Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

PLÁNOVANÉ ZRIADENIE FONDU NA PODPORU ŠPORTU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE PODĽA PROGRAMOVÉHO VYHLÁSENIA VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA ROKY 2016-2020 – INŠPIRÁCIE A RIZIKÁ  NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    18.05.2017Mgr., Mgr. Ladislav Križan PhD. (Spracoval: Veronika Vicová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač
    THE PLANNED ESTABLISHMENT OF A FUND TO PROMOTE SPORT IN THE SLOVAK REPUBLIC
    BY MANIFESTO OF THE GOVERNMENT OF THE SLOVAK REPUBLIC
    FOR THE YEARS 2016-2020 – INSPIRATIONS AND RISKS

    Mgr., Mgr. Ladislav Križan PhD.
    Univerzita Komenského v Bratislave,
    Právnická fakulta, katedra teórie práva a sociálnych vied,
    E-mail: ladislav.krizan@flaw.uniba.sk

    Kľúčové slová:

    šport, financovanie športu, športové právo, športové politiky, tretí sektor, koncepcia, Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu, Ministerstvo vnútra, Rakúsko, fond

    Key words:

    sport, financing of sport, sports law, sports policy, third sector, strategy, Ministry of Education, Science, Research and Sport, Ministry of Interior, Austria, fund

    Abstrakt:

    Autor sa pokúša priblížiť súčasný stav financovania športu štátom v Rakúsku prostredníctvom nezávislej právnickej osoby verejného práva- „Bundes-Sportförderungsfonds“ z pohľadu faktov, aktuálne uskutočnených legislatívnych zmien a odporúčaní pre budúcnosť podobných legislatívnych iniciatív v Slovenskej republike.

    Abstract/Summary:

    The author attempts to outline the current status of financing sport by the Austrian state (Republic of Austria) through an independent legal person of public law – „Bundes-Sportförderungsfonds“ and in from the perspective of the presented facts, he presents some possible legislative changes and recommendations for future similar legislative initiatives in the Slovak Republic.


    Motto: Mala by si udomácniť silná orientácia na výsledky: nie je najpodstatnejšie, koľko policajtov máme alebo koľko zarábajú učitelia, ale ako rýchlo klesá kriminalita a akí vzdelaní sú občania. Indikátori zachytávajúce vstupy a výstupy by mali ísť do úzadia; pre blahobyt spoločnosti sú rozhodujúce výsledky. Dôraz by sme mali klásť na budúcnosť a nie na minulosť- je druhoradé, že sme daný projekt alebo inštitúciu v minulosti financovali, dôvodom pokračujúceho financovania má byť výlučne dnešná a budúca účelnosť.

    Martin Filko, Ľudovít Ódor a Štefan Kiss, Najlepší z možných svetov, Svet podľa Filka, s. 136

    PLÁNOVANÉ ZMENY VO FINANCOVANÍ ŠPORTU NA ROKY 2016-2020 PODĽA PROGRAMOVÉHO VYHLÁSENIA VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

    Financovaniu športu v Slovenskej republike sa venuje už dlhšiu dobu zvyšujúca sa pozornosť. Bolo by na prospech veci, aby sa čím ďalej väčšia a väčšia pozornosť venovala nielen možnostiam zisku financovania športu súkromného pôvodu, či výške poskytnutého z verejných zdrojov, ktoré patria do rozpočtu verejnej správy, ale i sľubom, predstavám a myšlienkam a ich exekúcii v plynúcom čase. Zjednodušene – čo málo z napísaných sľubov sa implementovalo a aká skôr väčšina nie resp. výrazne oneskorene a prečo.[1]

    V aktuálnom Programovom vyhlásení Vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020, konkrétne v časti súvisiacej s oblasťou športu a zdravým životným štýlom obyvateľstva so zameraním na mládež a šport sa vzhľadom na financovanie športu uvádzajú nasledovné, autorom vybrané najdôležitejšie zámery pre účely tohto diela:

    „Vláda vytvorí prostredie, v ktorom bude šport vnímaný ako významná spoločenská činnosť, ktorá zvyšuje kvalitu života každého obyvateľa Slovenskej republiky. Vláda podporí šport na Slovensku tým, že:“

    • zabezpečí systémovú, dlhodobú a transparentnú podporu štátnej športovej reprezentácie, vrcholového športu, športu detí a mládeže, športu pre všetkých a športu zdravotne postihnutých športovcov;

    • vytvorí spravodlivý a motivačný systém, v ktorom bude na slovenský šport okrem zdrojov zo štátneho rozpočtu prispievať vo zvýšenej miere súkromný sektor; vláda bude preto okrem zdrojov štátneho rozpočtu hľadať (cez motivačné opatrenia) nové zdroje financovania športu prostredníctvom aktivovania súkromných zdrojov; vláda vytvorí podmienky na to, aby finančné prostriedky z verejných zdrojov na šport boli poskytované a vykazované cez jeden informačný a finančný uzol;

    • zriadi Radu vlády Slovenskej republiky pre šport. V kompetencii Rady budú prierezové oblasti športu;

    • na základe výsledkov projektu optimalizácie činnosti rezortných stredísk vrcholovej športovej prípravy zefektívni ich činnosť a vykoná opatrenia na posilnenie úloh národného športového centra ako špecializovaného diagnostického a výživového centra pre vrcholový šport a pre prípravu juniorských aj seniorských športových reprezentácií Slovenskej republiky;

    • zriadi verejnoprávny Fond na podporu športu (podľa vzoru Fondu na podporu umenia) ako nástroj na centralizáciu zdrojov a kontrolu financovania športu na centrálnej úrovni (rezortné strediská, národné športové projekty vlády/ministerstva školstva, dotácie ministerstiev/vlády určené na športovú činnosť, príspevky na športový poukaz, stredné športové školy, odvody z lotérií a podobne.

    Ambíciu Vlády Slovenskej republiky počas rokov 2016-2020 vytvoriť podmienky na to, aby finančné prostriedky z verejných zdrojov na šport boli poskytované a vykazované cez jeden informačný a finančný uzol, ktorým by mal byť logicky asi jedine podľa Programového vyhlásenia plánovaný verejnoprávny Fond na podporu športu (podľa vzoru Fondu na podporu umenia) ako nástroj na centralizáciu zdrojov a kontrolu financovania športu na centrálnej úrovni, možno hodnotiť iba veľmi, veľmi pozitívne.

    Už od roku 2000 sú publikované verejne podobné návrhy: „všetky verejné zdroje sú zhrnuté do jedného balíka, princíp verejné zdroje = verejné informácie, povinné zverejňovanie výročných správ operátorov na internete, vedenie účtovníctva operátorov na internete.“[2] , no ako ukazuje čas, od ambície k jej exekúcii býva cesta vždy veľmi tŕnistá.

    Keďže podobným procesom zmien prešli nedávno v susednom Rakúsku, ktoré je nám nie zásadne vzdialené rozlohou, počtom obyvateľov či kultúrou a históriou spolkového života vrátane športu do roku 1948, je preto vhodné pokúsiť sa spoznať jeho hlavné črty.    

    RAKÚSKE INŠPIRÁCIE PRE ÚVAHY PRI ZRIADENÍ FONDU NA PODPORU ŠPORTU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE PODĽA PROGRAMOVÉHO VYHLÁSENIA VLÁDY SR

    Dlhodobo platná a účinná federálna legislatíva týkajúca sa celého spektra hazardných hier (lotérie, stávkovanie, výherné automaty, kasína atď.- konkrétne tzv. Glücksspielgesetz-GSpG) určuje v § 20, že štát, ktorý má v oblasti hazardných hier monopol (§ 2), poskytuje rakúskemu športu ročne z týchto príjmov určitú sumu.[3]

    Výška tejto sumy sa menila v čase a zmysle poslednej platnej a účinnej novelizácie je táto suma určená fixne v texte zákona na 80 miliónov euro z príjmov koncesionára, ktorým je Austrian Österreichische Lotterien Gesellschaft m.b.H (Austrian Lotteries).

    Zároveň od roku 2013 sa táto suma každoročne podľa znenia zákona zvyšovala z dôvodu zlepšeného hospodárenia koncesionára, ktoré sa reálne udialo a deje najmä vďaka regulácii online stávkovania na území Rakúska, ktorého hlavné princípy prevzala i novela slovenského zákona o hazardných hrách č. 386/2016 Z.z., ktorá je platnou a účinnou súčasťou zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách od 1. januára 2017.

    Všetky horeuvedené finančné prostriedky a ešte ďalšie poskytuje štát v zmysle celorakúskeho zákona na podporu športu (Bundes-Sportforderungsgesetz 2013[4]) spolkovej športovej sfére prostredníctvom nezávislej právnickej osoby verejného práva – „Bundes-Sportförderungsfonds“[5] (§ 30), a ktorá uvedené zdroje prerozdeľuje. Tá je zriadená pod príslušným ministerstvom (Bundesministerium für Landesverteidigung und Sport[6]), pod ktoré šport spadá okrem celej širokej problematiky telesnej výchovy patriacej pod rezort školstva (Bundesministerium für Bildung[7]).

    „Bundes-Sportförderungsfonds“ prevzal organizačnú stránku financovania športu v Rakúsku od tretieho sektora rovnako ako Slovenská republika cez súčasné Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠVVaŠ SR) od Slovenského združenia telesnej kultúry (SZTK, dnes v likvidácii) v roku 2004 s tým, že uvedenú sumu prerozdeľuje podobne ako u nás žiadateľom na zmluvnom princípe nasledovne (§ 5, ods. 2):

    1. 50% ide na podporu vrcholového a výkonnostného športu- na webe je možné nájsť Kritéria na rok 2017[8],

    2. 45% masového športu (z nej 40% musí ísť nižšie zo 4 strešných organizácii, ktoré potom preberajú zodpovednosť za prípadné financovanie v nich združených klubov z týchto zdrojov) –na webe je možné nájsť Kritéria na rok 2017[9]  ,

    3. 5% zvyšok.

    Financovanie má dve stránky – prvá je dlhodobá základná podpora pre fixné náklady a druhá je projektové požiadavky na ročnom princípe a na webe je možné nájsť samozrejme výsledky za rok 2016[10] . Orgány právnickej osoby (§ 34) sú kreované v zmysle právnej úpravy nasledovne:

    • „Bundes-Sportkonferenz[11]“, ktorá má 11 členov- 3 ministerskí a 8 zo spolkovej sféry schádza sa 4x ročne,

    • „Geschäftsstelle[12]“ - výkonná administratíva tvorená 9 pracovníkmi,

    • „Kuratorium [13]“ - 4 ministerskí nominanti- 1 z rezortu financií a 3 zo športu ako kontrolný orgán,

    • „Förderungsbeirat für den Bereich des Breitensports[14]“ (§ 41) pre oblasť športu pre všetkých a masového športu a „Förderungsbeirat für den Bereich des Leistungs – und Spitzensports[15]“ pre oblasť vrcholového športu a výkonnostného športu (§ 42) sú 6-členné orgány uznávaných a renomovaných expertov = odborníkov (3 nominovaní ministrom a 3 „Bundes-Sportkonferenz“, ktorí hodnotia projekty žiadajúce o finančnú podporu, a od ktorých odporúčaní o výške podpory sa môže „Bundes-Sportkonferenz“ odchyľovať iba vo veľmi výnimočných prípadoch, ktoré musí písomne zdokumentovať a vysvetliť (§ 41, ods. 4 resp. § 42, ods. 4).

    ODPORÚČANIA K ÚVAHÁM O ZRIADENÍ FONDU NA PODPORU ŠPORTU

    „Translant“ a riziko nekritického preberanie viac či menej spôsobilého prekladu rakúskej právnej úpravy

    V dnešnej dobe sa ako s každodenným javom stretávame s transplantáciou cudzích právnych riešení (v tom najširšom slova zmysle), či implementáciou právnych riešení, vytvorených mimo právneho poriadku, v ktorom majú tieto po implantácii pôsobiť.

    Ako trefne glosuje Kristián Csách: „Často však preberanie zahraničných vzorov právnych riešení ostáva na úrovni viac či menej spôsobilého prekladu (z transplantu sa stáva translant) a neprináša žiaduce účinky. Nefunkčná interakcia vnútroštátneho právneho organizmu s transplantátom, či implantátom môže znefunkčniť právnu úpravu a viesť k potrebe jej opakovanej novelizácie. Vnútroštátny právny poriadok sa môže aktívne brániť proti vonkajším vplyvom a snahám o unifikáciu, harmonizáciu alebo iba implementáciu právnych riešení majúcich pôvod v cudzom právnom poriadku. Právny transplantát, alebo implantát tak môže byť konfrontovaný rezistenciou organizmu, do ktorého je implantovaný.“[16]

    Právo je nevyhnutne späté s kultúrou a hodnotami komunity. Mnohoročné kultúrne nánosy i pri financovaní nášho športu štátom sa ani pri najlepšej vôli nedajú jednoducho odstrániť ani cez legislatívnu smršť plnú dobrých ideí, pretože dnešnej toľko kritizovanej rozsiahlej excelovskej tabuľke predchádzala tma ľubovôle v podobe nezverejňovaných rozhodnutí z papierov, ceruziek a gúm krstných otcov nášho športu v niektorých prípadoch dokonca spätých s ŠTB. O rozdeľovaní financií nimi na šport roky platilo, že až do zverejňovania zmlúv od roku 2011 na webe si verejnosť nevedela bez pochýb a ľahko overiť konečnú sumu pre ten- ktorý subjekt pre dodatky k dotačným zmluvám, ktoré boli podpisované niekedy dokonca v posledné dni roka. Je na verejný prospech a kontrolu, že Transparency International- Slovensko zozbierala údaje o v minulosti poskytnutých dotáciách v oblasti športu od roku 2005 z Národného programu rozvoja športu na analýzu, ktorej výsledky v štruktúre- kto, koľko, kedy či na aký účel dostal atď. sú veľmi prehľadne publikované na jej webe.[17]

    Asi najvýznamnejším poznatkom, ku ktorému teórie právnych transplantátov (ako aj ich kritici) prispeli i pre naše možné inšpirácie sa rakúskym modelom, je i historická vedomosť, že spoločensko-právny kontext právneho inštitútu má zásadný význam pre jeho ďalší rozvoj a riadne fungovanie. Preto je strata alebo zmena kontextu najvážnejším rizikom právnych transplantátov.[18] Pre prípadnú inšpiráciu je preto nevyhnutné podrobnejšie spoznať na prípadnej zahraničnej pracovnej ceste rakúsky model prípadne iné zahraničné úpravy a identifikovať osoby, ktoré boli a sú ich tvorcami resp. denno dennými implementátormi vrátane problémov, o ktorých sa nehovorí.

    Dosiahnuté výsledky centralizácie štátnych zdrojov financovania športu od 2010 ovplyvňujú i aktuálne ambície centralizácie cez Fond na podporu športu

    Využiť dobré stránky, poučiť sa a neopakovať detské choroby, ktoré stretli počas doterajšej existencie Fond na podporu umenia je potrebné nad rozsah jeho právnej úpravy danej zákonom č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia, ktorým prišlo i k zmene a doplneniu zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Dva kalendárne roky 2015 a 2016 existencie a fungovania Fondu na podporu umenia nie je veľa. Skĺbiť poznanie z nich plynúce s existujúcim systémom telesnej výchovy a športu, jeho subjektmi a financovaním nebude jednoduché.

    Čo sa teda v centralizácii zdrojov od 2010 dodnes podarilo? Zanikli MŠVVaŠ SR v plnej miere financované a časťou zväzov veľmi negatívne vnímané Centrá olympijskej prípravy bez vlastnej právnej subjektivity existujúce najmä pri športových gymnáziách, znížil sa počet subjektov dotovaných z MŠVVaŠ SR, SZTK išlo do likvidácie a Slovenská agentúra pre cestovný ruch, cez ktorú sa financoval Slovenský dom počas LOH 2012 po negatívnom rozhodnutí o jeho financovaní od MŠVVaŠ SR v Londýne už taktiež neexistuje.

    V rámci tohto času však neprišlo k revízii už dlhodobo existujúcich, cyklických výdavkov nielen MŠVVaŠ (výdavky na športové triedy a športové gymnázia, cca 500 000 euro dotácii cez vysoké školy na tzv. vysokoškolské športové kluby). Neprišlo k revízii jednorazových robustných výdavkov ako napr. dotácia MŠVVaŠ SR daná SOV na Slovenský dom počas LOH 2016 v Rio de Janeiro vo výške 1 milión euro. Najmä táto 14 riadková žiadosť o dotáciu, ktorá bola úspešná v 100% výške a drvivá časť išla na prenájom nehnuteľností na pár dní a bola v rovnakej výške ako súčet 37 dotácii najmenej dotovaných športových zväzov z celkového počtu 87 dotovaných zväzov MŠVVaŠ SR v roku 2016, priam volá po implementovaní projektu okolo zosnulého Martina Filka „Hodnota za peniaze“ i do športu a jeho financovania. Komplexné odôvodnenie, prečo je vhodný prenos nielen ekonomickej zodpovednosti za prijatie na štúdium žiaka a študenta a financovanie jeho výchovy a vzdelávania v oblasti športu na športových triedach a športových gymnáziách zo škôl na národný športový zväz na základe jeho každý rok obnovovaného rozhodnutia vzhľadom na predikciu športovej výkonnosti vo veku najmä 15 – 19 rokov pre účely následnej reprezentácie SR v kategórii dospelých vrátane faktov, čísel a dát na príklade futbalu/ futsalu je verejne prístupné už tiež.[19]

    Ani projekt reformy verejnej správy ESO počas vlády jednej strany v rámci verejnej správy v športe nepriniesol racionalizáciu v podobe zníženia počtu 3 stredísk vrcholového športu ani len zlúčením či splynutím aspoň časti z nich- konkrétne a) rozpočtovej organizácie Dukly pod gesciou Ministerstva obrany Slovenskej republiky (MO SR), b) rozpočtovej organizácie Športového centra polície pod gesciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (MV SR), ktoré iba zmenilo názov a dlhoročného riaditeľa, no nezmenil sa dotačný mechanizmus športu pod MV SR i na tzv. športové kluby združené v UNITOPe, c) z rozpočtovej organizácie Národného športového centra pod gesciou MŠVVaŠ SR. Na záver roka 2016 bol do medzirezortného pripomienkového konania daný materiál LP/2016/1005 Nariadenie vlády Slovenskej republiky o jednotných pravidlách riadenia rezortných športových stredísk napriek faktu, že v súlade s § 105 ods. 2 Zákona o športe nebol do dnešného dňa predložený vláde Slovenskej republiky projekt optimalizácie činnosti rezortných športových stredísk[20] pri zabezpečení štátnej reprezentácie (ďalej len „projekt optimalizácie“), hoci podľa citovaného ustanovenia boli povinní ministerstvo školstva, ministerstvo vnútra a ministerstvo obrany vypracovať projekt optimalizácie a predložiť ho vláde na schválenie do 31. decembra 2016.

    Skoro 15 rokov už definovaný problém tak ostáva stále úspešne nevyriešený: „Hneď na úvod analýzy zdrojov a finančných tokov je potrebné pripomenúť, že nie sú k dispozícii porovnateľné a spoľahlivé komplexné časové rady výdavkov, smerujúcich do oblasti športu v SR od začiatku transformácie, čo je obzvlášť zarážajúce v oblasti verejných výdavkov. V podstate jediný ucelenejší dostupný časový rad zahrňuje výdavky rôznych kapitol štátneho rozpočtu od roku 1997 (tabuľka 1). Poukazujeme tiež na neúplnosť, rozporuplnosť a neprehľadnosť existujúcich súborov dát o financovaní oblasti športu, vrátane finančných tokov z verejných zdrojov.“[21]

    „MÚDREJŠÍ“ PROTI VÄČŠINE, LEBO VÄČŠINA SA VÄČŠINOU MÝLI?!- o „prečíslení“ pri nedávnych voľbách v SOV a schválenej novele zákona o športe z pohľadu financovania športu

    Kto sú múdrejší a kto je väčšina, ktorá sa väčšinou mýli v slovenskom športe sú otázky, ktorých možné, legitímne rôzne odpovede definujú i rozdielne názory, nielen fakty.

    Právna regulácia však vždy značí i politizáciu jej objektu. Miera jej podrobnosti a spôsob jej zrodu určuje i mieru politizácie príslušných spoločenských vzťahov a udržateľnosť ich regulácie celospoločenskou zhodou, v ktorom nestačí streliť v parlamente gól z „rýchleho prečíslenia“, ktorý sa môže neskôr ukázať i gólom vlastným.

    Ak sa na záver roka 2016 a cca 24 hodín od zverejneného poslaneckého pozmeňujúceho návrhu v 2. čítaní, konzultovaného a pripravovaného v spolupráci s MŠVVaŠ SR úspešne v poslednej chvíli zmenila celá filozofia novely (inak obsahujúcej i veľmi pozitívne body) práve v oblasti financovania športu v SR (veľmi, veľmi zjednodušene vyňatie hokeja a futbalu zo vzorca), je možné konštatovať, že politizácia spoločenských vzťahov v športe je na jednej z najvyšších úrovní od vzniku SR. Zároveň zvrátenie sľubu z minulosti „sloboda za transparentnosť“ pri využívaní zdrojov z rozpočtu verejnej správy v národných športových zväzoch, ktoré boli, sú a budú vždy na pomedzí verejnej správy a združovacieho práva, pre veľmi tragické skúsenosti v nich ako účtovných jednotkách z minulosti v lyžovaní (z konkurzu Slovenského lyžiarskeho zväzu vzniklo nové občianske združenie Slovenská lyžiarska asociácia, ktoré nie je jeho právnym nástupcom a je otázne, či je vôbec členom FIS/SOV a ak, kedy a ako bolo prijaté za ich člena), je risk s veľmi otáznym výsledkom. Vzhľadom na možnú nevykonateľnosť pre nastavenie rozpočtov zväzov z minulých rokov, byrokratickú záťaž a najmä možnosti kontroly štátu z pohľadu limitovaného počtu ľudských zdrojov.

    Filozofia schválenej novely a aktuálne zloženie výkonného výboru Slovenského olympijského výboru (SOV) i Dozornej rady SOV značí nezmieriteľnosť blokov v našom športe. Ešte prehĺbenie zákopov roky už hlbokých ako Mariánska priekopa. Po voľbách v SOV v 2012 neostávalo mnohým v v našom športe iné ako z psycho-hygienických dôvodov si vnútiť sugesciu, že nevadí; že ten masívny mandát, ktorý dostalo vtedajšie vedenie SOV, pochopí ako záväzok, ako dôvod prevziať okrem moci aj zodpovednosť za reformu nášho športu, že za tie roky v športe sú už dosť starí na to, aby v sebe našli odvahu bilancovať inak ako po nás potopa. Nechať po sebe niečo, na čo sa dá s úctou voči kvalitnému súperovi, s ktorým vecne nesúhlasím, spomínať. Nejakú poctivú reformnú robotu. Za tie roky chlebíčkov, schôdzovaní a káv vytiahnu výsledok – v šuflíku ešte na stroji písaný, roky schovávaný reformný plán športu, oprášia ho, prepíšu pár čísel a dátumov a presvedčia vtedajšiu vládu jednej strany o svojich návrhoch. Niektorí občania dúfali, že im aspoň trochu záleží na tom, čo sa v tomto štáte so športom bude diať, keď oni možno už ani nebudú. Posledné roky najmä pri príprave zákona o športe v rokoch 2012 až 2016 sa ukázal opak a vedenie SOV na ňom participovalo minimálne. Jeho prijatie dokonca zákulisne brzdilo, no žiadnu alternatívu nepredstavilo. Okrem status quo. Hoci existovala úprimná snaha niektorých idealistov potvrdzujúcich mýtus o apolitickosti právnika rôzne športy a rôznorodých ľudí v športe spájať, nie rozdeľovať. Hovoriť s nimi spolu nie o futbale, hokeji, kanoistike či streľbe, ale o športe. Participovať spolu na zmenách v športe, ich príprave, tvorbe či implementácii. SPOLU. Dosiahli sme všetci i najmä vďaka tomu taký plánovaný a kontinuálny nárast vo financovaní športu z rozpočtu verejnej správy od 1.1.2016, ktorý sa ešte v júli roka 2013 zdal úplne, ale úplne iluzórny.[22] Neexistuje asi oblasť slovenskej spoločnosti, v ktorej by verejné výdavky rástli rýchlejšie ako je od 1.1.2016 najbližšie roky plánované ako na oblasť športu! O tom, že to nemusí vždy znamenať iba pozitívum, dokonca práve naopak, z hľadiska myšlienok projektu „Hodnota za peniaze“ už empiricky robustne presvedčilo slovenské zdravotníctvo po roku 2000. Po hlasovaní dňa 29. novembra 2016 skoro zhasnutý spoločný oheň dobrovoľníctva expertov, ku ktorému mal mať každý šport rovnako blízko, preto nesmie nahradiť politické predbiehanie sa v rade vzájomne sa odcudzujúcich športov.

    Ak aj náš šport dostal v schválenom zákone o štátnom rozpočte v 2017 „mediálne zjednodušene“ skoro o 80% viac ako minulý rok, je rečníckou otázkou, kedy utrpel väčšie straty v procese jeho spájania ako za 72 hodín od konania volebného Valného zhromaždenia SOV konaného 26.11.2016 do definitívneho schválenia novely zákona o športe Národnou radou Slovenskej republiky 29.11.2016.

    Ako po tom všetkom zmysluplne ďalej?

    1. Časť plánovaného v zákone o športe nakoniec nie je a mala byť. Detaily tzv. športových poukazov či „superodpočtu“ pri sponzorskom atď. je možné nájsť na webe UčPS.

    Nasledujúca základná a najdôležitejšia idea je diskutovaná menej, a preto ju zvýrazním – vytvoriť a implementovať v Slovenskej republike v spolupráci so Štatistickým úradom Slovenskej republiky po viac ako 10 rokoch od predstavenia tejto idey počas rakúskeho predsedníctva v roku 2006 tzv. športový satelitný účet[23] ako dnes majú viaceré krajiny EÚ (okrem iného i naši susedia Rakúsko a Poľsko atď.), čo by umožnilo získať pravdivé a medzinárodne porovnateľné dáta o jeho financovaní z rozpočtu verejnej správy.

    Financovanie nášho športu z rozpočtu verejnej správy, ktorý zahŕňa i mestá, obce a VÚC, je dnes totiž stále úžasne komplikovaným bludiskom. O rozdelení zdrojov z MŠVVaŠ SR, konkrétne z Národného programu rozvoja športu vieme dnes výrazne viac ako pred rokmi a je dostupné na webe.[24] Čo dnes stále chýba je syntéza a synergie pri rozdeľovaní zdrojov z rozpočtu verejnej správy podľa vopred daného súťažného princípu platného pre všetky zdroje vrátane nevyhnutnej následnej každoročnej korekcie a zlepšovania kritérií. Naša spoločnosť dnes viac ako 20 rokov stále nevie, akou celkovou sumou je náš šport podporovaný z rozpočtu verejnej správy. Naša spoločnosť z toho dôvodu dnes viac ako 20 rokov nemôže vedieť, akou sumou je podporovaný konkrétny šport bez ohľadu z akého subjektu práva a na aký subjekt práva spoločné zdroje plynú v našom športe i pre stále optimálne nefungujúci informačný systém športu. Naša spoločnosť z toho dôvodu dnes viac ako 20 rokov nemôže vedieť, ktorý šport/športovec vzhľadom na jeho prínos a dôležitosť pre spoločnosť je podporovaný neefektívne alebo priveľkým množstvom spoločných zdrojov alebo absolútne nedostatočným množstvom spoločných zdrojov. Zdroje našej spoločnosti = zdroje nás všetkých plynúce do športu preto nie sú dnes viac ako 20 rokov premyslene, koordinovane a systémovo tvoriac synergie do športu rozdeľované, nemerajú sa synergicky efektívne účinky už poskytnutých zdrojov vzhľadom na dosiahnuté výsledky pre spoločnosť okrem financovania národných športových zväzov cez súťažný princíp z Národného programu rozvoja športu z MŠVVaŠ SR, ktorým bude v roku 2017 podľa niektorých odborných názorov rozdelená nižšia suma ako by mala byť podľa platnej a účinnej právnej úpravy /§ 77 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o športe/.

    2. Predpoklad zániku/ vzniku nových subjektov, ako má byť i Programovým vyhlásením vlády plánovaná Rada vlády Slovenskej republiky pre šport, ktorá nebola do začiatku roka 2017 kreovaná a asi tak ani nebude na rozdiel od Programovým vyhlásením neplánovanej, no už kreovanej Rady ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pre šport, je treba pozorne vnímať.

    Po dohode s predsedom jedného z 15 poradných orgánov Vlády SR, konkrétne predsedom Rady vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie (minister vnútra) a Splnomocnencom vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti je preto potrebné inovovať zoznam jej dnes 31 členov[25], ktorými sú zástupcovia mimovládnych neziskových organizácií (MNO), a z ktorých iba 1! (slovom jeden! – aktuálne nie Ľubomír Dobrík, ale Jaroslav Ostrčil) by mal byť dnes zástupcom športu. Cieľ je, aby zastúpenie športu ako nominálne najväčšej časti z celého tretieho sektora bolo reprezentatívnejšie z pohľadu národných športových zväzov resp. športových klubov i vzhľadom na celkový podiel športových organizácii na počte všetkých MNO a dôležitosť tém ako asignácia, dobrovoľníctvo, pripravovaný register MNO či právna úprava združovacieho práva i pre šport.

    Mechanizmus daňovej asignácie zjednodušujúc výsledky aktuálneho výskumu naprieč všetkými európskymi krajinami, ktoré ho poznajú[26], je decentralizovaný rozhodovací mechanizmus zabezpečujúci platcovi dane právo poukázať 1%, 2% alebo 3% ním už zaplatenej dane na verejnoprospešné účely právnickej osobe z tretieho sektora, cirkvi a v niektorých krajinách dokonca i fyzickej osobe resp. politickej strane. 20 rokov po prvom predstavení mechanizmu daňovej asignácie na verejnoprospešné účely v Maďarsku (1996) bol tento systém neskôr v pozmenených podobách prijatý i na Slovensku (2002), Rumunsku (2004), Litve (2004) a Poľsku (2004) a niektoré krajiny ho implementujú v súčasnosti ako napr. Moldavsko (2015). Mechanizmus daňovej asignácie je dnes veľmi významným zdrojom financovania športu, najmä športových klubov u nás, hoci podstatná časť z týchto zdrojov je už dnes poukazovaná právnickým osobám zo športového hnutia- národným športovým zväzom a najmä športovým klubom na všeobecný účel rozvoja telesnej kultúry bez reálnej kontroly ich použitia z pohľadu verejného záujmu. Mechanizmus daňovej asignácie však nie je systém súkromnej filantropie, pretože v ňom používané zdroje nie sú privátnymi zdrojmi, ale sú to už raz zaplatené dane a sú súčasťou verejných financií. Tento rozmer je najmä v Slovenskej republike opomínaný. Tieto finančné zdroje sú vnímané rovnako ako dary, reklama či sponzorské, čo nie je presné. Najdôležitejšie je, že dnes nie je jasný ani vzťah tohto mechanizmu k zámeru zriadiť Fond na podporu športu a možné dopady, ak by sa tak stalo, čo vzhľadom na financovanie malých športových klubov, pre nemalú časť ktorých je to hlavný zdroj príjmu, spôsobuje zásadnú neistotu.

    3. Vznik Štátneho fondu telesnej kultúry v roku 1993 a jeho zrušenie a zánik schválený Uznesením vlády SR č. 904/2001 zo dňa 26.9.2001, ktoré so sebou prinieslo od 1.1.2002 transformáciu jeho zdrojov do kapitoly terajšieho MŠVVaŠ SR od 1.1.2002, by mali byť zdrojom poučenia. I pre tieto optimistické konštatovania z roku 2004: „Jedným zo základných praktických dosahov zrušenia fondu bola strata možnosti športových a telovýchovných organizácií ovplyvňovať rozdelenie verejných zdrojov do oblasti športu.“[27] , ktorých pravdivosť najlepšie preverila skutočná realita rokov jeho fungovania.

    V PLÁNE LEGISLATÍVNYCH ÚLOH VLÁDY SR NA ROK 2017 sa ako úloha s poradovým č. 4 v mesiaci jún 2017[28]nachádza úloha „Návrh zákona o fonde na podporu športu“. „Dôvodom predloženia návrhu zákona je centralizácia zdrojov financovania športu a kontroly financovania športu.“. Návrh bude potrebné predložiť na začiatku 2. štvrťroka 2017 do medzirezortného pripomienkového konania.

    Ako je možné byť úspešní pri tejto náročnej úlohe?

    Iba ako pri úspešnom príbehu zákona o športe a to SPOLU naprieč nielen športovým sektorom. Pod vedením motta hrdo, odborne a slušne, no v zmysle hodnôt Učenej právnickej spoločnosti i pre nedávne zmeny vo financovaní športu zdravotne znevýhodnených je dôležité, aby i primerane. Času je totiž opäť veľmi málo a práce na vykonanie na finančne opäť dobrovoľníckej, no odborne expertne žiadanej úrovni, ešte viac ako zvyčajne. Preto bude najdôležitejšie, aby osobné spory a vybíjanie v nich nezabili dobré idey bez ohľadu na ich autora. Slovensko je krajina nás všetkých. Sme najskôr ľudia, občania a až potom iba 3 z 5 z nás sú voliči akejkoľvek politickej strany.

    Poznámky pod čiarou:

    1. Porovnaj v historickej retrospektíve sľuby a ich exekúciu v plynúcom čase napr. v POLLÁK, M: Činnosť Ministerstva školstva Slovenskej republiky vo vývoji a v rozvoji štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport na Slovensku v rokoch 1990-2006. Bratislava: MŠ SR, Sekcia štátnej starostlivosti o šport. 2006. Verejne nepublikovaný materiál, ČAMBAL, L.: Základné tézy nového smerovania spôsobu financovania športu na Slovensku v období rokov 2001 až 2010. In KOSORÍN, S.- GERHÁTOVÁ, B.- MIKULA, P.: Východiská programu rozvoja športu na Slovensku. Zborník vybraných príspevkov z Celoslovenského športového fóra 2000. Bratislava, 5. december 2000. Bratislava: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Sekcia športu detí a mládeže. 2000, s.14 – 15, JAKOBY, M.- MORVAY, K.- GREXA, J.: Financovanie športu v Slovenskej republike. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, september 2003, SEKCIA ŠTÁTNEJ STAROSTLIVOSTI O ŠPORT MŠ SR: Správa o stave športu v SR. Bratislava: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004, KPMG: Koncepcia financovania športu v Slovenskej republike. Analyticko- koncepčná štúdia. December 2012. resp. v mnohých iných článkoch na webe www.ucps.sk a v nich uvedených odkazoch. ^
    2. STREČANSKÝ, B.: Vízia vzťahu štát- šport. In KOSORÍN, S.- GERHÁTOVÁ, B.- MIKULA, P.: Východiská programu rozvoja športu na Slovensku. Zborník vybraných príspevkov z Celoslovenského športového fóra 2000. Bratislava, 5. december 2000. Bratislava: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Sekcia športu detí a mládeže. 2000, s.29^
    3. https://www.ris.bka.gv.at/Dokument.wxe?Abfrage=Bundesnormen&Dokumentnummer=NOR40189744&ResultFunction Token=e34e1b2a-38e1-4aa6-b4e4-6c61fe9be908&Position=1&Kundmachungsorgan=&Index=&Titel=GSpG&Gesetzesnummer =&VonArtikel=&BisArtikel=&VonParagraf=1&BisParagraf=60&VonAnlage=&BisAnlage=&Typ=&Kundmachungsnummer=&Unterzeichnungsdatum=&FassungVom=07.02.2017&VonInkrafttretedatum=&BisInkrafttretedatum=&VonAusserkrafttretedatum=&BisAusserkrafttretedatum=&NormabschnittnummerKombination=Und&ImRisSeit=Undefined&ResultPageSize=100&Suchworte= ^
    4. https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=Bundesnormen&Gesetzesnummer=20008462 ^
    5. http://www.bsff.or.at/bundes-sportf%C3%B6rderungsfonds^
    6. https://www.sportministerium.at/de^
    7. https://www.bmb.gv.at/ ^
    8. http://www.bsff.or.at/images/dokumente/LSS2016/KriterienBeiratBegutachtungMPF2017.pdf ^
    9. http://www.bsff.or.at/images/dokumente/SachBS/20160113_Kriterien_und_Grundstze_zur_Antragsbegutachtung_Breitensport_2017.pdf ^
    10. http://www.bsff.or.at/images/dokumente/Foerderstandsveroeffentlichung/20160415Foerderdatenbank2016gem44BSFG.pdf ^
    11. http://www.bsff.or.at/bundes-sportf%C3%B6rderungsfonds/organe-%E2%80%93-bundes-sportkonferenz ^
    12. http://www.bsff.or.at/bundes-sportf%C3%B6rderungsfonds/organe-%E2%80%93-bundes-sportkonferenz ^
    13. http://www.bsff.or.at/bundes-sportf%C3%B6rderungsfonds/kuratorium^
    14. http://www.bsff.or.at/bundes-sportf%C3%B6rderungsfonds/organe-beirat-breitensport^
    15. http://www.bsff.or.at/bundes-sportf%C3%B6rderungsfonds/organe-beirat-spitzensport^
    16. CSÁCH, M.: Rezistencia vnútroštátneho práva a problém právnych transplantátov. In: DOLOBÁČ, M.- GREGOVÁ ŠIRICOVÁ, Ľ.: Rezistencia vnútroštátneho práva a právne transplantáty. 1. vydanie. Košice: PF UPJŠ, 2011. 220 s. ISBN 978-80-7400-314-1, s. 10.^
    17. http://granty.transparency.sk^
    18. CSÁCH, M.: Rezistencia vnútroštátneho práva a problém právnych transplantátov. In: DOLOBÁČ, M.- GREGOVÁ ŠIRICOVÁ, Ľ.: Rezistencia vnútroštátneho práva a právne transplantáty. 1. vydanie. Košice: PF UPJŠ, 2011. 220 s. ISBN 978-80-7400-314-1, s. 12.^
    19. https://docs.google.com/document/d/1f3N6bVjrfFPxXrgN9ZmbucL5I9kFhet79ymH_BOhCpc/edit ^
    20. https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2016/1005^
    21. JAKOBY, M.- MORVAY, K.- GREXA, J.: Financovanie športu v Slovenskej republike. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, september 2003, s.14^
    22. Porovnaj s blogom autora z júla 2013, v ktorom sa jeho predpovede ukázali v budúcnosti našťastie nepravdivé- https://ladislavkrizan.blog.sme.sk/c/333631/Snivajte-s-nami-preco-bude-penazi-na-sport-v-buducnosti-menej.html ^
    23. Pozri napr. publikáciu z júla 2013- EURÓPSKA KOMISIA: Sport satellite accounts. A European project: New results. Brusel, 2013, ISBN: 978-92-79-30987-8^
    24. http://www.minedu.sk/financovanie-sportu/ ^
    25. http://www.minv.sk/?ros_rvmno_clenovia^
    26. Porovnaj komplexne s STREČANSKÝ, B.- TŐRŐK, M.: Assessment of the Impact of the Percentage Tax Designations: Past, Present, Future. Vienna: Erste Foundation and Centrum pre Filantropiu, n.o., 2016, 140 s., ISBN- 978-3- 902673-09-1^
    27. JAKOBY, M.- MORVAY, K.- GREXA, J.: Financovanie športu v Slovenskej republike. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, september 2003, s.15^
    28. http://www.vlada.gov.sk/data/files/6771_plu-2017.pdf^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti