FAIR PLAY AKO KOREKTOR KREATIVITY V ŠPORTE NEPREČÍTANÉ 

Hanka Mašková spájala v sebe muzikálnosť s darom fenomenálnej skokanky (v dnešnej ére by možno bola prvou ženou, ktorá by skončila štvoritý skok) a jej športový výkon kumuloval vo voľnej jazde. Pravidlá krasokorčuľovania, ktorým sa musela podriadiť však rovnakú hodnotu (v čase jej kariéry) pripisovali povinným cvikom, pri ktorých sa symbolicky hovorilo, že krasokorčuliari krútia paragrafy. Tie z duše Hanka Mašková nenávidela. Jej pravým opakom bola nemka Gaby Seyfertová, ktorá víťazila práve vďaka bezchybným paragrafom, ale v kreativite za Hankou Maškovou zaostávala. Frustrácia Hanky Maškovej z toho, že fair play vyžaduje, aby sa pravidlá rešpektovali vyvrcholila v symbolickom ukončení športovej (nie umeleckej v Holliday on Ice) kariéry na Majstrovstvách sveta v Colorado Springs. Po nevydarených štyroch povinných cvikoch svoje snehobiele korčule hodila do neďalekého jazera.

- pozitívnou povinnosťou štátu, ktorá mu vyplýva priamo z čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky,

- povinnosťou štátu trestne stíhať páchateľov trestných činov (známy je prípad slovenských hokejistov, ktorí ako doping používali marihuanu),

- uplatňovaním sankcie, ktorá má absolútny charakter (doživotný zákaz činnosti), kým trestné zákonodarstvo vychádza z princípu časovo obmedzeného trestu zákazu činnosti.

Svojim spôsobom negatívnym ovplyvňovaním športových súťaží v záujme porušenia princípu fair play je korupcia a kurzové hry.

Korupcia je najčastejšie spájaná s osobami, ktoré majú decízne oprávnenia. V prípade futbalu sú to vo vnímaní verejnosti futbaloví rozhodcovia.

Korupčné ovplyvňovanie futbalových rozhodcov má v prevažnej miere latentnú formu,^[12]avšak v prípade odhalenia môže dostať aj umelecký rozmer v podobe divadelnej hry.^[13]Vzhľadom na to, že v prípade korupcie, na rozdiel od dopingu, ide vždy o trestný čin^[14]je nevyhnutná korelácia medzi interným disciplinárnym konaním a štátom organizovaným trestným stíhaním.

V prípade prieniku disciplinárneho konania a trestného konania je potrebné rozlišovať fázu vyšetrovania a fázu rozhodovania. V rámci vyšetrovania korupčného skutku futbalového rozhodcu ide predovšetkým o otázku, či príslušný orgán športového zväzu má vykonávať samostatne vyšetrovacie úkony alebo má konanie prerušiť a počkať na výsledky vyšetrovania. V prípade Českej republiky je táto situácia od 1. 7. 2013 riešená ako možnosť v prospech prerušenia disciplinárneho konania.^[15]

V Slovenskej republike došlo v tom istom roku pod vplyvom silného mediálneho tlaku k obdobnej situácii. V tomto prípade išlo o druhý prípad „negatívneho“ porušovania princípu fair play, a to ovplyvňovaním výsledkov futbalových zápasov v záujme stávkových hier. Disciplinárna komisia SFZ potrestala viacerých futbalistov z konania vo veci korupčného správania a ovplyvňovania futbalových výsledkov a s tým súvisiacou činnosťou, správania znevažujúce meno slovenského futbalu a Slovenského futbalového zväzu, vymedzujúce sa z noriem športovca, porušovanie zásady fair play dlhoročnými trestami zákazu činnosti. Napríklad futbalistovi Michalovi D. bol uložený trest zákazu činnosti na obdobie 18 rokov, pričom jeho previnenie bolo v tom, že v inkriminovanom zápase nastúpil ako náhradník až v 85 minúte stretnutia za stravu 3:0 a mal počas pohybu na ihrisku jeden neúspešný strelecký pokus, čo nemohlo ovplyvniť predmetné futbalové stretnutie.^[16]Odvolacia komisia SFZ sa k výške sankcie v rozhodnutí č. 3/2014 zo 14. januára 2014 vyjadrila takto: „Pri posudzovaní druhu a výšky disciplinárneho opatrenia Odvolacia komisia predovšetkým odlíšila sankcie ukladané v športovom práve a v iných spoločenských vzťahoch upravovaných všeobecne záväznými právnymi normami, ktoré sú súčasťou slovenského právneho poriadku. Preto vykonal komparáciu s inými previneniami, ktoré majú spôsobilosť ovplyvniť výsledok športového zápasu. Keďže zmyslom každého športového zápasu je dosiahnutie víťazstva za rovnakých podmienok pre všetkých účastníkov tohto zápasu a tým aj vopred nepredvídateľný jeho výsledok, tak každá činnosť, ktorá je namierená proti tomuto zmyslu porušuje základné športové pravidlá fair play. V tomto smere je korupčným ovplyvňovaním športových výsledkov používanie nedovolených látok športovcom za účelom zvýšenia jeho športovej aktivity a tak zvýhodnenia voči iným súťažiacim. Takéto konanie proti pravidlám fair play športovej súťaže sú sankcionované až absolútnymi trestami. Za použitia dopingu je možné totiž uložiť, a v praxi sa aj ukladajú, tresty doživotného zákazu účasti na športovej súťaži. Rovnaký cieľ, teda ovplyvňovanie športových výsledkov má aj korupčné správanie spojené s tipovaním športových výsledkov. Každý športovec, ktorý na takejto korupčnej činnosti participuje, by mal potom znášať sankcie obdobné sankciám za užívanie dopingových látok. Preto je odôvodnené použitie mimoriadnych sankcií aj pri zistení korupčného správania športovcov. Na základe toho Odvolacia komisia SFZ sa stotožnila s DK SFZ pri využití čl. 7 ods. 6 Disciplinárneho poriadku, ktorý umožňuje neobmedzene zvýšiť sankciu za disciplinárne previnenie tak, aby mohla reálne plniť svoju preventívnu funkciu.“

Druh a výška sankcie uloženej v disciplinárnom konaní súkromnoprávnym subjektom otvára aj ďalšiu otázku vzťahu medzi extralegálnym prostredím a štátom, ktorá vychádza z princípu ne bis in idem. Bude sa tento základný ústavný princíp aplikovať aj na trestnoprávnu zákonnú úpravu vo vzťahu k právoplatne skončenému disciplinárnemu konaniu? Vzhľadom na to, že podľa mojich vedomostí ide o prebiehajúce trestné konanie, tak si dovolím na túto otázku v aktuálnom čase neodpovedať.^[17]

Princíp fair play môžu, a v praxi aj ovplyvňujú, organizátori športových súťaží, čo má súvislosť s komercionalizáciou športu. Ako uvádza L. Halgreen „športové pravidlá zavedené na začiatku zo športových dôvodov medzičasom nadobudli skôr ekonomický charakter ako dôsledok vývoja ekonomických aktivít spojených so športom.“^[18]Osobitný odraz má tento vývoj v klubových športových súťažiach, kde princíp rovnosti medzi klubmi je kľúčom k zaisteniu neistoty športových výsledkov, na ktoré je zase naviazaný celý systém komerčných aktivít spojených so športovými súťažami od tipovania výsledkov až po využívanie televíznych práv.

Oslabenie princípu fair play vo futbale (platí to však vo väčšej či menšej miere aj pre ostatné kolektívne športy) v prípade Bosman.

Post-Bosmanovská éra v európskom športe však paradoxne viedla k popretiu hodnôt a princípov, ktoré Súd legitimizoval v tomto extralegálnom prostredí. Ak Súd legitimozoval také hodnoty a princípy ako rovnosť športových klubov, či solidaritu medzi profesionálnymi a amatérskymi športovými klubmi, resp. bohatými a chudobnými klubmi, tak jeho rozhodnutie, ktorým presadil do extralegálneho prostredia princíp voľného pohybu pracovných síl znamenalo pre rovnosť športových klubov hotovú pohromu. V európskom športovom prostredí, a osobitne vo futbale, vytvorili trhové mechanizmy úplne nové hráčske pole pre profesionálny šport v Európe, čím vznikol pravý jednotný športový trh, ktorý je tak medzinárodný ako máloktorý iný v európskom priemysle. Kótovanie profesionálnych športových klubov na burze cenných papierov a neskoršia mentalita „víťaz berie všetko“ celkom zjavne znížili úroveň solidarity medzi top klubmi a klubmi nižšej úrovne vo väčšine európskych krajín.

„Eliminačné preteky, ktoré vznikli ako následok silných trhových síl budú nevyhnutne viesť k pravdepodobne iba hŕstke (futbalových) klubov v Európe, ktorí skončia ako víťazi^[19]. „Táto prognóza L. Halgreena najlepšie deklaruje riskantnosť zasahovania štátu do extralegálneho fungujúceho prostredia a prenášanie do tohto prostredia pravidiel a princípov vlastných právnemu poriadku. Túto skutočnosť si zrejme plnšie uvedomil aj Súd^[20]a v následnej svojej judikatúre Post-Bosmanovského obdobia^[21] vytvoril teóriu „separate territory“, ktorá by mala vymedziť rozdiel medzi športovými pravidlami a pravidlami komerčnej povahy oprávňujúcimi ingerenciu práva Európskej únie do pravidiel športových súťaží.^[22]

Vzorom pre európsky futbal (v praxi však ťažko realizovateľný vzhľadom na prepojenie medzi európskymi futbalovými súťažami a vnútroštátnymi futbalovými súťažami, ako je Liga majstrov či Európska liga), by mohol byť napríklad severoamerický hokej so svojou „vlajkovou loďou“ kanadsko-americkou NHL, ktorú sa viac menej snaží kopírovať KHL (Kontinentálna hokejová liga so základom v ruských hokejových kluboch) a pre kluby do nej zapojené vytvára určite lepšie podmienky z pohľadu fair play ako Liga majstrov pre Slovan Bratislava (opäť na rozdiel od KHL, ktorej súťaže je hokejový klub Slovan Bratislava účastníkom).

Medzi najznámejšie a najpoužívanejšie prostriedky, ktorých cieľom je zabezpečenie rovnosti medzi športovými klubmi patria

- výhradné a opčné doložky, ktoré sa neskôr doplnili tzv. draftovým systémom,

- platové stropy a dane z luxusu.^[23]

Cieľom draftového systému je vyrovnať hráčsku silu športových klubov tým, že pri výbere nových hráčov majú prednosť športové kluby s najhoršími výsledkami v ukončenej športovej súťaži. Na základe športových ukazovateľov sa vytvorí poradie najlepších hráčov, ktorí ešte nemajú športovú zmluvu so športovým klubom zúčastneným v športovej súťaži. Najslabší športový klub z ukončenej športovej súťaže má právo do novej športovej súťaže uzatvoriť športovú zmluvu s hráčom, ktorý je na prvom mieste. Tomu sa hovorí draftovanie hráča. Výsledkom draftového systému by malo byť, že najslabšie športové kluby sa posilnia najlepšími hráčmi z draftu a najlepšie tými najhoršími, čím sa má vyrovnať potencionálna hráčska sila jednotlivých športových klubov.

Z pohľadu protimonopolného a pracovného práva ešte kontroverznejšie pôsobia fixné reštrikcie na platy hráčov tzv. platové stropy alebo ich variácia daň z luxusu penalizujúca akýkoľvek klub, ktorý vynaloží väčšiu sumu ako je povolená na platy. Zmyslom týchto pravidiel športových súťaží je obmedziť schopnosť športových klubov koncentrovať vo svojich tímoch najlepších hráčov tým, že im ponúknu najvyššie platy. Celkom prirodzene chudobnejšie športové kluby by si v tejto konkurencii nemohli dovoliť zamestnať najväčšie športové hviezdy a najlepší hráči v konečnom dôsledku dostanú nižší plat ako by dostali vo voľnom trhovom mechanizme.

Väčším paradoxom, ktorý je ešte menej konzistentný s tradičnou predstavou o americkom voľnom trhu je spôsob generovania týchto pravidiel športových súťaží zavádzaných s cieľom zabezpečenia rovnosti športových klubov. Sú nimi z Európy importované a ináč, najmä v USA silne kritizované kolektívne dohody, ktoré uzatvárajú hráči s majiteľmi športových klubov a organizátorom športovej súťaže s tradičnými donucovacími prostriedkami, akými sú na jednej strane výluka športovej súťaže a na druhej strane štrajk, na čo v konečnom dôsledku doplácajú tí, ktorým je športová súťaž určená, a to diváci. To zároveň prináša opätovne centrálnu otázku, a to či by mal do tohto systému intervenovať štát, ktorého ekonomické mechanizmy sú založené na princípe rovnakých príležitostí a zrejme prostriedky na dosiahnutie rovnosti športových klubov by len ťažko mohli úspešne odolávať uplatňovaniu legálnych princípov.

Európsky model športu pôvodne založený na pyramídovej organizácii športových odvetví a zabezpečení rovnosti športových klubov na rovnakom stupni pyramídy sa postupne rúca. Na nadštátnej úrovni sa po prípade Bosman definitívne zrútil a zasiahlo to aj najvyššie vnútroštátne futbalové súťaže. Princíp fair play pohltila komercionalizácia a nájsť teraz kreativitu vo futbalovom zápase Slovana Bratislava s Manchestrom United vedúcu k neistému výsledku na konci zápasu by bolo čakaním na včerajší deň.