Stav slobody vierovyznania v Iráne sa neustále zhoršuje NEPREČÍTANÉ 

Ako uviedla Komisia Spojených štátov pre svetovú náboženskú slobodu (USCIRF), „iránska vláda pokračuje v systematickom, neprestávajúcom a priam neslýchanom porušovaní slobody vierovyznania, vrátane predlžovaného zadržiavania, mučenia a popráv založených v prvom rade alebo úplne na náboženskej príslušnosti obžalovaného.“ Medzi najviac prenasledovanými skupinami sú podľa komisie baháji, ale tiež kresťania a stúpenci sufijského islamu. Informovala o tom Bahá'í World News Service.

USCIRF, ktorá je federálnym, nezávislým poradným orgánom, vo svojej správe píše, že prípady fyzických útokov, obťažovania, zatýkania a väznenia sa zintenzívnili. „Dokonca aj niektoré uznané nemoslimské náboženské menšiny chránené iránskou ústavou – židia, arménski a asýrski kresťania a zoroastriáni – čelia obťažovaniu, zastrašovaniu, diskriminácii, zatýkaniu a väzneniu,“ uvádza USCIRF.

Spomínaná správa sa zaoberá situáciou náboženskej slobody vo všetkých krajinách za hranicami Spojených štátov. Americké ministerstvo zahraničných vecí zaraďuje od roku 1999 Irán medzi „krajiny mimoriadneho záujmu“. Tohtoročný report venoval významný priestor situácii bahájov v Iráne.

„Bahájske spoločenstvo je predmetom mimoriadne vážneho porušovania náboženských slobôd už dlhý čas,“ uvádza USCIRF. „Iránske úrady považujú bahájov, ktorých počet je najmenej 300-tisíc, za „heretikov“ a potláča ich za „odpadlíctvo“ a ďalšie nepodložené obvinenia.“ Ako sa píše v správe, iránska vláda je od roku 1979 zodpovedná za smrť viac ako 200 bahájov a uvoľnenie viac ako 10-tisíc ďalších z verejného sektora a univerzitných miest. „Baháji nesmú vytvárať miesta pre bohoslužby, zakladať školy či nezávislé náboženské združenia,“ uvádza sa v dokumente. „Bahájske cintoríny, sväté miesta a majetok spoločenstva bývajú často skonfiškované alebo znesväcované a mnohé významné náboženské miesta boli zničené. Bahájske spoločenstvo čelí vážnemu ekonomickému tlaku, vrátane znemožňovania zamestnať sa vo verejnom aj súkromnom sektore či získať povolenie na živnosť.“

Komisia tiež uvádza, že už viac ako dva roky „čelia baháji stále surovejšiemu zaobchádzaniu, teda aj zvýšenému počtu zatknutí a zadržiavaní, ako aj násilným útokom na súkromné domy a osobný majetok“. Podľa jej záznamov bolo v Iráne od roku 2005 svojvoľne zatknutých viac ako 650 bahájov, pričom k februáru 2013 sa za mrežami nachádzalo najmenej 110 bahájov, čo je dvojnásobok počtu z minulého roka.

V správe sa píše tiež o siedmich väznených bahájskych lídroch, ktorými sú Faríba Kamalabadíová, Džamaloddín Chandžáni, Afif Naemi, Saíd Rezái, Mahvaš Sábetová, Behrúz Tavakkoli a Vahíd Tizfáhm. Tých v roku 2008 nespravodlivo uväznili a o dva roky neskôr odsúdili na 20 rokov väzenia, čo je v súčasnosti najvyšší trest spomedzi všetkých väzňov svedomia v Iráne.

Kompletná správa je dostupná na www.uscirf.gov