V predkladanom príspevku sa autor sústreďuje na analýzu v odbornej literatúre v zásade málo spracovanej témy, ktorou je história prekladu a tlmočenia v trestnom konaní. Pri spracovávaní tejto témy volí širší pohľad a približuje v tomto kontexte aj súvisiace historické fakty. Venuje sa nielen jednotlivým trestným poriadkom, počnúc zák. čl. XXXIII/1986, ale aj ďalším právnym normám, počnúc zmienkou o dvorskom dekréte č. 109/1835 sb. z. o súdnych tlmočníkoch. Dochádza k záveru o bohatej právnej úprave tejto problematiky v jej historickom kontexte a o vyhovujúcej aktuálnej legislatíve.

Autor vo všeobecnosti poukazuje na problematiku zákonnosti procesu a priebehu dokazovania v štádiu pred začatím trestného stíhania. Sústreďuje pozornosť na potrebu rešpektovania zákonných podmienok vykonávania dôkazov, o ktoré sa bude opierať rozhodnutie o trestnom oznámení.

Príspevok poskytuje pohľad na suverenitu medzinárodného futbalu a vplyvu FIFA na vnútornú politiku štátov a zákonodarného procesu v týchto štátoch. Ďalej analyzuje dopad návrhu Zákona o športe na autonómiu SFZ a jeho orgánov, ako aj na a rešpektovanie medzinárodných futbalových predpisov.

Po obnovení suverenity Československej republiky v roku 1945 došlo k náprave chýb z minulosti vytvorením slovenských národných orgánov v oblasti zákonodarnej aj výkonnej moci na báze Košického vládneho programu, ale zakrátko k obmedzeniu ich kompetencií v prospech ústredných orgánov tzv. Pražskými dohodami. Tento tzv. asymetrický model existoval až do roku 1968, keď sa uskutočnilo federatívne usporiadanie, ktoré malo zabezpečiť rovnoprávne postavenie oboch národov tým, že mali byť vytvorené národné republiky s príslušnými orgánmi. Etapa federatívneho usporiadania sa však nevyhla chybám z obdobia po roku 1945, a to najmä obmedzovaním kompetencií národných republík v prospech centrálnych orgánov. V predmetnom článku autorka objasňuje historicko - právne aspekty procesu centralizácie Československa po roku 1969 a zároveň analyzuje právne postavenie Slovenska po prijatí ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii.

V predkladanom príspevku sa autor snaží tlmočiť, a predstaviť verejnosti možné zákonné cesty úpravy – nastavenia odvodového zaťaženia profesionálnych športovcov, ktorí by sa vzhľadom na obsah návrhu „nového zákona o športe“ mali stať zamestnancami. Uvedená problematika sa netýka iba športovcov tak, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Netajeným zámerom autora ako člena pracovnej skupiny tvoriacej návrh zákona o športe je poskytnúť diskusný stimul širokej športovej verejnosti, to za účelom „počúvania“ názorov, námietok či iných pripomienok k predloženým návrhom.

Autor sa v príspevku venuje problematike vzťahu medzi športovcom, športovým klubom a zväzom ako organizátorom športových súťaží. Zaoberá sa právom športového klubu na ocenenie súhlasu s prestupom športovca, zvlášť v reálne možnej situácii, ak sa športový klub do športovej súťaže neprihlásil. Autor sa venuje taktiež možným riešeniam aktuálneho stavu, ktorý je v mnohých ohľadoch neprijateľný.

Autor sa v príspevku venuje problematike zdravia športovcov, posudzovaním ich zdravotného stavu a preventívnymi lekárskymi prehliadkami. Zaoberá sa významom a obsahom preventívnych lekárskych prehliadok u športovcov, ktoré sa v dnešnej dobe prestali pravidelne vykonávať v mnohých športových odvetviach.

Prinášame Vám krátku časť dlhšieho rozhovoru medzi členmi pracovnej skupiny pripravujúcej návrh zákona o športe, a p. Róbertom Kotianom.

"Zmena bez zmeny nepríde, inovatívne myslenie nemá základ v dogmách a záujme na zachovaní aktuálneho, hoc zlého stavu." Týmto citátom začíname úvahu, nie príspevok, odôvodňujúci svojím obsahom pozitíva zriadenia Stáleho súdu pre šport návrhom zákona o športe. Nakoľko zaznievajú aj negativistické hlasy, mnohokrát však bez vecnej argumentácie a pochopenia podstaty odklonu športových sporov do civilného súdnictva, reagovať sme museli a chceli, nedalo nám to (v tom teple) spávať. Na zriadenie Stáleho súdu pre šport sa pozrieme optikou právnej a mimoprávnej úpravy športu, optikou subjektov v ňom, a nakoniec optikou vizionárskou. "Budeme úspešní alebo prehráme?"spýtal sa víťaz pred súbojom. "Neviem, ale skúsiť to musíme" - zaznela odpoveď.   

V zmysle Usmernenia EÚ o fyzickej aktivite - Odporúčané politické opatrenia na podporu fyzickej aktivity posilňujúcej zdravie (ďalej len „Usmernenie“) možno zhrnúť nasledovné:

Je dôležité, aby členské štáty EÚ vypracovali národné plány na podporu fyzickej aktivity s cieľom pomôcť upraviť nezdravé životné návyky a podporiť informovanosť o prínosoch fyzickej aktivity pre zdravie. V týchto plánoch by sa zohľadnilo prostredie, zvyky a kultúrne charakteristiky každej krajiny.