ESĽP: Rozhodnutie v prípade Fehér proti Slovenskej republike a Dolník proti Slovenskej republike NEPREČÍTANÉ 

Sťažovateľ, pán István Fehér a sťažovateľka, pani Erzsébet Dolník (ďalej len „sťažovatelia“) sa sťažovali, že boli pozbavení slovenského občianstva v rozpore s článkom 5 ods. 2 ústavy a v dôsledku toho boli vylúčení zo zoznamu voličov a nemohli sa zúčastniť parlamentných volieb v marci 2012. Prvý sťažovateľ sa tiež sťažoval, že mu Mestský úrad Komárno odmietol osvedčiť jeho trvalý pobyt v meste. V tomto kontexte sťažovatelia namietali porušenie článku 13 a 14 Dohovoru, článku 1 Protokolu č. 1 a článku 1 Protokolu č. 12.

Sťažovatelia v roku 2011 informovali v súlade s ustanovením § 9 ods. 19 z. č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o štátnom občianstve“) Obvodný úrad Nitra o tom, že získali maďarské štátne občianstvo. Obvodnému úradu spolu s touto informáciou oznámili, že si želajú aj naďalej zostať občanmi Slovenskej republike a chcú na Slovensku žiť a pracovať. V súlade s § 9 ods. 16 zákona o štátnom občianstve sťažovatelia však ex lege stratili slovenské štátne občianstvo. Obaja sa obvodnému úradu sťažovali, že im nebolo formálne oznámené, že stratili slovenské občianstvo, na čo im obvodný úrad oznámil, že vzhľadom k tomu, že stratili občianstvo ex lege, zo zákona mu nevyplýva povinnosť vydávať o tejto skutočnosti osvedčenie. Obaja sťažovatelia boli tiež požiadaní, aby vrátili svoje občianske preukazy ako aj pasy, pretože stratou slovenského občianstva sa stali neplatnými. Vzhľadom k tomu, že obom sťažovateľom neboli spolu s ostatnými voličmi oznámené pripravované parlamentné voľby, obrátili sa s touto otázkou na mestské úrady, ktoré im oznámili, že stratou slovenského občianstva boli vylúčení zo zoznamu voličov.

Keďže podstata sťažností spočívala v tom, že obaja sťažovatelia aj napriek ich želaniu ponechať si slovenské občianstvo, ho po získaní maďarského občianstva stratili, Súd sa vo svojom rozhodnutí zaoberal najprv touto skutočnosťou. V tejto súvislosti Súd vo svojom rozhodnutí pripomenul, že ani Dohovor, ani jeho protokoly nezaručujú právo na štátnu príslušnosť, tak ako tomu je vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, avšak nevylúčil, že za istých okolností svojvoľné odmietnutie štátneho občianstva môže viesť k porušeniu článku 8 Dohovoru. Avšak vzhľadom k tomu, že Dohovor negarantuje právo na štátnu príslušnosť, otázku, či osobe bola štátna príslušnosť odopretá svojvoľne spôsobom prípustným nastoliť otázku podľa Dohovoru, je potrebné stanoviť s ohľadom na podmienky vnútroštátneho práva. Súd ďalej uviedol, že sťažovatelia sa vo svojich sťažnostiach neodvolali na svoje práva podľa článku 8 Dohovoru. V každom prípade však poznamenal, že požiadali o maďarské občianstvo na základe vlastnej vôle, v čase kedy boli v platnosti relevantné ustanovenia zákona o štátnom občianstve, a že tak urobili s vedomím si následkov svojho rozhodnutia podľa slovenského práva. Preto im s ohľadom na aplikovateľné zákonné ustanovenia nebolo odmietnuté slovenské občianstvo svojvoľne. Za daných okolností a na základe dokumentov, ktoré mal k dispozícii, Súd nevidel dôvod na preskúmavanie sťažností z vlastnej iniciatívy podľa článku 8 Dohovoru, a preto sťažnosti týkajúce sa straty slovenského štátneho občianstva vyhlásil v zmysle článku 35 ods. 3 písm. a) Dohovoru za neprijateľné ratione materiae s ustanoveniami Dohovoru a odmietol ich v súlade s článkom 35 ods. 4. Čo sa týka namietaného článku 1 Protokolu č. 1 samostatne a v spojení s článkom 14 Dohovoru, Súd poznamenal, že vzhľadom k tomu, že sťažovatelia nekonkretizovali skutočnosti, ktoré podľa nich vyústili do porušenia tohto práva, vyhlásil v tomto smere sťažnosti za zjavne nepodložené a odmietol ich. Rovnako vyhlásil za zjavne nepodložené sťažnosti týkajúce sa zabránenia v účasti na parlamentných voľbách, nakoľko sťažovatelia stratili slovenské občianstvo ex lege v dôsledku svojho rozhodnutia získať maďarské občianstvo, a preto im z článku 3 Protokolu č. 1 nevyplýva žiadne právo zúčastniť sa volieb do zákonodarného orgánu štátu, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi. Za zjavne nepodložné vyhlásil sťažnosti podľa článku 13 Dohovoru a aj v tejto časti sťažnosť odmietol. Vzhľadom k tomu, že Slovenská republika zatiaľ ešte neratifikovala Protokol č. 12 k Dohovoru, sťažnosť v tejto časti bola podľa Súdu neprijateľná ratione materiae s ustanoveniami Dohovoru.

---

Zdroj: justice.gov.sk