Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

OD POMOCI K SLUŽBE A SPÄŤ?!: VYVRÁTENIE MÝTOV O ZNALCOCH FAKTAMI ZNAMENÁ VÍZIU BUDÚCNOSTI POCHÁDZAJÚCU Z EVIDENCE - BASED POLICY NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    02.03.2015 Ladislav Križan (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    FROM AID TO SERVICE AND BACK?!: DESTROYING THE MYTHS ABOUT JUDICIAL EXPERTS
    WITH FACTS MEANS VISION OF THE FUTURE COMING FROM EVIDENCE – BASED POLICY

    MGR., MGR. LADISLAV KRIŽAN, PHD.[1]
    EXTERNÝ PEDAGÓG PRE OBLASŤ PRÁVA V ŠPORTE, TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE – PRÁVNICKÁ FAKULTA,
    ČLEN RADY UČENEJ PRÁVNICKEJ SPOLOČNOSTI,
    E-MAIL: LADISLAV.KRIZAN@GMAIL.COM


    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
    znalec, verejný záujem, verejný statok, súd

    KEY WORDS:
    expert witness (professional witness or judicial expert), public interest, public good, court

    ABSTRAKT:
    Autor sa pokúša priblížiť súčasný stav výkonu znaleckej činnosti nielen z pohľadu faktov, aktuálne predstavených legislatívnych iniciatív a uskutočnených zmien, ale i odporúčaní pre budúcnosť.

    ABSTRACT/SUMMARY:
    The author attempts to outline the current state of performance done by expert witnesses not only in the view of the facts, the present legislative initiatives and changes which have been recently presented or already approved but the author presents some recommendations for future as well.


    Motto:
    „Nič neohrozuje mýty viac ako fakty.“

     „VEK“ SLOVENSKEJ REPUBLIKY V EÚ – PRÍBEH DESIATICH ROKOV SKÚSENOSTÍ NIELEN S NOVÝM ZÁKONOM O ZNALCOCH

    Slovenská republika je od 1.5.2004 už viac ako 10 rokov členom EÚ a nemalé zmeny v EÚ i SR sa nevyhnutne museli dotknúť i znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti (ďalej len „ZTPČ“). Najneskôr od 1.9.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZZTP“), prišlo i k zásadnej zmene právnej úpravy ZTPČ.

    Dovtedajšia prax (pred 1.9.2004), kedy znalcov vymenúval pre jednotlivé odbory minister spravodlivosti alebo predseda krajského súdu v rozsahu, v ktorom ho minister spravodlivosti na to poveril, sa od účinnosti ZZTP zmenila. Prišlo k presunu a centralizácii výkonu správy a kontroly ZTPČ na MS SR. Zoznamy znalcov, ktoré viedli krajské súdy, v obvode ktorých mal znalec trvalé bydlisko, boli zrušené bez náhrady, pričom zoznam znalcov začalo viesť výlučne MS SR. Každému znalcovi bola okrem iného známa aj povinnosť preukázať splnenie povinnosti úspešne vykonať odbornú skúšku v zmysle § 34 ods. 3 písm., b) a nasledujúcich ustanovení ZTPČ. Organizácia odborných skúšok pre tisíce znalcov v desiatkach odborov bola extrémne náročná pre všetkých dotknutých. Rovnako situáciu menili i zásadné zmeny v trestnom konaní pod vplyvom nových trestných kódexov z roku 2005, ktoré sa dotkli i znalcov. Stovky až tisíce správnych konaní v prípade neúčasti/neúspechu znalca na odbornej skúške končiace rozhodnutiami MS SR o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, od septembra 2007 boli následne predmetom rozkladov, ktoré mali odkladný účinok. Časť bola dokonca predmetom znalcami iniciovaných súdnych sporov o zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu.

    V roku 2008 sa k tomu všetkému pridala aj celosvetová finančná kríza.

    Tá znamenala strmý pád dovtedajšieho dvojciferného rastu HDP SR a skoky v deficite rozpočtu verejnej správy z – 2,1% v roku 2008 až na – 8,0% v 2009, resp. – 7,7% v 2010.

    Táto doba znamenala okrem poklesu celkového počtu znalcov paradoxne zároveň i nárast celkových výdavkov na znalečné nielen zo strany MS SR – t. j. de facto súdov, ale i zo strany MV SR ako najväčšieho zadávateľa úkonov znaleckej činnosti zo subjektov napojených na rozpočet verejnej správy. Dôvodom toho sú mnohé správne konania vedené pracovníkmi MV SR, no najmä však celá predsúdna fáza trestného konania, v rámci ktorej znalca priberá spravidla vždy policajt alebo vyšetrovateľ, zriedkavo prokurátor

    MV SR, ktoré uhradilo v roku 2006 za znalečné 7 923 649 eur, uhradilo už v roku 2009 takmer dvakrát viac – až 14 921 882 eur a v roku 2010 sumu 12 249 418 eur. Pozitívne zmeny vo veľmi negatívnej platobnej disciplíne súdov za znalečné/tlmočné v tomto období priniesol na rozdiel od roku 2009, kedy to bolo cca 668 234 eur, rok 2010, kedy z rozpočtu verejnej správy MS SR poskytlo súdom a tie uhradili na znalečné 3 206 919 eur, t. j. cca šesťnásobne viac. Je dnes i pre komplexnosť s touto problematikou súvisiacich vzťahov najmä rečníckou otázkou, či a ako sa táto skutočnosť, ktorá zahŕňala najmä u súdov i úhradu rokmi nahromadených dlhov, premietla i do výsledkov objasňovania verejnoprávnych deliktov z pohľadu kvality ich preukazovania/dokazovania vďaka zvýšeným nákladom na ZTPČ.

    Všetko toto sa dialo za situácie, ktorá vyústila v decembri 2009 do rozhodnutia Rady EÚ v súlade s čl. 126 (6) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá SR spolu s ďalšími 17 členskými krajinami EÚ zaradila medzi štáty nachádzajúce sa v procedúre nadmerného deficitu pre nadmerný deficit ich verejnej správy. Základným predpokladom pre vyradenie SR z procedúry nadmerného deficitu bolo znížiť deficit verejnej správy do roku 2013 pod 3 % HDP, a to udržateľným spôsobom.

    Tlak na znižovanie deficitu a dlhu rozpočtu verejnej správy sa zvyšoval. Ak bolo zároveň popri tejto skutočnosti kedysi nepredstaviteľné, že by v „západnej“ spoločnosti skrachoval mesto či štát, príklad Detroitu či Grécka, nám za posledné roky ukázali opak. Po rokoch života komunít a spoločností na dlh bola zmena nutná i u nás, čoho dôkazom bolo prijatie ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti (tzv. ústavný zákon o dlhovej brzde) 146 poslancami NR SR naprieč celým politickým spektrom.

    Voľby v roku 2010 i predčasné voľby v roku 2012 spôsobili opakované zmeny v SR vrátane zmien týkajúcich sa MS SR, ktoré podľa § 13 ods. 5 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „kompetenčný zákon“) zabezpečuje ZTPČ. Zabezpečovať ZTPČ nie je synonymom slovného spojenia riadiť ZTPČ. Rozhodovacie právomoci, ktorých obsahom je to, či je vhodné / potrebné / nevyhnutné pribrať znalca do konania vedeného súdom alebo iným orgánom verejnej moci vrátane následného autoritatívneho rozhodnutia o celkovej výške znalcovi priznaného znalečného, vrátane prípadného krátenia ním žiadaného znalečného a termínu úhrady, je totiž autonómne rozhodnutie súdov alebo iných orgánov verejnej moci. V rámci týchto orgánov toto rozhodnutie ovplyvňuje najmä cca 1100 vyšetrovateľov, cca 1400 aktívnych sudcov ale i cca 1000 vyšších súdnych úradníkov z cca 70 súdov, ktoré sú samostatnými právnickými osobami, ktoré sú ako rozpočtové organizácie napojené na rozpočtovú kapitolu MS SR. MS SR síce vedie zoznam znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, no znalci sa slobodne rozhodujú či v ňom zotrvajú, načo má jeden z kľúčových vplyvov správanie sa zadávateľov, ktorými sú i súdy a iné orgány verejnej moci, vrátane ich platobnej disciplíny pri uhrádzaní nákladov za ZTPČ. Vzhľadom na tieto fakty, v roku 2012 prvýkrát v histórii MS SR vznikol odbor znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ako súčasť sekcie civilného práva MS SR (ďalej len „OZTPČ MS SR“). OZTPČ MS SR je samostatný organizačný útvar MS SR výlučne pre oblasť znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti a vznikol na základe Organizačného poriadku č. 14/2012 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo 14. mája 2012 č. 20366/2012/30. Vznik a začiatky činnosti OZTPČ MS SR sprevádzali 3 skutočnosti znamenajúce vážne riziká nie pre rozvoj systému ZTPČ, ale vôbec pre dlhodobú udržateľnosť systému ZTPČ v bežnom chode.

    Prvou bola „blesková“ novela zákona o sociálnom poistení v lete 2012, ktorá priniesla záťaž v podobe platieb na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie časti znalcov už pri ročnom príjme zo znalečného v sume cca 5000 eur, ktorí ich dovtedy neplatili, čím sa tieto ich mesačné náklady vyšplhali vrátane zdravotných odvodov zrazu z cca 50 eur temer k 200 eur mesačne. Boli to práve tí znalci, ktorých spoločnosť v zozname znalcov z pohľadu verejného záujmu potrebuje a táto zmena mohla priniesť ich rozhodnutie dobrovoľne sa nechať vyčiarknuť zo zoznamu znalcov.

    Druhou bola dlhodobá komunikácia MS SR s Európskou komisiou od jesene roka 2012 o možnom prehodnocovaní transpozície smernice o službách na vnútornom trhu v rozsahu tlmočníckej a prekladateľskej činnosti v úradnom styku do vnútroštátnej právnej úpravy v SR.

    Treťou bola Správa verejnej ochrankyne práv o zbytočných prieťahoch v súdnom konaní v Slovenskej republike publikovaná v decembri 2012, v ktorej sa uvádza: „Verejná ochrankyňa práv má vedomosť a opakovane pri preskúmaní podnetov zisťuje, že zbytočné prieťahy v súdnych konaniach sú veľmi často z rôznych príčin spôsobované súdnymi znalcami. Tento problém je dlhodobý. Zodpovednosť zaň nesie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré vedie zoznam súdnych znalcov a má vykonávať dohľad nad ich činnosťou. Ukladanie pokút, či zmena znalca, krátenie priznaného znalečného a pravidelné výzvy na podanie posudku sú nástroje, ktorými disponujú sudcovia. Ukázalo sa, že nie sú dostatočne efektívne a zriedka vedú k skutočnej náprave. Pri nedostatku znalcov zapísaných do zoznamu znalcov tieto sudcovské oprávnenia nie sú účinné vôbec. Z týchto dôvodov takmer v každej veci, v ktorej je potrebné riešiť odbornú otázku prostredníctvom znaleckého posudku, a ich počet narastá, takmer so stopercentnou istotou dôjde k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov… Verejná ochrankyňa práv sa obráti na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so žiadosťou, aby so všetkou zodpovednosťou urýchlene riešilo problematiku súdnych znalcov.“

    Prijatím Inštrukcie 8/2013 MS SR z 13. mája 2013 č. 32727/2013/100, ktorou sa mení a dopĺňa Organizačný poriadok 1/2013 Ministerstva spravodlivosti SR z 13. februára 2013 č. 20000/2013/100 bol následne OZTPČ MS SR vyňatý zo štruktúry sekcie civilného práva a odvtedy spadá do priamej riadiacej pôsobnosti ministra spravodlivosti.

    Potom ako Vláda SR schválila Návrh legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného v júni 2013, bolo vytýčené, akým smerom by sa malo vyvíjať i postavenie znalca v civilnom konaní. Dosiahnuť však konsenzus na, v reálnom čase dosažiteľných, pozitívnych zmenách bude veľmi, veľmi náročné, ako sa ukázalo už v lete 2013 počas priebehu medzirezortného pripomienkového konania (ďalej len „MPK“) k návrhu zákona, ktorý predložilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej ako „MS SR“ alebo „správny orgán“), a ktorým sa mal meniť a dopĺňať zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mali meniť niektoré zákony (ďalej len „návrh novely ZZTP“).

    Dôvodom boli a sú úplne odlišné predstavy subjektov dotknutých návrhom novely ZZTP.

    MF SR zásadnou pripomienkou, ktorú sa ani na úrovni ministrov nepodarilo odstrániť, chcelo a chce dlhodobo nižšie celkové výdavky na ZTPČ hradené z rozpočtu verejnej správy, vrátane celkovo nižšieho počtu úkonov ZTPČ. MV SR chce úkony ZTPČ rýchlejšie a lacnejšie, lebo lehoty dané v trestnom poriadku súčasný stav často nespĺňa, čo spôsobuje v mnohých prípadoch znefunkčnenie celého trestného konania. Znalci zjednodušene v hromadnej pripomienke žiadali všeobecne zlepšiť ich status. Práve v takomto prípade, ak sú názory v diskusii zainteresovaných na veľkosť a úlohu štátu v tejto oblasti tak rozdielne, či dokonca diametrálne odlišné alebo vzájomne sa vylučujúce, sme presvedčení, že sa medzi sebou musia počúvať a zmysluplne vecne argumentovať aj o tom, na akých princípoch a zásadách túto oblasť regulovať a financovať, ako sa rozumne postaviť k používaniu verejných zdrojov a ušetriť, resp. odkiaľ a komu pri nutnej konsolidácii verejných financií zobrať, komu a ako prípadne časť ušetreného zo ZTPČ prerozdeliť a prečo je to dobré pre všetkých.

    Kvalite diskusie a premýšľania o týchto dosažiteľných zmenách, ktorej cieľom nie je poraziť ani uraziť, pomáhajú nie mýty, ale fakty a ich zasadenie do dobových reálií vrátane ich zmysluplnej interpretácie.

    FAKTY O ZNALECKEJ ČINNOSTI

    Znalecká mytológia vraví, že z roka na rok je situácia v ZTPČ horšia a horšia, čo spôsobuje ako ten najdôležitejší výsledok kontinuálny úbytok osôb zapísaných v zozname ich dobrovoľným a slobodným rozhodnutím požiadať MS SR o vyčiarknutie zo zoznamu.

    Je to ale naozaj tak, najmä ak verifikujeme / falzifikujeme toto tvrdenie faktami?!

    Hlavný a najdlhodobejší omyl najmä medzi znalcami, že zoznam vedený MS SR každý rok dobrovoľne opúšťa viac znalcov, tlmočníkov a prekladateľov ako je do neho namiesto nich dobrovoľne zapísaných. Faktom je, že po roku 2007, kedy začali stovky až tisíce správnych konaní v prípade neúčasti / neúspechu znalca na odbornej skúške, a ktoré končili niekoľko mesiacov/rokov neskôr právoplatným rozhodnutím MS SR, resp. súdu o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, je situácia stabilizovaná. Od vzniku OZTPČ MS SR v roku 2012 dokonca počet znalcov v temer všetkých odvetviach a odboroch vrátane odboru Ekonómia a manažment a Ekonomika a riadenie podnikov rastie, čo neznamená, že za osoby vyčiarknuté zo zoznamu sú do zoznamu zapisované osoby s identickým profilom vrátane skúseností a praxe v príslušnom odbore ZTPČ.

    Druhý omyl je, že každý rok dobrovoľne opúšťajú zoznam znalci najmä preto, že príjmy zo ZTPČ osôb zapísaných v zozname sú stále nižšie a nižšie. Toto tvrdenie vyvracia vývoj súčtu príjmov všetkých znalcov – fyzických osôb deklarovaných za príslušných zdaňovacích období z agregovaných riadkov nimi podaných daňových priznaní- DPFO typ B zo VI. Oddielu, tabuľky č. 1, riadok č. 7, ktoré sú uvedené v tabuľke nižšie vrátane vybraných makroekonomických ukazovateľov.

    Tento druh príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. c) tohto zákona v posledných dvoch komplexne dostupných rokoch (pre prípadné odložené daňové priznania) – v rokoch 2011 a 2012 – ukazuje, na rozdiel od úspor v temer všetkých ostatných sektoroch pri nevyhnutnej konsolidácii verejných financií, nárast. Zjednodušené vysvetlenie – reálne príjmy sú nižšie, lebo sa podobný objem delí medzi väčší počet osôb.

    Je správne podotknúť, že tieto údaje zahŕňajú i príjmy znalcov – fyzických osôb od zadávateľov nenapojených na rozpočet verejnej správy. Rovnako správne je však i podotknúť, že tieto sumy nezahŕňajú rozhodne nie zanedbateľné príjmy zo ZTPČ viac než 100 právnických osôb- znaleckých ústavov a znaleckých organizácii, ktoré by ich skutočne nemalou mierou zvýšili (podotýkame v tejto súvislosti, že zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť od 1.1.2004 a ZZTP od 1.9.2004).

    obr._krizan_page_001__2_

    Zdroje: Eurostat, Štatistický úrad SR, MS SR, MV SR, MF SR, FR SR, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

    Poznámka: Nárast u MV SR v rokoch 2012 až 2014 je spôsobený zlúčením rozpočtových organizácií v rámci kapitoly MV SR (I. etapa ESO), ktoré v rokoch 2009 až 2012 neboli súčasťou rozpočtovej organizácie MV SR. Pred rokom 2009 bolo účtovníctvo vedené v inom informačnom systéme a výdavky neboli analyticky členené na účte nákladov tak, aby bolo možné požadované informácie poskytnúť. Informácie je možné získať z výkazníctva zo Štátnej pokladnice len podľa položky EK 637004 a 637011.

    Tretím omylom je tvrdenie, že štát dlhodobo kriminalizuje znalcov trestnými stíhaniami, ktoré iniciujú účelovými podnetmi úkonmi ZTPČ najmä v trestnom konaní dotknuté osoby. Fakty trestného práva z oblasti ZTPČ – t. j. počty podozrivých, obvinených, obžalovaných a právoplatne odsúdených znalcov preukazujú opak. Generálna prokuratúra SR eviduje v období od 1.1.2006, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 300/2005 Z. z. nový Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“) po súčasnosť 114 vecí, v ktorých bolo podané trestné oznámenie pre § 347 TZ, t. j. trestný čin nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľskéko úkonu. Faktom ostáva, že vznesené obvinenie pre trestný čin nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľskéko úkonu podľa§ 347 TZ bolo celkovo 15 páchateľom, z ktorých boli 5 obžalovaní a iba jeden právoplatne odsúdený. Udialo sa tak v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava 1, v ktorej bol v roku 2011 právoplatne odsúdený znalec schválením dohody o vine a treste podľa § 334 Trestného poriadku (číslo spisu 02005811). Tvrdenie, že v SR je korupcia v oblasti ZTPČ bez trestu, posilnila i Transparency International Slovensko, keď v auguste 2014 predstavila svoju analýzu súdnych rozhodnutí vo veciach korupcie, teda § 328 – § 336a TZ, pričom v ňou skúmanej vzorke sa nenachádzal žiaden znalec, tlmočník alebo prekladateľ. To poskytuje opätovne zjednodušené vysvetlenie- alebo korupcia v oblasti ZTPČ neexistuje alebo sa netrestá.

    Štvrtým omylom je tvrdenie, že MS SR dlhodobo šikanuje znalcov správnymi konaniami, v ktorých znalcom udeľuje veľmi časté drakonické sankcie vrátane vyčiarknutia. Za posledné 2 roky MS SR vyčiarklo na základe správneho konania cca 50 osôb ročne a peňažné pokuty zaplatené znalcami boli v roku 2012 5440 eur a v 2013 6450 eur. Naopak, reálnym a najlepším príkladom doby, v ktorej existujú v rozpore s európskymi princípmi dobrej správy procesné práva znalcov bez ich vyvažujúcich povinností, je fakt, že od 1.9.2004 do 9.6.2014 mohla znaleckú činnosť vykonávať i fyzická osoba, ktorá sa povinnosti preukázať splnenie povinnosti úspešne vykonať odbornú skúšku v zmysle § 34 ods. 3 písm., b) a nasledujúcich ustanovení ZZTP šikanóznym výkonom svojich práv vo vzťahu nie k MS SR, ale k celej znaleckej obci skoro 10 rokov vyhýbala. Hoci bola na odbornú skúšku na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/175/107-51 zo dňa 1.4.2009 a na základe jej žiadostí, dvakrát riadne pozvaná, vždy sa krátko pred termínom konania oboch skúšok z účasti na nich zo zdravotných dôvodov ospravedlnila z dôvodov, ktorých vierohodnosť spochybnil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/20/12-58 zo dňa 16.1.2013 i Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku č.k. 3Sžo/42/2013 z 6.5.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.6.2014. Až tento rozsudok vec, v ktorej nikdy nebolo sporné, že osoba odbornú skúšku úspešne nikdy neabsolvovala, právoplatne ukončil potom, ako boli rozhodnutia MS SR o jej vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov po podaní rozkladu znalcom, ktorý mal odkladný účinok, predmetom znalcom iniciovaného súdneho sporu o zákonnosť rozhodnutia. Vec na jednotlivých súdoch súdnej sústavy priniesla žalobu znalca podanú na Krajský súd, v ktorej znalec súd žiadal okrem iného o odklad vykonateľnosti rozhodnutia o vyčiarknutí v čase podania žaloby už právoplatného a vykonaného rozhodnutia podľa § 250c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.- Občianskeho súdneho poriadku. Uznesením krajský súd, proti ktorému nebolo možné podať odvolanie, žalobe vyhovel a odložil vykonateľnosť už v čase vydania tohto uznesenia už právoplatného a vykonaného! rozhodnutia o vyčiarknutí až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, ktorá nasledovala cca 2,5 roka potom.

    Piatym omylom je tvrdenie znalci sú tí, ktorí spôsobujú ÚS SR judikované súdne prieťahy, pre ktoré musel štát napr. v roku 2013 zaplatiť sťažovateľom cca milión eur. Správa verejnej ochrankyne práv o zbytočných prieťahoch v súdnom konaní v Slovenskej republike publikovaná v decembri 2012 priniesla do verejnej diskusie tvrdenie o zodpovednosti znalcov za prieťahy v konaniach. O tom, akú majú znalci pri ich nepopierateľne rastúcej moci a vplyve na výsledok rozhodovacej činnosti súdov a iných orgánov verejnej moci stagnujúcu, ak nie klesajúcu reálnu voči nim vyvodzovanú a vyvodenú zodpovednosť (trestnoprávnu a administratívnoprávnu, ale i súkromnoprávnu vrátane zodpovednosti za škodu), je písané už i vyššie. Faktom je, že OZTPČ MS SR inicioval veľkú následnú finančnú kontrolu (ďalej len „NFK“) na všetkých súdoch SR za rok 2013. Bola zameraná na znalečné/tlmočné vyplatené súdmi v roku 2013. Zahŕňala cca 70 súdov, cca 2100 súdnych spisov vrátane osobitného prieskumu spisov, kde MS SR, teda štát, muselo zaplatiť v roku 2013 za prieťahy judikované ÚS SR sťažovateľom finančné zadosťučinenie. Zovšeobecnené výsledky následnej finančnej kontroly, ktorá zahŕňala zber najdôležitejších údajov od vzniku potreby vykonať znalecké dokazovanie (niekedy aj pred rokom 2010) až do vyplatenia znalečného v roku 2013 potvrdila, že v drvivej väčšine prípadov, ktoré mali za následok zaplatiť sťažovateľom za prieťahy judikované ÚS SR, znalci vôbec neboli ustanovení, resp. vykonali úkony ZTPČ zovšeobecnene povedané riadne a včas, teda tvrdenie verejnej ochrankyne práv z jej správy z roku 2012 sa v kontexte tejto časti rozhodovacej praxe ÚS SR nepotvrdilo. Toto tvrdenie zároveň neznamená, že v iných prípadoch, ktoré (ešte) neboli predmetom konania ÚS SR a/alebo zároveň predmetom NFK, to tak nemohlo byť. Práve naopak, často znalcami zdôrazňované mýty o krátení znalečného súdmi sa štatisticky zo strany NFK nepotvrdili. Naopak znalcom bolo temer automaticky súdmi priznávané znalečné v nimi požadovanej výške vrátane konkrétne tzv. odmien znalcov za „prípravu na pojednávanie štúdiom vlastného posudku“, čo je v rozpore napr. s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 9So/36/2012.

    KVALITE DISKUSIE O BUDÚCNOSTI ZNALECTVA POMÔŽU FAKTY, NIE OMYLY

    Kto to vlastne znalec[2] je, aký je dôvod existencie inštitútu znalca a jeho činnosti, aké je postavenie znalca v našej spoločnosti a ako by to mohla/mala právna úprava zmeniť, je dlhoročná diskusia. Je na prospech veci, že stále viac a viac ľudí, ktorých táto diskusia interesuje, uznáva najmä posledné 2 roky, že by nemala začínať a končiť iba okolo otázky či táto činnosť je alebo nie je podnikaním so všetkými súvisiacimi ekonomickými súvislosťami vrátane výšky tarifnej odmeny, najmä tzv. hodinovej odmeny znalca.

    Pred časom sme ponúkli náš osobný názor na tému z hľadiska hodnotového poňatia znalcov ako nie príslušníkov intelektuálnej prostitúcie, ale práve naopak - ako duchovných aristokratov liahnúcich sa na univerzitách.[3] Podľa nášho, osvojeného názoru: starnutie nie je otázkou veku, ale straty ideálov. Pre toto tvrdenie, príspevok z roku 2012 a i pre dlhoročné anonymné hrdinstvá mnohých znalcov, o ktorých často nikto nikdy nevie a spoločnosť ich temer nikdy nedocení, považujeme za dôležité ponúknuť do pokračovania tejto diskusie aktuálne fakty, nie mýty o „veku“, ktorý sme žili, žijeme a budeme žiť v najbližšom období v Slovenskej republike s cieľom zvýšiť kvalitu diskusie o budúcnosti znalcoch.

    Fakty, nie mýty, by mali byť najdôležitejšími argumentmi nielen pri tvorbe znaleckých posudkov, ale i verejnej politiky v ZTPČ. Všetkými stále spomínaná „veľkosť“ štátu a verejných financií či už z pohľadu objemu zdrojov resp. (ne)právnej regulácie v ZTPČ je dôsledkom napĺňania cieľov konkrétnej politickej filozofie. Predstava liberála, konzervatívca či sociálneho demokrata alebo komunistu o vzťahu štátu, spoločnosti a znalcov je rozdielna a v mnohom sa navzájom vylučuje. Ktorá predstava sa má pri tvorbe budúcnosti presadiť? Nepolitik nemá mandát na to, aby rozlúskol túto dilemu. V liberálnej demokracii sa o nej zvykne rozhodovať voľbami a u nás sa tak stalo naposledy v roku 2012. Legitimita presadzovať riešenia v ZTPČ, o ktorých sme každý jeden z nás presvedčení, že sú správne, je týmto faktom, pomerne zásadne limitovaná. Ústavný zákon o dlhovej brzde navyše znamená veľký tlak na robustnosť argumentov prečo a na aký účel zvyšovať celkové verejné výdavky na ZTPČ na úkor iných sektorov. V čl. 12 ods. 5 zákon ustanovuje pri situácii, ktorá už v SR nastala! 15.5.2014, viazanie výdavkov (konkrétne v sume cca 300 miliónov euro, z ktorých MS SR zaviazalo MF SR cca 3 000 000 euro i na výdavky na súdne konania, medzi ktoré patrí i znalečné a tlmočné) vrátane zákazu medziročného nominálneho rastu konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy na predchádzajúci rozpočtový rok, ktorý nesmie vláda NR SR prekročiť, čo neznamená, že ho NR SR! v rámci legislatívneho procesu v nej nemôže schváliť podľa prechodných ustanovení zákona účinných až do 31. decembra 2017. Na záver roka 2014 Eurostat definitívne potvrdil, že slovenský verejný dlh bol na konci roku 2013 pod hranicou 55 % HDP. Dôvodom je metodická zmena vo vykazovaní (prechod z ESA95 na ESA2010). Sankcie ústavného zákona spojené s prekročením tejto hranice (dlhová brzda) teda prestávajú platiť, no je otázkou na ako dlho.

    Cieľ diskusie je preto analyzovať viac variantné riešenia problémov ZTPČ, popísať ich výhody a riziká. Tí, ktorí rozhodnú, ktoré z nich vyberú, sú tí, ktorí majú mať od ľudu na takéto rozhodnutia dnes minimálne do roku 2016 mandát. Pretrvávajúci latentný konflikt medzi stále sa zmenšujúcou časťou znalcov i vplyvom šírenia horeuvedených faktov, ktoré nahrádzajú omyly, a štátom reprezentovaným OZTPČ MS SR veci nepomôže. Práve naopak- iba zabraňuje pomocou predsudkov snažiť sa posunúť veci spoločnou diskusiou vpred. OZTPČ MS SR je dnes jediným reálnym partnerom znalcov vo verejnej správe a na základe horeuvedených faktov i kľúčovým spojencom všetkých slušných znalcov.

    Cieľ tejto vzájomnej diskusie preto má byť iný. Nemá byť uraziť či poraziť jeden druhého.

    Cieľ má byť umožniť rozlíšiť, aká časť argumentácie kohokoľvek pri tvorbe systému právnej regulácie a financovania znaleckej činnosti je v skutočnosti obhajobou vlastných záujmov nás, našich pozícii a/alebo našich odborov/odvetví, a aká časť je naozaj o tom, čo považujeme v oblasti znaleckej činnosti za (ne)spravodlivé a férové pre spoločnosť, znalcov i pre odberateľov ich výstupov. Medzinárodná literatúra o verejnej politike v oblasti ZTPČ je u nás ťažko takmer nedostupná, slovenská spisba je v minimálnom rozsahu Ak ste preto tí, ktorých táto diskusia interesuje, mohli by ste sa pokúsiť túto medzeru vyplniť za pomoci čo najpresvedčivejších faktov a argumentov, nie pocitov a mýtov.

    Výsledok diskusie má byť totiž návrh na vykonanie zmien, ktoré umožnia, aby sme sa všetci spolu, nie iba my sami z našich súčasných pozícii, v našom odvetví/odbore resp. v znaleckej obci medzi sebou navzájom, ale všetci v našej krajine, mali prosto lepšie a znesiteľnejšie.

    Poznámky pod čiarou:
    1. Autor je od roku 2012 riaditeľom odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Zároveň je externým pedagógom na Katedre teórie práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a hrdým členom občianskeho združenia Učenej právnickej spoločnosti vrátane jeho členstva v Rade UčPS. Príspevok vyjadruje výlučne osobný názor autora a nezaväzuje MS SR ani žiadne iné právnické ani fyzické osoby, s ktorými autor spolupracuje v súčasnosti. ^
    2. Pod pojmom „znalec“ pre účely tejto práce rozumieme fyzické osoby a právnické osoby zapísané v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedeného MS SR. ^
    3. KRIŽAN, L.- KOVAČIKOVÁ, B.: Moc a nemoci znalcov: o boji duchovnej aristokracie proti intelektuálnej prostitúcií, v ktorom sa nedá vyhrať, no nesmie sa prestať. IN: ČOREJOVÁ, A.- SIEGLOVÁ, I.- ŽIDÓ, M. (Zost.): Vybrané problémy znaleckej teórie a praxe v ekonomických znaleckých odboroch. 6.medzinárodný vedecký seminár. Bratislava: Žilinská univerzita v Žiline v EDIS- vydavateľstve ŽUŽ. 1.vydanie. ISBN 978-80-554-0576-6., s. 53- 58. ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti