Rozhovor Zuzany Kollárovej (TREND.sk) s Petrom Sepešim k zákonu o Fonde na podporu športu NEPREČÍTANÉ 

Ak sú milióny na národný futbalový štadión, mali by sa nájsť aj na športové poukazy
Podpora športu nezlyháva na nedostatku zdrojov, ale je najmä o prioritách štátu

Zákon o športe, ktorý bol schválený pred tromi rokmi počíta s tým, že šport detí bude štát podporovať aj cez športové poukazy. Projekt sa však dodnes nerozbehol. Teraz chce poukazy SNS pretlačiť cez chystaný zákon o fonde na podporu športu. Okrem toho poslanci za národniarov predložili do parlamentu športovú verziu rekreačných poukazov. Peter Sepeši, ktorý pripravoval zákon o športe hovorí, že stačí naprogramovať modul športových poukazov v informačnom systéme športu a podpora môže fungovať.

V zákone o športe existuje možnosť podporovať športovanie detí do štrnásť rokov cez športové poukazy. Prečo tieto poukazy nefungujú ani tri roky od schválenia zákona ?

Do zákona o športe sa príspevok na športové poukazy dostal preto, lebo na tom bola celospoločenská zhoda. Tento koncept schvaľovali zväzy, kluby a podporili ho i poslanci národnej rady naprieč politickým spektrom 132 hlasmi. Ako vecne správne a spravodlivé celoplošné opatrenie na podporu športovania a zdravého životného štýlu detí na Slovensku ich v roku 2015 schvaľoval aj Inštitút finančnej politiky ministerstva financií.

Je však potrebné doprogramovať modul športových poukazov do informačného systému športu, ktorý zabezpečí transparentnosť ich použitia. To je technická otázka, ktorú je možné vyriešiť za niekoľko mesiacov.

Podľa vás je teda možné príspevok na športové poukazy zaviesť do praxe aj na základe zákona o športe?

Áno, je to tak. Keby sa dokončil informačný systém športu, boli by v ňom zverejňované prezenčné listiny, miesto a čas športovej aktivity, ako aj údaje o športovom odborníkovi, ktorý športovú aktivitu viedol – všetko iba elektronicky a bez nákladov na doručovanie a ďalších administratívnych nákladov. Systém by umožnil rodičovi dieťaťa uplatniť športový poukaz iba u takej športovej organizácie, ktorá môže prijímať verejné prostriedky alebo u športového odborníka, ktorý môže viesť športovú prípravu detí. Údaje o uskutočnených športových aktivitách, použití a vykázaní športových poukazov by vedeli sledovať, overiť či skontrolovať na webe všetci – rodičia, tréneri, učitelia, kluby, zväzy, kontrolóri, úradníci ministerstva či hlavný kontrolór športu. Rovnako by ich bolo možné využiť ako analytické podklady pre ďalšie systémové opatrenia v oblasti športu detí a mládeže.

Ako by sa teda rodičia mohli dostať čo najskôr k poukazom?

Navrhujeme zvážiť novelu zákona o športe, ktorá by umožnila zaviesť príspevok na športové poukazy postupne napríklad len pre päťročné deti v materských školách a pre prvé dva ročníky na základnej škole. Išlo by spolu o približne 150-tisíc detí. Každý rok by sa potom postupne pridával k tejto skupine ďalší populačný ročník päťročných detí až do ich štrnásť rokov. To by znížilo nárok na financie zo štátneho rozpočtu, keďže by sa naplánoval postupný medziročný nárast o 5 miliónov eur, ktorý by sa na základe prehľadu o skutočnom využití športových poukazov v predchádzajúcom roku upravoval.

Myslím si, že ak bolo v štátnom rozpočte na rok 2018 vyčlenených 63 miliónov eur na kúpu národného futbalového štadióna, nie je to v tomto prípade o nedostatku zdrojov, ale o prioritách vedenia tohto štátu – konkrétneho ministerstva, koho, čo a akým spôsobom chceme podporiť.

Hovorí sa o tom, že športové poukazy by sa mali zaviesť aj v pripravovanom zákone o fonde na podporu športu. Nedáva to logiku, keďže zákon o športe s nimi už počíta

Podľa návrhu zákona o fonde na podporu športu sa údajne majú športové poukazy viazať na projekty schvaľované v komisiách. Zásadne odmietame zavedenie časovo, administratívne, ekonomicky i personálne neefektívneho systému poskytovania príspevku na športový poukaz na základe schvaľovania projektov klubov alebo škôl v komisiách. To by len mohlo zvádzať ku korupcii a klientelizmu. Negovalo by to slobodné použitie poukazu rodičmi, či samotným dieťaťom. Máme niekoľko tisíc klubov, tisíce škôl a to sú tisíce projektov... Kto ich bude posudzovať, na základe akých kritérií, ako dlho to bude trvať, kto a ako bude kontrolovať férovosť tohto procesu?

Nevidíme dôvod na to, aby sa do systému pridával ďalší subjektívny stupeň posudzovania projektu, či môže byť podporený športovým poukazom. Nie je to správne.

Poznajú národné športové zväzy podmienky podpory športu z fondu?

Nepoznajú. O tomto návrhu neexistovala žiadna “celošportová” komunikácia či diskusia, tobôž nie zhoda. Vraciame sa k systému tvorby pravidiel v športe “zhora”, čo nie je dobré a popiera to podstatu autonómie športu a športovej obce. Podľa dostupných informácií má byť tento návrh predložený iba ako poslanecký návrh zákona, pri ktorom sa obíde medzirezortné pripomienkové konanie. Vylúči sa tak možnosť efektívnej odbornej diskusie rezortov, odbornej i laickej verejnosti. Takto nemá prebiehať tvorba kvalitnej legislatívy.

So zriadením športových poukazov, skopírovanej verzie rekreačných poukazov, počíta novela Zákonníka práce. Do parlamentu ju predložili poslanci za SNS, ktorí tak obišli riadne pripomienkové konanie. Čo na to hovoríte?

Ide o poslanecký návrh zákona bez širšej vecnej diskusie v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ak by boli zavedené do praxe športové poukazy podľa zákona o športe, vedeli by sme oveľa lepšie posúdiť, či je aj toto opatrenie potrebné.

Vyčíslenie predpokladaného dopadu na verejné financie návrh neobsahuje. Podnikateľská obec zrejme nebude proti tomuto inštitútu, keďže ide o možnosť a nie povinnosť poskytnúť príspevok na športovú činnosť dieťaťa.

Príspevok by mal byť ale značne limitovaný, keďže je ho možné využiť iba vtedy, ak pracovný pomer zamestnanca alebo vykonávanie činnosti SZČO trvá najmenej 24 mesiacov. Ak zamestnanec zmenil zamestnávateľa, hoci je trvale zamestnaný, nebude ho môcť využiť. Ďalšia obmedzujúca podmienka je, že dieťa musí byť najmenej šesť mesiacov registrované v klube vedenom v informačnom systéme športu. Toto opatrenie zrejme nebude motivovať „nešportujúce deti”, ale pomôže najmä tým deťom, ktoré už viac ako šesť mesiacov niekde v klube organizovane športujú. Z praktického hľadiska je podstatná administratívna obsluha poukazov u zamestnávateľov, klubov, rodičov i štátu.

Dnes podnikatelia vedia legálne cez zmluvu o charitatívnej reklame poskytnúť na šport svojho dieťaťa podstatne vyššiu čiastku ako 275 eur a majú ju celú v nákladoch, takže SZČO zrejme tento inštitút nebudú veľmi využívať, ak vôbec. Deti tých, ktorí sú nezamestnaní alebo sú zamestnaní kratšie ako 24 mesiacov, toto opatrenie tiež nebudú môcť využiť. Navyše podľa informácií, ktoré odzneli v diskusiách na ministerstve financií, viac ako 90% podnikateľov vykazuje záporný daňový základ alebo “nulu” a teda možnosť dať si príspevok na športovú činnosť dieťaťa do výdavkov pre nich nebude reálnou podporou športovania ich detí, lebo by im to len zvýšilo ich záporný daňový základ, čiže stratu, ktorej umorenie je síce možné ale iba za predpokladu, že v ďalších 4 rokoch dosiahne podnikateľ kladný daňový základ vo výške dostatočnej na umorenie straty.

Čo by sa malo zmeniť vo financovaní športu, aby sa zvýšila motivácia detí viacej športovať?

Je potrebné naštartovať a motivovať prepojenie školského športu so športovými klubmi v okolí škôl za účasti kvalifikovaných trénerov. Školy a kluby sa musia v záujme našich detí navzájom dopĺňať a pomáhať si. Vytvorí sa tak komunita, ktorej spoločným menovateľom bude šport a zdravý štýl života. To pomôže zvýšiť využívanie školských športových zariadení, čo prinúti štát, kraje, mestá, obce i súkromný sektor spoločne hľadať cestu, ako ich rozumne prevádzkovať, postupne obnovovať a modernizovať pre naše deti. Tento cieľ či úloha je uvedená aj v programovom vyhlásení vlády, zatiaľ však nebola naplnená.

Zásadným podporným prvkom, ktorý by mohol spustiť silný a dlhodobý pozitívny efekt je príspevok na športové poukazy. Treba si však uvedomiť, že jedna vec sú zákony, pravidlá, koncepčné materiály, či programové vyhlásenia, druhá vec je ich naplnenie či zodpovednosť za ich nedodržiavanie a tretia a asi najdôležitejšia vec je človek. Toto treba dať do súladu, aby z toho mohol vzniknúť celospoločenský projekt, ktorému budú rodiny, učitelia, tréneri, funkcionári a kluby veriť. Nestačí len zmena právnej úpravy.

V tomto smere by mohol byť nasledovaniahodným príkladom celonárodný projekt uskutočnený na Islande, ktorý za dvadsať rokov úplne zmenil Island, ktorý sa trápil s problémami alkoholových, drogových a iných závislostí a agresivitou mládeže, na športovú krajinu.

Projekt s dvadsaťročnou kontinuitou, to sa na Slovensku zatiaľ javí ako dosť problematické ...

Samozrejme, v neposlednom rade by financovaniu športu pomohli aj ďalšie opatrenia, ktoré by zvýšili motiváciu súkromného sektora, aby podporoval šport napríklad aj vo forme výstavby športovej infraštruktúry, zrýchlené odpisovanie hmotného majetku v prípade, ak ide o športovú infraštruktúru, daňové zvýhodnenie podpory športu. Štát neustále opakuje, ako chce motivovať súkromný sektor financovať šport, no podnikateľská sféra, bohužiaľ, cíti opačné efekty. Máme jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení zo všetkých štátov Európskej únie.