Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Association de médiation sociale NEPREČÍTANÉ 

Rozsudok Súdneho dvora - EUR LEX - 15. január 2014
Association de médiation sociale
Prípad C- 176/12

1. Článok 27 Charty základných práv Európskej únie, samostatne alebo v spojení s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve, sa má vykladať v tom zmysle, že ak je také vnútroštátne ustanovenie preberajúce túto smernicu, akým je článok L. 11113 francúzskeho Zákonníka práce, nezlučiteľné s právom Únie, nemožno sa tohto článku Charty dovolávať v spore medzi jednotlivcami s cieľom neuplatniť uvedené vnútroštátne ustanovenie.
2. Treba tiež uviesť, že článok 27 Charty nazvaný „Právo pracovníkov na informácie a konzultácie v rámci podniku“ stanovuje, že pracovníkom sa na rozličných úrovniach zaručuje právo na informácie a konzultácie v prípadoch a za podmienok ustanovených právom Únie, ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Zo znenia článku 27 Charty teda jasne vyplýva, že aby nadobudol tento článok úplný účinok, musí byť spresnený ustanoveniami práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Zákaz uvedený v článku 3 ods. 1 smernice 2002/14 a adresovaný členským štátom, že nesmú vylúčiť z výpočtu počtu zamestnancov určitú kategóriu osôb, ktorá pôvodne do tohto okruhu v rámci uvedeného výpočtu patrila, sa totiž nedá ako priamo uplatniteľné právne pravidlo vyvodiť ani zo znenia článku 27 Charty, ani z vysvetlení k danému článku.

Skutkový stav:
Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v p odstate pýta, či článok 27 Charty, samostatne alebo v spojení s ustanoveniami smernice 2002/14, sa má vykladať v tom zmysle, že ak vnútroštátne ustanovenie preberajúce túto smernicu, akým je článok L. 11113 Zákonníka práce, je nezlučiteľné s právom Únie, možno sa tohto článku Charty dovolávať v spore medzi jednotlivcami s cieľom neuplatniť uvedené vnútroštátne ustanovenie.
24. V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že Európsky súdny dvor už rozhodol, že keďže smernica 2002/14 definovala vo svojom článku 2 písm. d) okruh osôb, ktoré sa zohľadňujú pri tomto výpočte, členské štáty nemôžu vylúčiť z tohto výpočtu určitú kategóriu osôb, ktorá pôvodne do tohto okruhu patrila (pozri rozsudok-judikatúra z 18. januára 2007, Confédération générale du travail a i., C385/05, Zb. s. I611, bod 34).

AMS je združenie upravené zákonom z 1. júla 1901 o spoločenských zmluvách. Toto združenie svojou činnosťou prispieva k implementácii prostriedkov sociálnej mediácie a predchádzaniu kriminalite v obvode mesta Marseille (Francúzsko). Cieľom tohto združenia je takisto podporovať pracovnú reintegráciu nezamestnaných osôb alebo takých osôb, ktoré sa nachádzajú v mimoriadne zložitej sociálnej či pracovnej situácii. V tejto súvislosti AMS daným osobám ponúka odborné vzdelávanie v oblasti sociálnej mediácie založené na individuálnom pláne odborného rastu.

Union départementale CGT des Bouches du Rhône vymenovala 4. júna 2010 pána Laboubia za zástupcu odborovej sekcie vytvorenej v rámci AMS.

AMS toto vymenovanie spochybňuje. Tvrdí, že počet jeho zamestnancov je nižší než 11 a a fortiori nižší než 50, a že v dôsledku toho nemá podľa relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy povinnosť zaviesť opatrenia na zastupovanie zamestnancov, akým je voľba zástupcov zamestnancov.

Na stanovenie toho, či tieto prahové hodnoty 11 alebo 50 zamestnancov boli v rámci združenia dosiahnuté, treba podľa AMS v súlade s článkom L. 1111 3 Zákonníka práce vylúčiť z výpočtu počtu zamestnancov učňov a osoby, s ktorými bola uzavretá zmluva na podporu zamestnávania alebo zmluva o profesijno vzdelávacom dohľade, ako aj zamestnancov, s ktorými bola uzavretá zmluva na zvyšovanie odbornej kvalifikácie.

---

Autor: JUDr. Katarína Dudíková