Pojem: trestné právo

Environmentálna kriminalita v súčasnosti predstavuje jeden z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich bezpečnostných problémov vo svete. Táto problematika je s prihliadnutím na aktuálny celosvetový vývoj stále aktuálnejšia a je reálny predpoklad, že jej dôležitosť bude naďalej narastať. Tento článok sa zameriava na určité obmedzenia a prekážky verejných orgánov pri postihovaní týchto deliktov v EÚ a SR.

Článok poskytuje stručný úvod do niektorých otázok trestnoprávnej zodpovednosti za tzv. environmentálne delikty. Autorka príslušnú tému skúma však v obmedzenom rozsahu aj v kontexte správneho práva, ale napr. aj v rovine občianskeho práva. V článku autorka skúma aj predpoklady vzniku trestnej zodpovednosti na príslušnom úseku a osobitne sa tejto téme venuje v rovine zásady ultima ratio.

Právnu zodpovednosť a ukladanie sankcií za jej porušenie môžeme bezpochyby zaradiť medzi základné a zároveň najstaršie právne inštitúty. Či už hovoríme o správnom trestaní alebo o trestaní súdnom, oba systémy spadajú do oblasti verejnoprávneho postihu za deliktuálne správanie, z čoho je pochopiteľné, že hoci sa v ich prípade nedá hovoriť o jednoznačných pravidlách vzájomného pôsobenia, musí medzi „správnym konaním trestným“ a trestným konaním existovať vzájomný vzťah. V článku sa autor snaží tento vzťah preukázať z hľadiska vývoja oboch systémov verejnoprávneho postihu a taktiež porovnaním z hľadiska vymedzenia vybraných pojmov a inštitútov spájajúcich sa s týmito systémami, pričom sa venuje aj oblasti zásad a princípov, ktorých vyžarovanie presahuje celým právnym poriadkom.

Cieľom článku je stručne objasniť justičný systém, v poslednej dobe veľmi diskutovanej európskej krajiny – Portugalska. Pretože každý aktuálny stav je určitým spôsobom potomkom minulosti a produktom histórie, autori článku sa zameriavajú nielen na aktuálnu podobu právneho systému, ale aj na niektoré jeho historické rozmery.

V predmetnom príspevku sa venujeme už dlhšie pertraktovanej problematike či možnosti legislatívneho uchopenia tzv. „športového trestného činu“. Príspevok reaguje na reakcie, poznatky, postrehy či výhrady širokej odbornej verejnosti k obsahu nami navrhnutej skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti, ktorú sme na portáli www.ucps.sk prezentovali už skôr. Tento príspevok však vo vecnej diskusii pokračuje, pričom zohľadňuje viaceré postrehy, pod ich prizmou mení obsah a znenie návrhu samotnej skutkovej podstaty. V príspevku súčasne špecifikujeme obsah a rozsah už skôr vymedzenej definície športu ako takého, ako aj jednotlivé časti samotnej skutkovej podstaty, ktoré si pravdepodobne vyžadujú vysvetlenie a bližšiu špecifikáciu.

Autor sa v príspevku zaoberá otázkami v rámci športovo- právnej vedy často diskutovanými. Skúma právne rozmery zodpovednosti za úraz/ujmu na zdraví, ktorá je spôsobená jedným športovcom inému športovcovi. V príspevku autor skúma determinanty tejto zodpovednosti a komplexne ich hodnotí v kontexte vzniku a rozsahu právnej zodpovednosti ako takej. Tému autor skúma tak v rovine verejného práva, ako aj práva súkromného. Autor v rámci témy berie do úvahy viaceré okolnosti (napr. to, či ide o profesionálneho športovca, alebo nie, resp. či bol úraz spôsobený aj prispením vonkajších faktorov alebo nie a pod.), čo v konečnom dôsledku naznačuje, že príspevok je možné vnímať aj ako stimul pre odborné diskusie.

Pri posúdení otázky nutnosti transpozície predmetnej smernice do právneho poriadku SR je možné zvoliť dva základné prístupy.

Prvý prístup sa snaží extenzívnym výkladom platnej právnej úpravy pragmaticky nájsť spôsob a argumenty k tvrdeniu/záveru, že slovenský právny priadok v podstate vyhovuje požiadavkám, ktoré stanovuje smernica. 

Pri druhom prístupe založenom na dôslednom výklade obsahu smernice v súlade s jej cieľmi, ktoré sú vyjadrené najmä v Preambule smernice, je však zrejmé, že v prípade, ak by našou ambíciou bolo dôkladne sledovať a naplniť cieľ smernice, malo by to znamenať, že slovenskú právnu úpravu je potrebné významne zmeniť a posunúť k efektivite.