Záver preukázaný časom a dátami nielen v Slovenskej republike hovorí, že vo vrcholovom športe uspeje iba drvivá menšina z oň sa usilujúcich mladých ľudí. Aký ďalší osud a s ako kvalitným vzdelaním čaká na väčšinu, ktorá čelí problémom tzv. dvojitej kariéry, je veľmi komplikovaná téma v rámci každej krajiny EÚ i pre výraznú globalizáciu športu a množstvo športovcov pôsobiacich v krajinách EÚ z Afriky, Ameriky či Ázie. Autor predstavuje návrh komplexného riešenia, ktoré by mohlo zároveň pomôcť niekoľkým tisícom slovenským talentovaným športovcom vo veku 15 až 23 rokov rozvíjať ich duálnu kariéru a zároveň i slovenským športovým organizáciám optimalizovať ich náklady pri zabezpečovaní starostlivosti o nich. Ak by pri dnešnej čistej mzde 752 euro, hrubej mzde 1000 euro a superhrubej mzde až 1352 euro na 1 športovca bolo toto navrhované riešenie prijaté, tak po prijatí návrhu by sme za skoro rovnaký celkový objem zdrojov (cca 1400 euro) dokázali podporovať nie iba 1 športovca ako dnes, ale až 2 športovcov, a pritom rovnakou celkovou, dokonca nezdaňovanou mesačnou sumou cca 700 euro, pričom by títo športovci boli zároveň zdravotne poistení a rozvíjali by zároveň svoju duálnu kariéru.

Abecedný register webovských stránok použiteľných v právnej praxi i pri štúdiu práva.

Ústavný súd Slovenskej republiky pod vedením podpredsedu Milana Ľalíka na neverejnom zasadnutí pléna 5. júna 2013 rozhodol o pozastavení účinnoti novely zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje hrubé porušovanie ľudských práv a patrí k jedným z najlukratívnejších aktivít zločineckých organizácií po celom svete. Vykonáva sa za rôznymi účelmi, vrátane sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, žobrania alebo odoberania orgánov. Obchodovanie s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania je hospodárskou činnosťou riadenou motívom zisku, ktorá v poslednom desaťročí začala vzbudzovať oprávnené obavy. Právne predpisy upravujúce obchod so sexuálnymi službami priamo ovplyvňujú ziskovosť obchodovania s ľuďmi. Úsilie v boji proti obchodovaniu s ľuďmi síce v poslednom desaťročí zosilnelo, avšak toto je stále nedostatočné. Vzhľadom na skutočnosť, že medzinárodný obchod s ľuďmi predstavuje najväčšiu časť tohto javu, harmonizácia právnych noriem a účinná medzinárodná spolupráca v trestných veciach sú veľmi dôležité pre úspech v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Nedostatok spoľahlivých a porovnateľných údajov o prostitúcii a obchodovaní s ľuďmi v Európe, je hlavnou prekážkou na to, aby sa vytvorili a vykonávali účinné politiky proti obchodovaniu s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania. Vytvorenie celoeurópskeho systému zberu dát o prostitúcii a obchodovaní s ľuďmi je preto zásadného charakteru. V súčasnej dobe zákonodarcovia viacerých európskych štátov, rovnako ako aj Európsky parlament, diskutujú o možnosti zavedenia tzv. Nordického modelu, založeného na kriminalizácii kúpy sexuálnych služieb, ako možného nástroja na riešenie problematiky obchodovania s ľuďmi.

Z pohľadu spoločnosti sa na „šport“ dá pozrieť ako na vykonávanie dobrovoľnej voľnočasovej pohybovej aktivity ako náhrady za nevyhnutnosť telesne pracovať (šport pre zdravie) alebo ako na vykonávanie telesnej aktivity na takej úrovni majstrovstva, ktorá je atraktívna pre osoby, ktoré sa na tomto vykonávaní nepodieľajú (elitný šport). Cieľom použitia verejných prostriedkov na šport by mala byť maximalizácia pridanej hodnoty, ktorú šport prináša spoločnosti. Táto pridaná hodnota na Slovensku nie je jasne kvantifikovaná. Prevláda vnímanie športu z minulého storočia, to znamená primárne ako boj o medaily na medzinárodnej scéne. Šport ako predpoklad zdravia štát nevníma prioritne, o čom svedčí okrem iného aj vyučovanie telesnej výchovy na školách spôsobom, ktorý nevychováva mladých ľudí k pohybu, nekoordinované financovanie športu pre zdravie mnohými útvarmi štátnej správy a podobne. V elitnom športe napriek čiastočnému pokroku prevláda snaha štátu o riadenie jednotlivých športov, finančné nadhodnocovanie niektorých „tradičných“ športových odvetví (ktoré nezodpovedá ich domácemu a zahraničnému významu), viackoľajné financovanie z toho istého zdroja a pod.

Riešením môže byť presné kvantifikovanie pridanej hodnoty športu pre spoločnosť. Sledovať výstupné ukazovatele, ktorými sú napríklad počet obyvateľov, ktorí športujú pre zdravie, výsledky elitných športovcov s ohľadom na význam, aký majú pre domácu a zahraničnú verejnosť. Prostriedky z verejných zdrojov na centrálnej úrovni zlúčiť do jednej rozpočtovej kapitoly a ustanoviť ich správcu (napríklad Agentúru pre šport) s verejným kontraktom. Starostlivosť o jednotlivé športy prenechať národným športovým zväzom a odstrániť administratívne a legislatívne prekážky pre vykonávanie profesií v športe. Zákonom o športe definovať intervenciu štátu do športu na princípoch rovnosti prístupu a odstránenia informačnej nerovnosti.

Prinášme vám REAKCIU odbornej komunity, ktorá sa podieľala na príprave návrhu zákona o športe i na jeho následnej implementácii do praxe, na článok Mariána Šima s názvom "Veľký zákon a malé pomery" zverejnený v decembri 2018 v tom čase ešte v médiách SOV (dnes SOŠV).

REAKCIU publikujeme v médiách UčPS až po tom, čo SOŠV odmietol REAKCIU uverejniť vo svojich médiách obdobným spôsobom ako bol uverejnený diskutabilný článok Mariána Šima, ktorý REAKCIU vyvolal.