Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Športové poukazy vs. príspevok na športovú činnosť podľa Zákonníka práce (otázky a odpovede) NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    20.05.2019UčPS tím (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Na úvod:

    UčPS ako inštitúcia i členovia UčPS tímu obdržali viaceré otázky od novinárov k predloženému návrhu na zavedenie príspevku na športovú činnosť dieťaťa do Zákonníka práce.

    Okrem toho sa expertov UčPS tímu pýtalo na ich odborný názor na "príspevok na športovú činnosť dieťaťa" aj viacero ľudí zo športovej verejnosti, laickej i odbornej.

    Do tlačených médií sa zrejme nedostanú odpovede v plnom znení, vzhľadom na ich pomerne veľký rozsah na dnešnú „rýchlu” dobu, čo samozrejme chápeme a akceptujeme. Aby však bol využitý, podľa nášho názoru vecne hodnotný obsah, prinášame našim čitateľom otázky redaktorov a odpovede na ne aj v ich plnom znení.

    Aby sme získali informačný základ k obsahu nižšie uvedených otázok a odpovedí je vhodné najprv si prečítať návrh novely Zákonníka práce aj s dôvodovou správou a analýzou vplyvov, ktorý je zverejnený na tejto stránke Národnej rady SR: 
    https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7325

    A tu sú na porovnanie rekreačné poukazy upravené taktiež v Zákonníku práce (§ 152a):
    https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20190101#paragraf-152a

    Link na materiál Zuzany Kollárovej k téme "príspevok na športovú činnosť dieťaťa" vrátane rozhovoru v časopise TREND nájdete TU.


    1. Ako hodnotíte v UčPS novelu Zákonníka práce ktorá má zaviesť dobrovoľný príspevok zamestnávateľov na športovanie deti zamestnancov?

    Je to legislatívna iniciatíva poslancov Národnej rady SR, niektorí kolegovia z UčPS tímu to dokonca vnímajú ako „nápad”, ktorého dopady neboli dôsledne domyslené a prediskutované. Poslaneckými návrhmi sa málokedy prijímajú podstatné systémové zmeny, ktoré znesú náročnejšie odborné kritériá. Ani by to nebolo správne. Systémové zmeny majú pripravovať, navrhnúť a celý legislatívny proces viesť vecne príslušné rezorty/ministerstvá zodpovedné za jednotlivé oblasti verejnej správy Slovenskej republiky v súlade s programovým vyhlásením vlády. Ak ide o návrhy poslancov koalície, javí sa to, že obchádzaním medzirezortného pripomienkového konania, sú často motivované najmä politicky, niekedy môžu riešiť urgentnú potrebu legislatívnej zmeny, keď život ukáže, že niektorá zákonná úprava je nevykonateľná alebo nespravodlivá a treba ju rýchlo opraviť. Nemáme informácie o tom, že by prebehla k tomuto návrhu verejná odborná diskusia a vzhľadom na to, že legislatívny proces je pri poslaneckom návrhu značne zjednodušený, tak ani neprebehne. Možno v médiách, ale to nie je ten najvhodnejší priestor pre plodnú vecnú diskusiu. Mementom najmä pre zamestnávateľov je, že pri príspevku na rekreačné poukazy bolo tiež spočiatku prezentované, že to bude nepovinný príspevok, ale nakoniec z toho bol príspevok povinný, ktorý zaťažil najmä zamestnávateľov.

    2. Komunikovali s vami poslanci alebo vedenie SOŠV o tejto novele Zákonníka práce?

    Nie, nekomunikovali.
    UčPS tvorí komunita odborníkov, ktorá sa venuje športovému právu už desať rokov, niektorí z kolegov aj podstatne viac. Často sa na UčPS tím obracajú ľudia zo zväzov, klubov, ale i z politických subjektov či médií so žiadosťami o odborné stanovisko k akémukoľvek problému, otázke alebo aj k legislatívnemu návrhu. Pripomienkujeme návrhy zákonov, vedieme odborné diskusie s každým, kto chce využiť znalosť komunity odborníkov UčPS a využiť informácie pri vyriešení problému alebo na vylepšenie návrhu legislatívneho riešenia. V súčasnom období UčPS nedostala žiadnu požiadavku a nevedie žiadnu vecnú diskusiu s osobami, ktoré pripravovali tento návrh.

    To isté sa týka aj pripravovaného návrhu zákona o fonde na podporu športu, ktorý údajne má byť tiež do Národnej rady SR predložený iba ako poslanecký návrh zo strany poslancov vládnej koalície bez transparentného legislatívneho procesu, bez možnosti efektívnej verejnej diskusie s možnosťou vylepšiť predložený návrh o znalosť dotknutých rezortov, športových zväzov či odborných inštitúcií.

    Štandardný legislatívny proces vedený príslušným rezortom nie je samoúčelný, ale slúži na čo najdôkladnejšie prerokovanie akéhokoľvek návrhu zákona v odborných útvaroch štátnych orgánov, v odbornej, ale aj laickej verejnosti. Je to akási spätná väzba o reálnej existencii spoločenskej objednávky a v konečnom dôsledku aj istá reflexia, či je príslušná právna úprava skutočne potrebná a vhodná. Preto by bolo vhodnejšie rešpektovať zaužívaný, rokmi a praxou aj v iných štátoch overený spôsob prípravy návrhov zákonov vrátane participácie verejnosti.
    V prípade návrhu zákona o fonde na podporu športu ide o vážnu systémovú zmenu riadenia a správy športu, ktorá si jednoznačne zaslúži i vyžaduje seriózny legislatívny proces vedený rezortom školstva. Navyše by sme chceli upozorniť na skutočnosť, že takto sa medzi verejnosťou šíria fámy o zmene financovania športu a tiež rôzne šumy, ktoré môžu vyvolávať v kruhoch športovej verejnosti určité znepokojenie a nepovažujeme to za primerané dôležitosti tak vážnej témy. Zväzy dnes majú garantované prostriedky z príspevku uznanému športu, ale nie je jasné, či pri poslaneckom návrhu zmeny financovania športu pôjde aj o zmenu zákona o športe a financovanie cez tzv. vzorec, alebo pri fonde na podporu športu pôjde o doplnkové financovanie. Viacerí kolegovia komunity UčPS vnímajú príspevok na športovú činnosť dieťaťa ako nesystémové riešenie podpory rozvoja športu pre všetkých zhora „dobrovoľnou" účasťou v systéme cez tretie strany, ktorou sú „zamestnavatelia”.

    3. Podľa Andreja Danka majú byť športové poukazy zo štátneho rozpočtu zavedené v zákone o fonde na podporu športu. Je to podľa vás racionálne riešenie?

    Nebol zverejnený žiadny detailný návrh nového riešenia právnej úpravy športových poukazov v zákone o fonde na podporu športu, preto neviem odpovedať.

    Je však potrebné rozlišovať dva druhy príspevkov, Príspevok na športovanie deti má byť dobrovoľný - je na jednej strane treba kvitovať že nenúti zamestnávateľov k povinným poukazom, na druhej zase netreba od nich zrejme očakávať nejaké veľké sumy. V praxi zrejme bude vznikať problém, keď rodič ako zamestnanec bude chcieť podporiť dieťa v športovaní a žiadať o príspevok, ale jeho zamestnávateľ nebude chcieť ... aké je toto systémové riešenie ?

    Podľa poslaneckého návrhu zákona pôjde maximálne o sumu 275 eur za kalendárny rok. Tento príspevok však nové deti nerozhýbe, pretože podmienkou poskytnutia príspevku je, že musí ísť o dieťa, ktoré je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu po dobu najmenej 6 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok - čiže ide o už existujúceho registrovaného športovca. Pokiaľ ide druhý typ príspevku, čiže o športové poukazy, ktoré by mal poskytovať štát v zmysle zákona o športe, žiadne sumy sa zatiaľ nikde neuvádzajú.

    4. Považujete za rozumné, ak sa takéto zákony predkladajú ako poslanecká iniciatíva a bez medzirezortného pripomienkového konania?

    Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov:
    „(1) Cieľom tvorby právnych predpisov je pripraviť za účasti verejnosti taký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky zlučiteľného s právom Európskej únie a medzinárodno-právnymi záväzkami Slovenskej republiky.”.

    Učená právnická spoločnosť je a bude zástancom štandardného legislatívneho procesu za účasti odbornej i laickej verejnosti osobitne pri závažných systémových zmenách, pri ktorých nejde o riešenie urgentných problémov, ktoré niekedy vyvstanú v našej krajine. Tam sa javí byť vhodná rýchla reakcia poslancov a využitie ich práva predkladať legislatívne návrhy. Z hľadiska budovania právneho poriadku ako vecne logicky previazaného systému pravidiel by bolo účelné, keby poslanci pripravovali legislatívne návrhy v úzkej spolupráci s jednotlivými rezortmi a tiež by tejto krajine pomohli tým, ak by sa sústredili na dôslednejšiu kontrolu plnenia programového vyhlásenia vlády, ktorý je vážnym dokumentom štátu a jeho schválenie národnou radou je podmienku pre to, aby sa vláda mohla ujať výkonnej moci v štáte.

    V oblasti športu je plnenie programového vyhlásenia vlády vo veľmi zlom stave. Pre toho, kto by v tomto smere mal záujem o viac informácií, sme pripravili vecné zhodnotenie plnenia programového vyhlásenia vlády, ktoré sme zverejnili na našom webovom sídle www.ucps.sk. Podľa Ústavy SR je kontrola plnenia programového vyhlásenia vlády jednou zo základných kompetencií Národnej rady SR. Tam by sa možno mala sústrediť oveľa viac pozornosť poslancov ako na iniciatívne návrhy zákonov, ktorých množstvo v poslednom čase podstatne rastie. Spoločným prvkom všetkých takýchto poslaneckých návrhov zákonov je, že fakticky vylučujú, aby laická i odborná verejnosť, orgány verejnej moci, štátne inštitúcie i odborné inštitúcie mohli efektívne ovplyvniť podobu a viesť pluralitnú vecnú diskusiu o potrebe a podobe navrhovanej zmeny právnej úpravy.

    5. V zákone o športe existuje možnosť podporovať športovanie detí do 14 rokov cez športové poukazy. Prečo, na rozdiel napríklad od kultúrnych poukazov, tieto poukazy nefungujú ani 3 roky od schválenia zákona ? Kedysi ešte minister Jurzyca pripravil pilotný projekt športových poukazov, ten sa síce uskutočnil, ale nakoniec sa celý systém nerozbehol.

    Do zákona o športe sa príspevok na športové poukazy dostal preto, lebo na tom bola celospoločenská zhoda. Tento koncept schvaľovali zväzy, kluby a podporili ho i poslanci národnej rady naprieč politickým spektrom 132 hlasmi. Ako vecne správne a spravodlivé celoplošné opatrenie na podporu športovania a zdravého životného štýlu detí na Slovensku ich v roku 2015 schvaľoval aj Inštitút finančnej politiky ministerstva financií a neviem o tom, že by sa toto stanovisko zmenilo.

    Hoci sa hovorí o pripravovanom zákone o fonde na podporu športu ako o zákone, ktorý by mal zaviesť do života športové poukazy, inštitút príspevku na športové poukazy je možné zaviesť do praxe aj na základe dnes platnej právnej úpravy.

    Je však potrebné doprogramovať modul športových poukazov do informačného systému športu, ktorý zabezpečí transparentnosť ich použitia. To je technická otázka, ktorú je možné vyriešiť za niekoľko mesiacov. Od účinnosti zákona o športe uplynulo takmer 3 a pol roka. V informačnom systéme športu budú zverejňované prezenčné listiny, označenie miesta a času športovej aktivity, ako aj údaje o športovom odborníkovi, ktorý športovú aktivitu viedol - všetko výhradne elektronicky bez nákladov na doručovanie a ďalších administratívnych nákladov. Systém by umožnil uplatnenie športového poukazu zákonným zástupcom dieťaťa iba v takej športovej organizácii, ktorá má spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov alebo u športového odborníka, ktorý má spôsobilosť na vedenie športovej prípravy detí. Údaje o uskutočnených športových aktivitách, použití a vykázaní športových poukazov by vedeli sledovať, overiť či skontrolovať na webe všetci - rodičia, tréneri, učitelia, kluby, zväzy, kontrolóri, úradníci ministerstva či hlavný kontrolór športu. Rovnako by ich bolo možné využiť ako analytické podklady pre ďalšie systémové opatrenia v oblasti športu detí a mládeže.

    Podľa návrhu zákona o fonde na podporu športu sa majú údajne športové poukazy viazať na projekty schvaľované v komisiách. Zásadne odmietame zavedenie časovo, administratívne, ekonomicky i personálne neefektívneho systému poskytovania príspevku na športový poukaz na základe subjektívneho schvaľovania projektov klubov alebo škôl v komisiách, čo by len mohlo zvádzať ku korupcii a klientelizmu. Ide o opätovné vytváranie subjektívneho prvku, ktorý neguje slobodné použitie poukazu rodičmi, či samotným dieťaťom. Máme niekoľko tisíc klubov, tisíce škôl a to sú tisíce projektov, kto ich bude posudzovať, na základe akých kritérií, ako dlho to bude trvať, kto a ako bude kontrolovať férovosť tohto procesu … Navyše, pre prijímateľov takto koncipovaných športových poukazov nepôjde o nárokovateľné financie. Každý klub, ktorý má spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov pripravujúci športové aktivity pre deti v spolupráci so školou alebo aj samostatne je sám o sebe fungujúcim projektom, ktorý si zaslúži podporu, pričom kontrola projektu bude zabezpečená zverejnením všetkých údajov na webe bez nutnosti zaťažovania klubov písaním projektov i štátu procesom ich schvaľovania. Projektom klubu je program tréningov a tréningový plán garantovaný odborne spôsobilým trénerom. Štát už dnes dáva tomuto klubu alebo akémukoľvek subjektu v športe - v našich očiach športovému “projektu” aprobáciu cez spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov a zaťažuje ich už dosť veľkou a časovo náročnou administratívou na úkor samotného výkonu športovej činnosti, a preto nevidíme dôvod, aby sa do systému pridával ďalší subjektívny stupeň “posudzovania” projektu spôsobilého byť podporený športovým poukazom. Ide o zmenšenie slobody rozhodovania o športovej budúcnosti dieťaťa a o zväčšenie subjektívneho prvku pri rozhodovaní o tom, ktorý “projekt” má či nemá byť podporený. A to nie je správne. Navyše bude neúmerne zaťažovať byrokraciou nielen samotných prijímateľov, ale aj štát alebo fond jednak pri posudzovaní projektov, ako aj pri kontrole oprávneného použitia na stanovený účel.

    Navrhujeme zvážiť legislatívnu úpravu (doplnenie prechodného ustanovenia v novele ZoŠ), ktorá by umožnila zaviesť príspevok na športové poukazy postupne napríklad len pre 5 ročné deti v materských školách a pre prvé dva ročníky na základnej škole (spolu cca 150 tis. detí) a následne každý rok postupne pridávať k tejto skupine ďalší populačný ročník 5 ročných detí až do plného rozsahu podpory všetkých vekových kategórií detí podľa zákona (od 5 do 14 rokov), čo by znížilo nárok na financie zo štátneho rozpočtu (naplánoval by sa postupný medziročný nárast o cca 5 mil eur, ktorý by sa na základe prehľadu o skutočnom využití športových poukazov v predchádzajúcom roku adaptabilne upravoval). Zároveň podotýkame, že ak bolo v schválenom štátnom rozpočte na rok 2018 alokovaných 63 miliónov eur na kúpu národného futbalového štadióna, nie je to o nedostatku zdrojov, ale o prioritách vedenia tohto štátu - konkrétneho ministerstva, koho, čo a akým spôsobom chceme podporiť.

    V súčasnosti sa hovorí o zavedení športových poukazov v súvislosti s pripravovaným návrhom zákona o fonde na podporu športu, ktorého obsah nepoznáme a čo nie je dobré, nepoznajú ho ani národné športové zväzy. O tomto návrhu neexistovala žiadna celošportová komunikácia či diskusia, tobôž nie zhoda. Vraciame sa k systému tvorby pravidiel v športe “zhora”, čo nie je dobré a popiera to podstatu autonómie športu a športovej obce. Podľa dostupných informácií má byť tento návrh predložený “iba” ako poslanecký návrh zákona, pri ktorom sa obíde medzirezortné pripomienkové konanie, čím sa vylúči možnosť efektívnej odbornej diskusie dotknutých rezortov, odbornej i laickej verejnosti, uplatnenie zásadných pripomienok a vecné rokovanie odborníkov o ich odstránení. Takto z nášho pohľadu nemá prebiehať tvorba kvalitnej legislatívy zohľadňujúcej autonómiu športu, ktorá je potrebná pre dobrú správu športu na Slovensku. Každý legislatívny materiál si zaslúži rozsiahlu vecnú diskusiu, ktorá ho obohatí, zlepší a skvaltivní o špeciálnu znalosť a skúsenosť dotknutých rezortov, inštitúcií a expertov. Som presvedčený, že dlhodobo udržateľné riešenia aj v legislatíve potrebujú pluralitnú vecnú diskusiu. Pri poslaneckých návrhoch, ktoré legislatívny proces skracujú, existuje veľké riziko nedostatkov, o čom sme sa už na Slovensku neraz presvedčili. Napokon v tejto súvislosti upozorňujeme, že zavedením tzv. odvodu pre reťazce, ktorý bol ale zrušený, došlo k výpadku plánovaných príjmov štátneho rozpočtu a pôvodne vyrovnaný štátny rozpočet bude deficitný. V takejto situácii je skutočne na mieste, aby sa všetky návrhy zákonov, ktoré budú mať dopad na štátny rozpočet, pripravovali zodpovedne s ohľadom na všetkých daňovníkov, ktorí majú právo prostredníctvom riadneho legislatívneho procesu do prípravy zákonov zasiahnuť.

    6. Poslanci predložili do parlamentu novelu Zákonníka práce, ktorá počíta so zriadením športových poukazov, ktoré by poskytovali zamestnávatelia na spôsob rekreačných poukazov. Nie je to zbytočná dvojkoľajnosť ? Ako hodnotíte tento zámer a aký efekt by tieto poukazy mohli priniesť, keďže by mali byť dobrovoľné ?

    Ide o poslanecký návrh zákona bez širšej vecnej diskusie, na ktorú inak vytvára priestor medzirezortné pripomienkové konanie v riadnom legislatívnom procese za účasti rezortov, odborných inštitúcií i verejnosti. Ak by boli zavedené do praxe športové poukazy podľa zákona o športe, vedeli by sme oveľa lepšie posúdiť, či je aj toto opatrenie potrebné. Hoci daňovo-odvodové zaťaženie je na Slovensku enormne vysoké - jedno z najvyšších v rámci členských štátov EÚ a občana každá takáto úľava zrejme poteší. Tí, ktorí hľadajú dlhodobo udržateľné systémové riešenia však pri tomto návrhu opatrenia budú mať zrejme viacero analytických otázok vecného i ekonomického charakteru, na ktoré sa mali hľadať odpovede v pripomienkovom konaní. Vyčíslenie predpokladaného dopadu na verejné financie návrh neobsahuje. Podnikateľská obec zrejme nebude proti tomuto inštitútu, keďže ide o možnosť, nie povinnosť, poskytnúť príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Vyjadrenie ministerstva financií k návrhu bude zrejme “diplomatické” a určite to nebude odborný pohľad inštitútu finančnej politiky alebo vecných útvarov ministerstva financií na systémovosť tohto opatrenia, ale iba diplomatické stanovisko obsahujúce politický súhlas alebo nesúhlas rezortu financií k návrhu zákona s odporúčacím charakterom pre Národnú radu SR.

    Čo sa týka vecnej stránky návrhu, príspevok na športovú činnosť dieťaťa je značne limitovaný, keďže je ho možné využiť iba vtedy, ak pracovný pomer zamestnanca alebo vykonávanie činnosti SZČO trvá najmenej 24 mesiacov. Ak zamestnanec zmenil zamestnávateľa, hoci je trvale zamestnaný, nebude môcť tento inštitút využiť. Ďalšia obmedzujúca podmienka je, že dieťa musí byť najmenej 6 mesiacov registrované v klube vedenom v informačnom systéme športu. Z uvedeného na rozdiel od odôvodnenia návrhu vyplýva, že toto opatrenie zrejme nebude motivovať „nešportujúce deti”, ale pomôže najmä tým deťom, ktoré už viac ako 6 mesiacov niekde v klube organizovane športujú. Z praktického hľadiska je podstatná administratívna “obsluha” tejto výnimky na strane zamestnávateľov, klubov, rodičov i štátu, a to od účtovnej evidencie zamestnávateľov a SZČO, cez formu preukazovania športových výdavkov, zmeny formulárov daňových priznaní až po zabezpečenie efektívnej kontrolnej činnosti, aby sa tento inštitút využíval správne. Vo vzťahu k SZČO je potrebné uviesť, že títo podnikatelia vedia legálne cez zmluvu o charitatívnej reklame účelovo poskytnúť na šport svojho dieťaťa podstatne vyššiu čiastku ako 275 eur a majú ju celú v nákladoch, takže pri SZČO zrejme tento inštitút nebude veľmi využívaný, ak vôbec. Deti tých, ktorí sú nezamestnaní alebo sú zamestnaní kratšie ako 24 mesiacov toto opatrenie tiež nebudú môcť využiť. Okrem toho, pri SZČO ide len o odpočítateľnú položku zo základu dane, a teda, ak základ dane nebude mať SZČO dostatočný, čo je podľa verejne dostupných zdrojov v 95% prípadov SZČO, ktorí platia odvody len z minimálneho vymeriavacieho základu, reálne sa počet detí podporených prostredníctvom takto navrhnutých príspevkov na športovú činnosť výrazne nezvýši.

    Podľa informácií, ktoré odzneli aj v diskusiách na ministerstve financií, vykazuje viac ako 90% podnikateľov opakovane záporný daňový základ a teda možnosť dať si príspevok na športovú činnosť dieťaťa do výdavkov pre nich nebude reálnou podporou športovania ich detí, lebo im to len zvýši ich stratu, ktorej umorenie je síce možné, ale iba za predpokladu, že v ďalších 4 rokoch podnikateľ dosiahne kladný daňový základ vo výške dostatočnej na umorenie straty z predchádzajúcich rokov.

    O týchto a ďalších súvislostiach návrhu mala prebehnúť vecná diskusia v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktorá by ho buď úplne zastavila alebo by ho pomohla transformovať do takej podoby, ktorá prinesie slovenskej spoločnosti väčšiu pridanú hodnotu ako predložený návrh zákona. To sa však nestalo. Samozrejme, ak návrh zákona zákonodárny zbor schváli aj v predloženej podobe budeme ho rešpektovať. Schválené zákony treba dodržiavať bez ohľadu na to, či sa nám legislatívny proces pozdáva alebo nie a treba k tomu viesť aj celú spoločnosť, inak ohrozujeme základy demokracie, základy právneho štátu, ktorý je garanciou našich práv a slobôd.

    7. Čo by sa malo zmeniť ešte vo financovaní športu tak, aby sa zvýšila motivácia detí, aby viacej športovali ?

    Je potrebné naštartovať a motivovať prepojenie školského športu so športovými klubmi v okolí škôl za účasti kvalifikovaných trénerov, ktorí dokážu deti zaujať a vštepiť im lásku až návyk vo vzťahu k športovej aktivite. Školy a kluby sa musia nielen v ich záujme, ale najmä v záujme našich detí navzájom dopĺňať a pomáhať si. Vytvorí sa komunita, ktorej spoločným menovateľom bude šport, zdravý štýl života a pozitívna emócia všetkých zainteresovaných. To pomôže zvýšiť využívanie školských športových zariadení, čo prinúti štát, kraje, mestá, obce i súkromný sektor spoločne hľadať cestu, ako ich rozumne prevádzkovať, postupne obnovovať a modernizovať pre naše deti. Tento cieľ či úloha je uvedená aj v programovom vyhlásení vlády SR, zatiaľ však nebola naplnená. Tak ako mnohé ďalšie úlohy v programovom vyhlásení vlády. Výrazným problémom je počet hodín telesnej výchovy na školách, deti už toľko nešportujú vonku ako kedysi a športové kluby nemôžu suplovať školy, ktoré by mali u detí vyučovať základné športové zručnosti a pohybové návyky.

    Zásadným podporným prvkom, ktorý by mohol spustiť silný a dlhodobý pozitívny efekt je príspevok na športové poukazy. Treba si však uvedomiť, že jedna vec sú zákony, pravidlá, koncepčné materiály, či programové vyhlásenia, druhá vec je ich naplnenie či zodpovednosť za ich nedodržiavanie a tretia a asi najdôležitejšia vec je človek - človek ako základný prvok rodiny, člen komunity rodičov, učiteľov, trénerov, športových funkcionárov či úradníkov. Možno by bolo vhodné aj zvážiť, že športový poukaz by mohol slúžiť aj na zaplatenie vedúceho/rodiča, ktorý by mohol viaceré deti na tréningy zvážať, najmä ak sa bavíme o deťoch v materských školách a na prvom stupni základných škôl, pretože nie každý rodič má čas a priestor deti na tréningy voziť a to má tiež vplyv na znižovanie počtu športujúcich detí.

    Všetky tieto tri veci je potrebné dostať do synergie a súladu, aby z toho mohol vzniknúť celospoločenský projekt, ktorému budú ľudia - rodiny, učitelia, tréneri, funkcionári, kluby - veriť. Nestačí len zmena právnej úpravy, nestačí len snaha školy bez rodiny, štátu bez rodiny, členov rodiny bez viery v tento projekt.

    V tomto smere by mohol byť nasledovania hodným príkladom celonárodný projekt uskutočnený na Islande, ktorý za cca 20 rokov úplne zmenil Island, ktorý sa trápil s problémamy alkoholových, drogových a iných závislostí a agresivitou mládeže, na športovú krajinu.

    Projekt s 20 ročnou kontinuitou, to sa na Slovensku zatiaľ javí ako dosť problematické ...

    Samozrejme, v neposlednom rade by financovaniu športu pomohli aj ďalšie opatrenia, ktoré by zvýšili motiváciu súkromného sektora, aby podporoval šport napríklad aj vo forme výstavby športovej infraštruktúry, zrýchlené odpisovanie hmotného majetku v prípade, ak sa jedná o športovú infraštruktúru, daňové zvýhodnenie podpory športu - nakoľko - ako všetci vieme, štát síce v niečom súkromný sektor podporí, avšak efekt uvidíme spoločne práve v tejto oblasti - športujúca populácia, ktorá sa nemusí sťažovať na rozbité štadióny, stav cyklotrás, rozpadajúce sa plavárne, telocvične, zarastené bežecké ovály, ihriská a pod. Štát neustále počúvame, ako chce podporiť motiváciu súkromného sektora k financovaniu športu, no podnikateľská sféra ochotná podporovať šport a celú našu spoločnosť v tomto smere - bohužiaľ - cíti opačné efekty. Máme jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení zo všetkých štátov Európskej únie.

    Viac o celospoločenskom projekte uskutočnenom na Islande nájdete v tomto článku: https://eduworld.sk/cd/nl/3465/preco-mladi-na-islande-nepiju-alkohol-nefajcia-a-nedroguju-island-to-vie-no-svet-ho-nepocuva

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti