Predmetom príspevku je analýza problematiky organizovania verejných športových podujatí, ktorej súčasťou je aj veľmi aktuálna téma diváckeho násilia, z pohľadu prokuratúry Slovenskej republiky, považujeme za potrebné poukázať na ústavné poslanie a pôsobnosť prokuratúry vykonávanú prokurátormi, ktoré vytvárajú ústavný a zákonný rámec pre aktívnu participáciu prokuratúry a prokurátorov na riešení predmetnej problematiky.

Odborná konferencia „Šport a právo – Fair play nielen na ihrisku“, ktorá sa konala v dňoch 3.- 4. októbra v Poprade bola konferenciou zameranou na otázky športového práva s vlastnosťou ojedinelá, no v žiadnom prípade nie náhodná – bola pokračovaním zreteľnej vízie. Bola pokračovaním vízie členov Učenej právnickej spoločnosti, ktorí ju v spolupráci so Slovenským futbalovým zväzom a ďalšími partnermi zorganizovali už po druhýkrát. Konferencia Šport a právo má ambíciu stať sa tradíciou, hoc mnohí z účastníkov jej druhého ročníka zhodnotili jej status tradičná už počas jej konania.

Špička dopingového ľadovca sa z času na čas vynorí z vlnobitia kulís a zákulisia športov a jej hrot má vždy iné meno. Raz sú to stimulačné látky na podporu mozgovej činnosti, inokedy anaboliká alebo rastový hormón, v poslednom čase je to erytropoetín. Látky, ktoré pomáhajú umelo, neprirodzene pre ľudský organizmus, zvyšovať psychickú i fyzickú výkonnosť, spôsobujú nezvratné poškodenie srdcovo – cievneho aparátu a celkového zdravia, náhlu smrť. Napriek tomu sú stále medzi športovcami – profesionálmi, ktorí so vstupom enormného objemu peňazí do súťaží pociťujú neuveriteľnú motiváciu, konzumenti „tichej plazivej smrti“. Ale aj športujúci amatéri, túžiaci po tom, aby „dobre vyzerali“ a podobali sa vysneným svalnatým idolom, neváhajú hltať bez rozmyslu najrozličnejšie pilulky, ktoré im majú pomôcť dosiahnuť vytúžený vzhľad v čo najkratšom čase. Najstrašnejšie na tom je to, že vek chlapcov a dievčat snažiacich sa umelo pôsobiť na svoj organizmus je čoraz nižší a nižší. Situácia pripomína drogový trh…

V dňoch 23. - 24. apríla 2013 sa za účasti talianskeho, českých a slovenských lektorov uskutočnila v rezorte Svatá Kateřina na Vysočine v Českej republike "Československá športovo-právna konferencia“.  

Autor v príspevku analyzuje trestný čin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 v znení novely – zákona č. 313/2011 Z.z., pričom polemizuje nad potrebou prijatia takejto zmeny najmä s poukazom na legislatívne nedostatky vyskytujúce sa pri aplikácii daného ustanovenia. Poukazuje najmä na súčasnú neprehľadnosť právnej úpravy, keďže vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu je aj naďalej priestupkom, ale už aj trestným činom. Autor v článku zároveň vyjadruje svoj názor s rozpornosťou ust. § 289 ods. 2 Trestného zákona so základnými zásadami trestného konania, najmä na rozpor s prezumpciou neviny a právom osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie na obhajobu. V závere sa autor napokon zamýšľa nad sankciami, ktoré za nastolené protiprávne konanie dotknutej osobe hrozia.

V nasledujúcich riadkoch sa autor v krátkosti pokúsi prezentovať svoj vlastný subjektívny názor na problematiku možnosti trestnoprávneho stíhania a potrestania hokejových hráčov pri častokrát likvidačných zákrokoch či bitkách na zápasoch ľadového hokeja, ktorých sme aj na Slovensku mnohokrát svedkami. Predkladaný stručný článok sa nesie v znamení snahy o odpovedanie na otázku, či je možné trestné stíhať hokejistu, ktorý pri fyzickom ataku - napadnutí (alebo v bitke) ublíži na zdraví inému športovcovi. Paradoxne, reč nebude o zákrokoch počas hry, teda o (autorom chcených) športových trestných činoch, ale o zákrokoch, útokoch a fyzických napadnutiach v čase prerušenia hry, teda (a čo je dôležité) - nie pri výkone športu.