Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

SÚČASNÝ STAV A MOŽNOSTI ELIMINÁCIE DIVÁCKEHO NÁSILIA  NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    08.07.2020JUDr. Miriam Odlerová, PhD.
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač
    PRÁVNE INŠTITÚTY / TÉMY: Divácke násilie

    SÚČASNÝ STAV A MOŽNOSTI ELIMINÁCIE DIVÁCKEHO NÁSILIA

    THE CURRENT STATUS AND THE POSSIBILITIES OF ELIMINATION
    OF SPECTATOR VIOLENCE

    JUDR. MIRIAM ODLEROVÁ, PHD.
    AKADÉMIA POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE
    KATEDRA SPRÁVNEHO PRÁVA 


    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:

    divácke násilie, extrémizmus, verejný poriadok, kamerový systém

    KEY WORDS:

    spectator violence, extremism, public order, camera system

    ABSTRAKT:

    Divácke násilie predstavuje niekoľko desaťročí pretrvávajúcu negatívnu stránku športových podujatí. Významne sa prejavuje najmä pri futbalových zápasoch. Slovenská republika pri jeho riešení vychádza z európskej legislatívy a dobrej praxe iných krajín. Napriek stále prísnejším opatreniam sa však nedarí tento jav eliminovať a je nevyhnutné hľadať riešenia aj v moderných technológiách, ktoré môžu mať preventívny efekt, ale tiež môžu významne pomôcť pre represii.

    ABSTRACT/SUMMARY:

    Spectator violence has been a persistent negative aspect of sporting events for decades. It is particularly apparent in football matches. The Slovak Republic's solution is based on European legislation and best practices in other countries. However, despite increasingly stringent measures, this phenomenon has not been eliminated and it is necessary to look for solutions in modern technologies, which can have a preventive effect, but can also significantly help repression.


    ÚVOD

    Celosvetovým problémom niektorých verejných športových podujatí, a to najmä futbalových, je nevhodné správanie divákov, ktoré môže naplniť znaky priestupku, dokonca až trestného činu. „Futbalové chuligánstvo“ však nevzniklo súčasne s týmto športom. Jeho začiatok sa datuje od šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Do Európy sa dostalo v priebehu deväťdesiatych rokov. Aj športové zápasy dnes plnia inú spoločenskú funkciu ako v dobe, kedy vznikali a kedy cieľom snaženia športovcov boli najmä víťazstvá kvôli sláve. Dnes aj šport ovládli financie. Čím je športový zápas pre diváka zaujímavejší, tým viac peňazí dokáže vygenerovať. Šport ako biznis potrebuje kvalitné zápasy s dostatočným počtom divákov, a to aj na úkor prípadného narušenia verejného poriadku. Športové zápasy a divácke násilie sú dnes dve prepojené nádoby. Čím významnejší zápas sa má odohrať, tým je väčšia pravdepodobnosť účasti množstva „športových chuligánov“ s negatívnymi dôsledkami pre bezpečnosť a verejný poriadok. A preto sa už niekoľko desaťročí snažia krajiny nastaviť pravidlá pre športové podujatia tak, aby sa čo najviac eliminovali prejavy diváckeho násilia, ktoré budú slušného diváka chrániť a čo najmenej obmedzovať. Čas ukazuje, že to nie je jednoduchá úloha a prijímané opatrenia stále nestačia. Prejavy diváckeho násilia nie sú viditeľné len na samotnom mieste zápasu, ale narúšajú verejný poriadok aj počas presunu fanúšikov na miesto športového podujatia a silné môžu byť najmä po skončení zápasu, kedy sa koncentrujú v podobe hromadného násilia medzi fanúšikmi jednej aj druhej strany. Cieľom tejto štúdie je poukázať na niektoré legislatívne opatrenia, ktoré bolo potrebné prijať na elimináciu prejavov diváckeho násilia, analyzovať niektoré aspekty tohto javu v Slovenskej republike a zamyslieť sa aj nad ďalšími možnosťami, ktoré by prispeli k efektívnejšiemu boju s touto negatívnou stránkou súčasného športu.

    Štúdia je súčasťou riešenia vedecko-výskumnej úlohy riešenej na Akadémii Policajného zboru v Bratislave pod č. Výsk. 245 s názvom „Moderné technológie v páchaní, odhaľovaní, dokumentovaní, dokazovaní a prevencii trestnej činnosti pri zabezpečení verejného poriadku, bezpečnosti a plynulosti cestnej dopravy: Aspekty technické, kriminalistické, kriminologické, penologické, právne, verejno-správne, sociálne, psychologické a bezpečnostné“.

    DIVÁCKE NÁSILIE – PREJAVY A NÁSLEDKY

    Divácke násilie je osobitným druhom násilia, ktorého prejavy majú svoje špecifiká. Aj keď v slovenských právnych predpisoch nenájdeme jeho legálnu definíciu, Ministerstvo vnútra SR ho definuje ako „hromadné fyzické agresívne aktivity v súvislosti so spoločenským podujatím, ktoré spôsobujú fyzickú ujmu na zdraví, škodu na majetku alebo narúšajú verejný poriadok“.[1] Pojem Násilie a neviazanosť divákov (Spectator Violence and Misbehaviour) bol použitý v Európskom dohovore o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch z roku 1985, ktorý vychádza zo skutočnosti, že divácke násilie je najsilnejšie na futbalových stretnutiach, no môže sa prejaviť aj v iných športových odvetviach.

    K prejavom diváckeho násilia odborná literatúra zaraďuje:

    • vniknutie na hraciu plochu,
    • hádzanie predmetov na hraciu plochu,
    • hádzanie predmetov na aktérov hry,
    • výtržnosti,
    • vandalizmus,
    • konflikty s použitím verbálneho a brachiálneho násilia.[2]

    K uvedenému výpočtu sa v ostatných rokoch pridáva najmä extrémizmus. Športoví chuligáni sa na štadiónoch, ale aj mimo nich, verejne prezentujú prejavmi podporujúcimi skupiny a hnutia potláčajúce základné práva a slobody iných. Účasť na športovom podujatí berú ako príležitosť pre páchanie rasovo motivovanej trestnej činnosti. Niektorí členovia rizikových futbalových skupín bývajú účastníkmi rôznych demonštrácií a pochodov, ktoré organizujú práve extrémistické skupiny.

    Závažnou skutočnosťou je aj fakt, že divácke násilie nie je smerované „iba“ na spôsobovanie škôd na majetku, či proti rovnako násilným fanúšikom súpera, či samotným športovcom, organizátorom podujatia a pod., ale aj voči nezainteresovaným osobám. Tými môžu byť nielen ostatní diváci prítomní na športovom podujatí, ale aj osoby nachádzajúce sa mimo tohto miesta. Ide o situácie, kedy sa po skončení podujatia presúvajú násilne sa správajúci fanúšikovia napr. zo štadiónu smerom k vlakovej zastávke a cestou páchajú rôzne výtržnosti, pričom predmetom ich útoku môžu byť aj osoby náhodne sa vyskytujúce v okolí a ich majetok. Počas presunu používajú pyrotechniku, útočia na iné osoby pred nákupnými centrami, reštauračnými zariadeniami, počas jazdy vlakom vyhadzujú z okien fľaše, poškodzujú aj samotné vlaky a železničné stanice. A to je dôvod, prečo by problematika diváckeho násilia mala byť stále predmetom záujmu širokej odbornej verejnosti, pretože „práve frustrovaný disociál s násilníckym potenciálom, naviac ešte intoxikovaný alkoholom predstavuje najväčšiu hrozbu športových, ale aj kultúrnych podujatí“[3] .

    Aktuálnou témou v súvislosti s diváckym násilím je jeho prezentovanie na internete. Na uvedený problém upozornila už Koncepcia boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 – 2016. V nej sa uvádza, že internet sa využíva na organizovanie a koordináciu výjazdov skupín fanúšikov, organizovanie a koordináciu stretnutí – bitiek medzi skupinami fanúšikov, predaj rôznych predmetov (napr. šálov, zástav, pyrotechniky, transparentov a pod.), diskusie (rôzne blogy, diskusné fóra, sociálne siete súvisiace s diváckym násilím), prezentáciu videí, fotografií (pochody, narúšania verejného poriadku, páchanie výtržností, organizované bitky a pod.). V súvislosti s tým polícia monitoruje verejnú internetovú sieť – prehliada ju za účelom získavania informácií relevantných pre vykonávanie operatívno – pátracej činnosti, pre trestné konanie o trestných činoch súvisiacich s diváckym násilím a pre odhaľovanie a objasňovanie priestupkov diváckeho násilia.

    PRÁVNY RÁMEC BOJA S DIVÁCKYM NÁSILÍM V MEDZINÁRODNOM A EURÓPSKOM PRÁVE

    Základný rámec opatrení organizačno-bezpečnostného charakteru pri usporiadaní športových podujatí je uvedený najmä v Európskom dohovore o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch z roku 1985 (ďalej len „dohovor o násilí a neviazanosti divákov“). Dohovor bol prijatý v dôsledku tragédie z 29. mája 1985, kedy si násilné strety futbalových fanúšikov počas finále Európskeho pohára majstrov na štadióne Heysel v Bruseli vyžiadali 39 mŕtvych a stovky zranených.

    Cieľom dohovoru o násilí a neviazanosti divákov je, aby zúčastnené strany v rámci svojich príslušných ústavných predpisov podnikli kroky potrebné na uplatnenie jeho ustanovení, pričom tieto ustanovenia majú používať aj pri iných športoch a športových podujatiach, kde sa možno obávať násilia a neviazanosti divákov. Z dohovoru vyplývajú pre zúčastnené strany rôzne povinnosti v tejto oblasti. Ide najmä o opatrenia organizačného a legislatívneho charakteru, ale aj o opatrenia v oblasti sociálnej a výchovnej s dôrazom na úlohy masovokomunikačných prostriedkov.

    Na základe revízie dohovoru o násilí a neviazanosti divákov, vzhľadom na meniace sa trendy v tejto oblasti, bol prijatý Dohovor Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach (CETS 218), ktorého cieľom je vytvoriť na futbalových zápasoch a počas iných športových podujatí bezpečné a prívetivé prostredie. Dohovor je postavený na princípe integrovaného a vyváženého multiagentúrneho prístupu k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám, princípe súladu ochrany, bezpečnosti a usporiadateľských služieb a princípe prihliadania na osvedčené postupy (opatrenia používané v jednej alebo viacerých krajinách, ktoré sa ukázali ako účinné pri plnení stanoveného cieľa alebo zámeru).

    Strany dohovoru majú prijať rozličné opatrenia na zaistenie ochrany, bezpečnosti a usporiadateľských služieb na športových štadiónoch, napr. musia zabezpečiť, aby prevádzkové podmienky na štadiónoch vytvárali podmienky na účinnú spoluprácu medzi políciou, záchrannou službou a partnerskými agentúrami a zaviedli politiky a postupy týkajúce sa záležitostí, ako je napr. rasistické alebo diskriminačné správanie. Ďalšou povinnosťou strán dohovoru je vytvoriť Národné futbalové informačné stredisko (NFIS), ktoré má pôsobiť ako určený výhradný prostredník pre výmenu všetkých informácií a spravodajských informácií v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom a pre riešenie ďalších záležitostí medzinárodnej policajnej spolupráce.

    V súvislosti s dohovorom bolo prijaté rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/683, ktorým sa členským štátom povoľuje, aby sa v záujme Európskej únie stali zmluvnými stranami Dohovoru Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach (CETS č. 218). Rozhodnutím sa členským štátom povolilo, aby sa stali zmluvnými stranami dohovoru pokiaľ ide o jeho článok 11 ods. 2, 3 a 4. Článok 11 dohovoru upravuje medzinárodnú spoluprácu a jeho ods. 2 až 4 postavenie a úlohy NFIS.

    Ďalším významným dokumentom v tejto oblasti je Medzinárodný dohovor proti apartheidu v športe z r. 1985, ktorý zaviazal zmluvné štáty vykonávať všetkými vhodnými prostriedkami politiku odstránenia apartheidu vo všetkých jej formách v oblasti športu, nedovoliť športové styky s krajinou praktikujúcou apartheid a prijať príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby také styky nemali ich športové organizácie, družstvá a jednotliví športovci a prijať ďalšie opatrenia.

    Množstvo dokumentov, najmä odporúčaní a uznesení týkajúcich sa problematiky diváckeho násilia prijala v minulosti tiež Rada EÚ. Venovala sa v nich nielen konkrétnym preventívnym odporúčaniam pre usporiadateľov športových podujatí, ale riešila aj výmenu relevantných informáciami medzi európskymi krajinami (napr. aj prostredníctvom siete kontaktných osôb), výmenu policajných spravodajských informácií a iné formy policajnej spolupráce v tejto oblasti.[4]

    Rozhodnutie Rady 2002/348/SVV z 25. apríla 2002 týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom[5] zmenené a doplnené rozhodnutím Rady 2007/412/SW z 12. júna 2007[6] bolo založené na článku 30 ods. 1 písm. a) Zmluvy o Európskej únii, v súčasnosti článok 87 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj článku 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii, ktorý bol zrušený. Rozhodnutie zaviazalo členské štáty, aby vytvorili (alebo určili) NFIS, ktoré charakterizuje ako „priame, centrálne kontaktné miesto pre výmenu relevantných informácií a uľahčovanie medzinárodnej policajnej spolupráce v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom“. Zároveň určilo zodpovednosť NFIS za koordinovanie a uľahčovanie výmeny policajných informácií v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, za uľahčovanie, koordinovanie a organizovanie realizácie medzinárodnej policajnej spolupráce v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, za poskytovanie pomoci príslušným štátnym orgánom a ďalšie.

    Futbalová príručka EÚ bola prvýkrát prijatá v júni 1999 a naposledy aktualizovaná v novembri 2016, obsahuje podrobné odporúčania pre medzinárodnú policajnú spoluprácu a opatrenia na predchádzanie násiliu a výtržnostiam v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom a ich kontrolu vrátane usmernení týkajúcich sa výmeny policajných informácií a poslania a úloh NFIS. Účelom futbalovej príručky EÚ je zvýšiť bezpečnosť a ochranu na futbalových zápasoch s medzinárodným rozmerom a predovšetkým maximalizovať účinnosť medzinárodnej policajnej spolupráce, pričom obsahuje odkazy aj na súčinnosť polície s inými kľúčovými partnermi, napr. organizátorom podujatia, i ďalšími zainteresovanými stranami, najmä fanúšikmi.

    PRÁVNY RÁMEC BOJA S DIVÁCKYM NÁSILÍM V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

    V súlade s Koncepciou boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 – 2016, dohovorom o násilí a neviazanosti divákov, odporúčaniami stáleho výboru Rady Európy k nemu, právnymi aktmi orgánov EÚ, ale aj na základe poznatkov získaných komparáciou právnych úprav problematiky regulácie organizovania športových podujatí a osobitne diváckeho násilia v iných štátoch EÚ[7] a praktických poznatkov z aplikácie doterajšej právnej úpravy v SR, bol vypracovaný návrh nového zákona v tejto oblasti. Od 1. februára 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o organizovaní verejných športových podujatí“). Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona bol koncipovaný tak, aby čo najmenej „obťažoval slušných ľudí“ pri organizovaní malých športových podujatí, uzavretých komunitných podujatí, ako aj podujatí v tých športových odvetviach, vekových a výkonnostných kategóriách, v ktorých doposiaľ neboli zaznamenané akty diváckeho násilia ani iné bezpečnostné incidenty.

    Zákon zadefinoval osobitne regulované podujatia označené pojmom „podujatia s osobitným režimom“, pri ktorých je bezpečnostné riziko dané buď z dôvodu prítomnosti vyššieho počtu osôb na mieste konania podujatia alebo ich vysokou koncentráciou v uzavretom priestore športového zariadenia, vyšším výskytom bezpečnostných incidentov pri konkrétnom druhu športu (futbal, hokej) alebo rizikovosťou divákov, ktorých účasť na verejnom športovom podujatí je možné predpokladať. Zákon kladie dôraz na právne inštitúty preventívnej povahy, v záujme preventívneho pôsobenia sankcií umožňuje postupné sprísňovanie sankcií za priestupky v závislosti od druhu a závažnosti deliktu i osoby páchateľa. Zákon tiež sprísnil možný postih za priestupky diváckeho násilia[8] a priestupkovú recidívu a v rámci trestného konania prináša nový alternatívny druh trestu – trest zákazu účasti na verejných podujatiach. Primárnym cieľom tohto trestu je to, aby sa páchateľ nemohol zúčastňovať na verejných podujatiach, ktorých rozsah v súlade s účelom trestu a so zásadou primeranosti určí súd.

    Po nadobudnutí účinnosti zákona o organizovaní verejných športových podujatí a niekoľkomesačnom fungovaní podľa jeho pravidiel boli na Slovensko pozvaní experti Stáleho výboru Rady Európy, UEFA a experti z Veľkej Británie na konzultatívnu návštevu, ktorá mala za účel zhodnotiť súčasnú situáciu na úseku boja s diváckym násilím. Expertná skupina Rady Európy spracovala pre Slovenskú republiku hodnotiacu správu s 31 odporúčaniami, medzi inými aj zmenu zákona o organizovaní verejných športových podujatí.[9]

    Zákon bol novelizovaný na základe požiadaviek aplikačnej praxe v roku 2015 s účinnosťou od 1. januára 2016 zákonom č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Novela odčlenila rizikové podujatia ako samostatnú kategóriu a vyňala ich z kategórie podujatí s osobitným režimom. Takúto úpravu bolo potrebné vykonať z dôvodu, že rizikový režim bol považovaný za osobitný režim a nevykonali sa opatrenia najprísnejšej povahy, ktoré sa vzťahujú na rizikové podujatia. Novela upravila podmienky získania odbornej spôsobilosti na výkon činnosti usporiadateľa a jej overenie, podmienky výkonu činnosti delegáta zväzu, zmenila sa možnosť uložiť obmedzujúce opatrenia, zaviedla sa možnosť používať mobilný kamerový systém a pribudli ďalšie zmeny.

    TRESTNÉ ČINY A PRIESTUPKY SÚVISIACE S DIVÁCKYM NÁSILÍM

    V zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) nie je uvedený trestný čin diváckeho násilia. Divácke násilie môže mať rôzne prejavy a tieto je možné subsumovať pod skutkové podstaty iných trestných činov, napr.:

    • extrémizmus podľa § 140a Trestného zákona,
    • ublíženie na zdraví podľa § 155 až 157 Trestného zákona,
    • poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 a 246 Trestného zákona,
    • všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285 Trestného zákona,
    • poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 až 288 Trestného zákona,
    • útok na orgán verejnej moci podľa § 321a 322 Trestného zákona,
    • útok na verejného činiteľa podľa § 323 až 325 Trestného zákona,
    • marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona,
    • násilie proti skupine obyvateľov podľa § 359 Trestného zákona
    • nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 Trestného zákona,
    • výtržníctvo podľa § 364 Trestného zákona.

    Nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 42/2018 o boji proti extrémizmu a diváckemu násiliu definuje vo svojom čl. 2 písm. b), čo sa rozumie trestným činom súvisiacim s diváckym násilím. Ide o trestný čin okrem trestného činu extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona, ktorý bol spáchaný v priamej súvislosti s konaním verejného športového podujatia alebo bol spáchaný účastníkom verejného športového podujatia. Trestných činov súvisiacich s diváckym násilím sa pácha na území SR pomerne málo, napr. v minulom roku bolo zistených iba 32 takýchto trestných činov, v roku 2017 iba 28, z toho najviac v trnavskom a v žilinskom kraji z dôvodu konania vyššieho počtu medzinárodných a domácich rizikových športových podujatí.

    Pri protiprávnom konaní súvisiacom s diváckym násilím ide väčšinou o priestupky. Priestupky súvisiace s rôznymi formami diváckeho násilia sú okrem zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) uvedené aj v zákone o organizovaní verejných športových podujatí. Prejavy diváckeho násilia môžu naplniť skutkovú podstatu priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 a 48 zákona o priestupkoch, priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona o priestupkoch, priestupku proti majetku podľa § 50 zákona o priestupkoch.

    Zákon o organizovaní verejných športových podujatí upravuje priestupky diváckeho násilia v § 26 osobitne od ostatných priestupkov. Priestupku diváckeho násilia sa dopustí ten, kto:

    • poruší zákaz vnášať na miesto konania podujatia alebo používať pyrotechnický výrobok, strelnú zbraň, chladnú zbraň alebo inú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším, okrem ich použitia na výkon športovej činnosti,
    • poruší zákaz používať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov znevažujúcim spôsobom alebo iným spôsobom, ktorým možno podnecovať k narušeniu verejného poriadku alebo ohrozeniu riadneho priebehu domáceho podujatia,
    • poruší zákaz vnášať na podujatie písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie vecí uvedených v § 16 písm. g) zákona o organizovaní verejných športových podujatí,
    • poruší zákaz vstupovať v čase konania podujatia do priestorov športoviska bez súhlasu organizátora,
    • poruší zákaz vhadzovať predmety do priestoru športoviska,
    • v súvislosti s účasťou na podujatí hrubo znevažuje, uráža alebo ohrozuje organizátora podujatia, hlavného usporiadateľa, usporiadateľa, bezpečnostného manažéra, zamestnanca prevádzkovateľa strážnej služby, dozorný orgán, príslušníka obecnej polície, príslušníka Policajného zboru, delegáta zväzu alebo dobrovoľníka verbálne, gestom, grafickým zobrazením alebo iným spôsobom,
    • neoprávnene sťažuje účastníkovi podujatia pokojný prístup na miesto konania podujatia alebo mu bráni v prístupe, alebo
    • neoprávnene bráni účastníkovi podujatia v tom, aby pokojne opustil miesto konania podujatia.

    Okrem toho sa za priestupok diváckeho násilia sa považuje aj čin, ktorý má znaky priestupku proti verejnému poriadku, priestupku extrémizmu, priestupku proti občianskemu spolunažívaniu alebo priestupku proti majetku podľa zákona o priestupkoch agresívnej povahy spáchaný v súvislosti s účasťou na podujatí. Nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 42/2018 o boji proti extrémizmu a diváckemu násiliu však za priestupok diváckeho násilia považuje iba priestupok podľa § 26 zákona o organizovaní verejných športových podujatí. Toto nariadenie upravuje činnosť útvarov Ministerstva vnútra SR a útvarov Policajného zboru pri predchádzaní, zamedzovaní, odhaľovaní, objasňovaní, dokumentovaní, vyšetrovaní a skrátenom vyšetrovaní trestných činov súvisiacich s diváckym násilím a pri predchádzaní, zamedzovaní, odhaľovaní, objasňovaní a dokumentovaní priestupkov diváckeho násilia.

    Podľa § 27 ods. 1 zákona o organizovaní verejných športových podujatí prejednávajú priestupky podľa tohto zákona orgány Policajného zboru. Ide najmä o službu poriadkovej polície a železničnej polície. Podľa nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore vybrané priestupky na tomto úseku prejednávajú v prvom stupni oddelenia železničnej polície Policajného zboru krajských riaditeľstiev Policajného zboru a tiež odbor alebo oddelenia súkromných bezpečnostných služieb krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Čl. 25 ods. 1 nariadenia rieši miestnu príslušnosť podobne ako zákon o priestupkoch s týmito odlišnosťami. Na začatie konania o priestupku a na prejednanie priestupku je miestne príslušný ten správny orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný, okrem priestupkov, ktoré prejednáva správny orgán služby železničnej polície Policajného zboru. Ide aj o priestupky diváckeho násilie uvedené v § 26 ods. 1 a 2 zákona o organizovaní verejných športových podujatí.

    Zo štatistík železničnej polície vyplýva, že priestupky diváckeho násilia sú prejednávané v blokovom konaní skôr ojedinele, podstatne viac je spisov evidovaných v správnom konaní.

    Tabuľka č. 1: Priestupky diváckeho násilia prejednané v blokovom konaní príslušníkmi služby železničnej polície

    Odlerova___1

    (zdroj: vlastné spracovanie zo štatistík odboru železničnej polície Prezídia Policajného zboru)

    Tabuľka č. 2: Priestupky diváckeho násilia evidované v správnom konaní príslušníkmi služby železničnej polície

    Odl.2-page-001_1

    (zdroj: vlastné spracovanie zo štatistík odboru železničnej polície Prezídia Policajného zboru)

    K údajom z tabuľky č. 2 je však nutné poznamenať, že nie všetky spisy boli v danom roku ukončené a tiež niektoré veci boli odložené podľa § 66 ods. 1 alebo 2 zákona o priestupkoch, postúpené podľa § 71 alebo § 55 ods. 3 zákona o priestupkoch alebo § 20 správneho poriadku a v niektorých veciach bolo konanie zastavené podľa § 76 zákona o priestupkoch.

    Služba poriadkovej polície eviduje podobné počty priestupkov diváckeho násilia (ide o priestupky prejednané v blokovom konaní plus priestupky evidované v denníkoch priestupkových spisov).

    Tabuľka č. 3: Priestupky diváckeho násilia evidované príslušníkmi služby poriadkovej polície

    Odl.3_page_001

    (zdroj: vlastné spracovanie zo štatistík odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru)

    Uvedené štatistické údaje nám ponúkajú prehľad priestupkov diváckeho násilia z hľadiska ich vývoja v jednotlivých rokoch, ale aj podľa krajov. 

    Graf č. 1: Nápad priestupkov diváckeho násilia evidovaných príslušníkmi služby železničnej polície a poriadkovej polície

    Odl. 4-page-001_1

    (zdroj: vlastné spracovanie)

    Graf č. 2: Priestupky diváckeho násilia podľa krajov

    Odl.5_page_001

    (zdroj: vlastné spracovanie)

    K uvedeným štatistikám je potrebné podotknúť, že údaje za rok 2019 sú iba za obdobie január až november 2019, nakoľko v čase spracovania štúdie ešte neboli k dispozícii decembrové údaje. Taktiež sa v štatistike neobjavujú priestupky riešené odborom a oddeleniami súkromných bezpečnostných služieb krajských riaditeľstiev Policajného zboru, keďže tieto síce sú vecne príslušné na prejednanie priestupkov diváckeho násilia, avšak takéto priestupky riešia iba výnimočne.

    KAMEROVÉ SYSTÉMY

    Zákon o organizovaní verejných športových podujatí ustanovuje vo svojom § 21 povinnosť pre organizátora rizikového podujatia zriadiť pri vchodoch a východoch športového zariadenia a v priestoroch športového zariadenia kamerový systém, ktorý umožní v čase konania podujatia nepretržité monitorovanie uvedených priestorov a identifikáciu fyzickej osoby alebo iného predmetu a zabezpečí záznam v digitálnej forme. Túto povinnosť má organizátor podujatia na futbalovom podujatí a hokejovom podujatí najvyššej celoštátnej súťaže v kategórii dospelých, ak to ustanovujú požiadavky medzinárodnej športovej organizácie alebo národného športového zväzu. Kamerový systém musí byť kontrolovaný aspoň raz za rok príslušným športovým zväzom a v prípade mobilného kamerového systému Policajným zborom.

    Záznamy, ktoré sa takto získajú, je možné využiť len na účely trestného konania, priestupkového konania, správneho konania, občianskeho súdneho konania, disciplinárneho konania, vedenia a využívania informačného systému podľa zákona o organizovaní verejných športových podujatí a na účely plnenia úloh na úseku ochrany verejného poriadku a bezpečnosti štátu.

    Kamerový zabezpečovací systém sa skladá z identifikačného podsystému a monitorovacieho podsystému. Kamery identifikačného podsystému sa umiestňujú pri vchodoch športového zariadenia a podľa potreby aj v iných priestoroch športového zariadenia. Kamery monitorovacieho podsystému sa umiestňujú v priestoroch športového zariadenia a pri východoch športového zariadenia. Minimálne technické požiadavky na tento systém sú uvedené v prílohe vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 247/2014 Z. z. o podrobnostiach o kamerovom zabezpečovacom systéme, avšak technologicky účinnejšie systémy môžu poskytnúť viac dôležitých informácií a tým aj účinne prispieť k vyššej bezpečnosti osôb na športovom podujatí. Pre efektívne fungovanie kamerového systému je nevyhnutné, aby sa ešte pred začiatkom športového podujatia dala identifikovať osoba, ktorá má uložený zákaz vstupu na športové podujatie a v čase športového podujatia by mal kamerový systém priamo počas bezpečnostného incidentu umožniť identifikovať konkrétnu osobu, ktorá je jeho aktérom. Moderné systému umožňujúce rozpoznávanie tváre by mali byť nevyhnutnosťou nielen na rizikových podujatiach, ale minimálne ako prevencia aj na takých podujatiach, kde sa predpokladá nežiaduce správanie divákov.

    Športoví fanúšikovia, ktorí sa dopúšťajú protiprávneho konania, by tiež mali byť monitorovaní kamerami aj počas presunu na miesto športového zápasu a po skončení zápasu. Veľkú pomoc by v tomto prípade mohli zohrať aj odevné kamery príslušníkov Policajného zboru. V súčasnosti však nimi policajti nedisponujú, Ministerstvo vnútra SR však o ich zavedení už dlhšie uvažuje. V súvislosti s tým bude veľmi dôležité určiť technické parametre a režim ich používania, aby mohli byť využívané v čo najväčšom rozsahu – aj pri zvládaní nežiaduceho správania účastníkov športových podujatí.

    Ďalšou možnosťou využitia kamier na verejných športových podujatiach pre zabezpečenie verejného poriadku a bezpečnosti je využívanie dronov príslušníkmi Policajného zboru. Pri ich používaní (rovnako ako aj pri iných technických prostriedkoch umožňujúcich obrazové či obrazovo-zvukové záznamy) je však dôležité dodržiavať pravidlá ochrany osobných údajov a bolo by vhodné ich použitie zakomponovať aj do zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.[10]

    ZÁVER

    Na Slovensku nebol ani rok 2019 výnimkou v správaní divákov športových podujatí. Posledný incident sa odohral 1. decembra v Žiline, kde sa uskutočnil zápas medzi MŠK Žilina a ŠK Slovanom Bratislava za účasti 4448 divákov, ktorý skončil vytrhanými sedačkami v sektore hostí, rozbitými toaletami, dverami a ďalším poškodením majetku. Škoda bola predbežne vyčíslená na 5000 eur. Najzávažnejší incident tohto roka sa odohral v júli, kedy futbaloví fanúšikovia doslova zdemolovali Ventúrsku ulicu v historickom centre Bratislavy, ničili zariadenia kaviarní a správali sa tak agresívne, že nezainteresovaní ľudia sa kvôli pocitu ohrozenia zamykali v kaviarňach. Polícia vtedy zadržala až 109 osôb. Z trestného činu výtržníctva bolo obvinených 56 osôb.

    Napriek neustále pribúdajúcim bezpečnostným opatreniam a prísnejším sankciám za protiprávne konanie súvisiace s diváckym násilím a rôznym ďalším legislatívnym opatreniam, sa zatiaľ tento nežiaduci jav v Slovenskej republike nepodarilo odstrániť. Aj keď zaiste nepatríme ku krajinám, kde by sa problém diváckeho násilia považoval za mimoriadne závažný, či nezvládnutý, stále ide o problematickú oblasť, ktorá vyžaduje nemalé úsilie všetkých zainteresovaných zložiek. Ako uvádza Sepeši, problém diváckeho násilia je riešiteľný, čo dokazujú aj skúsenosti z iných krajín, avšak každá krajina musí zohľadňovať svoju vlastnú situáciu a špecifiká.[11]

    Divácke násilie so sebou prináša dva vážne negatívne javy. Prvým je ohrozenie a poškodenie zdravia pri páchaní priestupkov a trestných činov násilnej povahy, pričom cieľom takýchto útokov môžu byť aj nezainteresované osoby, dokonca aj tie, ktoré sa ani nenachádzajú na mieste podujatia alebo v jeho blízkosti. Druhým negatívnym javom sú finančné dôsledky takéhoto konania a to nielen tie, ktoré priamo súvisia so zničeným majetkom na štadiónoch a v okolí, ale aj tie, ktoré s diváckym násilím súvisia nepriamo, najmä zvýšené nasadenie bezpečnostných zložiek a záchranných zložiek a ich vybavenia. Pri jednom rizikovom podujatí môžu náklady vynaložené z dôvodu ochrany verejného poriadku, majetku a bezpečnosti občanov dosiahnuť až niekoľko desiatok tisíc eur.

    Pri riešení tohto problému je dôležité uvedomiť si, čo je jeho príčinou, čo je motiváciou takéhoto správania a spolupracovať s odborníkmi z oblasti psychológie, psychiatrie a sociológie. Aj prevencia, ako súčasť riešenia diváckeho násilia, musí zohľadňovať faktory hromadného správania a masových psychických javov. Je známym faktom, že človek sa inak správa v anonymnom dave a inak, ak je pod dohľadom kamier s možnosťou presnej identifikácie jeho osoby v prípade, že sa začne nevhodne správať. Pri eliminácii problému diváckeho násilia jednoznačne vystupuje do popredia nutnosť technických riešení najmä na štadiónoch, či iných miestach konania športových podujatí, ale aj počas sprievodov fanúšikov na zápasy. Potrebné technológie dnes už existujú[12], zásadným problémom je však ich financovanie. Požiadavky na kamerové systémy na športových podujatiach sa síce s účinnosťou od 1. novembra 2014 sprísnili, minimálne technické požiadavky však neodrážajú súčasnú úroveň možností kamerových technológií a stále je tu preto obrovská rezerva za zlepšenie.

    PRÁVNE PREDPISY

    • Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch z roku 1985
    • Dohovor Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach
    • Medzinárodný dohovor proti apartheidu v športe z r. 1985
    • Rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/683, ktorým sa členským štátom povoľuje, aby sa v záujme Európskej únie stali zmluvnými stranami Dohovoru Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach
    • Rozhodnutie Rady 2002/348/SVV z 25. apríla 2002 týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom[13] zmenené a doplnené rozhodnutím Rady 2007/412/SW z 12. júna 2007
    • Zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

    ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

    • BEŇOVIČ, J. Zabezpečenie verejného poriadku, ochrany majetku, bezpečnosti občanov a obmedzenie násilia pri futbalových stretnutiach pomocou moderných identifikačných technológií založených na princípe biometrie. In: Spoločenský boj proti diváckemu násiliu. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2014. ISBN: 978-80-8054-577-2.
    • BOHRNOVÁ, M. Právna úprava bezpilotných prostriedkov a ich využitie políciou. In: Soukromnoprávní a veřejnoprávní aspekty zkoumání bezpečnosti. Praha: Policejní akademie České republiky v Praze, 2017. ISBN: 978-80-7251-478-6.
    • FRANCE, P., SURMAJOVÁ, Ž. Nová Stratégia pre prevenciu diváckeho násilia, jej ciele a pripravované zmeny. In: Spoločenský boj proti diváckemu násiliu. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2017. ISBN: 978-80-8054-710-3.
    • HORVÁTHOVÁ, M. Psychologické súvislosti diváckeho násilia. In: Spoločenský boj proti diváckemu násiliu. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2014. ISBN: 978-80-8054-577-2.
    • MAREŠ, M., SMOLÍK, J., SUCHÁNEK, M. Fotbaloví chuligáni. Brno: Centrum strategických studií, Barrister & Principal, 2004. ISBN: 80-903333-0-3.
    • Ministerstvo vnútra SR: Divácke násilie. [online] [cit. 25. 11. 2019] Dostupné na internete: http://www.minv.sk/?divacke-nasilie
    • SEPEŠI, P. Násilie a neviazanosť divákov v právnych a sociálnych podmienkach Slovenskej republiky. 2012. [online] [cit. 20. 12. 2019] Dostupné na internete: http://www.ucps.sk/Nasilie_a_neviazanost_divakov_v_pravnych_a_socialnych_podmienkach_SR
    • SEPEŠI, P.: Problematika organizovania verejných športových podujatí z pohľadu prokuratúry Slovenskej republiky. 2014. [online] [cit. 30. 11. 2019] Dostupné na internete: http://www.ucps.sk/Problematika_organizovania_verejnych_sportovych_podujati__z_pohladu_prokuratury_Slovenskej_republiky

    Poznámky pod čiarou:
    1. Ministerstvo vnútra SR: Divácke násilie. [online] [cit. 25. 11. 2019] Dostupné na internete: http://www.minv.sk/?divacke-nasilie^
    2. MAREŠ, M., SMOLÍK, J., SUCHÁNEK, M., 2004. Fotbaloví chuligáni. Brno: Centrum strategických studií, Barrister & Principal, s. 15.^
    3. HORVÁTHOVÁ, M., 2014. Psychologické súvislosti diváckeho násilia. In: Spoločenský boj proti diváckemu násiliu. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 90.^
    4. Pozri napr. Odporúčanie Rady z 1. decembra 1994 o výmene informácií pri príležitosti významných podujatí a stretnutí (sieť kontaktných osôb), Uznesenie Rady z 9. júna 1997 o predchádzaní a zabránení výtržnostiam pri futbalových zápasoch prostredníctvom výmeny skúseností, vylúčenia zo štadiónov a mediálnej politiky, Uznesenie Rady zo 6. decembra 2001 o príručke s odporúčaniami pre medzinárodnú policajnú spoluprácu a opatrenia na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát.^
    5. Ú. v. ES L 121, 8. 5. 2002, s. 1.^
    6. Ú. v. EÚ L 155, 15. 6. 2007, s. 76.^
    7. Najmä Poľska, Česka, Anglicka, Francúzska, Rakúska a Nemecka.^
    8. Pri rizikových podujatiach až do 3000 eur.^
    9. Bližšie pozri FRANCE, P., SURMAJOVÁ, Ž. Nová Stratégia pre prevenciu diváckeho násilia, jej ciele a pripravované zmeny. In: Spoločenský boj proti diváckemu násiliu. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2017, s. 46 – 48.^
    10. Bližšie pozri BOHRNOVÁ, M. Právna úprava bezpilotných prostriedkov a ich využitie políciou. In: Soukromnoprávní a veřejnoprávní aspekty zkoumání bezpečnosti. Praha: Policejní akademie České republiky v Praze, 2017.^
    11. SEPEŠI, P. Násilie a neviazanosť divákov v právnych a sociálnych podmienkach Slovenskej republiky. 2012. [online] [cit. 20. 12. 2019] Dostupné na internete: http://www.ucps.sk/Nasilie_a_neviazanost_divakov_v_pravnych_a_socialnych_podmienkach_SR^
    12. Pozri napr. BEŇOVIČ, J. Zabezpečenie verejného poriadku, ochrany majetku, bezpečnosti občanov a obmedzenie násilia pri futbalových stretnutiach pomocou moderných identifikačných technológií založených na princípe biometrie. In: Spoločenský boj proti diváckemu násiliu. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2014, s. 153 – 160.^
    13. Ú. v. ES L 121, 8. 5. 2002, s. 1.^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti