Tématická oblasť: Správne právo hmotné

Príspevok popisuje základné právne pramene lovu a poľovníctva na území Slovenska. V jednotlivých spoločenských etapách ponúka recipientom ucelený pohľad na poľovníctvo, kontinuálny prierez jeho históriou od pravekého lovu, jeho premeny na poľovníctvo realizované v závislosti na panstve pôdy až po súčasnú moderne ponímanú environmentálnu podobu. Poľovníctvo ako nástroj tvorby prírodného bohatstva sa stáva právom (i povinnosťou) každého, jeho ťažiskový verejnoprávny charakter cítiť v každom ustanovení súčasne platného zákona o poľovníctve, ale i v mysli moderne zmýšľajúceho človeka. Práve uvedené poznanie pomôže pri realizácii (interpretácii a aplikácii) noriem uplatňovaných v poľovníctve, rovnako aj pri budúcej tvorbe poľovného práva. V úvahách de lege ferenda v záujme poľovníctva ako práva verejného sa žiada jeho výkon (realizáciu) sprístupniť každému, kto spĺňa odborné predpoklady, odstrániť súbeh jeho výkonu tými istými poľovníkmi vo viacerých revíroch, ten totiž deformuje jeho skutočné naplnenie a znevýhodňuje poľovníkov ešte nezaradených do poľovného revíru. Osobitne by sa žiadalo upraviť tzv. komerčný lov a tak ho odlíšiť od lovu vykonávaného v rámci výkonu práva poľovníctva.

V dňoch 17.-18. januára 2013 sa uskutočnila v Ríme pod gesciou INTERPOL-u konferencia Match-fixing „the Ugly Side of the Beautiful Game“ (Manipulácia s výsledkami futbalových stretnutí „škaredá tvár nádhernej hry“), na ktorom sa zúčastnili predstavitelia najvýznamnejších svetových a európskych organizácií zaoberajúcich sa danou problematikou.

Za Slovenský futbalový zväz sa konferencie zúčastnil Mgr. Peter Dedík, PhD., ktorý zastrešuje integritu futbalu ako jeden z 53 „Integrity Officerov“ členských krajín európskej futbalovej asociácie UEFA.

Predkladaný príspevok prináša zhrnutie myšlienok, otázok, záverov i návrhov konkrétnych riešení z historicky prvej konferencie venovanej téme "Šport a právo", ktorá sa konala v Poprade v dňoch 12. – 13. septembra 2012. Príspevok prináša taktiež úvahy o minulosti a budúcnosti konferencie spoločným, vzájomne sa doplňujúcim pohľadom hlavného garanta celého podujatia (Peter Sepeši), aktívneho prednášajúceho (Ladislav Križan) a účastníka konferencie (Jaroslav Čollák).

Zákon č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore zo 6. júla 1993 sprístupnený na portáli UčPS. 

V roku 2011 prokurátori v trestnej oblasti vybavili spolu 199 981 vecí.

Priemerný počet podaných obžalôb za sledované obdobie na prokurátora je 39.

V netrestnej oblasti vybavili prokurátori celkom 18 389 vecí.

Siedmi prokurátori medzinárodného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky realizovali spolu 1 984 trestných vecí, to je približne 283 vecí na jedného prokurátora.

Organizačný a kontrolný odbor podal 11 dovolaní, vybavil 135 podnetov na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, 78 žalôb, v ktorých prokurátori podávali vyjadrenia súdom a zastupovali prokuratúru v konaní pred súdom, vybavil 103 podnetov vo veci žiadostí o náhradu škody, vybavili 256 žiadostí o sprístupnenie informácie, 304 podnetov na preskúmanie postupu prokurátorov, 364 trestných oznámení na sudcov a prokurátorov.

Register trestov vybavil 825 493 žiadostí.

Kniha Medicínske právo a ochrana osobnosti, ktorej autorom je JUDr. Ivan Humeník, PhD., predstavuje významnú a zaujímavú publikáciu v oblasti medicínskeho práva. Prinášaná recenzia ponúka prierez publikáciou a má za cieľ informovať o základných otázkach, ktoré stoja v predmete jej záujmu.

Príspevkom chceme upozorniť na prinajmenšom sporný poplatok vyberaný istou slovenskou univerzitou, ktorý pri kladnom zodpovedaní v príspevku položených otázok môže dokonca nadobúdať charakter protizákonný, ba protiústavný. Univerzita jeho zavedením, vyberaním a dokonca aktuálnym zvyšovaním môže porušovať zákon, Ústavu Slovenskej republiky ako aj rozsah svojej kompetencie, a to vytvorením povinného poplatku, ktorý zákon o vysokých školách nepozná.

V oblasti sociálnych služieb právny poriadok Slovenskej republiky ustanovuje povinnosť niektoré služby verejne obstarávať (agentúry podporovaného zamestnávania, sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti) a iné nie. Poskytovatelia sociálnych služieb sú registrovanými, niektoré aj akreditovanými poskytovateľmi konkrétnych služieb vo verejnom záujme. Je tým daný predpoklad, že spĺňajú základné podmienky pre poskytovanie kvalitných služieb. Poskytovanie sociálnych služieb neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb, ale aj výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za podmienok stanovených právnymi predpismi štát a samospráva financujú prostredníctvom finančných príspevkov. Autor si kladie za cieľ odpovedať na otázku, z akého dôvodu zákonodarca zakotvil niektoré sociálne služby verejne obstarávať a iné nie. Zároveň objasňuje podmienky, za akých sú samotní neverejní poskytovatelia sociálnych služieb povinní verejne obstarávať.