Príspevok o systematike organizácie športových odvetví má za cieľ poskytnúť stručný prehľad toho, ako sú tieto odvetvia inštitucionálne, kvalitatívne, funkcionálne a administratívne zložené, na základe akej vzťahovej štruktúry fungujú a aké sú konzekvencie tejto skladby subjektov súkromného práva. Zameriame sa jednak na národnú úroveň ako nevyhnutné minimum akejkoľvek organizačnej štruktúry športového odvetvia, a nadviažeme aj na prípadné vzťahy presahujúce hranice štátu, či dokonca presahujúce hranice rôznych svetových kontinentov. Netreba zabúdať na skutočnosť, že celá táto množina vzťahov nadradenosti a podriadenosti sa deje na súkromnoprávnom základe.

Vlastné počiatky európskeho záujmu o šport sú spojené s právne nezáväznými dokumentmi: Adoninovou správou komisie pre Európu občanov z roku 1985, ktorá prvá upozornila na význam športu v EÚ, a ďalšími dvoma správami – Larivovou (1994) a Packovej (1997). Z nich prvá trvala prísne na dodržiavaní práva aj v oblasti športu. Druhá správa už bola formulovaná inak, a dokonca volala po uznaní špecifického charakteru športu a autonómie športového hnutia.

V zmluve z Amsterdamu (1997) sa pritom šport už dostal do príloh, resp. nezáväzných záverečných protokolov: Deklarácia č. 29 výslovne uznala sociálnu hodnotu športu. V roku 1997 (13. júna) zároveň Európsky parlament prijal rezolúciu o úlohe EÚ v oblasti športu.

Porušuje nariadenie poskytovateľovi internetových služieb inštalovať systém pre filtrovanie a blokovanie elektronických komunikácií za účelom ochrany práv duševného vlastníctva základné práva?

"Podľa generálneho advokáta Cruz Villalón, opatrenie nariaďujúce poskytovateľovi internetových služieb inštalovať systém pre filtrovanie a blokovanie elektronických komunikácií za účelom ochrany práv duševného vlastníctva v zásade porušuje základné práva."

Súdny dvor EÚ nesúhlasí s vytvorením paneurópskeho súdu pre patenty, čo komplikuje praktické zavedenie posilnenej spolupráce členských štátov v oblasti európskeho patentu.
Rozhodnutie Súdneho dvora však neprekvapilo, lebo k podobnému záveru prišla aj generálna advokátka súdu ešte v lete, no i napriek tomu môže výrazne skomplikovať situáciu. 
Sudcovia rozhodli o tom, že vytvorenie nového patentového súdu EÚ, ktorý by rozhodoval napríklad o platnosti či neplatnosti patentu, alebo v sporoch o patentovú ochranu, nie je v súlade s európskym právom.
Podľa rozsudku by takýto súd viedol k narušeniu základného rozloženia síl a právomocí medzi úniovými inštitúciami.

Zdroj: www.euractiv.sk