprava.

42. V § 14 ods. 2 písm. h) sa slovo „alebo“ za slovom „USPORIADATEĽ“ nahrádza čiarkou a za slovo „SECURITY“ sa vkladajú slová „alebo „DOBROVOĽNÍK“ “.

K bodu 42

V súlade s požiadavkami aplikačnej praxe sa aj pre člena usporiadateľskej služby - dobrovoľníka ustanovuje povinnosť mať v čase konania podujatia oblečenú rovnošatu, ktorá je farebne odlíšená od usporiadateľa a zamestnanca SBS. Farebné odlíšenie rovnošaty jednotlivých osôb zabezpečujúcich činnosti usporiadateľskej služby súvisí aj s rozdielnymi oprávneniami. Dobrovoľníci nemajú všetky oprávnenia, ktoré majú kvalifikovaní usporiadatelia, a zamestnanci SBS vykonávajúci činnosť usporiadateľskej služby, majú navyše aj oprávnenia v zmysle zákona o SBS.

43. V § 14 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Dobrovoľník má oprávnenia člena usporiadateľskej služby podľa odseku 1 písm. c) a povinnosti člena usporiadateľskej služby podľa odseku  2 písm. a) až c), g) a h).“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

K bodu 43

Vzhľadom na skutočnosť, že organizátor podujatia v prípadoch podujatí, kde je to možné, môže zabezpečiť výkon činnosti usporiadateľskej služby sčasti aj dobrovoľníkmi, je potrebné vzhľadom na rozličnú aplikačnú prax spresniť, aké zákonné oprávnenia a povinnosti budú patriť dobrovoľníkovi pri výkone činnosti usporiadateľskej služby. Tie sa musia líšiť od rozsahu oprávnení a povinností, ktoré patria kvalifikovane vyvzdelávanému usporiadateľovi s príslušnou odbornou spôsobilosťou. Dobrovoľníkovi ako nekvalifikovanému členovi usporiadateľskej služby návrh zákona priznáva oprávnenie vyzvať diváka na opustenie miesta konania podujatia alebo premiestnenie do iného sektoru za nevhodné správanie alebo konanie. Dobrovoľník musí byť zaškolený pred podujatím a môže vykonávať činnosť podľa pokynov organizátora podujatia, ktoré nevykonáva kvalifikovaná usporiadateľská služba alebo činnosť podľa osobitného predpisu.

44. V § 16 písm. a) sa za slovo „výrobok“ vkladá čiarka a slovo „kuklu“.

K bodu 44

Navrhovanou úpravou sa reaguje na požiadavky bezpečnostných manažérov z praxe. Výtržníci veľmi často používajú kukly na zakrývanie tváre. Doplnenie zákazu vnášať a používať kukly má mať prioritne preventívny účinok a zároveň umožniť, aby už pri vstupe takéhoto diváka na podujatie bola zabezpečená možnosť odobrať kuklu.

45. V § 16 písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová: „a to aj počas premiestňovania sa na miesto konania podujatia alebo z miesta konania podujatia, v priestoroch verejnej dopravy a hromadných dopravných prostriedkoch,“.

K bodu 45

Keďže športové podujatie má aj priebeh pred a po športovým podujatím a mimo miesta konania podujatia, túto skutočnosť je potrebné zohľadniť aj pri zákaze podľa § 16 písm. e).

46. V § 16 sa vypúšťa písmeno h).

Doterajšie písmená i) a j) sa označujú ako písmená h) a i).

K bodu 46

Aplikačná prax poukázala na čiastočnú nevykonateľnosť predmetného zákazu, ako aj jeho obchádzanie. Na väčšine podujatí sa podáva pivo so 4, 1 objemových percent alkoholu. Počas premiestňovania na podujatie alkohol účastník podujatia požívať nemôže, avšak po príchode do športového zariadenia si ho kúpi. Obdobná situácia je v prípade, ak účastník podujatia alkoholický nápoj iba drží v ruke počas presunu na podujatie, avšak nepožíva ho. Predmetné ustanovenie malo negatívny dopad na všetkých účastníkov podujatia a aplikačná prax poukázala, že aj vypustením tohto ustanovenia existujú možnosti sankcionovania takýchto protiprávnych konaní v priestupkovom zákone. Príkladom bol zápas s Anglickom, kde 2000 fanúškov Albiónu cestovalo vlakom z Bratislavy do Trnavy na zápas s pivami v rukách, avšak nijako nenarušovali verejný poriadok. Prax poukazuje na to, že ak fanúšik nemá na sebe žiadny markant spojitosti so športom (futbalom), potom sa na neho predmetné ustanovenie nemôže aplikovať, ale ak niekto má na sebe šál a nepácha žiadne protiprávne konanie, ale drží v ruke pivo, už sa na neho aplikuje.

47. V § 18 ods. 6 sa na konci pripájajú tieto slová: „a je povinný byť prítomný na mieste konania podujatia v čase konania podujatia“.

K bodu 47

Pre prax je nevyhnutné, že ak Policajný zbor označí podujatie za rizikové z akéhokoľvek dôvodu, bude prítomný na mieste konania. Nemôže sa v praxi stať, že Policajný zbor označí podujatie ako rizikové, alebo ho neoznačí z dôvodu, aby sa v priestore športového zariadenia nenachádzal a potom sily a prostriedky polície rozmiestni mimo športového zariadenia. Ak má podujatie charakter rizikového a označí ho za rizikové polícia, je nevyhnutné, aby z dôvodu ochrany života, zdravia a majetku bola prítomná na podujatí. Je to z dôvodu prevencie a časového hľadiska reagovania na bezpečnostné incidenty.

48. V § 20 odsek 5 znie:

„(5) Pri organizovaní podujatia v športovom zariadení, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov, musia byť na účel ochrany bezpečnosti a zdravia divákov zriadené vo vnútornom priestore športového zariadenia najmenej dve miesta zdravotníckej pomoci so zdravotníckym pracovníkom.15) Pri ostatných podujatiach musí byť na účel ochrany bezpečnosti a zdravia divákov zriadené najmenej jedno miesto zdravotníckej pomoci so zdravotníckym pracovníkom. Miestom zdravotníckej pomoci sa rozumie aj vozidlo ambulancie záchrannej zdravotnej služby podľa osobitného predpisu.16)“. 

Poznámka pod čiarou k odkazu 16 znie:

„16) § 5 zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

 K bodu 48

Uvedené miesta zdravotnej pomoci sú určené pre ochranu života a zdravia divákov a nie pre športovú časť podujatia. V praxi sa toto ustanovenie obchádzalo tým, že organizátor vyčlenil jedno alebo dve miesta zdravotnej pomoci aj pre športovcov a divákov a z hľadiska bezpečnosti  bola takáto aplikácia zákona nepostačujúca. Zároveň sa pre niektoré druhy športov, ktoré sa konajú mimo miesta konania podujatia ustanovuje možnosť, aby sa za miesto zdravotníckej pomoci považovali aj sanitky.

49. V § 20 ods. 6 sa slová „priestorov, verejných priestranstiev a priestorov určených na poskytovanie služieb na mieste“ nahrádzajú slovom „miesta“.

K bodu 49

Terminologické spresnenie v nadväznosti na existujúce definičné vymedzenie miesta konania podujatia v § 2 písm. e).

50. § 20 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:

„(8) Medzinárodnú spoluprácu v oblasti výmeny informácií o podujatiach zabezpečuje Policajný zbor.“.

K bodu 50

Zohľadňujú sa ustanovenia CETS 218 a Súhrnnej správy. Podľa oboch týchto dokumentov je nevyhnutné, aby bola v zákone ustanovená inštitúcia, ktorá zodpovedá za medzinárodnú spoluprácu v oblasti výmeny informácií k rizikovým fanúškom a problematike medzinárodnej policajnej spolupráce v oblasti diváckeho násilia.

51. V § 21 ods. 5 sa slová „po dohode s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „(ďalej len „ministerstvo vnútra“)“.

K bodu 51

Vzhľadom na kompetenčný presun bezpečnostnej agendy pri organizácii športových podujatí na rezort vnútra v plnom rozsahu sa vypúšťa pôsobnosť rezortu školstva pri tvorbe vyhlášky o kamerovom zabezpečovacom systéme. Zároveň sa zavádza legislatívna skratka pre rezort vnútra, ktorá sa používa v ďalšom texte.

52. § 22 odsek 1 znie:

„(1) Ministerstvo vnútra ako správca informačného systému vytvára a prevádzkuje informačný systém.“. 

53. V § 22 odseky 5 až 12 znejú:

„(5) Evidencia hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov, usporiadateľov a delegátov zväzu je vedená v informačnom systéme športu.18a) 

(6) Údaje do evidencie podľa

a) odseku 2 písm. a) a b) bezodkladne spracúva správca informačného systému na základe rozhodnutí, ktoré sú mu zasielané orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom,

b) odseku 2 písm. c) až f) bezodkladne spracúva správca informačného systému,

c)      odseku 2 písm. g) a j) získava a bezodkladne spracúva správca informačného systému,

d) odseku 2 písm. h) bezodkladne spracúva správca informačného systému na základe rozhodnutí, ktoré sú mu zasielané príslušným športovým zväzom,

e)      odseku 2 písm. i) bezodkladne spracúva správca informačného systému na základe údajov, ktoré sú mu zasielané organizátorom podujatia.

(7) Súdy a orgány činné v trestnom konaní oznamujú správcovi informačného systému uloženie zákazu účasti na športových podujatiach ako sankcie alebo ako predbežného opatrenia v trestnom konaní.

(8) Príslušný športový zväz bezodkladne oznamuje správcovi informačného systému uloženie sankcie alebo opatrenia v disciplinárnom konaní podľa odseku 2 písm. h).

(9) Organizátor podujatia bezodkladne oznamuje správcovi informačného systému údaje podľa odseku 2 písm. i).

(10) Údaje z informačného systému sa poskytujú alebo sprístupňujú prokuratúre, súdom, obciam, okresným úradom v sídle kraja, Slovenskej informačnej službe, športovým zväzom a organizátorom podujatí, ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.20)

(11) Ak ide o medzinárodné podujatie, správca informačného systému umožní v rozsahu podľa osobitného predpisu21) vstupovať do informačného systému orgánom, ktoré plnia úlohy Policajného zboru a bezpečnostného manažéra v štáte pôvodu hosťujúceho družstva alebo športovca, v rozsahu potrebnom na zabezpečenie riadneho priebehu podujatia. 

(12) Údaje v evidencii podľa odseku 2 sa vedú v informačnom systéme päť rokov od vykonania trestu za spáchaný trestný čin, od vykonania sankcie, od uplynutia doby predbežného opatrenia podľa § 27 ods. 2, ochranného opatrenia alebo primeraného obmedzenia alebo odo dňa administratívneho vyhostenia. Ak v tejto lehote bude vykonaný nový záznam, údaje sa vedú až do uplynutia lehoty ustanovenej pre vedenie údajov na základe posledného záznamu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 18a znie:

„18a) § 80 zákona č. 440/2015 Z. z. v znení zákona č. 354/2016 Z. z.“. 

54. V § 22 sa vypúšťajú odseky 13 až 17.

K bodom 52 až 54

Európske informačné systémy alebo databázy obsahujúce informácie o problematickom správaní, známych rizikových fanúšikoch, osobách so zákazom účasti na verejných podujatiach, bezpečnostných incidentoch a pod. sú spravované na policajnej úrovni alebo na úrovni vlády a na prístup športových zväzov a klubov sa vzťahujú špecifické pravidlá. Takýto prístup je odrazom primárnej zodpovednosti polície za monitorovanie dodržiavania opatrení zákazu účasti na verejných podujatiach a ďalšieho správania už postihnutých osôb, ktorým však nebol zakázaný vstup na podujatia. Policajná databáza páchateľov je navyše priamo prepojená so záznamami príslušných orgánov o postihoch uplatnených voči týmto osobám za ich neviazané správanie.

Vzhľadom na uvedené sa zodpovednosť za správu a prevádzku informačného systému presúva zo Slovenského futbalového zväzu a Slovenského zväzu ľadového hokeja na Ministerstvo vnútra SR.

V tejto súvislosti sa v § 22 vykonávajú príslušné úpravy, pokiaľ ide o spracúvanie údajov v informačnom systéme, ako aj zasielanie údajov na účely ich spracovania v informačnom systéme.

Rezort vnútra vedie informácie o týchto osobách. Je kontaktným partnerom pre bezpečnostné inštitúcie štátu k prijatiu opatrení k potlálačaniu prejavov diváckeho násilia, prejavom extrémizmu a rasizmu na verejných športových podujatiach a vyhodnoteniu rizikovosti verejných športových podujatí. Cieľom informačného systému je vedenie informácií pre orgány činné v trestnom konaní alebo v priestupkovom konaní o osobách, ktoré tvoria hrozbu pre verejný poriadok alebo majú zakázaný vstup na športové podujatia a je potreba ich správanie alebo vylúčenie monitorovať z dôvodu bezpečnosti.

55. § 23 znie:

㤠23

(1) Prevádzka a správa informačného systému je financovaná najmä z príjmov z pokút podľa § 24 ods. 9, § 25 ods. 7 až 11, § 26 ods. 3  a § 27 ods. 6 a 8.

(2) Športový zväz  je povinný 50% sumy z uhradených pokút uložených v disciplinárnom konaní alebo v disciplinárnom konaní jeho členov za neslušnosti a výtržnosti účastníkov podujatia a za porušenie povinností organizátora podujatia alebo člena usporiadateľskej služby pri organizovaní podujatia použiť na výdavky na aktivity v oblasti zabezpečenia verejného poriadku a ochrany bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku a životného prostredia na podujatiach a na výdavky na vzdelávacie aktivity v tejto oblasti.“.

K bodu 55, 58 a 70

V nadväznosti na úpravy týkajúce sa zmeny správy a prevádzky informačného systému zrušuje fungovanie prevádzkového účtu. Uložené a zaplatené pokuty budú v plnom rozsahu slúžiť na financovanie informačného systému. Odpadá povinnosť národných športových zväzov zasielať 50 % sumy z uložených a zaplatených pokút v disciplinárnom konaní za porušenie tohto zákona zasielať na prevádzkový účet, avšak túto sumu musia použiť na aktivity súvisiace so zabezpečovaním ochrany a bezpečnosti pri organizovaní športových podujatí a na vzdelávacie aktivity v tejto oblasti.

56. V § 24 ods. 1 písm. h) sa slová „zneužije oprávnenie“ nahrádzajú slovami „nesplní povinnosť“.

K bodu 56 a 59

Navrhovanou úpravou sa premieta zmena oprávnenia na povinnosť v prípade zaznamenávania osôb, ktoré porušili organizačný alebo návštevný poriadok.

57. V § 24 ods. 1 písmená w) a x) znejú:

„w) nesplní povinnosť podľa § 22 ods. 8,

x) nesplní povinnosť podľa § 23 ods. 2.“.

 K bodu 57

V nadväznosti na zmeny ohľadne správy a prevádzky informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach a ohľadne prevádzkového účtu sa vykonávajú úpravy aj v ustanovení upravujúcom správne delikty. Organizátor podujatia sa dopustí správneho deliktu, ak nezašle bezodkladne povinné údaje Policajnému zboru na účely ich spracovania v informačnom systéme. Ak športový zväz nepoužije 50% sumy z pokút uložených v disciplinárnom konaní na ustanovený účel, dopúšťa sa správneho deliktu.

58. V § 24 odsek 9 znie:

„(9) Výnosy pokút podľa odsekov 2 až 4 a 6 sú príjmom štátneho rozpočtu.“.

K bodu 55, 58 a 70

V nadväznosti na úpravy týkajúce sa zmeny správy a prevádzky informačného systému zrušuje fungovanie prevádzkového účtu. Uložené a zaplatené pokuty budú v plnom rozsahu slúžiť na financovanie informačného systému. Odpadá povinnosť národných športových zväzov zasielať 50 % sumy z uložených a zaplatených pokút v disciplinárnom konaní za porušenie tohto zákona zasielať na prevádzkový účet, avšak túto sumu musia použiť na aktivity súvisiace so zabezpečovaním ochrany a bezpečnosti pri organizovaní športových podujatí a na vzdelávacie aktivity v tejto oblasti.

59. V § 25 ods. 1 písm. h) sa slová „zneužije oprávnenie“ nahrádzajú slovami „nesplní povinnosť“.

K bodu 56 a 59

Navrhovanou úpravou sa premieta zmena oprávnenia na povinnosť v prípade zaznamenávania osôb, ktoré porušili organizačný alebo návštevný poriadok.

60. V § 25 ods. 3 písm. b) sa slová „d), f) a h)“ nahrádzajú slovami „d) a f)“.

K bodu 60, 64 a 65

Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na vypustenie písmena h) v § 16.

61. V § 25 ods. 7 až 9 celom texte sa za slová „možno uložiť pokutu“ vkladajú slová „od 50 eur“ a za slová  „rizikovom podujatí“ sa vkladajú slová „od 100 eur“.

62. V § 25 ods. 10 sa za slová „uložiť pokutu“ vkladajú slová „od 100 eur“. 

63. V § 25 ods. 11 sa za slová „uložiť pokutu“ vkladajú slová „od 500 eur“.

K bodu 61 až 63, 66 a 69

V súčasnej právnej úprave zákona č. 1/2014 Z. z. je nastavená nulová dolná hranica sadzby pokút za priestupok diváckeho násilia; platí pre blokové konanie, rozkazné konanie aj konanie o priestupku.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 1/2014 Z. z. sa na priestupky diváckeho násilia a ich prejednanie vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch – zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“). Pri určení druhu sankcie a jej výmery orgán Policajného zboru postupuje podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., pričom prihliada na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, následky, okolnosti spáchania, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa a či bol páchateľ už za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Možnosť uplatnenia § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v kombinácii s nulovou dolnou hranicou sadzby pokút v zákone č. 1/2014 Z. z. vytvára priestor pre ukladanie len veľmi miernych sankcií, čo v konečnom dôsledku takmer stiera hranicu medzi sankciou a napomenutím, ako najmiernejším spôsobom vybavenia priestupku diváckeho násilia (§ 27 ods. 5 zákona č. 1/2014 Z. z.).

V podmienkach Policajného zboru je uvedený problém v súčasnosti riešený nariadením ministra vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti Policajného zboru v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“). Nariadenie má ambíciu zavádzať (aj pre oblasť priestupkov diváckeho násilia) jednotný postup útvarov v pôsobnosti Policajného zboru pri ukladaní pokút v blokovom konaní, stanovením konkrétnej výšky pokuty za spáchanie konkrétneho druhu priestupku resp. stanovením povinnosti v konkrétnych prípadoch neriešiť vec v blokovom konaní, ale predložením správnemu orgánu.

Uvedené riešenie však nie je uspokojivé, keďže nariadenie sa nevzťahuje na rozkazné konanie ani na konanie o priestupku. V neposlednom rade orgán Policajného zboru nemusí zmienené ustanovenia nariadenia striktne dodržiavať a to s poukazom na § 12 ods. 1 zákona

č. 372/1990 Zb., ktorého uplatňovanie pri riešení priestupkov nemožno orgánu Policajného zboru upierať. 

Práve z nutnosti rešpektovania § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. je podľa nášho názoru potrebné pristúpiť k navrhovanému zvýšeniu dolnej hranice sadzby pokút v zákone

č. 1/2014 Z. z. Uvedenou právnou úpravou pritom nebude dotknutý inštitút napomenutia podľa § 27 ods. 5 zákona č. 1/2014 Z. z. Zvýšením dolnej hranice sadzby pokút naopak príde k jeho zdôrazneniu ako najmiernejšieho spôsobu vybavenia priestupku.

Zvýšením hornej hranice sadzby pokút pri blokovom konaní zo 100 na 200 eur si kladieme za cieľ takýmto spôsobom odradiť potencionálnych páchateľov od páchania priestupkov na úseku diváckeho násilia za predpokladu, že toto zvýšenie hornej hranice sadzby pokút bude zo strany orgánu, ktorý realizuje blokové konanie dôsledne využívané.

64. V § 26 ods. 1 písm. d) sa písmeno „i)“ nahrádza písmenom „h)“.

K bodu 60, 64 a 65

Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na vypustenie písmena h) v § 16.

65. V§ 26 ods. 1 písm. e) sa písmeno „j)“ nahrádza písmeno „i)“.

K bodu 60, 64 a 65

Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na vypustenie písmena h) v § 16.

66. V § 26 ods. 3 sa slová „do 1 500 eur“ nahrádzajú slovami „od 50 eur do 1 500 eur“ a slová „do 3 000 eur“ sa nahrádzajú slovami „od 100 eur do 3 000 eur“.

K bodu 61 až 63, 66 a 69

V súčasnej právnej úprave zákona č. 1/2014 Z. z. je nastavená nulová dolná hranica sadzby pokút za priestupok diváckeho násilia; platí pre blokové konanie, rozkazné konanie aj konanie o priestupku.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 1/2014 Z. z. sa na priestupky diváckeho násilia a ich prejednanie vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch – zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“). Pri určení druhu sankcie a jej výmery orgán Policajného zboru postupuje podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., pričom prihliada na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, následky, okolnosti spáchania, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa a či bol páchateľ už za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Možnosť uplatnenia § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v kombinácii s nulovou dolnou hranicou sadzby pokút v zákone č. 1/2014 Z. z. vytvára priestor pre ukladanie len veľmi miernych sankcií, čo v konečnom dôsledku takmer stiera hranicu medzi sankciou a napomenutím, ako najmiernejším spôsobom vybavenia priestupku diváckeho násilia (§ 27 ods. 5 zákona č. 1/2014 Z. z.).

V podmienkach Policajného zboru je uvedený problém v súčasnosti riešený nariadením ministra vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti Policajného zboru v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“). Nariadenie má ambíciu zavádzať (aj pre oblasť priestupkov diváckeho násilia) jednotný postup útvarov v pôsobnosti Policajného zboru pri ukladaní pokút v blokovom konaní, stanovením konkrétnej výšky pokuty za spáchanie konkrétneho druhu priestupku resp. stanovením povinnosti v konkrétnych prípadoch neriešiť vec v blokovom konaní, ale predložením správnemu orgánu.

Uvedené riešenie však nie je uspokojivé, keďže nariadenie sa nevzťahuje na rozkazné konanie ani na konanie o priestupku. V neposlednom rade orgán Policajného zboru nemusí zmienené ustanovenia nariadenia striktne dodržiavať a to s poukazom na § 12 ods. 1 zákona

č. 372/1990 Zb., ktorého uplatňovanie pri riešení priestupkov nemožno orgánu Policajného zboru upierať. 

Práve z nutnosti rešpektovania § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. je podľa nášho názoru potrebné pristúpiť k navrhovanému zvýšeniu dolnej hranice sadzby pokút v zákone

č. 1/2014 Z. z. Uvedenou právnou úpravou pritom nebude dotknutý inštitút napomenutia podľa § 27 ods. 5 zákona č. 1/2014 Z. z. Zvýšením dolnej hranice sadzby pokút naopak príde k jeho zdôrazneniu ako najmiernejšieho spôsobu vybavenia priestupku.

Zvýšením hornej hranice sadzby pokút pri blokovom konaní zo 100 na 200 eur si kladieme za cieľ takýmto spôsobom odradiť potencionálnych páchateľov od páchania priestupkov na úseku diváckeho násilia za predpokladu, že toto zvýšenie hornej hranice sadzby pokút bude zo strany orgánu, ktorý realizuje blokové konanie dôsledne využívané.

67. V § 26 odsek 5 znie:

„(5) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a), c), d) alebo písm. e) sa uloží obmedzujúce opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na určených podujatiach najmenej na šesť mesiacov.“.

K bodu 67

V praxi sa pôvodné znenie ukázalo ako problematické, a to najmä s ohľadom na nepresné zadefinovanie automatického zákazu, ktorý sa týmto zákonom odstraňuje. Navrhovanou úpravou sa jednoznačne ustanovuje, že automatický zákaz uložením obmedzujúceho opatrenia spočívajúcho v zákaze účasti na určených podujatiach, sa môže uložiť iba v prípade vymenovaných priestupkov diváckeho násilia.

68. V § 27 ods. 5 sa číslo „21“ nahrádza číslom „19“.

K bodu 68

Zmyslom navrhovaného zníženia vekovej hranice z 21 na 19 rokov je zúženie okruhu páchateľov, pri ktorých je možné využiť napomenutie ako spôsob vybavenia priestupku, nakoľko nemalé percento páchateľov priestupkov diváckeho násilia patrí práve do mladších vekových kategórií obyvateľstva. Opatrenie sprísňuje podmienky v oblasti sankcií za spáchanie priestupkov a tým nadväzuje na predošlé opatrenie zvýšenia dolnej hranice sadzby pokút.

Od uvedených opatrení sa očakáva znižovanie počtu spáchaných priestupkov diváckeho násilia a tým zvýšenie bezpečnosti dotknutých subjektov (účastníci podujatia, príslušníci Policajného zboru, policajti obecnej polície, usporiadateľská služba). Výnos z uložených pokút bude mať pozitívny vplyv na príjem štátneho rozpočtu.

69. V § 27 ods. 6 sa slová „do 100 eur“ nahrádzajú slovami „od 30 eur do 200 eur“ a slová „do 300 eur“ sa nahrádzajú slovami „od 40 eur do 300 eur“.

K bodu 61 až 63, 66 a 69

V súčasnej právnej úprave zákona č. 1/2014 Z. z. je nastavená nulová dolná hranica sadzby pokút za priestupok diváckeho násilia; platí pre blokové konanie, rozkazné konanie aj konanie o priestupku.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 1/2014 Z. z. sa na priestupky diváckeho násilia a ich prejednanie vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch – zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“). Pri určení druhu sankcie a jej výmery orgán Policajného zboru postupuje podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., pričom prihliada na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, následky, okolnosti spáchania, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa a či bol páchateľ už za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Možnosť uplatnenia § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v kombinácii s nulovou dolnou hranicou sadzby pokút v zákone č. 1/2014 Z. z. vytvára priestor pre ukladanie len veľmi miernych sankcií, čo v konečnom dôsledku takmer stiera hranicu medzi sankciou a napomenutím, ako najmiernejším spôsobom vybavenia priestupku diváckeho násilia (§ 27 ods. 5 zákona č. 1/2014 Z. z.).

V podmienkach Policajného zboru je uvedený problém v súčasnosti riešený nariadením ministra vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti Policajného zboru v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“). Nariadenie má ambíciu zavádzať (aj pre oblasť priestupkov diváckeho násilia) jednotný postup útvarov v pôsobnosti Policajného zboru pri ukladaní pokút v blokovom konaní, stanovením konkrétnej výšky pokuty za spáchanie konkrétneho druhu priestupku resp. stanovením povinnosti v konkrétnych prípadoch neriešiť vec v blokovom konaní, ale predložením správnemu orgánu.

Uvedené riešenie však nie je uspokojivé, keďže nariadenie sa nevzťahuje na rozkazné konanie ani na konanie o priestupku. V neposlednom rade orgán Policajného zboru nemusí zmienené ustanovenia nariadenia striktne dodržiavať a to s poukazom na § 12 ods. 1 zákona

č. 372/1990 Zb., ktorého uplatňovanie pri riešení priestupkov nemožno orgánu Policajného zboru upierať. 

Práve z nutnosti rešpektovania § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. je podľa nášho názoru potrebné pristúpiť k navrhovanému zvýšeniu dolnej hranice sadzby pokút v zákone

č. 1/2014 Z. z. Uvedenou právnou úpravou pritom nebude dotknutý inštitút napomenutia podľa § 27 ods. 5 zákona č. 1/2014 Z. z. Zvýšením dolnej hranice sadzby pokút naopak príde k jeho zdôrazneniu ako najmiernejšieho spôsobu vybavenia priestupku.

Zvýšením hornej hranice sadzby pokút pri blokovom konaní zo 100 na 200 eur si kladieme za cieľ takýmto spôsobom odradiť potencionálnych páchateľov od páchania priestupkov na úseku diváckeho násilia za predpokladu, že toto zvýšenie hornej hranice sadzby pokút bude zo strany orgánu, ktorý realizuje blokové konanie dôsledne využívané.

70. V § 27 ods. 9 prvá veta znie: „Výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.“ a vypúšťa sa druhá veta.

 K bodu 55, 58 a 70

V nadväznosti na úpravy týkajúce sa zmeny správy a prevádzky informačného systému zrušuje fungovanie prevádzkového účtu. Uložené a zaplatené pokuty budú v plnom rozsahu slúžiť na financovanie informačného systému. Odpadá povinnosť národných športových zväzov zasielať 50 % sumy z uložených a zaplatených pokút v disciplinárnom konaní za porušenie tohto zákona zasielať na prevádzkový účet, avšak túto sumu musia použiť na aktivity súvisiace so zabezpečovaním ochrany a bezpečnosti pri organizovaní športových podujatí a na vzdelávacie aktivity v tejto oblasti.

71. Za § 31a sa vkladajú § 31b a 31c, ktoré vrátane nadpisu nad § 31b znejú: 

„Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020

§ 31b 

(1) Konania o správnych deliktoch a priestupkoch, ktoré sa začali a neskončili do 31. decembra 2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019.

(2) Príjmy z pokút uložených v disciplinárnom konaní príslušného športového zväzu alebo jeho členov, ktoré sa začali a neskončili do 31. decembra 2019 sú od 1. januára 2020 príjmami príslušného športového zväzu.

(3) Odborná príprava a skúška na nadobudnutie odbornej spôsobilosti hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra, usporiadateľa a delegáta zväzu, ktorá sa začala a neskončila do 31. decembra 2019, sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019.

§ 31c 

Správca informačného systému podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a ministerstvo vnútra vykonajú do 31. decembra 2020 všetky úkony na prechod správy a prevádzky informačného systému na ministerstvo vnútra.

K bodu 71

Nakoľko sa rozširuje okruh správnych deliktov a priestupkov, z dôvodu právnej istoty je potrebné ustanoviť, že konania začaté do 31.12. 2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12. 2019.

Keďže informačný systém prechádza pod Ministerstvo vnútra SR a s účinnosťou zákona sa zrušuje prevádzkový účet, športové zväzy už nemusia 50 % príjmov z pokút, ktoré uložia v disciplinárnych konaniach, ktoré začali, ale ešte neskončili pred 1. januárom 2020, odviesť na tento účet, ale zostávajú ich príjmom.

Prechodné ustanovenie zachováva pôvodnú právnu úpravu aj vo vzťahu k odbornej príprave a skúške členov usporiadateľskej služby a delegátom zväzu, ktorá začala, ale ešte neskončila do 1. januára 2020.

Zároveň sa prechodným ustanovením nastavuje súčinnosť správcu informačného systému, MŠVVaŠ SR a MV SR pri prevzatí správy a prevádzky informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach Ministerstvom vnútra SR.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2020.

 K Čl. II:

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2020.

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z. z. sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na mesiace jún až december 2016 s odkladom plnenia do septembra 2017.

 Zákon č. 1/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. februára 2014. V nadväznosti na prijatie tohto zákona a v nadväznosti na situáciu na slovenských štadiónoch pozvalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v koordinácii s expertmi z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry, Slovenského futbalového zväzu a Slovenského zväzu ľadového hokeja v novembri 2014 expertov Stáleho výboru Rady Európy pre divácke násilie, UEFA a expertov z Veľkej Británie na konzultatívnu návštevu. Účelom konzultatívnej návštevy bolo zmapovanie súčasnej situácie v oblasti diváckeho násilia, identifikovanie oblastí, ktoré je potrebné  zlepšiť, definovanie kompetencií a zodpovedností jednotlivých subjektov a pomoc Stáleho výboru s prípravou záväzného implementačného akčného plánu (stratégie Slovenskej republiky pre prevenciu a potláčanie prejavov diváckeho násilia). Na základe uvedenej konzultatívnej návštevy expertná skupina Rady Európy spracovala pre Slovenskú republiku hodnotiacu správu, ktorá obsahuje 31 odporúčaní. Predložený návrh zákona obsahuje zapracovanie časti týchto odporúčaní, ktoré majú legislatívny charakter.

Návrh zákona reflektuje taktiež požiadavky vyplývajúce z Dohovoru Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach (CETS 218) (ďalej len „CETS 218“), ktorý nahradil Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch (CETS 120).

Podnetom k novelizácii sú aj doterajšie poznatky identifikované aplikačnou praxou.

Nový dohovor, konsolidovaná správa spracovaná pre vytvorenie akčného plánu Slovenskej republiky pre prevenciu diváckeho násilia a zabezpečenia integrovaného prístupu k bezpečnosti, ochrane a usporiadateľským službám a odporúčania Stáleho výboru Rady Európy predpokladajú presun problematiky diváckeho násilia vo výraznejšej miere na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Za účelom rokovaní o plnení odporúčaní Stáleho výboru RE k presunu kompetencií tejto problematiky na rezort vnútra sa dňa 16. januára 2017 na pôde Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za účasti zástupcov Rady Európy, UEFA, Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Slovenského futbalového zväzu uskutočnilo stretnutie, na ktorom sa deklaroval súhlas s tým, aby sa rezort vnútra stal hlavným gestorom problematiky diváckeho násilia a neviazanosti divákov počas športových podujatí.

Jednou z ďalších hlavných zmien v doterajšej úprave je presun agendy informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach zo Slovenského futbalového zväzu a Slovenského zväzu ľadového hokeja na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Ďalšie zmeny sa týkajú

• povinnosti overovať totožnosť diváka so vstupenkou na meno a priezvisko,

• rozšírenia osôb, ktorých účasť sa vyžaduje na porade organizátora rizikového podujatia,

• obmedzenia platnosti osvedčenia hlavného usporiadateľa, osvedčenia bezpečnostného manažéra a preukazu usporiadateľa a ich odbornej spôsobilosti len pre príslušný šport,

• zmien v odbornej príprave držiteľa platného osvedčenia a preukazu a

• rozsahu oprávnení dobrovoľníkov na rozsah činností usporiadateľskej služby.

Návrh zákona bol vypracovaný na základe návrhov pracovnej skupiny, ktorej členmi boli aj zástupcovia Prezídia Policajného zboru a zástupcovia národných športových zväzov, ktorých predmetom činnosti je problematika diváckeho násilia. Do návrhu zákona sú zapracované aj podnety oddelenia diváckeho násilia.

Návrh zákona bol prerokovaný expertnou pracovnou skupinou pre prevenciu diváckeho násilia pod Radou vlády SR pre prevenciu kriminality a medzirezortnou pracovnou skupinou odborníkov zameranou na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti, extrémizmu a diváckeho násilia.

Účinnosť právnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2020 vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu.

Návrh zákona nepredpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, sociálny vplyv, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.