Veronika Vicová

Pracovná skupina Učenej právnickej spoločnosti Vám v tomto článku prináša rozsiahle stanovisko k výkladu ustanovení zákona č. 440/2015 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov týkajúcich sa inštitútu kľúča delegátov.

Do roku 1989 sa vykonávali preventívne telovýchovnolekárske prehliadky športovcov v zmysle zákonov a vyhlášok zo 60-tych rokov minulého storočia. Prehliadka musela byť zaznamenaná v registrácii športovca, opatrená dátumom prehliadky a podpisom telovýchovného lekára. Bez tohto potvrdenia sa športovec nemohol zúčastniť žiadnej organizovanej športovej akcie. Po nežnej revolúcii sa postupne tieto prehliadky prestali vykonávať, hoci nikto žiadne zákony a nariadenia nezrušil. Dnešní niektorí vrcholoví športovci ani nevedia, že existujú telovýchovní lekári. Niektorí neboli ani nikdy na takejto prehliadke, aj keď dosiahli svoju najvyššiu métu v športovom živote – nominovali sa na olympijské hry (tvrdím to zo skúsenosti zo svojej 20 – ročnej praxe telovýchovného lekára pracujúceho ako hlavný lekár olympijského tímu Slovenska). Pribudlo náhlych úmrtí pri športe, medializovaných aj utajených, pribudlo ľudí poškodených športovou aktivitou, ktorým šport oslabil alebo zničil zdravie, ktorí sú predstaviteľmi nešťastného ale častokrát pravdivého sloganu „športom k trvalej invalidite“.

Sú niektoré slová, ktoré sa nám v detstve vryjú do pamäte a potom si ich spájate so situáciou (situáciami) a väčšinou aj s človekom vystupujúcim v tejto situácii (v týchto situáciách). Mne sa to stalo v rannom detstve so slovom „sošná“. Odvtedy je pre mňa symbolom sošnosti Hanka Mašková ako oživená mytologická bohyňa, ktorá svojim krasokorčuliarskym majstrovstvom prepojila umenie so športom. A práve s touto výnimočnou športovkyňou prežíva vo mne aj pocit bezmocnosti kreatívneho človeka voči pravidlám, ktoré ho šnurujú v znamení či záujme vyššej hodnoty. V tomto prípade hodnoty fair play ako kľúčovej axiologickej bázy športu. Vzájomné prepojenie pravidiel fair play a kreatitity je nevyhnutné v rovnakej miere ako je aj symbolické.

História občianskeho združenia Mládež ulice sa začína písať v máji roku 2000. V prvých rokoch bola činnosť postavená na aktivite nadšených ľudí, ktorých túžbou bolo pomáhať ľudom v náročných životných situáciach. Postupom rokov organizácia dozrieva, prichádza k nevyhnutnej profesionalizácií, formalizácií postupov a metód práce. Od roku 2005 sa sústreďuje najmä na poskytovanie služieb pre obyvateľov Čapajevovej ulice, tzv. Modrého domu stojaceho v bratislavskej Petržalke. Napriek zdanlivému umiestneniu v srdci sídliska, pôsobíme v sociálne vylúčenej komunite a tak našich klientov sprevádzajú všetky dôsledky s tým spojené.