V Prahe rokovali ministri spravodlivosti ČR a SR NEPREČÍTANÉ 

„K návrhu na zriadenie Úradu európskeho verejného žalobcu sa Česká republika stavia v zásade kriticky a nie je presvedčená o tom, že zriadenie nového úradu v navrhovanej podobe prinesie reálne zvýšenie efektivity vyšetrovania trestnej činnosti proti finančným záujmom Európskej únie,“ uviedla postoj ministerka spravodlivosti ČR M. Benešová. Dodala, že niektoré prvky návrhu môžu trestné stíhanie danej trestnej činnosti naopak skomplikovať, priniesť prieťahy v trestnom konaní a jeho výsledok ohroziť.

Pre ČR v súčasnosti nie je základná otázka vzniku úradu, ale definovania podmienok, za ktorých sa tak stane. Konečné rozhodnutie, či sa ČR pripojí k zriadeniu nového úradu, bude preto možné uskutočniť až v nadväznosti na finálnu podobu predpisu, ktorá vzíde z ďalšieho rokovania.

Podobný postoj k tejto otázke tlmočil na rokovaní aj minister T. Borec. V súvislosti s predmetným návrhom bude SR počas rokovaní presadzovať pripomienky, ktoré prispejú k odstráneniu problematických prvkov návrhu a k dosiahnutiu funkčného a efektívneho nástroja boja proti poškodzovaniu finančných záujmov EÚ, ktorý bude v súlade so základnými zásadami vnútroštátneho právneho poriadku SR.

Rokovanie ministrov pokračovalo na tému európskeho patentového súdu. Jednotný patentový súd bude medzinárodnou inštitúciou s právnou subjektivitou, ktorá bude mať právomoc rozhodovať vymedzené spory o európskych patentoch a európskych patentoch s jednotným účinkom vo vzťahu k zapojeným členským štátom Európskej únie.

Na zasadnutí Rady pre konkurencieschopnosť dňa 19. februára 2013 bola v Bruseli podpísaná Dohoda o jednotnom patentovom súde. Dohodu podpísalo 24 krajín vrátane ČR a SR.

„Vytvorenie jednotného patentového súdnictva je väčšinovo považované za nutný predpoklad fungovania európskeho patentu s jednotným účinkom, tzv. úniového patentu a malo by prispieť k lepšej súdnej ochrane práv z európskeho patentu,“ uviedla k problematike ministerka M. Benešová.

Minister T. Borec doplnil, že skúsenosti so súčasným systémom ochrany vo vzťahu k európskemu patentu poukazujú na rad problémov. „Súčasný systém v niektorých prípadoch vyžaduje vedenie paralelných súdnych sporov vo viacerých členských štátoch. Viacnásobný spor v rôznych krajinách tak môže viesť k rôznym výsledkom,“ uviedol T. Borec.

Dohoda nadobudne platnosť po tom, čo ju ratifikuje trinásť členských štátov vrátane Spojeného kráľovstva, Francúzska a Nemecka. V právomoci súdu bude rozhodovať o presne vymedzenom počte druhov žalôb týkajúcich sa európskych a úniových patentov. Pôjde o najvýznamnejšie otázky ako je porušovanie patentov, žaloby a vzájomné žaloby na zrušenie patentu, žaloby na náhradu škody a niektoré ďalšie špecifické otázky.

Spory týkajúce sa národných patentov ostanú v kompetencií vnútroštátnych súdov.