Sukcesívne založenie akciovej spoločnosti (Diplomová práca) NEPREČÍTANÉ 

ÚVOD

Akciová spoločnosť ako jedna z obchodných spoločností upravených v Obchodnom zákonníku, predstavuje neodmysliteľnú súčasť obchodného práva. Vzhľadom na značnú komplikovanosť spojenú či už s organizáciou akciovej spoločnosti alebo s jej založením si vyžaduje najrozsiahlejšiu právnu úpravu.

Cieľom tejto práce je priblíženie procesu sukcesívneho založenia akciovej spoločnosti, teda založenie spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií a úkonov spojených s týmto spôsobom založenia.

Tému záverečnej práce som si zvolil na základe svojho záujmu o obchodné právo, konkrétne o problematiku týkajúcu sa zakladania akciových spoločností.

V priebehu písania diplomovej práce som predovšetkým vychádzal z ustanovení Obchodného zákonníka a jeho komentárov. Pri písaní som taktiež použil odborné publikácie zaoberajúce sa problematikou obchodného práva, ako aj problematikou obchodných spoločností, predovšetkým slovenských a českých autorov. Okrem už spomenutých zdrojov som vychádzal aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie spolu so zákonmi, ktoré priamo súvisia so sukcesívnym založením akciovej spoločnosti.

Metódy, ktoré som použil pri písaní práce boli najmä syntéza a následná analýza získaných informácií a materiálov spolu s indukciou a dedukciou.

Diplomová práca je rozčlenená do piatich hlavných kapitol. Obsahom prvej kapitoly je charakteristika samotnej akciovej spoločnosti spolu s charakteristikou cenných papierov vydávaných akciovou spoločnosťou a jej zakladateľov. V druhej kapitole sa práca zaoberá zakladaním akciovej spoločnosti vo všeobecnom rozsahu a taktiež sa zameriava na zakladateľské dokumenty a ich jednotlivé obsahové náležitosti. Najdôležitejšou je tretia kapitola, ktorej obsah sa priamo zaoberá procesom sukcesívneho založenia akciovej spoločnosti. V tejto kapitole je taktiež obsiahnutá výzva na upisovanie akcií spolu s jej náležitosťami, proces upisovania akcií a samotný výsledok subskripcie. Posledná podkapitola tretej kapitoly sa zaoberá povinnosťou splatenia emisného kurzu. Obsahom predposlednej štvrtej kapitoly je konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia. Vo svojich jednotlivých podkapitolách hovorí o zvolaní ustanovujúceho valného zhromaždenia, o jeho konaní a o jednotlivých rozhodnutiach ustanovujúceho valného zhromaždenia. V poslednej piatej kapitole je obsiahnutý vznik akciovej spoločnosti a jej zápis do obchodného registra.

Verím, že táto práca poskytne prehľad v problematike sukcesívneho zakladania akciovej spoločnosti.    

1. CHARAKTERISTIKA AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI

Akciová spoločnosť patrí medzi základné formy obchodných spoločností. Prvé náznaky vzniku obchodných spoločností sa objavovali už v rímskom práve. Avšak s formou akéhosi akciového obchodu sa stretávame až v období rozvoja námorného obchodu. Jednou z prvých akciových spoločností bola holandská Východoindická spoločnosť, ktorá vnikla v roku 1602. Následne vznikla v roku 1603 anglická spoločnosť pre východnú Indiu a v roku 1628 francúzska spoločnosť pre orientálnu Indiu. Najväčší rozmach však právo akciových spoločností zaznamenalo v priebehu devätnásteho storočia. Čo bolo spôsobené prijatím nových obchodných zákonníkov vo Francúzsku a v Rakúsku. V tomto období prešli predpisy upravujúce právo obchodných spoločností rozsiahlymi zmenami.

V súčasnosti je v porovnaní s ostatnými obchodnými spoločnosťami najrozsiahlejšia právna úprava v Obchodnom zákonníku venovaná práve akciovej spoločnosti. Obchodný zákonník definuje akciovú spoločnosť ako spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou.^[1]

V prípade akciovej spoločnosti ide o učebnicový príklad kapitálovej spoločnosti, ktorá povinne vytvára základný kapitál, pričom podiely jej spoločníkov sú rozdelené na čiastkové, samostatne obchodovateľné časti.^[2] Za základné znaky kapitálových spoločností možno považovať povinnosť akcionárov vložiť do spoločnosti určitý majetok spolu s povinnosťou spoločnosti mať pri založení ako aj počas existencie základné imanie, ktorého výšku stanovuje zákon a právo účasti akcionárov na riadení spoločnosti prostredníctvom jej orgánov.^[3] Z právnej úpravy akciovej spoločnosti vyplýva, že akciovú spoločnosť možno považovať za samostatný právny subjekt, ktorým sa stáva jej zápisom do obchodného registra. Akciová spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom a však akcionár neručí za záväzky spoločnosti na základe čoho možno tvrdiť, že vzťahy medzi akcionárom a akciovou spoločnosťou vznikajú vlastne medzi dvomi majetkovo a právne oddelenými subjektmi. Je však potrebné poukázať na situáciu, ktorá môže nastať v prípade zániku akciovej spoločnosti, kedy akcionári budú ručiť za záväzky akciovej spoločnosti do výšky svojich podielov na likvidačnom zostatku.^[4] Ďalším charakteristickým znakom je aj zákonom stanovená organizačná štruktúra samotnej spoločnosti. Akciová spoločnosť musí zriadiť obligatórne orgány, ako predstavenstvo akciovej spoločnosti, dozorná rada a valné zhromaždenie. Správu spoločnosti, ako aj jej prevádzku vykonáva profesionálny manažment. Spoločníci, čiže akcionári sa na riadení spoločnosti podieľajú predovšetkým svojou účasťou na valnom zhromaždení.^[5] Zo zákona akciovej spoločnosti taktiež vyplýva povinnosť vytvorenia rezervného fondu.

Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach zakotvuje dva podtypy akciovej spoločnosti, ktorými sú verejná akciová spoločnosť a súkromná akciová spoločnosť. Rozdiely medzi týmito podtypmi akciovej spoločnosti sú najmä v spôsobe scudzovania akcií. Vnímanie verejnej akciovej spoločnosti bolo zúžené iba na spoločnosti, ktorých akcie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu s cennými papiermi, ktorý sa nachádza alebo ktorý je prevádzkovaný v niektorom zo zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore.^[6] Na druhej strane za súkromnú akciovú spoločnosť možno považovať spoločnosť, ktorá má ucelený počet akcionárov, na ktorých sú akcie tejto spoločnosti viazané. Súkromná akciová spoločnosť nedisponuje verejne obchodovateľnými akciami.

Forma akciovej spoločnosti sa javí ako obzvlášť výhodná pre veľké podniky. A to v prípade, že ich podnikanie vyžaduje vysokú hodnotu investícií, ktorých návratnosť je väčšinou dlhodobá. Jednou z najväčších výhod, ktorú poskytuje akciová spoločnosť v porovnaní s ostatnými obchodnými spoločnosťami uvedeným v Obchodnom zákonníku je možnosť navýšenia základného imania, prostredníctvom ktorého môže akciová spoločnosť získať ďalší potrebný kapitál slúžiaci jej rozvoju. Avšak je potrebné poukázať na skutočnosť, že samotné založenie akciovej spoločnosti je podstatne zložitejšie a finančne náročnejšie v porovnaní s ostatnými obchodnými spoločnosťami.

1.1 Akcie vydávané akciovou spoločnosťou

Pojem akcia vo význame cenného papiera je upravená v dvoch zákonoch. A to v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o cenných papieroch). Zákon o cenných papieroch v § 1 odsek 1 definuje akciu ako cenný papier. Je to peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené určité práva, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám. Zákon o cenných papieroch v § 9 odsek 2 stanovuje právny režim akcie ako hnuteľnej veci, a to ustanovením, že na cenné papiere sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o hnuteľných veciach, ak zákon o cenných papieroch alebo osobitný zákon neustanovuje inak.^[7] Na druhej strane Obchodný zákonník v § 155 definuje pojem akcia ako určité majetkové alebo nemajetkové práva akcionára spoločnosti, ktoré sú akcionárovi priznané na základe zákona alebo stanov akciovej spoločnosti.

„Akcia je ťažiskovým pojmom akciového práva, ktorý sa premieta do úpravy základného imania, postavenia spoločníka akciovej spoločnosti a cenných papierov. Súčet menovitých hodnôt akcií, ktoré sa majú pri vzniku spoločnosti vydať, sa rovná výške základného imania schváleného ustanovujúcim valným zhromaždením, resp. zakladateľmi (pri založení bez výzvy na upisovanie akcií).“^[8]

Obchodný zákonník umožňuje vydať akciu v dvoch podobách a to v podobe listinného cenného papiera a v podobe zaknihovaného cenného papiera. Bližšiu definíciu poskytuje zákon o cenných papieroch, ktorý stanovuje, že cenný papier môže mať podobu listiny na ktorej je zápis, čiže ide o listinný cenný papier. Alebo môže mať podobu zápisu v evidencii ustanovenej zákonom. Obchodný zákonník v prípade listinnej podoby akcií stanovuje, že listinná akcia obsahuje aj číselné označenie a podpis člena alebo podpisy členov predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať za spoločnosť v čase vydania akcie. Listinná akcia taktiež obsahuje aj určenie práv, ktoré sú s ňou spojené.

 Delenie akcií podľa formy vychádza zo spôsobu ich prevoditeľnosti.^[9] Vzhľadom na formu vydávanej akcie je možné akcie rozdeliť na akcie na meno a akcie na doručiteľa. V prípade akcií na doručiteľa Obchodný zákonník spolu so zákonom o cenných papieroch stanovuje podmienku, podľa ktorej môžu byť vydávané akcie na doručiteľa len v zaknihovanej podobe.

„Osobitným druhom akcie ako cenného papiera sú prioritné akcie, ku ktorým sa viažu prednostné práva na dividendu. Pre akcie s ktorými nie sú spojené žiadne osobitné výhody, zákon uvádza legitímnu skratku kmeňová akcia.“^[10]

Ako už bolo spomenuté akcia prestavuje pre akcionára určité práva. Tieto práva však akcionár získava až po vzniku spoločnosti, čiže po zápise spoločnosti do obchodného registra. Na základe toho možno tvrdiť, že akcia je v tomto prípade nedokonalým cenným papierom, pretože právny vzťah medzi akcionárom a akciovou spoločnosťou vniká až samotným vznikom spoločnosti. Spoločnosť môže akciu v podobe cenného papiera vydať až po úplnom splatení jej menovitej hodnoty. Akciová spoločnosť pri vydávaní akcií koná v postavení emitenta.

Obsahové náležitosti akcií stanovuje Obchodný zákonník v § 155 odsek 3.

1.2 Menovitá hodnota akcií a emisný kurz

Menovitá hodnota akcie je časťou základného imania. Vzhľadom na to, že súčet jednotlivých menovitých hodnôt akcií má zodpovedať výške základného imania akciovej spoločnosti musí byť menovitá hodnota akcie vyjadrená v peňažnej sume. Zákon o cenných papieroch definuje menovitú hodnotu ako sumu, na ktorú akcia znie. V ustanoveniach zákona o cenných papieroch, ako aj v ustanoveniach Obchodného zákonníka sa nestretávame so stanovením minimálnej menovitej hodnoty akcie. Zákon však stanovuje, že menovitá hodnota musí byť vyjadrená celým kladným číslom. „Výnimkou z tejto zásady predstavuje len prípad akciových spoločností, ktoré vnikli pred 1. januárom 2009, t.j. pred zavedením meny euro na Slovensku a konvertovali hodnotu základného imania a menovitú hodnotu akcií na euro. V tomto prípade môže mať menovitá hodnota akcií aj desatinné miesta.“^[11]

Menovitá hodnota určuje podiel na zisku, a taktiež má význam pri hlasovaní na valnom zhromaždení akciovej spoločnosti a pri určovaní podielu na likvidačnom zostatku.^[12]

Emisným kurzom akcie je cena, za ktorú predáva akciová spoločnosť akciu v okamihu pri jej vydávaní. Obchodný zákonník však stanovuje podmienku, že emisný kurz akcie nesmie byť nižší ako menovitá hodnota akcie. V súvislosti s emisným kurzom je potrebné spomenúť aj emisné ážio. Pod pojmom emisné ážio možno rozumieť rozdiel medzi menovitou hodnotou akcie a emisným kurzom a to v prípade, že je emisný kurz vyšší ako samotná menovitá hodnota akcie. Prostredníctvom emisného ážia je tvorený rezervný fond v procese zakladania akciovej spoločnosti. V prípade, že je emisný kurz vyšší ako menovitá hodnota akcie a suma, ktorá je zaplatená nestačí na splatenie menovitej hodnoty akcie a emisného ážia, poskytnuté plnenie sa započíta najskôr na zaplatenie emisného ážia a až po jeho splatení na splácanie menovitej hodnoty akcií.^[13]

1.3 Zakladatelia akciovej spoločnosti

Zakladateľom akciovej spoločnosti môžu byť fyzické, ale ja právnické osoby. Štát môže byť taktiež zakladateľom akciovej spoločnosti a to z toho dôvodu, že Občiansky zákonník ho v súkromnoprávnych vzťahoch stavia do postavenia právnickej osoby. Zakladateľmi akciovej spoločnosti môžu byť len subjekty, ktoré majú právnu subjektivitu.

Zakladateľmi akciovej spoločnosti môžu byť tak zahraničné, ako aj slovenské osoby. Za slovenskú osobu možno považovať fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo právnickú osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky svoje sídlo.

Obchodný zákonník v § 162 odsek 1 stanovuje, že akciová spoločnosť môže byť založená jedným alebo viacerými zakladateľmi. V prípade zakladania akciovej spoločnosti viacerými zakladateľmi zákon nestanovuje vo svojom ustanovení žiadnu podmienku. Je však potrebné poukázať na podmienku, ktorú zákon stanovuje v prípade založenia akciovej spoločnosti jedným zakladateľom. A to, že v prípade založenia akciovej spoločnosti jediným zakladateľom, musí byť tento zakladateľ právnickou osobou. Toto riešenie nie je práve obvyklé a bolo prijaté z účelových dôvodov v náväznosti na privatizačný proces. Táto možnosť založenia spoločnosti jediným zakladateľom nebola viazaná len na určitú právnickú osobu.^[14]

Zákon však neobmedzuje možnosť, aby bola akciová spoločnosť založená spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá by súčasne mala len jedného spoločníka, ktorý by bol fyzickou osobou.

Do spôsobilosti na práva a povinnosti fyzických osôb nesporne patrí aj právo založiť akciovú spoločnosť, a tak sa stať jej zakladateľom. Dôležitou je však aj spôsobilosť na právne úkony, pretože práve prostredníctvom jednotlivých právnych úkonov dochádza k založeniu a samotnému vzniku akciovej spoločnosti. Fyzická osoba môže byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, avšak táto spôsobilosť môže byť rozhodnutím súdu čiastočne obmedzená alebo môže byť fyzická osoba tejto spôsobilosti úplne pozbavená. Spôsobilosť fyzických osôb na právne úkony, ako aj pozbavenie osôb tejto spôsobilosti upravuje Občiansky zákonník v § 7 až 10.

Osobu, ktorá je čiastočne alebo úplne pozbavená spôsobilosti na právne úkony zastupuje jej zákonný zástupca. Ten však koná len v rozsahu, v akom je spôsobilosť na právne úkony fyzickej osoby obmedzená.

Obchodný zákonník v § 57 odsek 2 ustanovuje možnosť uzavretia spoločenskej zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, a však splnomocnenec, ktorý koná na základe splnomocnenia musí byť spôsobilý na právne úkony. Zakladateľ môže byť na základe plnomocenstva zastupovaný fyzickou, ale aj právnickou osobou. V prípade, že bola na uzavretie spoločenskej zmluvy splnomocnená právnická osoba, koná v jej mene štatutárny orgán alebo osoba, ktorú splnomocnil štatutárny orgán právnickej osoby.

Plnomocenstvo musí byť vyhotovené v písomnej forme. Musí byť podpísané splnomocniteľom, ktorého podpis je úradne overený. Samotné plnomocenstvo obsahujúce všetky zákonom stanovené náležitosti sa prikladá k spoločenskej zmluve. Konkrétna právna úprava plnomocenstva je zakotvená v § 31 až 33b Občianskeho zákonníka.

Tento zákonom stanovený postup sa rovnako (per analogiam) vzťahuje aj na podpísanie zakladateľskej zmluvy prípadne zakladateľskej listiny.

V porovnaní s českými právnymi predpismi je možné poukázať na skutočnosť, že aktuálna právna úprava v Českej republike pripúšťa možnosť založenia akciovej spoločnosti aj jednou osobou a to aj v prípade, že by šlo o fyzickú osobu.^[15] A však pred účinnosťou novely, bola možnosť založenia akciovej spoločnosti jednou fyzickou osobou rovnako ako v našej právnej úprave vylúčená.

1.4 Zahraničná osoba ako zakladateľ akciovej spoločnosti

„Obchodný zákonník v § 21 vymedzuje pojem zahraničná osoba. Zahraničnou osobou je fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia zákona, dôležitou podmienkou je bydlisko alebo sídlo tejto osoby.“^[16]

V Obchodnom zákonníku sa nestretávame so žiadnym obmedzujúcim ustanovením, ktoré by priamo alebo nepriamo obmedzovalo zahraničnú osobu v procese zakladania akciovej spoločnosti.

Obchodný zákonník v § 24 odsek 1 výslovne umožňuje majetkovú účasť zahraničnej osoby. Právnou formou tejto účasti je účasť zahraničnej osoby ako spoločníka alebo člena slovenskej právnickej osoby, a to tak pri založení tejto osoby, ako aj pri možnosti stať sa spoločníkom alebo členom už existujúcej právnickej osoby. Možná je aj stopercentná účasť zahraničnej osoby v slovenskej právnickej osobe, pokiaľ Obchodný zákonník túto možnosť pripúšťa. Je však potrebné, aby sa účasť zahraničnej osoby uskutočňovala za účelom podnikania.^[17] Obchodný zákonník taktiež stanovuje, že v procese zakladania právnickej osoby na území Slovenskej republiky majú zahraničné osoby rovnaké práva a povinnosti ako slovenské osoby.

Zakladateľmi akciovej spoločnosti môžu byť zahraničné fyzické osoby, ktorých spôsobilosť na právne úkony bude podľa § 3 a § 33 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom určená na základe ich štátnej príslušnosti. V prípade právnických osôb je osobný štatút učený právom štátu, v ktorom došlo k ich zriadeniu alebo založeniu.

V prípade zahraničných právnických osôb dochádza často ku komplikáciám, ktoré sú spojené s možnosťou preukázania existencie samotnej právnickej osoby. Tieto komplikácie nastávajú najmä z dôvodu rozdielnych spôsobov registrácie jednotlivých právnických osôb a rozdielnych druhov údajov potrebných na registráciu.

Vzhľadom na to, že spôsoby registrácie sú rozdielne podľa štátu zakladania je pomerne komplikované získať od zahraničnej právnickej osoby údaje, ktoré potvrdzujú jej založenie a existenciu.

Na území Slovenskej republiky obchodný register vedú okresné súdy v sídlach krajských súdov. V prípade iných krajín môže byť evidencia obchodných spoločností vedená rôznymi inými inštitúciami, ako napríklad obchodnou komoru. Tieto skutočnosti spôsobujú rôznorodosť dokumentov potvrdzujúcich existenciu právnickej osoby.

Dokumenty potvrdzujúce existenciu konkrétnej zahraničnej právnickej osoby, ktorá koná alebo chce konať v postavení zakladateľa je nutné overiť v procese superlegalizácie. V prípade existencie medzinárodnej zmluvy, na základe ktorej sú dokumenty potvrdzujúce existenciu zahraničnej právnickej osoby uznávané na území Slovenskej republiky je proces superlegalizácie nepodstatný. Na uznanie týchto dokumentov bude postačujúci ich preklad.

2. ZALOŽENIE AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI A SPÔSOBY JEJ ZALOŽENIA

V porovnaní s ostatnými obchodnými spoločnosťami, ktorých založenie upravuje Obchodný zákonník možno opodstatnene tvrdiť, že proces založenia akciovej spoločnosti je jedným z najzložitejších. Akciovú spoločnosť vzhľadom na spôsob akým získa vklady do základného imania možno založiť dvomi spôsobmi. A to simultánnym jednorazovým založením alebo sukcesívnym postupným založením.

Proces založenia akciovej spoločnosti začína samotným rozhodnutím zakladateľov založiť akciovú spoločnosť, následne pokračuje takzvanou prípravnou etapou, počas ktorej zakladatelia vykonávajú úkony spojené so vznikom spoločnosti alebo vykonávajú úkony smerujúce k získaniu povolenia na výkon činnosti.

Proces založenia akciovej spoločnosti pokračuje uzavretím zakladateľskej zmluvy alebo podpísaním zakladateľskej listiny. Na tento proces nadväzujú rozhodnutia ustanovujúceho valného zhromaždenia alebo rozhodnutia samotných zakladateľov. Založenie akciovej spoločnosti je priamym predpokladom vzniku spoločnosti ako právnickej osoby. Aj napriek skutočnosti, že založená spoločnosť ešte nie je právnym subjektom, je možné v jej mene vykonávať niektoré právne úkony. Zodpovednosť za záväzky spojené s týmito úkonmi však nastáva až okamihom vzniku spoločnosti a následným schválením konkrétneho konania valným zhromaždením.

Po založení spoločnosti sa jednotliví zakladatelia nestávajú ihneď akcionármi spoločnosti. Zakladatelia predstavujú akúsi skupinu osôb, ktorej jednotlivé úkony smerovali k splneniu podmienok stanovených zakladateľskou zmluvou a stanovami akciovej spoločnosti. Pokiaľ nedôjde k vzniku spoločnosti nemožno jednotlivé vklady zakladateľov alebo upisovateľov považovať za majetok akciovej spoločnosti. Na základe toho treba poukázať na skutočnosť, že správca vkladov pri svojej činnosti vykonáva právne úkony spojené so správou jednotlivých vkladov zakladateľov a upisovateľov samostatne v ich mene, aj napriek tomu, že koná v mene spoločnosti. Zakladatelia a upisovatelia sú vlastníkmi svojich vkladov až do okamihu vzniku spoločnosti, jej zápisom do obchodného registra. Proces založenia akciovej spoločnosti je teda ukončený jej zápisom do obchodného registra.

Celý proces založenia akciovej spoločnosti je obsiahnutý v ustanoveniach Obchodného zákonníka. Vo všeobecnosti proces založenia akciovej spoločnosti upravujú § 57 až 64 Obchodného zákonníka a osobitná úprava založenia a vzniku akciovej spoločnosti je obsiahnutá v § 162 až 175. Vo vzťahoch medzi všeobecnou a osobitnou úpravou je uplatňované pravidlo, na základe ktorého sa uplatnia ustanovenia všeobecnej časti, pokiaľ osobitné ustanovenia upravujúce založenie a vznik akciovej spoločnosti nestanovujú niečo iné.

2.1 Zakladateľské dokumenty

Pri zakladaní akciovej spoločnosti je primárnou povinností zakladateľov vyhotoviť zakladateľskú zmluvu alebo zakladateľskú listinu. Zakladateľskú zmluvu možno považovať za osobitný typ spoločenskej zmluvy. Napriek tomu je však potrebné poukázať, že Obchodný zákonník odlišuje zakladateľskú zmluvu od zmluvy spoločenskej, na základe ktorej sa zakladajú obchodné spoločnosti ako spoločnosť s ručením obmedzeným, verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť. Každá z týchto zmlúv má iný účel. Napríklad účelom spoločenskej zmluvy je založenie spoločnosti, ako aj úprava vzťahov, ktoré v nej nastanú po jej vzniku v priebehu celej existencie tejto spoločnosti. Na druhej strane účelom zakladateľskej zmluvy alebo listiny, je úprava vzťahov medzi zakladateľmi akciovej spoločnosti v procese jej vytvorenia.

Podstatou zakladateľskej zmluvy je predovšetkým úprava vzájomných práv a povinností jej zakladateľov. Po vzniku spoločnosti sú jednotlivé práva a povinnosti akcionárov spoločnosti, práva a povinnosti akciovej spoločnosti vo vzťahu k jej akcionárom ako aj postavenie orgánov tejto spoločnosti upravené v stanovách. Z toho vyplýva, že pri zakladaní akciovej spoločnosti spĺňajú funkciu jednej spoločenskej zmluvy dva dôležité dokumenty a to zakladateľská zmluva, prípadne zakladateľská listina a stanovy akciovej spoločnosti.

Popri už spomenutých zakladateľských dokumentoch je potrebné spomenúť v prípade sukcesívneho založenia akciovej spoločnosti aj uznesenie ustanovujúceho valného zhromaždenia, ktoré je taktiež neodmysliteľnou súčasťou zriaďovacieho aktu akciovej spoločnosti.

2.2 Zakladateľská zmluva a zakladateľská listina

Zakladateľská zmluva a zakladateľská listina sú listinné dokumenty, na základe ktorých sa zakladá alebo na základe ktorých má dôjsť k založeniu akciovej spoločnosti. Medzi zakladateľskou listinou a zakladateľskou zmluvou nie je z hľadiska formy a obligatórnych náležitostí ustanovených zákonom žiadny rozdiel.

Jediným rozdielom je počet zakladateľov akciovej spoločnosti. Pokiaľ je zakladateľov viac dôjde k založeniu akciovej spoločnosti na základe zakladateľskej zmluvy. Pokiaľ ide iba o jediného zakladateľa, teda podľa zákona musí ísť o právnickú osobu, dôjde k založeniu akciovej spoločnosti na základe zakladateľskej listiny. Zakladateľská listina je teda jednostranným právnym úkonom na rozdiel od zakladateľskej zmluvy, ktorá je vzhľadom na viac zakladajúcich subjektov viacstranným právnym úkonom. Keďže Obchodný zákonník osobitne neupravuje zmenu obsahu ani jedného z týchto dokumentov, použijú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Zakladateľská listina, ako aj zakladateľská zmluva musí byť podľa Obchodného zákonníka vyhotovená formou notárskej zápisnice o právnom úkone. Náležitosti a postup pri vyhotovení notárskej zápisnice upravuje zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov. Notár pri vyhotovení notárskej zápisnice o právnom úkone dohliada na súlad obsahu zápisnice s platnými právnymi predpismi a požiadavkami, ktorých nedodržanie by mohlo viesť k neplatnosti právneho úkonu.

Ako už bolo spomenuté, zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva môže byť uzavretá aj splnomocnencom. Písomné splnomocnenie, musí obsahovať podpis splnomocnenca, s poznámkou, že koná ako splnomocnenec. Podpis musí byť úradne overený rovnako, ako podpis splnomocniteľa. V tomto prípade môžeme poznamenať, že na platnosť splnomocnenia postačuje úradné overenie podpisu. To znamená, že podpis nemusí byť overený notárom, ale postačujúce bude aj overenie vykonané orgánom povereným viesť matriku.

Inštitút splnomocnenia upravuje Občiansky zákonník v § 31 až 33b. V plnej moci musí byť taktiež uvedený rozsah splnomocnenia. V mnohých odborných prameňoch sa stretávame s názorom, že na založenie akciovej spoločnosti je všeobecné plnomocenstvo nepostačujúce. To vyplýva aj z dikcie §57 ods. 2 Obchodného zákonníka : „Spoločenskú zmluvu môže uzavrieť aj splnomocnenec vybavený na to plnomocenstvom.“^[18] Z toho môžeme usúdiť, že ide o špeciálne plnomocenstvo, ktorého obligatórnym znakom je oprávnenie na založenie akciovej spoločnosti. A tak možno považovať ustanovenie §57 ods.2 Obchodného zákonníka za špeciálne plnomocenstvo. „Plnomocenstvo sa prikladá k zmluve a zakladá sa v zbierke listín.“^[19]

Obchodný zákonník v §163 presne definuje obligatórne náležitosti zakladateľskej zmluvy, ktorými sú :

1. obchodné meno, sídlo a predmet podnikania (činnosti). Obchodné meno obchodných spoločností bližšie upravuje § 8 až 11. Akciová spoločnosť musí mať pri založení stanovený názov, pod ktorým bude vykonávať podnikateľskú činnosť. Po zápise do obchodného registra sa stáva tento názov obchodným menom, ktoré podlieha právnej ochrane a vzťahujú sa naň ustanovenia Obchodného zákonníka. Zákon podľa §154 ods. 2 ustanovuje: „Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „akciová spoločnosť“ alebo skratku „akc. Spol.“ alebo skratku „a.s.“.“^[20]
   Sídlo akciovej spoločnosti musí zodpovedať podmienkam uvedeným v § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka. Je nutné, aby bolo sídlo akciovej spoločnosti dostatočne identifikované. Adresa musí obsahovať názov obce spolu s jej poštovým smerovacím číslom, názov ulice alebo verejného priestranstva a taktiež orientačné alebo súpisné číslo v prípade, že sa obec nečlení na ulice.
   V prípade, že bola akciová spoločnosť založená za účelom vykonávania inej ako podnikateľskej činnosti, ako to ustanovuje § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka, uvedie sa v zakladateľskej listine namiesto predmetu podnikania predmet činnosti.
2. navrhované základné imanie. V procese zakladania akciovej spoločnosti môže dôjsť k skutočnosti, že základné imanie nebude upísané v navrhovanej výške alebo dôjde k upísaniu vyššieho základného imania, ako je uvedené v zakladateľskej zmluve. Z toho dôvodu môže byť v stanovách uvedená úplne iná výška základného imania ako v zakladateľskej listine.^[21] V tomto prípade môžeme poukázať na § 166 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí o upisovaní akcií. Toto ustanovenie je bližšie zanalyzované v nasledujúcich kapitolách tejto práce.
   
3. počet akcií, ich menovitá hodnota, forma a podoba; ak sa majú vydávať akcie rôznych druhov, ich názov a opis práv s nimi spojených; údaj o obmedzení prevoditeľnosti akcií, ak majú byť vydané na meno, ktorých prevoditeľnosť je obmedzená. Formy a podoby vydávaných akcií sú obsiahnuté v kapitole 1.1 tejto práce.
   
4. emisný kurz, za ktorý spoločnosť akcie vydáva. Pojem emisný kurz predstavuje cenu, za ktorú spoločnosť predáva akcie pri ich vydávaní. Je to menovitá hodnota akcie. Táto práca bližšie opisuje emisný kurz v kapitole 1.2.
   
5. počet akcií, ktoré upisujú jednotliví zakladatelia. Vzhľadom na spôsob zakladania akciovej spoločnosti, zakladatelia upíšu celé základné imanie alebo iba jeho časť. Preto je dôležité, aby bol v zakladateľskej zmluve uvedený počet akcií, ktoré upisujú jednotliví zakladatelia.
   
6. určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava za plnenie emisného kurzu akcií, ktoré zakladateľ upísal, ak sa zakladateľ zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad.
   
7. určenie správcu vkladov. Vzhľadom na to, že založená spoločnosť ešte nemá právnu subjektivitu, a tak nemôže nadobúdať práva, povinnosti a ani vlastnícke práva ku vkladom, zákon zaviedol inštitút správcu vkladov. Správca vkladov je ustanovený v zakladateľskej zmluve. Podľa zákona môže byť správcom vkladov buď jeden zo zakladateľov alebo banka, aj keď nie je zakladateľom spoločnosti. Pokiaľ sa jedná o jedného zo zakladateľov spoločnosti, svoj súhlas s výkonom funkcie správcu vkladov prejaví podpísaním zakladateľskej zmluvy. V prípade, že je správcom vkladov banka alebo pobočka zahraničnej banky, vzniká jej povinnosť vykonávať funkciu správcu vkladov na základe poverenia zakotveného v zakladateľskej zmluve. Vzhľadom na to, že banka nie je zmluvnou stranou zakladateľskej zmluvy, nemôže jej táto povinnosť vzniknúť na základe tejto zmluvy. Samotné poverenie sa chápe iba ako identifikácia správcu. Zákon neurčuje jednotlivé povinnosti správcov vkladov pri výkone svojej funkcie. Rozsah ich povinností záleží najmä od toho či je predmetom vkladu vklad peňažný alebo nepeňažný vklad. Hlavnou úlohou správcu vkladov je spravovať vklady až do okamihu vzniku spoločnosti. V prípade peňažných vkladov sa ich spravovanie vykonáva v podobe uloženia finančných prostriedkov na účet, ktorý bol zriadený za týmto účelom. Nepeňažné vklady musia byť v plnom rozsahu splatené pred zápisom do obchodného registra. Ak sú predmetom nepeňažného vkladu hnuteľné veci, správca ich musí mať v dispozícii. Ak sú predmetom nepeňažného vkladu nehnuteľné predmety, pôjde o správu listín, ktoré sú viazané na predmet vkladu. Po vzniku spoločnosti je správca povinný tieto vklady odovzdať spoločnosti bez zbytočného odkladu. Správca vykonáva svoju činnosť od založenia spoločnosti až po jej vznik, niekedy aj kratšiu dobu po vzniku samotnej spoločnosti. V prípade akciovej spoločnosti založenej na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií, vykonáva správca vkladov svoju činnosť už pred založením tejto spoločnosti.
   
8. predpokladané náklady spoločnosti súvisiace s jej založením a vznikom. Tieto údaje nie sú záväzné. Môžeme povedať, že plnia iba informačnú funkciu. Určenie výšky nákladov súvisiacich so založením spoločnosti čiastočne súvisí s právnou úpravou konania v mene spoločnosti pred jej vznikom. Patria sem napríklad náklady spojené s vyhotovením zakladateľskej listiny alebo zmluvy, s upisovaním akcií, s oceňovaním nepeňažných vkladov, náklady spojené s odbornou pomocou advokáta alebo náklady spojené so zápisom do obchodného registra.

Pri zakladaní akciovej spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií, zákon stanovuje ďalšie náležitosti, ktoré musí zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina obsahovať. Najmä z dôvodu zrealizovania samotného upisovania akcií a vytvorenia akýchsi právnych záruk pre upisovateľov. Podľa § 163 odsek 2 Obchodného zákonníka je to:

1. čas a miesto upisovania akcií. Zakladatelia určia počet miest, kde bude možné upisovať akcie. A to na základe toho, do akej miery budú chcieť samotné upisovanie akcií sprístupniť. Taktiež musia presne určiť čas upisovania akcií. Je potrebné stanoviť dátum spolu s lehotou počas ktorej bude umožnené upisovanie akcií upisovateľmi. Táto lehota musí byť časovo ohraničená.
2. postup pri upisovaní akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie. Počas upisovania akcií sa môže stať, že zakladatelia a upisovatelia upíšu menší počet akcií, ako je navrhované základné imanie. Zakladatelia spolu s upisujúcimi upíšu akcie v presne stanovenej výške základného imania. Poslednou treťou situáciou je, že zapisovatelia spolu s upisovateľmi upíšu vyšší počet akcií ako je navrhované základné imanie. Zakladateľská zmluva musí stanoviť, či je možné pokračovať v upisovaní akcií po dosiahnutí navrhovaného základného imania spoločnosti. Všetky tri situácie sú podrobne upravené v nasledujúcich kapitolách tejto práce.
3. miesto a čas na splatenie časti upisovaných akcií. Povinnosti upisovateľov, ktoré im vyplývajú z upísania akcií, ako napríklad splatenie desiatich percent menovitej hodnoty upísaných akcií sú upravené v kapitole 3.2.
4. spôsob zvolania ustanovujúceho valného zhromaždenia upisovateľov. Spôsob zvolania ustanovujúceho valného zhromažďovania upravuje kapitola 4.1 tejto práce.

Obchodný zákonník v § 163 odsek 3 stanovuje za obligatórnu náležitosť, od ktorej sa nemožno odchýliť aj určenie výhod, ktoré môžu byť poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť. „Toto ustanovenie kladie právne prekážky, aby zakladateľom alebo iným osobám, ktoré sa podieľali na založení spoločnosti neboli priznané ex post určité výhody. Zároveň sa týmto zvyšuje právna istota pre upisovateľov, ktorým ešte pred rozhodnutím, či upíšu akcie spoločnosti, budú známe výhody, ktoré sa poskytujú zakladateľom a iným osobám, ktoré sa podieľali na založení spoločnosti.“^[22]

Je potrebné poukázať aj na ustanovenia smernice Rady 77/91/EHS o zakladaní akciových spoločností, udržiavaní a zmene základného imania, ktorá v článku 3 písmena k) taktiež stanovuje uvedenie všetkých výhod poskytnutých osobám, ktoré sa podieľali na založení akciovej spoločnosti alebo na činnostiach vedúcich k jej založeniu za obligatórnu náležitosť zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny.

Ustanovenie § 163 odsek 4 Obchodného zákonníka umožňuje, aby pri zakladaní akciovej spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií bolo možné túto akciovú spoločnosť založiť aj v prípade, ak sa nepodarí upísať celá výška základného imania, ale došlo k upísaniu aspoň minimálnej zákonom stanovenej výšky základného imania spoločnosti. Podmienkou je, aby zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva takéto upisovanie umožnila.^[23]

2.3 Stanovy akciovej spoločnosti

Ako už bolo spomenuté zakladateľská zmluva a stanovy akciovej spoločnosti sú dva najdôležitejšie dokumenty, ktoré neodmysliteľne patria k akciovej spoločnosti a k procesu jej založenia a vzniku. Na základe skutočnosti, že stanovy upravujú práva a povinnosti akcionárov spoločnosti, ako aj vnútorné pomery a fungovanie akciovej spoločnosti, sú niekedy taktiež považované za spoločenskú zmluvu.^[24] Obsah stanov akciovej spoločnosti vecne vychádza z obsahu zakladateľskej zmluvy respektíve zakladateľskej listiny.^[25]

Stanovy sú záväzné pre zakladateľov akciovej spoločnosti, pre samotnú spoločnosť v postavení právnickej osoby, ako aj pre členov jednotlivých orgánov spoločnosti a v neposlednom rade aj pre akcionárov, ktorý však nie sú na základe zakladateľskej zmluvy zmluvnou stranou. Stanovy akciovej spoločnosti upravujú činnosť všetkých jej orgánov. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že Obchodný zákonník v § 183 určuje ako jednu z podmienok platnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti súlad tohto uznesenia so stanovami spoločnosti. Súčasne zakazuje orgánom spoločnosti riadiť sa obsahom uznesenia valného zhromaždenia, ktoré je v rozpore so stanovami spoločnosti.

Stanovy akciovej spoločnosti vznikajú osobitným kontraktačným postupom a sú zmluvou sui generis. Túto skutočnosť potvrdzuje aj rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z 10. marca 1992 vo veci C-214/89, Powell Duffryn plc v. Wolffgang Petereit. „V tejto súvislosti z porovnávajúceho skúmania odlišných právnych systémov zmluvných štátov vyplýva, že charakteristika povahy vzťahu medzi akciovou spoločnosťou a jej akcionármi nie je vždy rovnaká. V niektorých právnych systémoch je vzťah charakterizovaný ako zmluvný a v iných je považovaný ako inštitucionálny, normatívny alebo sui generis.“^[26]

Z uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie taktiež vyplýva skutočnosť, že stanovy akciovej spoločnosti spolu s rozhodnutiami ich orgánov sú záväzné pre všetkých jej členov v prípade, že z nich vyplývajú povinnosti voči spoločnosti alebo ostatným spoločníkom, a to aj v prípade, že sa nepodieľali na ich prijatí, nehlasovali za ich prijatie alebo dokonca hlasovali proti. Tým, že do spoločnosti vstúpia, prípadne v nej zotrvajú, a mali možnosť sa s týmito rozhodnutiami oboznámiť, dobrovoľne sa im podriaďujú a nemôžu namietať niečo iné.^[27]

S názorom, že stanovy akciovej spoločnosti sú zmluvou sui generis sa stretávame nielen v slovenskej, ale aj v českej literatúre zaoberajúcej sa touto problematikou.

 „Pri založení akciovej spoločnosti bez výzvy na upísanie akcií je dohoda o obsahu stanov súčasťou dohody všetkých zakladateľov a ich zmluvná podstata je zrejmá bez pochybností. Pri založení spoločnosti s výzvou na upísanie akcií je návrhom na uzavretie zmluvy s upisovateľmi (ofertou) návrh stavov, ktorý tvorí prílohu zakladateľskej zmluvy/listiny a je sprístupnený na nahliadnutie na každom upisovacom mieste ( §164 ods. 3).“^[28] Záväzné akceptovanie samotného návrhu upisovateľ prejaví účinným upísaním akcií spoločnosti spôsobom a v rozsahu, ktorý stanovuje Obchodný zákonník v § 165. Takto akceptovaný návrh je možné zmeniť iba rozhodnutím ustanovujúceho valného zhromaždenia. V prípade schvaľovania zmien vykonaných v obsahu navrhovaných stanov je potrebný jednomyseľný súhlas zakladateľov a prítomných upisovateľov.

Na základe uznesenia o schválení návrhu stanov, vydaného ustanovujúcim valným zhromaždením sa z návrhu stávajú právoplatné stanovy akciovej spoločnosti. Nestretávame sa s konkrétnou formou, ktorú by zákon spájal s podmienkou platnosti. Stanovy schválené ustanovujúcim zhromaždením tvoria prílohu návrhu na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra.

Obsahové náležitosti stanov akciovej spoločnosti sú obsiahnuté v § 173 Obchodného zákonníka. Na základe spomenutého ustanovenia musia stanovy obsahovať:

1. obchodné meno a sídlo spoločnosti. Obchodné meno by malo byť vytvorené na základe zásady lege artis. Samotné porušenie pravidiel pri tvorbe obchodného mena nespôsobí neplatnosť akciovej spoločnosti. Túto sankciu je možné uplatniť len pri úplnej absencii obchodného mena v stanovách akciovej spoločnosti. Náležitosti spojené so sídlom spoločnosti sú podrobne obsiahnuté v predchádzajúcej kapitole.
2. predmet podnikania. Predmet podnikania alebo činnosti sa preukazuje príslušným verejnoprávnym oprávnením. A to v prípade ak zo zákona nevyplýva, že túto činnosť je možné vykonávať aj bez osobitného oprávnenia. Ak by bol predmet podnikania v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi, môže súd rozhodnúť o neplatnosti spoločnosti. K tejto skutočnosti môže dôjsť aj napriek tomu, že spoločnosť má oprávnenie na podnikanie, ale samotné oprávnenie bolo vydané v rozpore so zákonom.^[29] Právna úprava tohto tvrdenia je zakotvená v § 3 odsek 3 Živnostenského zákona nasledovne: „ Živnosťou nie je ani činnosť, ktorá svojou povahou spĺňa znaky živnosti podľa § 2, ale je v rozpore s dobrými mravmi.
3. výšku základného imania a spôsob splácania akcií; prípadne aj podmienenú výšku základného imania, ak valné zhromaždenie rozhodlo o podmienenom zvýšení základného imania, ak valné zhromaždenie poverilo predstavenstvo zvýšiť základné imanie. Skutočnosti, ktoré môžu nastať pri upisovaní akcií v procese sukcesívneho zakladania akciovej spoločnosti boli spomenuté pri obsahových náležitostiach zakladateľskej zmluvy. Zákon v tomto prípade ustanovuje, že výška základného imania pri sukcesívnom zakladaní akciovej spoločnosti má byť taká, ako o nej rozhodne ustanovujúce valné zhromaždenie alebo ako ju stanoví rozhodnutie zakladateľov ak sa spoločnosť zakladá jednorázovo.^[30]
   Novelou došlo k rozšíreniu obsahu stanov o údaje týkajúce sa podmieneného zvýšenia základného imania podľa § 207 Obchodného zákonníka, ktoré sa realizuje vydaním prioritných alebo vymeniteľných dlhopisov a valné zhromaždenie rozhodne taktiež o zvýšení základného imania. Zmena základného imania predstavuje aj zmenu stanov v časti zaoberajúcej sa základným imaním. Súčasťou stanov musí byť aj rozhodnutie valného zhromaždenia, prostredníctvom ktorého poveruje predstavenstvo spoločnosti k zvýšeniu základného imania. Stanovy určujú podmienky pre poverenie predstavenstva na zvýšenie základného imania.
   Keďže úpravy základného imania spôsobia zmenu stanov spoločnosti, vzniká povinnosť predstavenstva vyhotoviť úplné znenie stanov, uložiť ho v zbierke listín a oznámiť túto skutočnosť v Obchodnom vestníku.
4. počet akcií, ich menovitú hodnotu a podobu, ako aj určenie, či akcie znejú na meno alebo na doručiteľa, ak spoločnosť vydáva akcie v oboch formách, počet akcií na doručiteľa a počet akcií na meno, prípadne uvedenie obmedzenia prevoditeľnosti akcií na meno. Ak boli vydané akcie na meno a súčasne aj akcie na doručiteľa, musia stanovy vždy obsahovať počet akcií vydaných v oboch konkrétnych formách. Stanovy taktiež musia obsahovať rozhodnutie spoločnosti o obmedzení prevoditeľnosti akcií na meno.
5. spôsob zvolávania valného zhromaždenia, jeho pôsobnosť a spôsoby jeho rozhodovania. Obsahom stanov musí byť taktiež určenie lehoty, počas ktorej sa bude konať valné zhromaždenie. Táto lehota však nesmie byť kratšia ako tridsať dní. Taktiež musí byť stanovený spôsob oznámenia konania valného zhromaždenia, kde stanovy musia rešpektovať kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka. Stanovy môžu rozšíriť spôsob akým sa na základe zákona zvoláva valné zhromaždenie.^[31]
6. počet členov predstavenstva, dozornej rady alebo iných orgánov, ako aj vymedzenie iných orgánov, vymedzenie ich pôsobnosti a spôsob ich rozhodovania. Na základe skutočnosti, že novelou účinnou od 1. januára 2002 bol zrušený minimálny počet členov predstavenstva, je samotné určenie počtu členov výhradne vecou úpravy stanov. Počet členov predstavenstva tak priamo závisí na jeho určení v stanovách spoločnosti. Stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada.
   „Dozorná rada musí mať najmenej troch členov, ale môže mať aj viac, ak to určia stanovy. V stanovách môže byť určený vyšší počet členov dozornej rady, ktorý sú volený zamestnancami, než ako ustanovuje zákon. Tento počet členov dozornej rady, ktorí sú volení zamestnancami nesmie byť vyšší ako je počet členov volených valným zhromaždením. Stanovy môžu určiť aj iný spôsob voľby členov dozornej rady, než aký je ustanovený v zákone. V stanovách sa musí určiť aj funkčné obdobie členov dozornej rady a predstavenstva, ktoré však nesmie byť dlhšie ako päť rokov.
   Ďalej stanovy môžu určiť, že ak klesne počet členov predstavenstva alebo dozornej rady zvolených príslušným orgánom spoločnosti, nie teda tých, ktorí sú volení zamestnancami, môže predstavenstvo alebo dozorná rada vymenovať náhradných členov, a to až do najbližšieho zasadania orgánu, ktorý je oprávnený ich voliť. Stanovy by mali určiť, kto môže byť náhradníkom. Spôsob rozhodovania, je spôsob akým kolektívny orgán prijíma svoje rozhodnutia.
   Všeobecná právna úprava je v § 66 ods. 4, kde je stanovené, že štatutárny orgán alebo dozorná rada je schopná uznášať sa len ak je prítomná nadpolovičná väčšina ich členov a na prijatie uznesenia je potrebný súhlas väčšiny členov. Toto ustanovenie pripúšťa a upravuje hlasovanie mimo zasadania orgánu. Stanovy môžu odchýlne určiť uznášania schopnosť kolektívnych orgánov (predstavenstva a dozornej rady) aj počet hlasov, ktorý sa vyžaduje na prijatie rozhodnutia.“^[32] Ak by došlo ku skutočnosti, že spoločnosť chce zriadiť aj iné orgány, musí byť v stanovách určená pôsobnosť týchto orgánov spolu so spôsobom ich kreovania, rozsahom ich právomoci, funkčným obdobím a spôsobom rozhodovania.
7. výšku začiatočného rezervného fondu a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná ho dopĺňať a spôsob dopĺňania. Rezervný fond je vo všeobecnosti upravený v § 67, avšak rezervný fond akciovej spoločnosti upravuje § 217 Obchodného zákonníka. Vytvorenie rezervného fondu je jednou zo základných povinností akciovej spoločnosti po jej vzniku. Rezervný fond má byť vytvorený vo výške najmenej desať percent základného imania. Následné dopĺňanie rezervného fondu sa uskutočňuje vo výške, ktorá je stanovená v stanovách spoločnosti. Najmenej však vo výške desiatich percent z čistého zisku akciovej spoločnosti, ktorý je uvedený v riadnej účtovnej závierke. Proces dopĺňania rezervného fondu sa opakuje až do okamihu, pokiaľ nebude dosiahnutá výška rezervného fondu, ktorá je ustanovená v stanovách. Najmenej však do výšky predstavujúcej dvadsať percent základného imania spoločnosti.
8. spôsob rozdelenia zisku. V prípade rozdelenia zisku je potrebné poukázať na § 178 odsek 1 Obchodného zákonníka, ktorý zakotvuje právo akcionára na podiel na zisku. Toto ustanovenie určuje podiel na zisku pomerom menovitej hodnoty akcií akcionára k menovitým hodnotám všetkých akcionárov. Na druhej strane však umožňuje odchýlku v stanovách. Stanovy taktiež musia obsahovať základné princípy rozdelenia zisku.
9. dôsledky porušenia povinnosti splatiť včas upísané akcie. Včasné splatenie platenie upísaných akcií je základnou povinnosťou akcionárov. Podľa § 177 odsek 1 Obchodného zákonníka nesmie lehota stanovená na splatenie akcií trvať dlhšie ako jeden rok od okamihu vzniku spoločnosti. Výnimkou je akciová spoločnosť založená na základe výzvy na upisovanie akcií. V tomto prípade musí byť splatených aspoň tridsať percent menovitej hodnoty upísaných akcií a to do konania ustanovujúceho valného zhromaždenia. „Nepeňažné vklady musia byť splatené najneskôr pred zápisom základného imania do obchodného registra. Ak je akcionár v omeškaní so splatením emisného kurzu akcie, je povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 20%. Stanovy sú oprávnené stanoviť vyšší alebo nižší úrok. Po určení dodatočnej lehoty na zaplatenie a upozornení, že akcionár môže byť vylúčený, je predstavenstvo oprávnené akcionára vylúčiť. Dodatočná lehota na zaplatenie je stanovená na 60 dní, pokiaľ stanovy neurčia inú lehotu.“^[33]
10. spôsob zvyšovania a znižovania základného imania. Je potrebné v stanovách upraviť postup týkajúci sa predkladania akcií na vyznačenie vyššej alebo nižšej menovitej hodnoty týchto akcií. Taktiež je potrebné určiť postup pri výmene alebo stiahnutí akcií z obehu a to v prípade, že ide o listinné akcie.
11. postup pri dopĺňaní a zmene stanov. Obsahom stanov by mal byť aj postup týkajúci sa návrhu na zmeny samotných stanov. Je dôležité, aby sa akcionári mohli s nimi oboznámiť ešte pred zaslaním pozvánky na konanie valného zhromaždenia, prípadne určiť vyšší počet hlasov potrebných na zmenu stanov.^[34]
12. ďalšie údaje ak to ustanovuje zákon.

Obsahom stavov môžu byť aj ďalšie náležitosti, ako napríklad pravidlá týkajúce sa vydávania dlhopisov alebo vydávania rôznych druhov akcií.

Stanovy sa stávajú platnými ich schválením prostredníctvom ustanovujúceho valného zhromaždenia, prípadne schválením zakladateľmi a po uskutočnení zápisu do obchodného registra. V období existencie akciovej spoločnosti však môžu nastať situácie, ktoré budú priamo alebo nepriamo vyžadovať zmenu stanov. Zmena stanov akciovej spoločnosti je prenechaná do výlučnej právomoci valného zhromaždenia, čo potvrdzuje aj Obchodný zákonník v § 187 odsek 1 písmeno a. Ako už bolo uvedené o zmene stanov spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou prítomných akcionárov, ak stanovy nevyžadujú inú väčšinu. Zákon vyžaduje notársku zápisnicu ako podmienku platnosti zmeny stanov.

Vzhľadom na to, že stanovy sú pomerne rozsiahlym dokumentom, ich jednotlivé úpravy a doplnky spôsobujú neprehľadnosť. Na základe toho vyplýva zo zákona povinnosť predstavenstva vyhotoviť úplné znenie stanov akciovej spoločnosti po každej ich zmene. A to bez zbytočného odkladu. Bez ohľadu na to, či ide o zmenu prijatú priamo na základe rozhodnutia valného zhromaždenia alebo na základe iného rozhodnutia. Vypracovanie úplného znenia stanov nie je považované za ich zmenu, ale o zapracovanie prijatých zmien do ich znenia. Predstavenstvo spoločnosti je povinné po každej zmene stanov uložiť do zbierky listín ich nové úplné znenie. Tento postup prináša sprehľadnenie vnútorných pomerov spoločnosti a taktiež jednoduchý prístup k informáciám týkajúcich sa akciovej spoločnosti.

Obsahové náležitosti stanov akciovej spoločnosti stanovené Obchodným zákonníkom sú takmer totožné s obsahovými náležitosťami stanov vyplývajúcimi z právnych predpisov Českej republiky. Jediným rozdielom je, že obsahovou náležitosťou stanov českej akciovej spoločnosti musí byť určenie počtu hlasov, ktoré prináležia jednej akcii. Obchodný zákonník Slovenskej republiky však stanovuje, že počet hlasov je daný na základe pomeru menovitej hodnoty akcií akcionára a základného imania.

3. SUKCESÍVNE ZALOŽENIE AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI

Založenie akciovej spoločnosti na základe výzvy k upisovaniu akcií alebo taktiež sukcesívne založenie akciovej spoločnosti je jedným z dvoch spôsobov ako je možné založiť akciovú spoločnosť. V prípade sukcesívneho založenia akciovej spoločnosti ide o podstatne zložitejší postup. Zakladatelia akciovej spoločnosti zvolia sukcesívne založenie v prípade, keď nedisponujú dostatočnými prostriedkami, či už finančnými alebo nepeňažnými potrebnými na založenie akciovej spoločnosti alebo aj v prípade, že týmito prostriedkami disponujú, ale nemajú v úmysle ich takto využiť. Sukcesívne založenie akciovej spoločnosti je v Obchodnom zákonníku zakotvené v § 164 až 171.

Samotné sukcesívne založenie akciovej spoločnosti možno rozčleniť do niekoľkých etáp. Prvou a súčasne najdôležitejšou etapou je zhotovenie zakladateľskej listiny alebo uzavretie zakladateľskej zmluvy. Za najdôležitejšiu etapu sukcesívneho založenia akciovej spoločnosti ju možno považovať práve z toho dôvodu, že pri spisovaní zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny je nutné myslieť na ďalšie kroky ako napríklad podmienky verejného upisovania akcií, ktoré sa budú riadiť predpismi zakladateľských dokumentov.

Za druhú etapu možno označiť upisovanie akcií, upravené § 164 až 165 a § 168 Obchodného zákonníka. Poslednou treťou etapou je zvolanie a konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia, ktoré je upravené v § 169 Obchodného zákonníka. Taktiež je potrebné definovať pojmy ako zakladateľ a upisovateľ. Za zakladateľov akciovej spoločnosti sú považované osoby , ktoré uzavreli zakladateľskú zmluvu, respektíve podpísali zakladateľskú listinu. Upisovatelia akcií síce nepodpísali zakladateľskú zmluvu alebo listinu, ale upísali akcie na základe výzvy na upisovanie akcií, ktorú v procese zakladania akciovej spoločnosti urobili zakladatelia.^[35]

Obchodný zákonník v § 164 ustanovuje ako jednu z hlavných úloh zakladateľov v procese sukcesívneho založenia akciovej spoločnosti, zabezpečiť vytvorenie základného imania, ktorého výška prevyšuje ich vlastné vklady prostredníctvom výzvy na upisovanie akcií, ktorá musí obsahovať údaje uvedené v zakladateľskej zmluve.

Z toho vyplýva, že v prípade sukcesívneho založenia akciovej spoločnosti preberajú zakladatelia povinnosť splatiť len časť základného imania. V ustanoveniach obchodného zákonníka sa nenachádza určenie miery, do ktorej sa zakladatelia akciovej spoločnosti majú svojimi vkladmi podieľať na vytvorení požadovaného základného imania. Výšku a predmet vkladu zakladateľov určuje zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina.“^[36]

Hlavnou úlohou upisovania akcií v procese sukcesívneho založenia akciovej spoločnosti je získať prostredníctvom upisovania akcií spoločnosti upisovateľmi a prostredníctvom vkladov zakladateľov spoločnosti potrebnú výšku základného imania.

Tento postup založenia akciovej spoločnosti je pre zakladateľov spoločnosti do istej miery riskantný, pretože úspech projektu závisí od vzbudenia dostatočného záujmu investorov z radov verejnosti. Taktiež je sprevádzaný administratívne náročnejšími opatreniami, ktoré sú účelovo namierené k ochrane kapitálového trhu a investorov z radov verejnosti. Z týchto dôvodov a so zreteľom na možné prekážky dochádza k využitiu tohto spôsobu založenia akciovej spoločnosti len zriedka.^[37]

V porovnaní s právnymi predpismi Českej republiky, je nutné poukázať najmä na zákonom stanovenú minimálnu výšku základného imania, ktorú v spojitosti so sukcesívnym spôsobom založenia akciovej spoločnosti zákon stanovuje aspoň na 20 000 000 Kč., v prípade, že nie je osobitným predpisom stanovené inak.^[38] Táto výška základného imania je v porovnaní s minimálnou výškou základného imania stanovenou našim právnym poriadkom podstatne vyššia. Čo môže odradiť zakladateľov od využitia sukcesívneho založenia akciovej spoločnosti v Českej republike.

Začiatkom roku 2014 nadobudne v Českej republike účinnosť zákon o obchodních korporacích, ktorý zo svojich ustanovení úplne vypustí sukcesívny spôsob založenia akciovej spoločnosti. Spolu s inými zmenami týkajúcimi sa akciovej spoločnosti upraví aj výšku základného imania potrebnú na jej založenie. K vylúčeniu sukcesívneho spôsobu založenia akciovej spoločnosti došlo vzhľadom k jeho nevyužívaniu zo strany zakladateľov. Možnosť osloviť verejnosť tak bude spájaná len so zvyšovaním základného imania a to spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Vylúčením sukcesívneho založenia akciovej spoločnosti tak vznikne zakladateľom povinnosť upísať celú výšku základného imania.^[39]

3.1 Výzva na upisovanie akcií alebo subskripčná výzva

Výzva na upisovanie akcií môže byť adresovaná osobám, ktoré boli vopred určené na základe stanovených kritérií, v tomto prípade ide o takzvanú neverejnú výzvu. Na druhej strane však poznáme aj výzvu verejnú, ktorá sa uskutoční akýmikoľvek prostriedkami zverejnenia a je adresovaná neurčitému počtu osôb.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa zakladatelia prostredníctvom výzvy na upisovanie akcií obracajú na verejnosť, možno túto výzvu vo svojej podstate považovať za verejný návrh na uzavretie zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že bude možné aplikovať úpravu verejného návrhu zmluvy, ktorá je obsiahnutá v ustanoveniach § 276 až 280 Obchodného zákonníka, v prípade, že nie je stanovené inak. V českej literatúre sa stretávame obdobným tvrdením, že samotná výzva na upisovanie akcií je právnym úkonom, z ktorého vyplývajú povinnosti zakladateľom, v prípade úspešného upísania akcií, vykonať opatrenia smerujúce k vzniku spoločnosti.^[40]

Z pohľadu zákona o cenných papieroch je verejná výzva na upisovanie akcií verejnou ponukou cenných papierov. Platí však podmienka, že takáto výzva môže byť uverejnená len vtedy, ak bol predtým v súlade so zákonom o cenných papieroch zverejnený prospekt cenného papiera.^[41] Z tejto povinnosti právna úprava pripúšťa výnimky, ktoré sú stanovené v § 121 zákona o cenných papieroch.^[42]

Výzva na upisovanie akcií je výzvou k verejnosti, aby upisovala zvyšujúcu základnú časť navrhovaného základného imania spoločnosti. Keďže ide o verejné upisovanie akcií zakladatelia nemôžu nikoho z upisovania akcií vylúčiť.

Uverejnenie tejto výzvy je povinnosťou zakladateľov, ktorá im priamo vyplýva zo zákona. Jej neuverejnenie, by sa mohlo považovať za protiprávne, aj keď zákon v spojitosti s neuverejnením výzvy priamo neukladá žiadnu špeciálnu sankciu. Na druhej strane je v záujme zapisovateľov, aby bolo upisovateľov čo najviac. Výzva na upisovanie akcií musí byť preto uverejnená vhodným spôsobom, ktorý je čo najľahšie prístupný verejnosti a súčasne čo najzaujímavejší, aby zaujal prípadných upisovateľov. Je dôležité, aby bolo vo výzve jasne určené miesto a čas upisovania akcií. Upisovacia doba musí byť stanovená v dĺžke najmenej dva týždne. Upisovacie miesto môže byť jedno alebo ich môže byť aj viac. Je vhodné ako upisovacie miesto využiť banku, alebo jej pobočky vzhľadom na to, že na účet banky musia byť nepeňažné vklady zložené a účelovo viazané.^[43]

V Obchodnom zákonníku sa stretávame s ustanovením, ktoré ukladá povinnosť zverejniť niektoré informácie v Obchodnom vestníku. V prípade zverejnenia výzvy na upisovanie akcií však zákon výslovne ustanovuje „na vhodnom mieste“. Z toho možno usúdiť, že samotné zverejnenie výzvy v Obchodnom vestníku nie je povinné a výzvu môžu zakladatelia zverejniť aj iným spôsobom, ktorý uznajú za najúčelnejší. V konečnom dôsledku Obchodný zákonník neukladá povinnosť výzvu na upisovanie akcií zverejniť, ale iba vhodným spôsobom uverejniť.^[44] Na základe rozhodnutia zakladateľov môže byť výzva na upisovanie akcií zverejnená prostredníctvom inzercie, tlače a iných médií.

Zakladatelia spoločnosti sú obsahom výzvy, ktorý priamo závisí od obsahu zakladateľskej zmluvy viazaní, čo znamená, že jej obsah ako aj návrh stanov zakladajúcej spoločnosti nie je možné svojvoľne meniť počas lehoty stanovenej na upisovanie akcií.

Podľa ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka je právny úkon neplatný ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Na základe toho možno usúdiť, že k zmenám výzvy na upisovanie akcií predsa len môže dôjsť, ale len v prípade úpravy gramatiky, tlačových chýb, korekcie textu v prípade, že je samotný zverejnený text nezmyselný.

Ďalšie zmeny týkajúce sa obsahu výzvy na upisovanie akcií môžu byť vykonané až po márnom uplynutí lehoty určenej na upisovanie akcií, v prípade, že počas plynutia tejto lehoty nedošlo k upísaniu ani jednej akcie upisovateľom. Ak dôjde k tejto skutočnosti musia zakladatelia akciovej spoločnosti zvážiť príčiny ich neúspechu a na základe analýzy predchádzajúcej výzvy na upisovanie akcií upraviť výšku navrhovaného základného imania, lehotu na upisovanie akcií alebo hodnotu, ktorá má byť upísaná na základe výzvy verejnosťou.

Ak dôjde k zmene výzvy musí následne dôjsť aj zmene zakladateľskej listiny alebo zakladateľskej zmluvy, pretože údaje uvedené vo výzve na upisovanie akcií musia byť zhodné s obsahom zakladateľských dokumentov akciovej spoločnosti. Karel Eliáš uvádza, že niektorí autori tento postup neuznávajú. Podľa ich názoru došlo k márnemu uplynutiu lehoty určenej na upisovanie akcií. Samotné upisovanie akcií tak bolo neúčinné a podľa § 167 Obchodného zákonníka bolo založenie akciovej spoločnosti zmarené. Vzhľadom na to, že zmena obsahu výzvy na upisovanie akcií vedie k zmenám alebo k vytvoreniu novej zakladateľskej zmluvy prípadne zakladateľskej listiny, na základe ktorej bude možné zverejniť novú výzvu na upisovanie akcií. Táto subskripčná výzva nie je považovaná za zmenenú, ale za novú verejnú výzvu na upisovanie akcií.

Vzhľadom na to, že výzva na upisovanie akcií, ako už bolo spomenuté je podľa §276 Obchodného zákonníka verejným návrhom zmluvy, je možné ju odvolať. Možnosť odvolania verejného návrhu upravuje § 277 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je možné verejný návrh odvolať, ak navrhovateľ odvolanie oznámi pred prijatím verejného návrhu spôsobom, ktorým sa verejný návrh zverejní.^[45] V prípade výzvy na upisovanie akcií by bolo podľa tohto ustanovenia možné výzvu odvolať do okamihu, pokiaľ by nedošlo k vykonaniu upísania akcií prvým upisovateľom.

Počas plynutia lehoty na upisovanie akcií musí byť upisovateľom, na mieste určenom na upisovanie akcií k dispozícii návrh stanov spoločnosti, ktorý spolu s výzvou na upisovanie akcií poskytujú záujemcom o upísanie akcií informácie o zakladanej akciovej spoločnosti.^[46]

Taktiež stanovy spoločnosti možno považovať za návrh zmluvy, ktorým budú po vzniku akciovej spoločnosti upisovatelia viazaní.

3.2 Upisovanie akcií

Samotné upísanie akcie je právnym úkonom podľa § 34 Občianskeho zákonníka, ktorý smeruje k tomu, aby sa upisovateľ stal akcionárom spoločnosti, na ktorej upísaní akcií sa podieľa. Zákon priamo neuvádza povinnosť preveriť spôsobilosť na právne úkony fyzických osôb upisujúcich akcie v žiadnom zo svojich ustanovení. Napriek tomu môžeme považovať toto preverenie za dôvodné, vzhľadom na to, že z každého právneho úkonu vyplývajú isté práva, ale aj povinnosti.

K upísaniu akcie môže dôjsť zápisom do listiny upisovateľov alebo doručením písomného prejavu vôle upisovateľa.^[47]  „Právna úprava neustanovuje kam má upisovateľ tento písomný prejav vôle doručiť. Vzhľadom na to, že v zakladateľskej zmluvu resp. zakladateľskej zmluve a vo výzve na upisovanie akcií musí byť určené aj miesto upisovania akcií, domnievame sa, že do tohto miesta by mal byť doručený aj tento písomný prejav vôle upisovateľa. Upisovanie akcií podľa zákona zabezpečujú zakladatelia, a preto zakladatelia by mali byť aj adresátom písomného prejavu vôle upisovateľov. Z praktického hľadiska možno odporúčať, aby v zakladateľskej zmluve resp. zakladateľskej listine a vo výzve na upisovanie akcií bola určená adresa, na ktorú možno doručiť písomný prejav vôle upisovateľa. Domnievame sa, že určenie adresy na doručovanie písomných prejavov vôle upisovateľov možno považovať aj za určenie miesta pre upisovanie akcií, a je preto prípustné.“^[48] Zákon nevylučuje využitie faxovej správy alebo iného elektronického média, ktoré však musí spĺňať náležitosti písomnej komunikácie.

Podmienkou platnosti upísania akcií je, aby zápis do listiny upisovateľov alebo iný prejav vôle upisovateľa obsahoval všetky zákonom stanovené náležitosti, ktorými sú:

1. obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá upisuje akcie; ak je upisovateľom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia ak rodné číslo nebolo pridelené.
2. počet, menovitú hodnotu, formu, prípadne druh upisovaných akcií,
3. emisný kurz upisovaných akcií,
4. lehotu na splácanie upisovaných akcií,
5. podpis upisovateľa

Ak by niektorý z upisovateľov v zápise neuviedol čo i len jednu zo spomenutých obligatórnych náležitostí, viedlo by to k neplatnosti upísania akcií tohto upisovateľa. Následne by tým vznikla inému upisovateľovi možnosť upísať tieto voľné akcie. Aby nedošlo k neserióznemu upisovaniu akcií zákon v § 165 odsek 3 Obchodného zákonníka zakotvuje povinnosť upisovateľa splatiť aspoň desať percent menovitej hodnoty upisovaných akcií. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok neúčinnosť upísania akcií, ktorých upisovateľ nesplatil spôsobom ustanoveným v zakladateľskej zmluve požadovanú sumu. Splatením desať percentnej časti vkladu a podpísaním upisovacej listiny dochádza k vzniku záväzkového vzťahu.

„S účinnosťou od 1. Januára 2002 sa nepripúšťa, aby sa upisovatelia, ktorí upisujú akcie na základe výzvy na upisovanie akcií, zaviazali k plneniu emisného kurzu akcií vo forme nepeňažného vkladu.^[49] S rovnakou právnou úpravou sa stretávame aj v ustanoveniach českého Obchodného zákonníka.

Lehota na splatenie rovnako ako aj spôsob a banka, v ktorej je vedený účet, na ktorý má byť požadovaná suma splatená je určená zakladateľskou zmluvou.

Obchodný zákonník v ustanovení § 168 odsek 1 ukladá upisovateľom taktiež povinnosť splatiť tridsať percent z hodnoty akcií, ktoré upísali a to najneskôr do doby konania ustanovujúceho valného zhromaždenia. „Táto tridsať percentná hodnota sa vzťahuje na celý objem upísaných akcií, teda na súčet ich menovitých hodnôt a nie na každú akciu samostatne.^[50] Nesplnenie tejto povinnosti nespôsobí neúčinnosť samotného upísania akcií. Zákon v spojitosti s nesplnením tejto povinnosti ukladá sankciu v podobe odňatia práva účasti na ustanovujúcom valnom zhromaždení.

Zákon podľa § 168 odsek 2 Obchodného zákonníka stanovuje povinnosť zakladateľov vystaviť potvrdenie o výške upísanej hodnoty a splatenej čiastke. Na druhej strane zákon presne neurčuje, kedy majú zakladatelia akciovej spoločnosti vydať potvrdenie. V § 168 odsek 2 je uvedené „pred zápisom spoločnosti do obchodného registra sú zakladatelia povinní vydať upisovateľovi písomné potvrdenie o splatení vkladu alebo jeho časti“.^[51] Z uvedeného vyplýva, že upisovateľ nemusí dostať potvrdenie v okamihu upísania alebo uskutočnenia platby, a tak nebude mať istotu, kedy má potvrdenie dostať, pretože termín, kedy bude spoločnosť zapísaná do obchodného registra nie je vopred známy.^[52] Túto problematiku by bolo možné riešiť zakladateľskou zmluvou, v ktorej by bola zakotvená povinnosť vydať potvrdenie ihneď po upísaní akcií alebo po uskutočnení platby. „V odbornej literatúre sa objavujú taktiež názory, podľa ktorých sú zakladatelia povinní vydať potvrdenie o upísaní akcie na požiadanie každého z upisovateľov. V takom prípade by sa nejednalo o časové určenie, ale o ďalšiu podmienku spočívajúcu v právnom úkone upisovateľa v podobe žiadosti o vydanie potvrdenia. Zákon však povinnosť vydať potvrdenie nijakým spôsobom nepodmieňuje, zakladatelia sú preto povinní potvrdenie vydať aj bez požiadania.“^[53] Samotné potvrdenie ešte nie je cenným papierom a má iba preukaznú hodnotu.^[54]

Vydané potvrdenie následne predstavenstvo po vzniku akciovej spoločnosti vymení za dočasný list alebo v prípade, že došlo k celému splateniu menovitej hodnoty bude potvrdenie vymenené priamo za akciu. V praxi sa možno stretnúť so skutočnosťou, že niektoré akciové spoločnosti vyžadujú, aby bola pri úpise splatená aj iná suma, a to emisné ážio alebo takzvaný príplatok, ktorý sa stane majetkom akciovej spoločnosti, ale nie je považovaný za vklad do základného imania.

3.3 Výsledok subskripcie

Prax preukazuje, že ako výsledok upisovania akcií môžu nastať tri rôzne situácie. V prvom prípade „upisovatelia upíšu akcie v menovitej hodnote rovnajúcej sa navrhovanému základnému imaniu“^[55]. Tento stav možno považovať za ideály, avšak značným problémom môže byť skutočnosť, že upisovatelia nesplatia požadovanú časť menovitej hodnoty akcií, ktoré majú byť splatené peňažnými vkladmi. Dôsledkom nesplatenia požadovanej časti menovitej hodnoty akcií by došlo k skutočnosti, na základe ktorej možno upisovanie akcií považovať za neúčinné.

Taktiež môže dôjsť ku skutočnosti, že verejnosť prejavila väčší záujem ako stačila ponuka pokryť. Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcej kapitole záujem verejnosti pri upisovaní akcií je vnímaný pozitívne, avšak v tomto prípade to pre zakladateľov nemusí byť výhodné. Za výhodu na strane zakladateľov môžeme považovať skutočnosť, že vyšší počet upisovateľov prinesie spoločnosti vyšší kapitál. A však na druhej strane sa spolu s zvyšujúcim podielom upisovateľov mení aj váha ich hlasov. Hlavným zámerom zakladateľov by malo byť udržanie si majoritného vlastníctva spoločnosti, teda minimálne päťdesiatjeden percent všetkých akcií. Podľa § 166 odsek 1 Obchodného zákonníka „ak sa prihlási väčší počet upisovateľov alebo ak sa upíše väčšia suma, než je predpokladaná výška základného imania, môžu sa zakladatelia v okamihu, keď sa dosiahla výška základného imania, odmietnuť ďalšie úpisy ak zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina neurčuje inak.“^[56] Uplatní sa tu zásada priority úpisu, čo znamená, že ten, kto upísal akciu skôr, má prednosť pred tými, čo ju upísali neskôr. Bez ohľadu na výšku úpisu.^[57]

V prípade, že sa akcie upisujú na jednom mieste je odmietnutie upisovaných akcií nad hodnotu stanoveného základného imania jednoduché. Zložitejšia situácia nastane v prípade, keď je upisovacích miest viac. V tomto prípade sa zakladatelia nemôžu okamžite rozhodnúť o ďalšom postupe, pretože musia dodržiavať ustanovenia zakladateľskej listiny a výzvy na upisovanie akcií. Na základe toho možno konštatovať, že každý upisovateľ sa môže dozvedieť zo zakladateľskej zmluvy alebo výzvy na upisovanie akcií či sa bude po upísaní potrebného počtu akcií pokračovať alebo bude upisovanie zrušené a zapisovatelia ďalšie upisovanie odmietnu. Ak by zakladatelia na základe zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny umožnili upísať akcie s menovitou hodnotou prevyšujúcou základné imanie, musí táto zakladateľská zmluva prípadne zakladateľská listina upravovať ďalší postup nasledovne. Buď sa základné imanie zvýši o upísané akcie alebo sa jednotlivým upisovateľom pomerne zníži počet upisovaných akcií, tak aby ostala zachovaná výška navrhovaného základného imania. V praxi môže nastať situácia, keď sa použije aj kombinovaná metóda. V porovnaní s českými právnymi predpismi možno poukázať na čiastočnú odchýlku od ustanovení nášho Obchodného zákonníka a to v skutočnosti, že podľa českých právnych predpisov o pripustení upisovania akcií nad navrhovanú výšku základného imania rozhoduje ustanovujúce valné zhromaždenie.

Ak sa upisovanie akcií konalo na rôznych miestach súčasne a teda nebolo reálne možné kontrolovať výšku upísaných akcií. Existuje možnosť, že dôjde k upísaniu akcií v hodnote prevyšujúcej hodnotu základného imania zakotvenú v zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine a z týchto zakladateľských dokumentov vyplýva, že nie je možné upísať akcie nad hodnotu základného imania, vzniká upisovateľovi okamihom prekročenia požadovanej sumy nárok na vrátenie celého vkladu alebo len jeho časti splatenej pri upisovaní akcií. Spolu s nárokom na vrátenie vkladu alebo splatenej časti vkladu vzniká upisovateľovi nárok na úrok zo splatenej sumy. Výška úroku sa vypočíta podľa úrokovej sadzby poskytovanej bankami v čase splatenia z peňažných prostriedkov vedených na bežnom účte. Ak by došlo k porušeniu tejto povinnosti zakladateľmi, viedlo by ich konanie k solidárnej zodpovednosti za škodu.

V praxi môže pri upisovaní akcií nastať ešte jedna situácia a to v prípade, že upisovatelia upíšu akcie v menovitej hodnote nižšej ako je výška navrhovaného základného imania podľa zakladateľskej zmluvy. Je dôležité poznamenať, že nejde len o upísanie akcií, ale ako už bolo uvedené na začiatku tejto kapitoly aj o splatenie vkladov, na ktoré sa zaviazali upisovatelia pri upísaní akcií. „Pri založení spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií musí upisovateľ zaplatiť najmenej 10% menovitej hodnoty upísaných akcií. Najmenej 30% musí upisovateľ splatiť do konania ustanovujúceho valného zhromaždenia.“^[58]

V prípade, že sa nepodarí upísať akcie požadovanej menovitej hodnoty, nastanú právne účinky podľa § 167 Obchodného zákonníka. Upisovanie akcií tak bude neúčinné ako celok. V prípade, že sa nepodarí upísať akcie, ktorých menovitá hodnota zodpovedá výške základného imania, majú zakladatelia možnosť zabrániť neúčinnosti upisovania akcií. A to tak, že upíšu akcie, ktorých menovitá hodnota predstavuje časť chýbajúcu na splatenie navrhovaného základného imania.^[59] Zákon v § 167 Obchodného zákonníka stanovuje podmienku, podľa ktorej musia zakladatelia chýbajúcu časť základného imania splatiť najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia lehoty určenej na upisovanie akcií podľa zakladateľskej zmluvy a výzvy na upisovanie akcií. Ak by táto zákonná lehota uplynula márne zakladatelia neupíšu akcie v potrebnej výške, dôjde k uplatneniu rozväzovacej podmienky účinnosti, z čoho vyplýva, že upisovanie akcií je neúčinné. Následne dôjde k zániku účinnosti jednotlivých úpisov akcií ako aj k zániku práv a povinností vyplývajúcich z upísania akcií pre ich upisovateľov. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade nadobúdajú upisovatelia nárok na vrátenie splatenej časti vkladu spolu s úrokmi. Na druhej strane zakladateľom vzniká dňom nasledujúcim po dni uplynutia dodatočnej lehoty stanovenej zákonom na upísanie akcií v potrebnej výške povinnosť spoločne a nerozdielne vrátiť splatené vklady alebo časti týchto vkladov spolu so zákonom stanovenými úrokmi každému z upisovateľov.

Ak dôjde k neúčinnému upísaniu akcií, dôjde aj k zastaveniu úkonov smerujúcich k založeniu akciovej spoločnosti. Na základe týchto skutočností sú zakladatelia podľa § 64 Obchodného zákonníka za úkony vykonané v mene spoločnosti pred jej vznikom spoločne a nerozdielne zodpovední. Zodpovednosť zakladateľov sa viaže na okamih založenia akciovej spoločnosti, ktorým je spísanie zakladateľskej listiny alebo zakladateľskej zmluvy. Zakladatelia musia taktiež znášať náklady, ktoré vynaložili na neúspešné založenie akciovej spoločnosti a na úkony s tým spojené.

3.4 Splatenie emisného kurzu akcionárom spoločnosti

Ako už bolo spomenuté prvá splátka emisného kurzu akcií tvorí podmienku účinnosti upísania akcií. Druhá splátka musí byť uhradená do ustanovujúceho valného zhromaždenia tak, aby spolu s prvou splátkou bolo splatených minimálne tridsať percent menovitej hodnoty upísaných akcií, ktoré sa majú splatiť peňažnými vkladmi. Po vzniku spoločnosti sa upisovateľ stáva akcionárom. Základnou charakteristickou povinnosťou akcionára ako spoločníka kapitálovej spoločnosti je povinnosť uhradiť celý emisný kurz.^[60]

Zjednodušene ide o splnenie povinnosti akcionára splatiť vklad, na vloženie ktorého sa akcionár zaviazal. Pri typickom fungovaní akciovej spoločnosti by mal akcionár byť osobou, ktorá investuje do spoločnosti, respektíve do určitého podnikateľského zámeru, ktorý bude spoločnosť uskutočňovať. Z toho vyplýva, že akcionár má postavenie osoby, ktorá poskytne kapitál a samotné riadenie spoločnosti prenechá profesionálnemu manažmentu. V zásade vykonáva len kontrolu svojej investície.

Akcionár nemôže byť zbavený povinnosti splatiť emisný kurz. Z týchto dôvodov obchodný zákonník ustanovuje zákaz jednostranného započítania akcionárskej pohľadávky proti pohľadávke spoločnosti na splatenie emisného kurzu.^[61] Týmto spôsobom je vylúčená možnosť, aby spoločnosť uzavrela s akcionárom dohodu o vzdaní sa práva alebo odpustenia dlhu podľa § 574 Občianskeho zákonníka.^[62]

Ako už bolo spomenuté, lehota na splatenie emisného kurzu akcií vyplýva zo stanov spoločnosti. Ak však stanovy neurčujú kratšiu lehotu musí akcionár úplne splatiť emisný kurz všetkých upísaných akcií do jedného roka od vzniku spoločnosti.^[63]

To znamená od zapísania spoločnosti do Obchodného registra. V prípade, že akcionár nedodrží lehoty na splácanie emisného kurzu, ktoré určuje zakladateľská zmluva, vystavuje sa riziku uloženia sankcie v podobe zaplatenia úroku z omeškania a to vo výške dvadsiatich percent ročne, ak stanovy neurčujú inú výšku úroku.

Ak by došlo k omeškaniu akcionára, je predstavenstvo akciovej spoločnosti povinné vyzvať tohto akcionára k splateniu emisného kurzu alebo jeho časti, v lehote, ktorá je určená stanovami spoločnosti alebo v lehote šesťdesiatich dní od doručenia výzvy na splatenie. Z tohto dôvodu musí byť výzva doručená takým spôsobom, aby bolo možné preukázať deň doručenia.

Spolu s výzvou je predstavenstvo povinné akcionára, ktorý je v omeškaní upozorniť na možnosť jeho vylúčenia zo spoločnosti. Nestačí len čiastočné splatenie. Povinnosť vymáhať úroky z omeškania pripadá predstavenstvu spoločnosti. V prípade, že tak predstavenstvo nekoná, je akcionár alebo viacerí akcionári, ktorí majú akcie v menovitej hodnote predstavujúcej aspoň päť percent základného imania oprávnení žiadať, aby boli predstavenstvom uplatnené nároky na splatenie emisného kurzu spolu s úrokmi z omeškania. Ak aj napriek tomu predstavenstvo nekoná, sú títo akcionári oprávnení uplatniť nároky spoločnosti. Ak sú v omeškaní so splatením emisného kurzu členovia predstavenstva, sú minoritní akcionári oprávnení požiadať dozornú radu o uplatnenie nároku. Ak by nekonala ani dozorná rada, sú oprávnení podať žalobu v mene spoločnosti sami.

Predstavenstvo koná v mene akciovej spoločnosti z toho dôvodu, že samotné predstavenstvo je takzvaným non-subjektom. „Iba akciová spoločnosť má spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti.“^[64]

„Vylúčenie akcionára so spoločnosti je výnimočnou právnou sankciou, ktorá sa uplatní len pri nesplnení vkladovej povinnosti akcionára, a to v dôsledku uplatnenia zásady reálneho vytvorenia základného imania spoločnosti (argumentum a fortiori). Úroky z omeškania je predstavenstvo povinné vymáhať vo výške určenej stanovami, respektíve zákonom ( § 177 ods. 3 ), ale nie je oprávnené uplatniť kadučné konanie. V záujme právnej istoty by stanovy mali túto otázku riešiť explicitne.“^[65]

V prípade, že akcionár nesplatí emisný kurz, rozhodne predstavenstvo spoločnosti o jeho vylúčení. Následky vylúčenia akcionára zo spoločnosti upravuje Obchodný zákonník v § 177 odsek 5 až 7. Rozhodnutie týkajúce sa vylúčenia akcionára doručí predstavenstvo akcionárovi a uloží ho do zbierky listín. Okamihom doručenia rozhodnutia o vylúčení zo spoločnosti akcionárovi, prechádzajú jeho akcie na spoločnosť.^[66] Následne môže spoločnosť akcie predať novému majiteľovi. Musí tak urobiť najneskôr do uplynutia troch rokov. Spoločnosť sa taktiež môže rozhodnúť znížiť základné imanie. „V zásade môže nastať niektorá z nasledujúcich situácií:

• spoločnosť predá akcie za emisný kurz alebo za vyššiu sumu, ako je emisný kurz,
• spoločnosť predá akcie za nižšiu sumu ako je emisný kurz,
• spoločnosť zníži základné imanie o vylúčené akcie a akcionárovi vyplatí sumu vo výške ním splatenej časti emisného kurzu zníženú o náklady a podiel na strate spoločnosti.

Vylúčenie spoločníka pre nesplatenie emisného kurzu plne zodpovedá koncepcii kapitálovej spoločnosti. Akcionár, ktorý nebol schopný poskytnúť spoločnosti kapitál, je z nej vylúčený a prostredníctvom nového predaja akcií do spoločnosti prichádza potrebný kapitál.“^[67]

4. USTANOVUJÚCE VALNÉ ZHROMAŽDENIE

Nasledujúcou časťou procesu zakladania akciovej spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií je konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia. Ustanovujúce valné zhromaždenie je akýmsi zhromaždením upisovateľov, na ktorom má dôjsť k samotnému založeniu akciovej spoločnosti.^[68] Uskutočnenie ustanovujúceho valného zhromaždenia je istým spôsobom ukončenie procesu sukcesívneho zakladania akciovej spoločnosti

4.1 Ustanovujúce valné zhromaždenie a jeho zvolanie

Samotné zvolanie ustanovujúceho valného zhromaždenia je viazané na splnenie zákonnej podmienky v podobe upísania celého navrhovaného základného imania. Je potrebné poznamenať, že podmienka sa neviaže len na samotné upísanie základného imania, ale aj na splatenie minimálnej časti menovitej hodnoty upísaných akcií.

Nasledujúcim dňom po okamihu upísania základného imania začína plynúť šesťdesiat dňová lehota, počas ktorej má dôjsť k uskutočneniu ustanovujúceho valného zhromaždenia. Povinnosť zvolať ustanovujúce valné zhromaždenie pripadá zakladateľom akciovej spoločnosti. „Lehota pre jeho zvolanie teda môže začať plynúť aj skôr než skončí lehota na upisovanie akcií a to aj v prípade, že upisovanie pokračovalo. Takéto stanovenie lehoty je účinnou formou ochrany upisovateľov, pretože zabraňuje nečinnosti zakladateľov, ktorí by mohli inak inkasovať splatené časti menovitých hodnôt a ustanovujúce valné zhromaždenie by nemuseli nikdy zvolať.“^[69] „Lehota na zvolanie ustanovujúceho valného zhromaždenia je lehotou prekluzívnou. Pokiaľ sa ustanovujúce valné zhromaždenie nebude konať v tejto lehote, je upisovanie neúčinné a zakladatelia sú povinní vrátiť upisovateľom bez zbytočného odkladu splatené vklady a úroky vo výške stanovenej v § 167 ods. 2. Ak by sa konalo ustanovujúce valné zhromaždenie po tejto lehote nedôjde k založeniu spoločnosti. Registrový súd by nemohol spoločnosť zapísať do obchodného registra“.^[70]

Obchodný zákonník výslovne nespomína možnosť zvolať ustanovujúce valné zhromaždenie opakovane, ak neboli splnené podmienky stanovené zákonom v § 168 odsek 1 a v § 170 odsek 1.^[71] V zákone nie je presne stanovený spôsob, akým majú zakladatelia zvolať ustanovujúce valné zhromaždenie. Obchodný zákonník v § 163 odsek 2 ustanovuje, že spôsob, akým má byť zvolané ustanovujúce valné zhromaždenie má byť obsiahnutý v zakladateľskej zmluve. Avšak na základe § 164 Obchodného zákonníka má byť spôsob zvolania ustanovujúceho valného zhromaždenia aj obsahom výzvy na upisovanie akcií.

4.2 Ustanovujúce valné zhromaždenie a jeho konanie

Ako už bolo spomenuté zákon stanovuje ako podmienku na konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia upísanie akcií v hodnote navrhovaného základného imania a splatenie aspoň tridsiatich percent menovitej hodnoty akcií upísaných upisovateľmi a to formou peňažných vkladov.

Podmienkou účasti na ustanovujúcom valnom zhromaždení je v prvom rade zaplatenie desiatich percent menovitej hodnoty upísaných akcií a to v lehote, ktorá je stanovená vo výzve na upisovanie akcií. Ak by upisovateľ nezaplatil túto sumu alebo sumu vyššiu, ak tak bolo stanovené vo výzve na upisovanie akcií, je upisovanie neúčinné a oneskorené zaplatenie je právne irelevantné. Ak však upisovateľ pri upisovaní zaplatil iba stanovených desať percent menovitej hodnoty akcií, je povinný do okamihu konania ustanovujúceho valného zhromaždenia zaplatiť ešte dvadsať percent tak, aby pred začatím ustanovujúceho valného zhromaždenia bolo splatených zákonom požadovaných tridsať percent menovitej hodnoty upísaných akcií.^[72]

Jeden zo zakladateľov, ktorý je splnomocnený ostatými zakladateľmi, riadi priebeh ustanovujúceho valného zhromaždenia. Tento môže byť pri výkone povinnosti vyplývajúcej mu zo splnomocnenia zastúpený jeho zástupcom. Určenie zakladateľa, ktorý predsedá ustanovujúcemu valnému zhromaždeniu musí byť obsiahnuté v zakladateľskej zmluve alebo musí byť vyjadrené formou osobitnej plnej moci. Túto funkciu vykonáva pokiaľ ustanovujúce valné zhromaždenie nevyužije svoje oprávnenie zvoliť si svojho predsedu.

Povinnosťou predsedu ustanovujúceho valného zhromaždenia je predovšetkým preveriť, či sú splnené všetky podmienky nevyhnutne potrebné na platné konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia.

Na základe zoznamu upisovateľov predseda overí, či je ustanovujúce valné zhromaždenie uznášaniaschopné. Zoznam upisovateľov, ktorý je svojím spôsobom aj listinou prítomných upisovateľov, obsahuje údaje týkajúce sa menovitej hodnoty akcií, ktoré boli upísané jednotlivými upisovateľmi, ako aj výšku ich splatenia. Súčasťou zoznamu je aj zoznam zvolených členov jednotlivých orgánov spoločnosti.

Obchodný zákonník v § 170 odsek 2 stanovuje podmienku uznášaniaschopnosti ustanovujúceho valného zhromaždenia. Ustanovujúce valné zhromaždenie je uznášaniaschopné len vtedy, ak sú na ňom prítomní upisovatelia, ktorí spolu upísali akcie v menovitej hodnote predstavujúcej spolu viac ako päťdesiat percent z celkovej hodnoty upísaných akcií. Pri tom každý z nich musí splatiť aspoň tridsať percent menovitej hodnoty akcií, ktoré upísal.^[73] Podmienku, splatenia tridsiatich percent z menovitej hodnoty akcií, ktoré akcionár upísal považujú niektorí autori ako bezpredmetnú, vzhľadom na to, že v prípade ak by upisovateľ nesplatil už spomínaných tridsať percent, nemôže sa ustanovujúceho valného zhromaždenia zúčastniť.

Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ jednotliví upisovatelia splnia podmienku vyplývajúcu im z § 169 odsek 1 Obchodného zákonníka, môžu sa zúčastniť ustanovujúceho valného zhromaždenia a taktiež si uplatniť právo na ňom hlasovať.

V prípade, že nastanú skutočnosti, ktoré vylučujú uznášaniaschopnosť ustanovujúceho valného zhromaždenia, môže dôjsť ku konaniu opakovaného ustanovujúceho valného zhromaždenia. Podmienkou konania tohto valného zhromaždenia je dodržanie zákonom stanovenej šesťdesiatdňovej lehoty, ktorá ako už bolo uvedené v tejto kapitole začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došlo k upísaniu navrhovaného základného imania.^[74] Ak by došlo k situácii, že v stanovenej lehote nedôjde k uskutočneniu ani ustanovujúceho valného zhromaždenia, ani opakovaného valného zhromaždenia, je upisovanie akcií považované za neúčinné. Na základe toho sú zakladatelia povinní bezodkladne vrátiť splatené vklady spolu s úrokmi upisovateľom.

Zákon v § 170 odsek 3 určuje počet hlasov, ktorý je potrebný na prijatie rozhodnutia ustanovujúceho valného zhromaždenia. „Rozhodnutia ustanovujúceho valného zhromaždenia sa prijímajú hlasovaním upisovateľov. Počet hlasov sa riadi sumou, ktorú upisovatelia upísali. Vyžaduje sa súhlas upisovateľov predstavujúcich nadpolovičnú väčšinu sumy upísanej všetkými prítomnými upisovateľmi (ktorí musia predstavovať nadpolovičnú väčšinu upísaného základného imania).

Ďalším rozhodnutím bude spravidla určenie, aká väčšina sa bude vyžadovať na ďalšie rozhodnutia, resp. kedy bude potrebný súhlas všetkých prítomných upisovateľov; inak postačí súhlas nadpolovičnej väčšiny.“^[75]

Priebeh ustanovujúceho valného zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou. Obsahovými náležitosťami, ktoré stanovuje Obchodný zákonník sú:

• prijaté uznesenia, ktorými je potrebné rozumieť všetky prijaté uznesenia, ale predovšetkým rozhodnutie o založení spoločnosti a o schválení stanov, o voľbe tých orgánov, ktoré je oprávnené voliť podľa stanov valné zhromaždenie,
• úplné znenie schválených stanov
• v prílohe listinu prítomných upisovateľov s identifikáciou podľa § 185 odsek 1 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje listinu prítomných akcionárov na valnom zhromaždení po vzniku spoločnosti.

Táto forma verifikačnej notárskej zápisnice bude obsahovať aj údaje podľa § 61 Notárskeho poriadku, a to najmä miesto a čas konania, prijaté uznesenia a všetky ďalšie podstatné náležitosti, ktoré sa za prítomnosti notára na ustanovujúcom valnom zhromaždení udiali a boli prednesené, ak je to dôležité na posúdenie riadneho postupu rokovania. Notár svojou činnosťou na ustanovujúcom valnom zhromaždení dohliada na dodržiavanie nielen ustanovení Notárskeho poriadku, ale aj na ustanovenia ostatných predpisov, ktoré podmieňujú platnosť vykonaných úkonov. Takto spísanú notársku zápisnicu podpisuje okrem notára aj predseda ustanovujúceho valného zhromaždenia, prípadne dvaja členovia valného zhromaždenia.^[76]

4.3 Ustanovujúce valné zhromaždenie a jeho rozhodnutia

Samotný proces zakladania akciovej spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií sa zakončuje konaním ustanovujúceho valného zhromaždenia a následným prijatím zákonom stanovených rozhodnutí.

Program ustanovujúceho valného zhromaždenia je daný zákonom.^[77] Obchodný zákonník v § 171 odsek 1 stanovuje rozhodnutia, ktoré musí ustanovujúce valné zhromaždenie prijať nasledovne:

1. rozhodnutie o založení spoločnosti
2. schvaľuje stanovy spoločnosti
3. volí orgány spoločnosti, ktoré je podľa stanov oprávnené voliť valné zhromaždenie.

K rozhodnutiu o založení akciovej spoločnosti dôjde na ustanovujúcom valnom zhromaždení. Zákon však stanovuje podmienku, že takéto rozhodnutie musí byť prijaté potrebnou väčšinou upisovateľov, ktorá je stanovená § 170 odsek 3 Obchodného zákonníka.

So vznikom spoločnosti je potrebné spájať aj povinnosť vytvorenia navrhovaného základného imania prostredníctvom upisovania akcií a taktiež splatením požadovanej časti emisného kurzu prostredníctvom peňažných vkladov. Presný postup pri upisovaní, ako aj povinnosti upisovateľov splatiť emisný kurz nimi upísaných akcií je podrobne upravený v predchádzajúcich kapitolách tejto práce.

V prípade, že bude nadpolovičná väčšina prítomných upisovateľov, ktorí sú oprávnení na hlasovanie, hlasovať proti uzneseniu o založení akciovej spoločnosti, nedôjde k založeniu akciovej spoločnosti. Na základe tejto skutočnosti sa stane aj samotné upisovanie akcií neúčinným a zakladateľom vznikne povinnosť podľa § 167 odsek 2 Obchodného zákonníka.

Ďalším rozhodnutím ustanovujúce valné zhromaždenie schvaľuje stanovy akciovej spoločnosti. Okamihom založenia spoločnosti dochádza k strate praktického významu zakladateľskej zmluvy, prípadne zakladateľskej listiny a to z toho dôvodu, že ich doterajšiu funkciu budú vykonávať stanovy spoločnosti. S návrhom schvaľovaných stanov sa každý z upisovateľov mohol oboznámiť na upisovacom mieste, kde tento návrh musel byť dostupný k nahliadnutiu.^[78] Upisovatelia môžu na ustanovujúcom valnom zhromaždení rozhodnúť o schválení alebo o odmietnutí stanov.

K zmene obsahu stanov však môže dôjsť len na základe súhlasu všetkých prítomných upisovateľov, ktorí sú oprávnení hlasovať.^[79] K zmene obsahu stanov môže dôjsť v súvislosti s rozhodnutím o zmene výšky základného imania, ktorému predchádza rozhodnutie o umožnení upisovania akcií nad výšku navrhovaného základného imania. Na prijatie rozhodnutia o zvýšení základného imania, je pri tom potrebná len jednoduchá väčšina prítomných upisovateľov, ktorí sú oprávnení hlasovať.

Po schválení stanov akciovej spoločnosti, je povinnosťou ustanovujúceho valného zhromaždenia voľba orgánom spoločnosti, ktoré je ustanovujúce valné zhromaždenie oprávnené voliť na základe stanov spoločnosti. Ustanovujúce valné zhromaždenie volí členov predstavenstva a dozornej rady. Členov predstavenstva je ustanovujúce valné zhromaždenie oprávnené voliť ak stanovy priamo neurčujú túto právomoc dozornej rade.

„Voľba dozornej rady je iba v právomoci valného zhromaždenia a teda ustanovujúceho valného zhromaždenia.“^[80] Ako už bolo spomenuté na rozdiel od predstavenstva zákon určuje minimálny počet troch členov dozornej rady. Obchodný zákonník v § 200 ustanovuje, že dve tretiny členov dozornej rady volí a odvoláva valné zhromaždenie a jednu tretinu zamestnanci spoločnosti. A to v prípade, že spoločnosť má viac ako päťdesiat zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere v čase voľby. Avšak akciová spoločnosť v okamihu konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia ešte nemá vlastných zamestnancov a ani právnu subjektivitu nemôže byť tento zákonom stanovený postup dodržaný. V praxi sa zaviedlo pravidlo, že na lehotu prvého funkčného obdobia sú volené len dve tretiny z členov dozornej rady spoločnosti. A tieto volí ustanovujúce valné zhromaždenie.

Proces sukcesívneho zakladania akciovej spoločnosti je zavŕšený prijatím spomenutých zákonom stanovených rozhodnutí a následným vyhotovením zápisnice o konaní ustanovujúceho valného zhromaždenia, formu notárskej zápisnice. Dá sa teda hovoriť o odchýlke od § 57 odsek 1 Obchodného zákonníka, pretože spoločnosť nie je založená okamihom uzavretia zakladateľskej zmluvy, ale až uznesením ustanovujúceho valného zhromaždenia.^[81]

Môže dôjsť ešte k jednej situácii a to, že stanovy vo svojich ustanoveniach ukladajú povinnosť dozornej rade voliť členov predstavenstva. V tomto prípade je potrebné zorganizovať najskôr zasadnutie rady, ktorej rozhodnutie bude obsiahnuté v osobitnej listine. Táto listina je následne priložená k návrhu na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra, pričom sa nevyžaduje osvedčenie podpisov jednotlivých členov dozornej rady.

Konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia je jednou z najvýznamnejších častí procesu formovania spoločnosti , pretože znamená jej založenie, avšak ani po ustanovujúcom valnom zhromaždení nemá spoločnosť právnu subjektivitu. Tá vniká až okamihom zápisu akciovej spoločnosti do obchodného registra.^[82]

5. VZNIK AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI A JEJ ZÁPIS DO OBCHODNÉHO REGISTRA

Podobne ako aj ostatné obchodné spoločnosti, aj akciová spoločnosti vniká ku dňu jej zápisu do obchodného registra. Dňom zápisu do obchodného registra nadobúda akciová spoločnosť aj právnu subjektivitu v plnom rozsahu.

Pod pojmom obchodný register si možno predstaviť verejnú databázu informácií týkajúcich sa jednotlivých podnikateľských subjektov, ktoré sú v obchodnom registri zapísané, ktorej súčasťou je aj zbierka zákonom stanovených listín.

Obchodný register sa riadi dvomi dôležitými zásadami. Je to zásada dobrej viery tretích osôb v zápis zverejnený v obchodnom registri a zásada verejnosti. Z hľadiska právnej istoty je dôležité, aby štát a obchodní partneri disponovali overenými informáciami o existujúcich podnikateľských subjektoch a ich právnych pomeroch.^[83] Ustanovenie § 27 Obchodného zákonníka predstavuje akúsi hmotnoprávnu úpravu obchodného registra. Na túto úpravu priamo nadväzujú ustanovenia zákona č. 530/2004 Z.z. o obchodnom registri. Úprava niektorých konaní spojených so zápisom do obchodného registra sa nachádza aj v Občianskom súdnom poriadku. Konkrétne ide o úpravu konania o dosiahnutie zhody medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom a rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonať zápis do obchodného registra. Oblasť obchodného registra je upravovaná aj niekoľkými vyhláškami a nariadeniami týkajúcimi sa vzorov tlačív prostredníctvom ktorých je podávaný návrh na zápis do obchodného registra, postupu pri overovaní údajov v prípade elektronického konania vo veciach týkajúcich sa obchodného registra.

Obchodný register plní štyri základné funkcie, a to funkciu evidenčnú, kreačnú, kontrolnú a funkciu publicity. Evidenčnú funkciu obchodný register tým, že vedie evidenciu v ňom zapísaných podnikateľských subjektov.

Zabezpečovaním zverejňovania údajov o evidovaných subjektoch obchodný register vykonáva svoju funkciu publicity. Obchodný register zabezpečuje zverejňovanie údajov tromi spôsobmi. A to „verejným sprístupnením údajov v obchodnom registri, zverejnením výpisu z obchodného registra po každom zápise navrhovaných údajov v Obchodnom vestníku a zverejnením oznámenia o uložení listín do zbierky listín v Obchodnom vestníku. Zverejnenie spomínaných údajov v Obchodnom vestníku zabezpečuje registrový súd. Za oficiálne zverejnenie nemožno považovať uverejnenie vybraných údajov z obchodného registra na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR, lebo má len informatívny charakter.“^[84] Je však dôležité podotknúť, že obchodný register môže zverejniť len zákonom dovolené údaje o evidovaných subjektoch.

Kontrolnú funkciu vykonáva obchodný register umožnením kontrolnej činnosti podnikateľských subjektov, ktorá je vykonávaná prostredníctvom súdov a iných štátnych orgánov. V praxi sa táto kontrola prejavuje najmä právom súdov začať na základe vlastného podnetu konanie o zrušení spoločnosti, v prípade, že dôjde k skutočnostiam, s ktorých existenciou Obchodný zákonník spája zrušenie spoločnosti.

Neposlednom rade plní obchodný register aj kreačnú funkciu, ktorá spočíva v skutočnosti, že v niektorých prípadoch Obchodný zákonník spája so vznikom spoločnosti povinnosť zápisu do obchodného registra.

Povinnosť zapísať sa do obchodného registra majú len tie podnikateľské subjekty, ktorým je táto povinnosť stanovená Obchodným zákonníkom. Na základe toho možno samotný zápis rozlišovať na fakultatívny a obligatórny. V prípade fakultatívneho zápisu Obchodný zákonník neurčuje priamu povinnosť zapísať sa do obchodného registra. Samotný zápis je v tomto prípade podmienený rozhodnutím konkrétneho subjektu, ktorý má právo, nie však povinnosť zápisu do obchodného registra. Na druhej strane v prípade obligatórneho zápisu Obchodný zákonník presne stanovuje, ktoré subjekty obchodného práva majú povinnosť zápisu do obchodného registra. Ako prvé uvádza Obchodný zákonník v § 27 odsek 2 obchodné spoločnosti. Vzhľadom na toto ustanovenie možno tvrdiť, že v prípade vzniku akciovej spoločnosti ide o obligatórnu povinnosť zápisu do obchodného registra.

Samotné vykonanie zápisu do obchodného registra môže tento zápis dva rôzne účinky. A to buď deklaratórny alebo konštitutívny účinok. Deklaratórny účinok má len oznamovaciu funkciu. Väčšinou sa s ním stretávame v prípade vyhlásenia konkurzu alebo v prípade výmazu členov štatutárneho orgánu. Podstatne závažnejší význam má konštitutívny účinok. O konštitutívnom účinku možno hovoriť v prípade, keď je samotný zápis do obchodného registra podmienkou vzniku konkrétnej skutočnosti. O konštitutívnom účinku možno hovoriť aj v prípade vzniku akciovej spoločnosti. K založeniu akciovej spoločnosti síce už došlo, ale jej vznik je viazaný na zápis do obchodného registra.

Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach uvádza aj následky, ktoré vnikajú samotným vznikom spoločnosti. Medzi tie najdôležitejšie patrí prechod vlastníckeho práva akciovej spoločnosti k vkladom, ktoré boli úplne alebo len čiastočne splatené pred okamihom vzniku spoločnosti. Na základe tejto skutočnosti vzniká podľa § 60 odsek 3 Obchodného zákonníka aj povinnosť správcovi vkladov odovzdať všetky vklady, ktoré prevzal bez zbytočného odkladu akciovej spoločnosti.

Na základe § 64 odsek 1 dochádza dňom vzniku spoločnosti k začatiu plynutia zákonom stanovenej trojmesačnej lehoty, počas ktorej musí dôjsť k schváleniu úkonov vykonaných v mene spoločnosti ešte pred jej vznikom.

Na základe § 68a odsek 1 okamihom vzniku spoločnosti už nie je možné zrušiť rozhodnutie súdu, na základe ktorého bol zápis spoločnosti do obchodného registra povolený. A tak sa nemožno domáhať určenia, že spoločnosť nevznikla.

Ustanovenie § 168 odsek 3 ukladá akciovej spoločnosti povinnosť vymeniť potvrdenie, ktoré bolo vydané pri splatení vkladu alebo len jeho časti za dočasný list. Ak došlo k úplnému splateniu menovitej hodnoty vymení akciová spoločnosť potvrdenie za akcie.

Na základe § 176a odsek 1 možno konštatovať, že vznikom spoločnosti nadobúdajú jednotliví upisovatelia práva akcionárov spoločnosti. Rozsah týchto práv je priamo závislý od počtu a menovitej hodnoty akcií, ktoré upisovateľ upísal.

Na základe § 177 odsek 1 začína plynúť lehota, počas ktorej je akcionár povinný splatiť emisný kurz akcií, ktoré upísal. Lehota je určená stanovami konkrétnej akciovej spoločnosti, avšak zákon stanovuje, že nemôže byť dlhšia ako jeden rok.

Na základe § 217 odsek 1 vzniká akciovej spoločnosti pri svojom vzniku povinnosť vytvoriť rezervný fond, ktorého výšku, ako aj spôsob jeho dopĺňania upravuje Obchodný zákonník a stanovy akciovej spoločnosti.

Vznikom akciovej spoločnosti vznikajú aj povinnosti, ktoré nie sú upravené Obchodným zákonník. Napríklad na základe Zákona o dani z príjmov vzniká akciovej spoločnosti povinnosť registrácie u správcu dane.

5.1 Zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra

Obchodný register je na území Slovenskej republiky vedený ôsmimi registrovými súdmi. Zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky určuje ako registrový súd, ktorý je príslušný viesť obchodný register okresný súd v sídle kraja^[85] Registrový súd nemožno považovať za samostatný súd vo všeobecnej organizácii súdnictva. Registrový súd je súčasťou okresného súdu v sídle krajského súdu.

„V sídle niektorých krajov môže byť viacero okresných súdov. V týchto prípadoch osobitný zákon ustanovuje, ktorý okresný súd alebo jemu na roveň postavený súd v sídle krajského súdu je registrovým súdom.“^[86]

Čo sa týka miestnej príslušnosti registrových súdov, tá v prvom rade závisí od sídla zapisovanej osoby, podnikateľa. V prípade, že podnikateľ, ktorý je zapisovaný do obchodného registra nemá sídlo, určuje sa miestna príslušnosť na základe miesta podnikania tohto podnikateľa. Môže však nastať skutočnosť, že zapisovaná osoba nemá ani miesto podnikania. V tomto prípade je miestna príslušnosť určená na základe miesta bydliska zapisovanej osoby.

V prípade, že sú splnené všetky podmienky, ktoré stanovuje Obchodný zákonník v § 175 odsek 1 v súvislosti so vznikom akciovej spoločnosti, teda došlo k upísaniu celej hodnoty základného imania, došlo k splateniu všetkých nepeňažných vkladov, na ktorých splatenie sa zakladatelia zaviazali. A súčasne bolo splatených aj minimálne tridsať percent z všetkých peňažných vkladov, môže dôjsť k vzniku spoločnosti.

Návrh na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra je na základe ustanovenia § 175 odsek 2 Obchodného zákonníka podávaný predstavenstvom akciovej spoločnosti. Návrh podpisujú všetci členovia predstavenstva akciovej spoločnosti. Zákon č. 530/2003 o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 5 odsek 3 (ďalej len zákon o obchodnom registri) ustanovuje, že podpisy navrhovateľov, čiže členov predstavenstva, ako aj podpis splnomocnenca, ak je návrh na zápis do obchodného registra podávaný splnomocnencom musí byť osvedčený.

Otázne by mohlo byť postavenie upisovateľov v konaní vo veciach týkajúcich sa obchodného registra. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení stanovuje, že samotný upisovateľ akciovej spoločnosti, ktorá podala návrh na zápis do obchodného registra nie je považovaný za účastníka konania. V konaní vo veciach týkajúcich sa obchodného registra začatého na návrh právnickej osoby, ktorej sa zápis v registri týka, registrový súd rozhoduje len o právach a povinnostiach navrhovateľa ako účastníka konania.^[87] Je však potrebné poznamenať, že uvedená judikatúra vychádza zo staršej právnej úpravy.

Predstavenstvo akciovej spoločnosti musí podať návrh na zápis akciovej spoločnosti do obchodné registra v lehote deväťdesiatich dní od založenia akciovej spoločnosti alebo od doručenia listiny, na základe ktorej sa preukazuje živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie.^[88] Rozhodujúcim okamihom je teda deň konania ustanovujúceho valného zhromaždenia alebo doručenie už spomenutej listiny.

V prípade stanovenej lehoty, počas ktorej musí dôjsť k podaniu návrhu na zápis do obchodného registra nie je možné jednoznačne tvrdiť, či ide o lehotu prekluzívnu alebo len poriadkovú. Na základe toho, že zákon nehovorí o tom, že by uplynutie stanovej lehoty spôsobilo zánik práva akciovej spoločnosti podať návrh na zápis do obchodného registra, je možné považovať túto lehotu za poriadkovú.

Zákon o obchodnom registri v § 2 stanovuje náležitosti, ktoré musia byť obsahom samotného návrhu na zápis do obchodného registra. V prípade akciovej spoločnosti je potrebné poukázať aj na § 2 odsek 2 písmeno d, tohto zákona, ktorý stanovuje povinnosť uviesť v návrhu na zápis aj výšku základného imania, rozsah jeho splatenia, počet, druh, formu a menovitú hodnotu akcií a ostatné náležitosti uvedené v tomto ustanovení.

Návrh na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra musí byť na základe ustanovenia § 5 odsek 2 zákona o obchodnom registri podávaný na tlačive, ktorého forma je stanovená v prílohe č. 9 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 25/2004 Z.z. Na základe § 13 odsek 2 tejto vyhlášky musí byť súčasťou návrhu na zápis do obchodného registra okrem listín stanovených § 4 tejto vyhlášky aj:

• zakladateľská zmluva prípadne zakladateľská listina
• stanovy akciovej spoločnosti
• rozhodnutie dozornej rady o voľbe členov predstavenstva v prípade, že je predstavenstvo na základe stanov volené dozornou radou spoločnosti
• listina, ktorou sa preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania
• písomné vyhlásenie správcu vkladu podľa § 60 odsek 4 Obchodného zákonníka
• znalecký posudok, ktorým sa preukazuje, že hodnota nepeňažného vkladu zodpovedá emisnému kurzu akcií splatených týmto vkladom, v prípade, že sa do spoločnosti vložil nepeňažný vklad
• iné listiny, ktoré osvedčujú skutočnosti podľa osobitných predpisov

V prípade, založenia akciovej spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií, musí byť podľa vyhlášky č. 25/2004 Z.z. súčasťou návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra aj:

• výzva na upisovanie akcií v uverejnenom znení spolu s dokladom o jej uverejnení
• listina upisovateľov, prípadne druhopisy alebo kópie písomných prejavov vôle upisovateľov akcií.
• notárska zápisnica z ustanovujúceho valného zhromaždenia

Ustanovenie § 9 odsek 4 zákona o obchodnom registri stanovuje predstavenstvu akciovej spoločnosti povinnosť predložiť listiny, ktoré majú byť uložené do zbierky listín spolu s návrhom na zápis do obchodného registra v dvoch vyhotoveniach.

Zákon umožňuje podať návrh na zápis do obchodného registra aj elektronickými prostriedkami. Táto možnosť je upravená v § 200aa odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj v § 5a odsek 1 zákona o obchodnom registri. Aj v tomto prípade podania návrhu na zápis, musí byť návrh podaný v predpísanej forme. Elektronická forma tlačiva je zverejnená na internetových stránkach ústredného portálu verejnej správy. Zákon taktiež stanovuje podmienku podpísania návrhu. V tomto prípade musí byť návrh podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Ak by v návrhu tento podpis chýbal, registrový súd by na návrh neprihliadal. Zákon stanovuje osobe, ktorá podpisuje návrh elektronickým podpisom, povinnosť zabezpečiť overenie svojich osobných údajov na účely elektronického konania. V prípade, že je návrh podávaný elektronicky, ale niektoré listiny, ktoré sa k nemu prikladajú, sú odoslané v listinnej podobe, je potrebné v návrhu určiť, ktoré z listín sú odosielané v elektronickej a ktoré v listinnej podobe. Dňom odoslania elektronického návrhu na zápis začína plynúť pätnásť dňová lehota, počas ktorej musí dôjsť k doručeniu listín posielaných v listinnej podobe a k uhradeniu súdneho poplatku. V prípade, že všetky stanovené listiny boli odoslané v elektronickej podobe, nastávajú účinky doručenia tohto návrhu dňom, keď bol súd informovaný o zaplatení súdneho poplatku a nedošlo k uplynutiu zákonom stanovenej pätnásť dňovej lehoty.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 352a hovorí, že súd vykonáva zápis do obchodného registra a ukladá listiny do zbierky listín podľa osobitného zákona. V tomto prípade sa osobitným zákonom rozumie zákon o obchodnom registri. Samotné vykonanie zápisu do obchodného registra nie je považované za občiansko-súdne konanie, toto tvrdenie podporuje aj samotné zakotvenie tohto ustanovenia v siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá je nazvaná ako iná činnosť súdov. Subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku je vylúčené pokiaľ zákon o obchodnom registri neodkazuje priamo na jeho ustanovenia.

Na základe zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch vykonáva zápis spoločnosti do obchodného registra vyšší súdny úradník. V praxi môže dôjsť k situácii, že vyšší súdny úradník odmietne vykonať zápis spoločnosti do obchodného registra. Na základe toho podá navrhovateľ námietky voči odmietnutiu zápisu, ak by týmto námietkam vyšší súdny úradník odmietol vyhovieť, rozhodne o nich sudca podľa § 200b Občianskeho súdne poriadku.

Vyšší súdny úradník, prípadne sudca preskúmava návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra len z formálnej stránky. Zákon o obchodnom registri v § 6 odsek 1 stanovuje, že registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra preverí z predložených listín všetky potrebné skutočnosti uvedené v tomto paragrafe.

Zákon stanovuje ako ďalšiu podmienku zápisu do obchodného registra úplnosť podaného návrhu. Avšak v zákone sa nestretávame s ustanovením, ktoré by konkrétne definovalo pojem úplného návrhu. Zákon o obchodnom registri však v § 6 odsek 2 presne stanovuje, za akých okolností je návrh neúplný.

Ak dôjde k splneniu všetkých zákonných podmienok požadovaných na zápis do obchodného registra, vykoná podľa § 8 odsek 1 zákona o obchodnom registri registrový súd zápis do obchodného registra, a to v lehote piatich pracovných dní od doručenia návrhu na vykonanie zápisu. V samotnom návrhu na zápis môže byť uvedený aj deň, ku ktorému má byť zápis vykonaný. Registrový súd následne vykoná zápis k dátumu uvedenému v návrhu. Zapísanie údajov do obchodného registra nastane až v deň nasledujúci po dni, v ktorom došlo k vloženiu údajov do systému obchodného registra. V praxi to znamená, že ak boli údaje vložené 7.2 zápis nastane 8.2.

Po tom ako registrový súd vykoná zápis do obchodného registra, je povinný bez zbytočného odkladu odoslať alebo vydať potvrdenie o vykonaní zápisu do obchodného registra navrhovateľom. V prípade, že návrh nesplnil zákonom stanovené podmienky, registrový súd nemôže vykonať zápis a o tejto skutočnosti taktiež informuje navrhovateľov, prostredníctvom oznámenia o nevykonaní zápisu. Obsahom tohto oznámenia musí byť aj ponaučenie o možnosti podať námietku proti odmietnutiu vykonať zápis, ktorá musí byť podaná v lehote pätnástich dní od doručenia oznámenia.

ZÁVER

Sukcesívny spôsob založenia akciovej spoločnosti alebo taktiež založenie akciovej spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií je jedným z dvoch spôsobov založenia akciovej spoločnosti. V porovnaní so simultánnym spôsobom založenia ide o podstatne zložitejší a administratívne náročnejší spôsob.

Cieľom tejto diplomovej práce bolo zanalyzovať postup a priniesť komplexný pohľad na proces sukcesívneho založenia akciovej spoločnosti. Počas písania tejto práce som vychádzal najmä z ustanovení obchodného zákonníka ako aj z ustanovení zákonných predpisov súvisiacich s touto problematikou. Taktiež som použil odbornú literatúru slovenských a českých autorov spolu s internetovými zdrojmi.

Práca sa vo svojom obsahu spočiatku zaoberá všeobecnou charakteristikou akciovej spoločnosti spolu s akciami, ktoré sú vydávané touto spoločnosťou. Taktiež sa zaoberá zakladateľmi akciovej spoločnosti a účasťou zahraničnej osoby na zakladaní tejto spoločnosti. Následne práca upravuje zakladateľské dokumenty, ktorými sú zakladateľská zmluva, prípadne zakladateľská listina a stanovy spoločnosti. V práci som sa zámerne zameral aj na jednotlivé obsahové náležitosti týchto zakladateľských dokumentov a to najmä z dôvodu, že zakladateľské dokumenty zohrávajú dôležitú úlohu v procese zakladania spoločnosti. Ďalej sa práca zaoberá sukcesívnym založením akciovej spoločnosti, výzvou na upisovanie akcií a situáciami, ktoré môžu nastať pri samotnom upisovaní akcií. Upravené je taktiež ustanovujúce valné zhromaždenie a samotný vznik akciovej spoločnosti v spojitosti s jej zápisom do obchodného registra.

Počas písania tejto práce som sa stretol so skutočnosťami, na základe ktorých možno tvrdiť, že sukcesívny spôsob založenia akciovej spoločnosti je používaný len zriedka. Aj keď poskytuje zakladateľom možnosť založiť akciovú spoločnosť v prípade, že nedisponujú prostriedkami potrebnými na jej založenie. A tým pádom poskytuje možnosť vykonávania podnikateľskej činnosti. Hlavnou príčinou ojedinelého využívania tohto spôsobu nie je len už spomínaná administratívna a finančná náročnosť, ale aj istá miera rizika, spočívajúca v skutočnosti, že úspešnosť sukcesívneho založenia akciovej spoločnosti je závislá na záujme verejnosti o upísanie akcií. Niektoré právne poriadky iných krajín sukcesívny spôsob založenia akciovej spoločnosti v súčasnosti neupravujú a to z dôvodu vypustenia tohto spôsobu zakladania spoločnosti z ich pôvodných ustanovení. K týmto skutočnostiam došlo práve preto, že spôsob sukcesívneho založenia akciovej spoločnosti bol takmer nevyužívaný a do popredia sa dostal jednorazový spôsob zakladania akciovej spoločnosti. K týmto krajinám od roku 2014 pribudne aj Česká republika, vzhľadom k tomu, že nadobudne účinnosť nový zákon o obchodních korporacích, ktorý sukcesívny spôsob založenia akciovej spoločnosti úplne vypustil, bez akejkoľvek náhrady.

ZOZNAM POUŽITÝCH PRAMEŇOV

Knižné zdroje

• BALKO, L. 2001. Obchodné právo. Bratislava: EPOS. 2001. 159 s. ISBN 80-8057-436-7
• ĎEDIČ, J. a kol. 2007. Akciové společnosti. 6. vyd. Praha: C. H. Beck. 2007. 920 s. ISBN 978-80-7179-587-2
• ELIÁŠ, K. a kol. 2005. Kurs obchodního práva: právnické osoby jako podnikatelé. 5. vyd. Praha: C. H. Beck. 2005. 617 s. ISBN 80-7179-391-4
• HUDECOVÁ, E. 2005. Ekonomicko-právne aspekty zakladania obchodných spoločností v legislatíve Slovenskej republiky. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta. 2005. 120 s. ISBN 80-8083-095-9
• KOLEKTÍV AUTOROV. 2010. Aktualizovaná príručka obchodného práva. Bratislava: EPOS. 2010. 368 s. ISBN 978-80-8057-820-6
• KOLEKTÍV AUTOROV. 2011. Obchodný zákonník s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 193/2011 Z.z. s účinnosťou od 1. Septembra 2011. Bratislava: Nová práca spol. s.r.o., 2011. 837 s. ISBN 978-80-89350-22-3
• KOLEKTÍV AUTOROV. 2008. Obchodný zákonník s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 659/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. marca 2008. Bratislava: 2008. 811 s. ISBN 978-80-89350-00-1
• KOLEKTÍV AUTOROV. 2012. Zákony 2/20012. Žilina: PORADCA, s.r.o., 2012. 920 s. ISSN 1335-6127
• KUBÍČEK, P. – MAMOJKA, M. – PATAKYOVÁ. M. 2008. Obchodné právo. Bratislava: Univerzita Komenského. 2008. 390 s. ISBN 978-80-7160-225-5
• KUBÍČEK, P. - MAMOJKA, M. a kol. 1999. Obchodné spoločnosti. Bratislava: Vydavateľstvo MANZ a Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK. 1999. 179 s. ISBN 80-85719-25-8
• MAMOJKA, M., MAMOJKA ml., M. 2006. Obchodné právo v systéme slovenského právneho poriadku. Trnava: Fakulta masmediálnej komunikácie UCM. 2006. 192 s. ISBN 80-89220-18-5
• MAMOJKA, M. a kol. 2005. Základy obchodného práva. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2005. s. 298 s. ISBN 80-8054-333-X
• OVEČKOVÁ, O. a kol. 2012. Obchodný zákonník – Komentár - Tretie, doplnené a prepracované vydanie 1. 3 vyd. Bratislava: IURA EDITION, s.r.o., 2012. 1182 s. ISBN 978-80-8078-434-8
• PELIKÁNOVÁ MACGREGOR, R., HEJDA, J. a kol. 2010. Přehled obchodního práva. 1. vyd. Ostrava: KEY Publishing s.r.o., 2010. 102 s. ISBN 978-80-7418-072-9
• SUCHOŽA, J. a kol. 2003. Obchodný zákonník a súvisiace predpisy. 121 vyd. Bratislava: Euronion spol. s.r.o., 2003. 1040 s. ISBN 80-88984-51-3
• SUCHOŽA, J. – HUSÁR, J. a kol. 2009. Obchodné právo. 1 vyd. Bratislava: IURA EDITION, spol. s.r.o., 2009. 1100 s. ISBN 978-80-8078-290-0
• VÁLKOVÁ, K. 2008. Základy obchodného práva a niektoré predpisy súvisiace s podnikaním. 1 vyd. Skalica: Stredoeurópska vysoká škola v Skalici. 2008. 226 s. ISBN 978-80-969700-6-3
• ŽITŇANSKÁ, L. – OVEČKOVÁ, O. a kol. 2009. Základy obchodného práva. 1 vyd. Bratislava: IURA EDITION, spol. s.r.o., 2009. 682 s. ISBN 978-80-8078-276-4

Právne predpisy

• Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
• Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

Judikatúra

• Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z 10. marca 1992 vo veci C-214/89
• Uznesenie NS SR z 28. februára 1995, sp. zn. 2 Obdo 6/94

Internetové zdroje

• www.beck-online.cz
• www.cak.cz
• www.judikaty.info