Článok poskytuje stručný úvod do niektorých otázok trestnoprávnej zodpovednosti za tzv. environmentálne delikty. Autorka príslušnú tému skúma však v obmedzenom rozsahu aj v kontexte správneho práva, ale napr. aj v rovine občianskeho práva. V článku autorka skúma aj predpoklady vzniku trestnej zodpovednosti na príslušnom úseku a osobitne sa tejto téme venuje v rovine zásady ultima ratio.

Príspevok sa zaoberá voľným pohybom pracovníkov, ako základným pilierom jednotného trhu, a priamou diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti vo sfére športu. Autor analyzuje súdne rozhodnutia a interpretuje ich závery, ktoré majú význam aj na širšom trhu práce mimo sveta športu, pretože Súdny dvor Európskej únie považuje profesionálny šport za riadnu hospodársku činnosť.

„Dobrovolnictví není oběť, ale přirozený projev občanské (lidské) zralosti. Přináší konkrétní pomoc tomu, kdo ji potřebuje, ale zároveň poskytuje dobrovolníkovi pocit jeho smysluplnosti, je zdrojem jeho nových zkušeností a dovedností a obohacením jeho života“.

Olga Sozanská, Jiří Tošner, Jaroslav Slaný

Autor sa v príspevku zaoberá vedecky otázkami či vôbec a za akých okolností je možné uvažovať o športe a športovaní ako o obsahu verejného záujmu, či môže byť verejný záujem naplnený ľubovoľným obsahom a či sa dosiahne verejný záujem prijatím nového zákona o športe. Otázku, či je šport obsahom verejného záujmu je potrebné skúmať z pohľadu konkrétneho ľudského práva, ktoré pri verejných záujmoch súvisiacich so športom a športovaním sú v hre.

Príspevok približuje predstavu autorov o možnej budúcej zákonnej úprave riešenia sporov v športe. Odlišuje pritom riešenie sporov mimo hry od rozhodovania športovými rozhodcami o porušení pravidiel počas hry, ako aj od vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti v disciplinárnom konaní. Riešenie sporov mimo hry by malo byť ponovom charakterizované prevratnou novinkou – zriadením Stáleho súdu pre šport ako súdneho orgánu sui generis. Príspevok sa zamýšľa nad právnou úpravou postavenia tohto súdu, jeho sudcov, a nad zárukami nezávislosti a spravodlivého procesu.

V predkladanom príspevku sa autor snaží tlmočiť, a predstaviť verejnosti možné zákonné cesty úpravy - nastavenia odvodového zaťaženia profesionálnych športovcov, ktorí by sa vzhľadom na obsah návrhu "nového zákona o športe" mali stať zamestnancami. Uvedená problematika sa netýka iba športovcov tak, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Netajeným zámerom autora ako člena pracovnej skupiny tvoriacej návrh zákona o športe je poskytnúť diskusný stimul širokej športovej verejnosti, to za účelom "počúvania" názorov, námietok či iných pripomienok k predloženým návrhom. 

Dobrovoľníctvo sa robí so srdcom a je prejavom práce jednotlivca v prospech verejnosti. Uplatnenie dobrovoľníctva ako fenoménu spolupatričnosti, nezištnosti, ochoty a vôle nachádzame v kontexte každej profesie a v každom časovom období. Dobrovoľníctvo je terminologicky popisované rôznymi klasifikáciami, ktoré korešpondujú jednotným východiskom. Tým východiskom je konať dobro, vstupovať do činnosti nezištne a bez očakávania.

TERMÍN a MIESTO konania DIŠPÚT:

1. 22. apríla 2015 - DOUBLETREE BY HILTON HOTEL BRATISLAVA, Trnavská cesta 27/A, Bratislava (prihlásenie na podujatie)
2. 29. apríla 2015 - SPOLOČENSKÝ PAVILÓN, Tr. SNP 61, Košice (prihlásenie na podujatie)
3. 6. mája 2015 - HOTEL LUNA, Nám. Matice slovenskej 2, Žiar nad Hronom (prihlásenie na podujatie)

Športová obec čaká na príležitosť uskutočniť reformu športu už dlhé roky, bude však potrebné neísť bezhlavo za parciálnymi záujmami športu, skupiny, či jednotlivca ale s rozvahou urobiť pragmatické rozhodnutia a kompromisy, ... na báze odbornosti, slušnosti a primeranosti.
Ak športová obec dokáže hrať fair play, vytvoriť prajné prostredie a využiť synergický efekt, môže dosiahnuť zmeny, ktoré ďaleko presiahnu oblasť slovenského športu.

“Fair play nielen na ihrisku - pravidlá nielen na papieri”