Stanovisko k tvorbe systému interných noriem národného športového zväzu NEPREČÍTANÉ 

Učená právnická spoločnosť, o. z., obdržala žiadosť zástupcov národného športového zväzu o vyjadrenie k otázke súvisiacej s tvorbou systému interných predpisov národného športového zväzu. Podstatou otázky je, že do akej miery je vhodné upravovať pravidlá fungovania národného športového zväzu v stanovách národného športového zväzu.

Národný športový zväz pripravuje podstatnú zmenu a doplnenie svojich stanov. Preto by si chcel upraviť všetko, čo je potrebné alebo účelné v stanovách upraviť.

Základným východiskom pri úprave akýchkoľvek stanov občianskeho združenia je, že stanovy sú základným dokumentom komunity, ktorá si za účelom plnenia určitého spoločne vytýčeného cieľa prostredníctvom vykonávania dohodnutých činností vytvorí občianske združenie, a teda prvoradá je vôľa členov občianskeho združenia. Záleží na členoch, či budú chcieť mať stanovy podrobnejšie a obsiahlejšie alebo v stanovách upravia iba základné veci a ďalšia - podrobnejšia úprava pravidiel fungovania združenia bude na základe odkazu v stanovách upravená v interných predpisoch občianskeho združenia. Stanovy zároveň určia pravidlá upravujúce, že ktorý orgán a akou väčšinou svojich členov príslušné interné predpisy schvaľuje, mení a dopĺňa.

V prípade športovej organizácie a osobitne pri národnom športovom zväze je ďalším dôležitým východiskom, ktoré determinuje obsah stanov národného športového zväzu ako občianskeho združenia to, či sa národný športový zväz bude chcieť uchádzať o štátne prostriedky. Ak áno, stanovy národného športového zväzu musia byť v súlade s pravidlami ustanovenými v § 19 až 23 zákona o športe. Rovnaké pravidlá platia aj pre národné športové organizácie, ktoré majú taktiež právnu formu občianskeho združenia. Pri ostatných športových organizáciách (najmä kluby a zväzy, ktoré nie sú národnými športovými zväzmi) na splnenie podmienok pre poskytnutie štátnych prostriedkov postačuje, ak je ich činnosť v súlade s § 21 a 22 zákona o športe.

Ak športová organizácia nebude žiadať o prostriedky zo štátneho rozpočtu postačuje, keď jej fungovanie, vrátane obsahu stanov, bude v súlade so zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.

Ďalšie hľadisko, ktoré odporúčame osobitne zvážiť pri stanovách národného športového zväzu, je hľadisko športovo-politické. Stanovy občianskeho združenia národného športového zväzu sú podľa § 22 ods. 1 schvaľované kvalifikovanou väčšinou členov najvyššieho orgánu, pričom kvalifikovanú väčšinu si každá športová komunita určuje podľa vlastných osobitostí a preferencií (podielom alebo percentuálne zo všetkých členov orgánu). Kvalifikovaná väčšina musí mať určite vyššie kritériá náročnosti ako je to pri jednoduchej väčšine (prítomných členov).

Ďalšie nezanedbateľné praktické hľadisko, ktoré treba vziať do úvahy je, že každá zmena stanov občianskeho združenia musí byť oznámená na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, s čím je navyše spojený aj správny poplatok vo výške 16,50 eur (pri každej zmene stanov).

Vychádzajúc z uvedeného sa javí ako najvýhodnejšie upraviť v stanovách občianskeho združenia (národného športového zväzu) určite to, čo tam musí byť podľa zákona o športe upravené a tie pravidlá fungovania, ktoré chcú členovia združenia ako zásadné upraviť v stanovách ako v najvyššom predpise občianskeho združenia. Bližšie podrobnosti procesnej povahy, ktoré sa navyše môžu pomerne často na základe nových skúseností a potrieb precizovať, je vhodné upraviť v internom predpise národného športového zväzu nižšej právnej sily.

To sa týka aj volebných pravidiel pre voľby do orgánov národného športového zväzu. Základné rámce pravidiel pre voľby, ktorými sú najmä zvolanie volebnej konferencie, volebný kľúč, kľúč delegátov, kontrola priebehu volieb a určenie kvalifikovanej väčšiny, by mali byť upravené v stanovách národného športového zväzu. Avšak podrobnosti o priebehu volieb je postačujúce upraviť vo volebnom poriadku mimo stanov národného športového zväzu. Volebný poriadok by mal schvaľovať najvyšší orgán národného športového zväzu, ak jeho schválenie nezverí stanovami do právomoci najvyššieho výkonného orgánu. Stanovy by mali upraviť či volebný poriadok a jeho zmeny majú byť schvaľované kvalifikovanou väčšinou členov orgánu, ktorý ich schvaľuje, alebo bude postačujúca aj jednoduchá väčšina.

Rovnako aj podrobnosti o procesných pravidlách upravujúcich priebeh rokovania najvyššieho orgánu národného športového zväzu by mal/mohol upravovať osobitný rokovací poriadok, ktorý by mal schvaľovať najvyšší orgán národného športového zväzu, ak jeho schválenie nezverí stanovami do právomoci najvyššieho výkonného orgánu. Stanovy by mali upraviť, či rokovací poriadok a jeho zmeny majú byť schvaľované kvalifikovanou väčšinou členov orgánu, ktorý ich schvaľuje, alebo bude postačujúca aj jednoduchá väčšina.

Ak bude volebný poriadok a rokovací poriadok v osobitnom internom predpise, je možné pre ich schválenie upraviť menej náročné podmienky pre ich jednoduchšiu zmenu, prípadne ich schvaľovanie je možné zveriť najvyššiemu výkonnému orgánu, prípadne aj inému orgánu. Pri ich zmene nie je potrebné automaticky zmeniť aj stanovy národného športového zväzu a zmenu za poplatok oznamovať Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, čo je nepochybne tiež plus.

S poukazom na uvedené odporúčame všetky podrobnosti o konaní a priebehu volieb do orgánov národného športového zväzu resp. podrobnosti o pravidlách rokovania najvyššieho orgánu národného športového zväzu upraviť v osobitných interných predpisoch národného športového zväzu a to vo volebnom poriadku, resp rokovacom poriadku. Prípadne môže byť prijatý aj jeden interný predpis “volebný a rokovací poriadok národného športového zväzu”.

Keďže ide o predpisy upravujúce fungovanie najvyššieho orgánu národného športového zväzu, javí sa byť vhodné a primerané, aby tieto poriadky schvaľoval najvyšší orgán. Návrh týchto predpisov by mal vypracovat odborný orgán, ktorí má najväčšiu skúsenosť s organizovaním zasadnutí a volieb do orgánov národného športového zväzu. Najvyššiemu orgánu by návrh mal predložiť najvyšší výkonný orgán.