DOC. JUDR. DENISA DULAKOVÁ JAKÚBEKOVÁ, PHD.

Príspevok sa zaoberá diskutovanou otázkou o právnej povahe tzv. mobilných domov, ktoré získavajú čoraz väčšiu popularitu aj na území Slovenskej republike. Keďže právo na ňu nedáva jasnú odpoveď, verejnosť sa spolieha na tvrdenia predajcov, ktoré sú často zavádzajúce. Rozdielny prístup badať aj zo strany niektorých orgánov verejnej správy, ktoré sa nevedia zhodnúť najmä v otázke, či je mobilný dom stavbou alebo výrobkom, a teda či sú pri jeho inštalácii potrebné povolenia v zmysle stavebného zákona. Odpoveď sťažuje, okrem iného, aj skutočnosť, že objektov tohto (alebo príbuzného) typu je viacero (karavan, obytný automobil, obytný príves, mobilný dom, montovaný dom a pod.), no bežne sa im priznáva všeobecné označenie „mobilné domy“ , hoci práve ich špecifiká majú pre posúdenie ich právnej povahy a súvisiaceho právneho režimu zásadný význam. Problematika mobilných domov tak vyvoláva právne i praktické nejasnosti, ktoré by mohla odstrániť pripravovaná zmena stavebných predpisov, ku ktorým sa prihlásila Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení na obdobie rokov 2020 – 2024.

V prvej polovici tohto kalendárneho roka prijali európske normotvorné orgány dve nové spotrebiteľské smernice – jedna z nich sa týka zmlúv o poskytovaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb a druhá zmlúv o predaji tovaru. Na transpozíciu smerníc majú členské štáty Európskej únie dva roky. Príspevok pojednáva o podstate a cieľoch oboch smerníc, ako aj o tom, aký dopad budú mať na doterajšiu slovenskú úpravu právnej ochrany spotrebiteľa.