Plénum Ústavného súdu SR sa bude dnes na neverejnom zasadnutí zaoberať návrhom sťažovateľa Š.Harabina na obnovu konania NEPREČÍTANÉ 

Rozsudkom z 20. novembra 2012 Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) rozhodol o sťažnosti (č. 58688/11) Štefana Harabina, v ktorej okrem iného tvrdil, že jeho právo na prerokovanie veci pred nestranným súdom bolo vo veci disciplinárneho konania podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 74e ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a podľa § 120 ods. 2 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“) vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) pod sp. zn. PL. ÚS 92/2011, ktoré viedlo k uloženiu disciplinárneho opatrenia, porušené.

ESĽP rozsudkom rozhodol, že k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) došlo tým, že o disciplinárnom návrhu proti sťažovateľovi nebolo rozhodnuté nestranným súdom. V prípade porušenia čl. 6 dohovoru by sa mal sťažovateľ v rozsahu, v akom to je možné, dostať do situácie, v akej by bol, ak by požiadavky tohto článku boli rešpektované. Najvhodnejšia forma nápravy v prípadoch podobných predmetnému by mala byť obnova konania, ak bude o ňu požiadané, pred súdom spĺňajúcim požiadavku nestrannosti v zmysle čl. 6 dohovoru. ESĽP v tomto ohľade poznamenáva, že Ústava Slovenskej republiky ani zákon o ústavnom súde výslovne neposkytujú možnosť obnovy konania pred ústavným súdom. Zákon o ústavnom súde však umožňuje ústavnému súdu aplikovať, ak to je vhodné, Občiansky súdny poriadok a Trestný poriadok, ktoré poskytujú možnosť obnovy konania.

Dňa 18. februára 2013 bol ústavnému súdu doručený návrh JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na obnovu konania vo veci disciplinárneho konania podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 74e ods. 1 zákona o ústavnom súde a podľa § 120 ods. 2 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. PL. ÚS 92/2011. Ústavný súd sa týmto návrhom bude zaoberať v stredu 11. septembra 2013 na neverejnom zasadnutí pléna.

„V rozsudku ESĽP bolo okrem iného konštatované, že je nevyhnutné individuálne preskúmať všetky námietky zaujatosti s ohľadom na argumentáciu účastníkov konania, ktorí ich vzniesli. Na základe tohto individuálneho preskúmania by mal ústavný súd v každom jednotlivom prípade namietanej zaujatosti vyvodiť predbežný záver, či je namietaný sudca vylúčený, a následne (pred definitívnym rozhodnutím o vylúčení alebo nevylúčení namietaných sudcov) zhodnotiť situáciu z hľadiska zachovania spôsobilosti pléna rozhodnúť vec, teda posúdiť, či sú splnené podmienky na uplatnenie 2 tzv. Bangalórskych zásad v zmysle doktríny nevyhnutnosti,“ vysvetľuje predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.

Doktrína nevyhnutnosti umožňuje sudcovi, ktorý je inak vylúčený, pojednávať a rozhodovať vo veci, a to z toho dôvodu, že ak by sa tak nestalo, viedlo by to k nespravodlivosti. Uvedené môže vzniknúť, ak nie je primerane dostupný žiaden iný sudca, ktorý nie je podobne vylúčený, alebo ak odročenie alebo zmätočné konanie by spôsobili extrémne vážne ťažkosti, alebo ak dotknutý sudca nie je členom súdu zriadeného pojednávať a rozhodovať v spornej veci. Takéto prípady sú samozrejme ojedinelé a špecifické. Z času na čas môžu vzniknúť pred malým počtom konečných súdov poverených významnými ústavnými a odvolacími funkciami, ktoré nemôžu byť delegované na iných sudcov.

Doktrína nevyhnutnosti 

Doktrína nevyhnutnosti je súčasťou tzv. Bangalórskych zásad: Z iniciatívy OSN a Transparency International prijala skupina, ktorá sa usiluje o posilnenie etiky súdnictva, návrh znenia kódexu správania sudcov v meste Bangalore v Indii v roku 2001. Podrobnejšie ho preskúmali zástupcovia vysokých súdnych orgánov pri okrúhlom stole, ktorý sa konal 25. a 26. decembra 2002 v Mierovom paláci v Haagu. Nazýva sa Zásady pre správanie sudcov a jeho cieľom je ustanoviť pravidlá tak, aby sudcom slúžili ako usmernenie a zároveň poskytli rámec pre dohľad nad ich správaním. Účelom týchto zásad je pomôcť predstaviteľom zákonodarnej a výkonnej moci, právnikom a širokej verejnosti lepšie porozumieť systému súdnictva a poskytnúť mu zodpovedajúcu podporu. Zásady vychádzajú zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach a z tradície sudcovského stavu. Bangalórske zásady správania sudcov sa často zhodujú so zásadami Rady Európy a vo všeobecnosti ich neprekračujú.