Vlastné počiatky európskeho záujmu o šport sú spojené s právne nezáväznými dokumentmi: Adoninovou správou komisie pre Európu občanov z roku 1985, ktorá prvá upozornila na význam športu v EÚ, a ďalšími dvoma správami – Larivovou (1994) a Packovej (1997). Z nich prvá trvala prísne na dodržiavaní práva aj v oblasti športu. Druhá správa už bola formulovaná inak, a dokonca volala po uznaní špecifického charakteru športu a autonómie športového hnutia.

V zmluve z Amsterdamu (1997) sa pritom šport už dostal do príloh, resp. nezáväzných záverečných protokolov: Deklarácia č. 29 výslovne uznala sociálnu hodnotu športu. V roku 1997 (13. júna) zároveň Európsky parlament prijal rezolúciu o úlohe EÚ v oblasti športu.

Charta základných práv  Európskej únie  je v histórii ochrany práv a slobôd vôbec prvým dokumentom, ktorý deklaruje celý komplex práv a slobôd občanov Európskej únie a zároveň stavia do centra pozornosti jednotlivca a ochranu jeho práv.  

Jej základným cieľom je snaha členských štátov zdieľať spoločnú mierovú budúcnosť založenú na spoločných princípoch a hodnotách a zároveň deklarácia princípov demokracie a zákonnosti. 

Materiál približuje zložitý proces prijatia Charty základných práv a slobôd a poukazuje na jej nesmierny význam v procese ochrany práv a slobôd občanov Európskej únie.

Prinášame Vám text Charty základných práv EÚ publikovaný 30.03.2010 v Úradnom vestníku Európskej únie pod číslom C 83 redakčne spracovaný na stránke UčPS.

Text vyhlásení členských štátov Európskej únie pripojených k Záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu podpísanú 13.12.2007.