Minister spravodlivosti Tomáš Borec vyjadruje poľutovanie nad tým, že Slovenská republika prehrala v spore pred Európskym súdom pre ľudské práva v prípade Harabin v. Slovenská republika.

Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") však plne rešpektuje a v rámci výkonu predmetného rozsudku bude vyžadovať, aby závery ESĽP ústavný súd zohľadnil pri svojej ďalšej rozhodovacej činnosti.

Dňa 25. septembra 2012 vyhlásil Európsky súd pre ľudské práva jeden rozsudok v prospech Slovenskej republiky a dva rozsudky v neprospech Slovenskej republiky.

​Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyhlásil 10. júla 2012 rozsudok v prospech Slovenskej republiky v prípade Varga proti Slovenskej republike.

V prípade Mikolajová proti Slovenskej republike posudzoval Európsky súd pre ľudské práva  porušenie:
- článku 6 odsek 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - práva na prezumpciu neviny a
- článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - práva na rešpektovanie súkromného života a ochranu cti, 
ktoré mali byť spôsobené uznesením o odložení trestného stíhania vydaným políciou.

V prípade Salduz vs. Turecko Európsky súd pre ľudské práva posudzoval  porušenie:

• článku 6, odsek 1  Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd  v súvislosti s namietanou nemožnosťou sťažovateľa oboznámiť sa s vyjadrením, ktoré predložil Principal Public Prosecutor (rozumej prokurátor zastupujúci štát na odvolacom súde) na odvolací súd a s namietanou nemožnosťou sťažovateľa poskytnúť vlastné stanovisko k predmetnému vyjadreniu
• článku 6, odsek 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s nedostatkom spočívajúcim v nezabezpečení právnej pomoci pre sťažovateľa počas policajného zatknutia

Autor článku sa v úvode zaoberá definíciou priestupku, uvádza možné aplikačné problémy pri odhaľovaní priestupkov v cestnej premávke za pomoci stacionárneho radaru, reaguje na úvahu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) de lege ferenda zaviesť objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla za spáchaný priestupok a konštruktívne ponúka iné legislatívne riešenie, ktoré by mohlo byť využité na dosiahnutie legitímneho cieľa.. Autor tiež kriticky poukazuje na zmeny, ktoré priniesla nepriama novela zákona o priestupkoch v roku 2009 v súvislosti s inštitútom osoby blízkej. V závere článku sa autor venuje aj disparite vo výške pokút za dopravné a iné priestupky udeľované podľa tzv. sadzobníka pokút.

Text Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd redakčne spracovaný na portáli UčPS.