Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

ŠPORTOVÉ GYMNÁZIA VIDENÉ „HODNOTOU ZA PENIAZE“: VÝCHOVA BUDÚCICH TOP REPREZENTANTOV ŠTÁTU NAJMÄ V ČASTI INDIVIDUÁLNYCH ŠPORTOV ALEBO MLÁDEŽE K VŠEĽUDSKÝM HODNOTÁM NAJMÄ PROSTREDNÍCTVOM KOLEKTÍVNEHO ŠPORTU?!  NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    25.07.2018 Ladislav Križan (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    SPECIAL SCHOOLS FOR SPORT GIFTED TEENAGERS CALLED „SPORTS GYMNASIUMS“
    SEEN THROUGH PROJECT „VALUE FOR MONEY“: EDUCATION OF FUTURE 
    TOP SPORTS REPRESENTATIVES OF THE STATE, ESPECIALLY IN THE PART OF INDIVIDUAL SPORTS 
    OR EDUCATION OF GENERAL YOUTH, TOWARDS ALL-HUMAN VALUES, 
    ESPECIALLY THROUGH COLLECTIVE SPORT?!

    MGR. MGR. LADISLAV KRIŽAN, PHD.
    UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE,
    PRÁVNICKÁ FAKULTA, KATEDRA TEÓRIE PRÁVA A SOCIÁLNYCH VIED,
    E-MAIL: LADISLAV.KRIZAN@FLAW.UNIBA.SK


    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
    šport, financovanie športu, športové právo, športové politiky, športové gymnázium, stredná športová škola, Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu SR

    KEY WORDS:
    sport, financing of sport, sports law, sports policy, Sports Gymnasium, Sports High School, Ministry of Education, Science, Research and Sport

    ABSTRAKT:
    Autor sa pozrel cez projekt „Hodnota za peniaze“ na existenciu a vývoj financovania športových gymnázií štátom v Slovenskej republike. Opisuje športové gymnázia najmä z hľadiska faktov týkajúcich sa ich minulého, ale i súčasného stavu. Pripomína predpokladaný vznik stredných športových škôl, ich transformáciou z už existujúcich športových gymnázií vplyvom už platnej legislatívy, ktorá nadobudne účinnosť od 1.1.2019. Iným, vecne nesúvisiacim návrhom bol do medzirezortného pripomienkového konania vo februári 2018 daný návrh Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu pod značkou LP/2017/880 na posunutie dátumu účinnosti o 2 roky až na 1.1.2021.

    ABSTRACT/SUMMARY:
    Author looks through project „Value for Money“ into the status and development of state financing given to the special schools for sport gifted teenagers called „Sports Gymnasiums“ in the Slovak Republic. He describes Sports Gymnasiums in the view of the facts regarding their past and present status. He reminds that valid legislation anticipates their transformation into „Sports High Schools“ through their valid creation since 1.1.2019. Ministry of Education, Science, Research and Sport of the Slovak Republic sent into interministerial discussion in March 2018 proposal LP/2017/880 to postpone the date of creation of Sports High Schools to 1.1.2021.


    Motto:

    Ukázalo sa, že samotné naliatie peňazí - aj do obstojne fungujúceho sektora (do slovenského zdravotníctva po roku 2000 - poznámka Ladislav Križan) - nestačí, pokiaľ nie je sprevádzané zmenami, ktoré tieto dodatočné peniaze zmysluplne využijú. Ešte horšie je, ak reformy v sektore idú dokonca
    proti ich rozumnému využitiu. V zdravotníctve bolo veľa znenazdajky dostupných peňazí
    nasmerovaných do rent - ziskov bez príspevku k produktivite -
    farmaceutického a poistného priemyslu.”
    Martin Filko, Zlý príklad pre školstvo, Svet podľa Filka, s. 44-45 

    STREDNÉ ŠPORTOVÉ ŠKOLY A ICH „UTAJENÝ VZNIK“ ZO ŠPORTOVÝCH GYMNÁZIÍ OD 1.1.2019

    Rozmach informačných technológii znamená dostupnosť informácie na pár klikov myšou. O akom utajenom vzniku stredných športových škôl od 1.1.2019 môže byť teda reč, keď text právnej úpravy najmä cez elektronické zdroje prameňov práva nikdy nebol bližšie k ich adresátom ako dnes?

    Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej len „ZoŠ“) je zaujímavým príkladom tohto paradoxu. ZoŠ s účinnosťou od 1.1.2016 nielenže významne zmenil právnu úpravu športu zrušením viacerých dovtedy platných a účinných právnych predpisov tvoriacich tzv. špeciálnu športovú legislatívu, ale novelizoval i ďalších viac ako 10 právnych predpisov vrátane napr. Trestného zákona a Zákonníka práce. Jeho veľmi pozornému čitateľovi na SLOV-LEXe pri čítaní všetkých časových verzii účinných do dnešného dňa nemohol ujsť fakt, že medzi novelizačným bodom v Čl. XII, ktorý sa týka zákona č. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a novelizačným bodom v Čl. XIV, ktorý sa týka zákona č. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov chýba v texte novelizačný bod Čl. XIII.

    Povestné číslo 13 (novelizačný bod Čl. XIII) sa objaví až po zmene zadania účinnosti právnej úpravy na SLOV-LEX, a to až k dátumu 1. januára 2019, a je preto pri bežnom čítaní do dnes účinných verzií nedostupný. Jeho podstatou je zmena zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Školský zákon“). Tá by mala znamenať najmä predpokladaný vznik stredných športových škôl ich transformáciou z už existujúcich športových gymnázií s účinnosťou už za pár mesiacov, od 1.1.2019.

    Poskytnúť komplexnú informáciu o statuse, financovaní a pridanej hodnote športových tried, no najmä športových gymnázií pre šport v Slovenskej republike po desiatkach rokov ich existencie by bolo v jednom článku viac ako trúfalé.[1] Veľmi krátka, stručná a aktuálna informácia týkajúca sa športových gymnázií hovorí, že sú jedným z viacerých už existujúcich druhov stredných škôl, je ich dnes viac ako 10, väčšia časť má verejných a menšia časť súkromných zriaďovateľov a pravidelne sú náklady štátu v súvislosti s nimi z rozpočtu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „MŠVVaŠ SR“) viac ako 5 miliónov euro ročne.

    Zmeny vo financovaní športových gymnázií s účinnosťou od 1. januára 2014 do 1. januára 2019 - a) od všetkých ich žiakov cez b) iba všetkých z nich sa i zúčastňujúcich športovej prípravy, no zdrojovo objemnejšie až po c) financovanie športovej prípravy iba žiakov stredných športových škôl, ktorí budú uvedení v zozname talentovaných športovcov národného športového zväzu podľa ZoŠ.

    MŠVVaŠ SR bol do medzirezortného pripomienkového konania ešte v roku 2013 (MPK od 15.10. do 5.11.2013) predložený návrh na zmenu nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 630/2008 Z. z. , ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov. Tento návrh predpokladal svoju účinnosť po prijatí od 1.1.2014 s cieľom zvýšiť v tom čase 12 športovým gymnáziám - z toho 8 verejným a 4 súkromným - dotácie v roku 2014 o celkovo 219 887,5 euro. Výdavky na vzdelávanie oproti HDP patria na Slovensku medzi najnižšie v OECD, a preto by sme ich mali nielen zvyšovať, ale tiež efektívnejšie rozdeľovať teraz a tu dostupné zdroje, a to sa týka i celkového rozpočtu 12 športových gymnázií, ktorých zdroje boli pre rok 2013 vo výške 5 679 574 euro, z ktorých zriaďovatelia museli v zmysle § 8a zákona 587/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov od 1.1.2013 do 31.12.2013 týmto 12 športovým gymnáziám prideliť sumu 5 360 635 euro.

    Pri poznaní zjednodušeného faktu, že náklady pre štát na regionálne školstvo sa určujú pomocou normatívneho financovania, v ktorom je rozpočet pre jednu školu daný ako počet jej žiakov krát normatív na jedného žiaka, doplnený o dohodovacie konanie, v ktorom sa výška normatívnych prostriedkov ešte dodatočne upravuje, bola veľmi zjednodušene podstata vtedajšieho návrhu nasledovná: pre rôzne typy škôl existovali rôzne normatívy, ktoré sa zároveň v plynúcom čase menia: gymnáziá mali v roku 2013 napr. jeden (1471,66 euro na 1 študenta/rok), športové gymnázia iný (2511,25 euro na 1 študenta/rok)[2] a napr. stredné odborné školy mali až 14 rôznych normatívov.

    V spomínanom návrhu nariadenia vlády sa navrhovalo okrem iného pre šport významným spôsobom zmeniť vtedajší platný a účinný právny stav týkajúci sa financovania športu v športových triedach a športových gymnáziách. Čo sa týka športových tried, ktoré mohli byť zriadené i na základných školách, to malo byť zmenené nasledovne:

    § 4 ods. 3 piata veta do prijatia návrhu znela:
    „Normatív na žiaka základnej školy, ktorý navštevuje triedu so športovou prípravou, je 108 % normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia.“.

    Pri prijatí návrhu § 4 ods. 3 piata veta by znela:
    „Normatív na žiaka základnej školy, ktorý navštevuje športovú prípravu, je 108% normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia.“.

    Do prijatia návrhu § 4 ods. 5 písmeno g) znelo:
    „(5) Pri výpočte normatívov podľa § 3 ods. 5, 10, 13, 16 a 17 sa
    g) žiak navštevujúci triedu základnej školy so športovou prípravou započítava s koeficientom 1,08,“

    Po prijatí návrhu § 4 ods. 5 písmeno g) od 1.1.2014 znelo:
    „(5) Pri výpočte normatívov podľa § 3 ods. 5, 10, 13, 16 a 17 sa
    g) žiak základnej školy navštevujúci športovú prípravu započítava s koeficientom 1,08,“.

    Dôvodom zmeny malo byť efektívnejšie vynakladanie finančných prostriedkov na tento účel, pričom odôvodnenie k týmto bodom z dôvodovej správy - osobitnej časti návrhu hovorilo, že sa navrhuje upraviť financovanie nákladov na športovú prípravu v základných školách tak, že náklady na športovú prípravu sa navrhovali poskytovať rovnakým spôsobom ako na športovú prípravu v športových gymnáziách, t.j. podľa počtu žiakov školy, ktorí sa zúčastňujú športovej prípravy. To znamená neposkytovať finančné prostriedky na športovú prípravu žiakov športovej triedy základnej školy, ktorí sa nezúčastňujú športovej prípravy.

    Prijatie týchto úplne logických návrhov MŠVVaŠ SR v bodoch týkajúcich sa športových tried znamenali roky 2014 a nasledujúce menej finančných zdrojov pre základné školy so športovými triedami, pričom negatívne dotknutých bolo celkovo ich cca 10 000 žiakov. Koľko z týchto žiakov evidovaných v športových triedach bolo zároveň paralelne v dlhodobej športovej príprave v útvaroch talentovanej mládeže v zmysle pravidiel jednotlivých športových zväzov a ich príprava bola spolufinancovaná MŠVVaŠ SR zároveň i cez ich národné športové zväzy v spolupráci s športovými klubmi z prostriedkov Národného programu rozvoja športu, nebolo a nie je známe do dnes.

    Vo vzťahu k športovým gymnáziám bola ešte dôležitejšia iná zmena, ktorá sa napokon stala od 1. januára 2014 platnou a účinnou súčasťou právneho poriadku až do dnešných dní. Do jej účinnosti v prílohe č. 2 Nariadenia v treťom riadku stĺpci Koeficient prevádzkovej náročnosti (KPRN) pre športové gymnázia bol 2,000, ktorý sa po prijatí návrhu zmenil a nahradil číslom „2,500“. Tu je stručné porovnanie medzi gymnáziami a športovými gymnáziami, pričom k drobnému navýšeniu prišlo následne v čase ešte i u Koeficientu ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu (KENVP), ktorý sa v priebehu času od 1.1.2014 do 1.1.2018 zmenil z pôvodných 2,217 na 2,282:

    Kriz__an___MagOff

    Odôvodnenie k tomuto bodu z dôvodovej správy - osobitnej časti návrhu nariadenia vlády deklarovalo, že pre túto kategóriu stredných škôl - pre športové gymnáziá, sa navrhoval zmeniť koeficient prevádzkovej náročnosti z doterajšieho koeficientu 2,0 na koeficient 2,500 v súlade s úlohou B.21. uznesenia vlády SR č. 638/2012 z 21.11.2012 k Správe o niektorých problémoch v oblasti územnej samosprávy a návrhy na ich riešenie. Športové gymnáziá totiž dlhodobo poukazovali na nízky prevádzkový normatív na jedného žiaka, z ktorého nedokážu pokryť prevádzkové náklady vlastných športovísk a prenájom cudzích, lebo súčasný normatív mal pokrývať zabezpečenie športovej prípravy približne na 2 až 3 mesiace v školskom roku, pričom športová príprava sa realizovala až 11 mesiacov v školskom roku.

    Návrhy MŠVVaŠ SR týkajúce sa športových gymnázií po prijatí znamenali viac finančných zdrojov pre športové gymnázia od 1.1.do 31.12. 2014 o celkovo 219 887,5 euro, čo sa domnievame, že bolo sporné z pohľadu deklarovaného cieľa v Pláne legislatívnych úloh Vlády SR na rok 2013, ktorý predpokladal ako úlohu č. 19 pre MŠVVaŠ SR predložiť do Vlády SR v decembri 2013 návrh zmeny tohto nariadenia okrem iného s cieľom: „...a v súvislosti s efektívnejším vynakladaním finančných prostriedkov na žiakov športových gymnázií.“.

    O aké argumenty opierame tvrdenie, že nielen zvýšenie finančných prostriedkov pre športové gymnázia od roku 2014, ale celé ich dlhodobo odlišné a objemovo vyššie financovanie od gymnázií, bolo a je z pohľadu efektivity skôr stále kontroverzným rozhodnutím?

    Na túto otázku nebudeme a nechceme hľadať odpovede z pohľadu hospodárenia športových gymnázií s prostriedkami rozpočtu verejnej správy vzhľadom na nimi uhradené výdavky/ náklady v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti za tovary či najmä služby týkajúce sa prenájmov cudzej športovej infraštruktúry, hoci i to by bolo zaujímavé najmä v prípade, ak nevlastnia žiadnu vlastnú športovú infraštruktúru, s cieľom definovať minimálne štandardy v oblasti športovej infraštruktúry, ktoré by mali v budúcnosti stredné športové školy splniť.

    Pozrieme sa na tieto výdavky spolu s ich zvýšením inak - optikou osôb fyzických osôb - žiakov športových gymnázií a ich športového nadania, talentu a najmä merateľnej výkonnosti tých, ktorí by mali z nich benefitovať. Žiaci športových gymnázií podľa školského zákona a podľa jeho § 2 písm. c) sú fyzické osoby, ktorá sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacom procese v tomto druhu strednej školy. Záujem o týchto žiakov pramení okrem iného i z toho, že 12 športových gymnázií dostalo v roku 2013 o 1039,59 euro viac na študenta/rok[3] ako gymnázia, ktoré nie sú športové, čo celkovo v roku 2013 znamenalo sumu cca 2,6 milióna euro.

    Stručná analýza hovorí o tom, že z dlhodobého počtu cca 2500 žiakov športových gymnázií[4] je zhruba tretina žien a dve tretiny mužov. Športové gymnázia ponúkajú svojim žiakom už dlhodobo možnosť športovej prípravy v rámci niekoľkých desiatok oblastí, pričom v tridsiatich oblastiach nedosiahol v súčte počet žiakov ani päťdesiat. Najpopulárnejším športom bol a ostáva futbal, ktorému sa venovalo spolu pravidelne cca 30% žiakov. V rámci atletiky bolo vykázaných 338 (13,19%) žiakov a na ľadový hokej bolo zameraných 188 žiakov (7,34%). Tenisu sa venovalo 162 žiakov, hádzanej 138, plávaniu 127 a volejbalu 122 žiakov. Basketbalu sa venovalo 121 žiakov, florbalu 84 žiakov a stolnému tenisu 54. Ostatným sa venovalo spolu 424 žiakov.

    Akademické diskusie o tom, kto je a kto nie je a prečo športovým talentom, resp. má nadanie na ten-ktorý šport, sú nekonečné. Skoro všetci autori sa však zhodujú, že čím je príslušná fyzická osoba z hľadiska svojho biologického veku bližšie k dátumu, počas ktorého má športový výkon na medzinárodne konkurencieschopnej úrovni medzi dospelými dokázať podať, tým je predikcia tejto jej športovej výkonnosti pravdivejšia a odborne jednoduchšia. Inak a zrozumiteľnejšie - čím je športovec/ športovkyňa starší/staršia, tým vieme s väčšou a väčšou istotou nie pozitívne predpovedať jej budúci medzinárodný úspech (jeho prípadné dosiahnutie má totiž priveľa ďalších premenných vzhľadom na štruktúru športového výkonu v tom-ktorom športe), ale minimálne ho vieme vylúčiť a s veľkou mierou pravdepodobnosti hraničiacou s istotou tvrdiť, že sa v budúcnosti určite nestane medzinárodne konkurencieschopným a výsledkovo úspešným reprezentantom/ reprezentantkou štátu v kategórii dospelých. Otázkou je, ako sa ďalej po tomto zistení stavia štát cez športové gymnázium, cez národný športový zväz, ale i cez športový klub k financovaniu ďalšej športovej prípravy takéhoto žiaka, či je to dobre a či a ako by sa to malo/ mohlo po vzniku stredných športových škôl zmeniť.

    Ak aplikujeme tieto tvrdenia na slovenský futbal od vzniku samostatnej Slovenskej republiky dňa 1. januára 1993, tak platí, že neexistuje temer žiadny reprezentant/tka Slovenskej republiky vo futbale v kategórii dospelých za celých uplynulých 25 rokov, ktorí by nesúťažili predtým za juniorské reprezentácie už v kategórii U15 až U19, pričom raritné výnimky potvrdzujúce toto pravidlo je možné spočítať na prstoch jednej ruky.

    Aký počet z viac ako 700 futbalistov/ futbalistiek, ktoré sú spomedzi cca 2500 žiakov športových gymnázií najväčšou skupinou, sú súčasne športovými reprezentantmi SR vo futbale v kategórii U15 až U19, nie je známe v dlhodobých časových radoch, no expertný odhad po získaní časti dát a po diskusii s dlhoročnými pracovníkmi SFZ spomedzi trénerov juniorských reprezentácii hovorí, že za všetky juniorské reprezentácie mužov i žien dlhodobý súčet osôb za jeden kalendárny rok/ sezónu je pravidelne menej ako 100 osôb (aj vzhľadom na celkový počet reprezentačných družstiev, ktorý sa menil v čase) zo 700 možných, t.j. 600 z nich nie sú a už s vysokou pravdepodobnosťou vzhľadom na minulé výsledky ani nebudú reprezentantmi v kategórii dospelých.

    Nie je známe v dlhodobých časových radoch ani to, aký počet z týchto cca 600 futbalistov/ futbalistiek, ak aj nie sú v reprezentáciách U15-U19, sa zúčastňujú popri športovej prípravy zabezpečovanej športovým gymnáziom zároveň i dlhodobej športovej prípravy v útvaroch talentovanej mládeže spolufinancovaných MŠVVaŠ SR cez SFZ z prostriedkov Národného programu rozvoja športu pri futbalových kluboch, ktoré ju z vlastných prostriedkov taktiež spolufinancujú. Je však nesporné, že športové kluby na rozdiel od športových gymnázií majú priamy ekonomický záujem dlhodobo pracovať iba so žiakmi, ktorí sú ich hráčmi, ak môže byť v budúcnosti tento fakt i ich ekonomickým aktívom i v zmysle inštitútov vyplývajúcich z úpravy Registračného a prestupového poriadku SFZ (ďalej aj ako „RaPP SFZ“), konkrétne výchovného (článok 36 RaPP SFZ), odstupného (za amatéra) (článok 37 RaPP SFZ), solidárneho príspevku, ak má na neho nárok klub (článok 38 RaPP SFZ), či inej kompenzácie podľa RaPP SFZ. Aká malá časť z viac ako 700 futbalistov/ futbalistiek, už uzavreli so svojim športovým klubom zmluvy podľa ZoŠ, najmä zmluvu o príprave talentovaného športovca, bude od roku 2018 čoskoro už i verejne dostupné vďaka Centrálnemu registru zmlúv SFZ.[5]

    Nie je známe v dlhodobých časových radoch ani to, aká malá či skôr aká veľmi veľká časť z tých, ktorí sa športovej prípravy zabezpečovanej športovým gymnáziom zúčastňujú, hoci počas ich dnešného dospievanie vo veku 15, 16, 17, 18 či 19 rokov už temer s istotou nemajú žiadnu alebo iba veľmi malú šancu stať sa v budúcnosti profesionálnymi športovcami a už sa nezúčastňujú dlhodobej športovej prípravy v útvaroch talentovanej mládeže spolufinancovaných MŠVVaŠ SR cez SFZ z prostriedkov Národného programu rozvoja športu pri futbalových kluboch, ktoré ju z vlastných prostriedkov taktiež spolufinancujú. Je potrebné zároveň podotknúť, že ich šance sa plynúcim časom v tomto kritickom veku prirodzene menia, no ani po zániku či prípadnom výraznom zmenšení ich šancí stať sa v budúcnosti profesionálnymi športovcami to dnes nemá často žiadny vplyv na pokračovanie financovania ich športovej prípravy zabezpečovanej športovým gymnáziom, ak sa jej naďalej zúčastňujú. Zároveň platí i to, že na zmene tohto stavu nemá žiadny ekonomický záujem ani športové gymnázium, na ktorom títo športovci študujú, práve naopak. Je potrebné tiež uviesť, že športový klub ani národný športový zväz nemajú zároveň žiaden nástroj, ako tento súčasný stav ovplyvniť.

    Podobná analýza zastúpenia žiakov športových gymnázií v reprezentáciách U15-U19 ako hore vo futbale v ostatných, najmä kolektívnych športoch, ktorí tvoria kritickú masu z 2500 všetkých žiakov športových gymnázií, nie je zatiaľ dostupná.

    AKÉ BUDÚ A AKÉ CHCEME, ABY BOLI STREDNÉ ŠPORTOVÉ ŠKOLY PO 1. JANUÁRI 2019 RESP. PO 1. JANUÁRI 2021?

    Už platný Školský zákon predpokladá vznik stredných športových škôl ich transformáciou z už existujúcich športových gymnázií od 1. januára 2019 s účinnosťou príslušných ustanovení v jeho § 161h s názvom Prechodné ustanovenia. Gymnáziá zaradené do siete škôl a školských zariadení s názvom „športové gymnázium“ zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 sa stanú strednými športovými školami podľa predpisov účinných od 1. januára 2019. Ich žiaci vrátane tých, ktorí sa nezúčastňujú športovej prípravy, rovnako ako žiaci športovej triedy v gymnáziu alebo v strednej odbornej škole, ktorí začali štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončia štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.

    Tento stav by sa však mal zmeniť, lebo do medzirezortného pripomienkového konania bol v marci 2018 daný návrh Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu pod značkou LP/2017/880 na posunutie dátumu účinnosti o 2 roky až na 1.1.2021 vrátane nadväzujúcich zmien vzhľadom na ustanovenia § 161h, odseku 4.

    Po prípadnom prijatí tohto návrhu, ktorý vnímame pozitívne a podporujeme, by sa vytvoril ďalší a veľmi potrebný časový priestor. Pri prijímaní ZoŠ táto téma nebola medzi top prioritami, čo nechalo viacero otázok otvorených či nedoriešených systémových súvislostí. Vzniknutý časový priestor by sa mal využiť na zisk a analýzu ďalších dát a údajov týkajúcich sa dnešného fungovania športových gymnázií, ich pedagogických zamestnancov, nimi vlastnenej resp. prenajímanej športovej infraštruktúry, ale najmä dát a údajov o intelektovom nadaní, športovom nadaní a športovej výkonnosti i zdravotnej spôsobilosti ich žiakov. Kľúčovým predpokladom pre prijatie na strednú odbornú školu na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa má stať rozhodnutie národného športového zväzu - ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium, bude povinný podľa § 63 ods. 9 Školského zákona pripojiť k prihláške potvrdenie národného športového zväzu, že je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa § 16 ods. 2 písm. c) ZoŠ.

    Zásadný záver preukázaný časom a dátami nielen v SR však hovorí, že v profesionálnom športe uspeje iba drvivá menšina z oň sa usilujúcich mladých ľudí. Aký ďalší osud a s ako kvalitným vzdelaním čaká na väčšinu - t.j. i na podstatnú časť minulých, dnešných i budúcich absolventov športových gymnázií, ktorí čelia zradným problémom tzv. dvojitej kariéry, je veľmi horúca téma v rámci celej EÚ[6], ktorej riešenie počká i na športové stredné školy existujúce od 1. januára 2019. V policajnej terminológii „stotožnenie“ súčasných žiakov športových gymnázií so zoznamami talentovaných športovcov podľa § 16 ods. 2 písm. c) ZoŠ, by mohlo byť prvým krokom k odpovediam, aká je dnes hlavná vízia a misia týchto stredných škôl z pohľadu tejto charakteristiky ich žiakov - či výchova budúcich top reprezentantov štátu najmä v individuálnych športoch alebo mládeže k všeľudským hodnotám najmä prostredníctvom kolektívneho športu, čo je prosto iná misia, no nie vonkoncom menej hodnotná z hľadiska možného prínosu pre žiaka i spoločnosť, a či vôbec a ako by to mohla a mala ich transformácia na stredné športové školy prípadne zmeniť.

    Poznámky pod čiarou

    1. Pre viac informácii pozri aspoň už zrušenú Vyhlášku Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1988 Zb. o športových školách a stredných odborných učilištiach s triedami s vrcholovou športovou prípravou. ^
    2. Obe čísla v zátvorkách sú pre kalendárny rok 2013 tzv. výška normatívu spolu stred po zohľadnení KKŠ. ^
    3. Suma vznikla odrátaním pre kalendárny rok 2013 odčítaním tzv. výšky normatívu spolu stred po zohľadnení KKŠ gymnázia od výšky normatívu spolu stred po zohľadnení KKŠ športového gymnázia. ^
    4. Pozri viac: Oddelenie mládeže a športu Ústavu informácii a prognóz školstva: Analytický rozbor štatistických údajov sledovaných v oblasti športu za rok 2011 [online], 30.09.2010 [citované 22.2.2018] Dostupné na internete: http://www.cvtisr.sk/buxus/docs//OddMladezASport/Sport/Analyzy/2013/analyza_sport_2011_final.pdf ^
    5. Viac pozri na http://www.futbalsfz.sk/centralny-register-zmluv ^
    6. Pozri viac v medzinárodnom dokumente, na ktorého príprave sa podieľal experti z celej EÚ a autor príspevku je veľmi hrdý, že bol vybratý EK ako jeden z nich - EU Guidelines on Dual Careers of Athletes. Recommended Policy Actions in Support of Dual Careers in High-Performance Sport [online], 16.11.2012 [citované 22.2.2018] Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/assets/eac/sport/library/documents/dual-career-guidelines-final_en.pdf. ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti