Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o priestupkoch, na základe ktorej sa s účinnosťou od 1.marca 2012 ruší priestupková imunita poslancov a iných subjektov.

Príspevok sa zaoberá štruktúrou, záväznosťou a účinkami prameňov práva Európskej únie (zahrňujúc právo Európskych spoločenstiev) od vzniku Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ až po Lisabonskú zmluvu, so zameraním na oblasť justičnej spolupráce v trestných veciach. Poukázaním na ich vývoj a obsah sa snaží čo najstručnejšie a najzrozumiteľnejšie vyložiť zložité otázky prameňov, štruktúry, tvorby a od toho odvodenej záväznosti európskeho práva. Ťažisko príspevku spočíva v porovnaní právnej úpravy z obdobia pred nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy a po nej. Rieši aj otázku platnosti prameňov práva z obdobia pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy po jej vstupe do platnosti. Cieľom príspevku je uľahčiť poznanie a pochopenie hierarchickej sústavy právnych aktov Európskej únie v ich dynamickej podobe, pre praktické využitie získaných poznatkov.

Príspevok venuje pozornosť možnostiam zmluvného obmedzenia alebo vylúčenia zodpovednosti za škodu spôsobenú športovým úrazom, a tiež sa venuje príbuzným otázkam informovaného súhlasu. Dospieva k poznatku, že zodpovednosť za škodu na zdraví zásadne nemožno preventívne pred vznikom škody vylúčiť. Rovnako nie je z pochopiteľných príčin možné zmluvne vylúčiť trestnoprávnu zodpovednosť. Aj trestné právo však rešpektuje, že niektoré fyzické kontakty, ktoré by mohli napĺňať znaky skutkových podstát trestných činov, napĺňajú spoločenský záujem na športovaní, ktorý je vyjadrený aj v čl. 165 ZFEÚ. Športové pravidlá, hoci samotné sú zmluvného základu, tak upravujú limity trestnoprávnej zodpovednosti tým, že pomáhajú vymedziť hranice „výkonu práv a povinností“ ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť konania. Rovnaký princíp pritom platí aj v súkromnoprávnych zodpovednostných vzťahoch – fyzický kontakt v športe (pri dodržaní rešpektovaných a právom nereprobovaných športových pravidiel) nenapĺňa znak porušenia právnej povinnosti ako základnú podmienku vzniku súkromnoprávnej zodpovednosti za škodu (na zdraví). Zásadne však platí, že ani v civilnom ani v trestnom práve nie je možné paušálne vylúčenie právnej zodpovednosti iba s poukazom na výkon športovej činnosti ako akejsi „športovej imunity“ – súdnemu preskúmaniu totiž podliehajú aj samotné športové pravidlá (totiž či nie sú protiprávne).

Celkovo šesť návrhov na zmenu či doplnenie Ústavy SR je na programe 33. schôdze Národnej rady SR.

Jej začiatok zvolal predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) na utorok (18. 3.) popoludní. 

Trestná zodpovednosť právnických osôb je stále pretrvávajúcim problémom v pomeroch Slovenskej republiky. Dôvodom sú tak teoretické ako aj praktické prekážky. Príspevok ponúka prehľad dôvodov neaplikácie súčasnej právnej úpravy nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a zároveň ponúka návrhy de lege ferenda k pripravovanej úprave pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb.

V predkladanom príspevku autori analyzujú organizovanú a zločineckú skupinu najmä z historického hľadiska a sústreďujú sa tiež na ich medzinárodné právne aspekty. Analyzované obdobie rozdeľujú do troch podstatných vývojových etáp, a to do roku 1961, od roku 1961 až do roku 2006 a od roku 2006 až po súčasnosť. Autori dospeli k záverom, že predovšetkým od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa postupne právna úprava týkajúca sa organizovaných a zločineckých skupín vyvíjala na medzinárodnej úrovni a tak podstatným spôsobom ovplyvnila legislatívu v Slovenskej republike. V súčasnosti je aplikácia týchto pojmov v praxi relatívne ustálená aj v dôsledku ich častejšieho výskytu a pribúdajúcich rozhodnutí Najvyššieho súdu SR , najmä R 51 / 2013.

Článok sa zaoberá analýzou rozdielov medzi inštitútom zmluvy o sponzorstve v športe a zmluvy o reklame.
Poukazuje na súčasnú situáciu, kedy športové organizácie získavajú „sponzorské príjmy“ zo súkromného sektora najmä prostredníctvom „spolupráce“, reklamy alebo darov a na situáciu, ktorá nastane s účinnosťou nového zákona o športe, kedy by mal pribudnúť nový inštitút, ktorého hlavným cieľom je podpora športu – Zmluva o sponzorstve v športe. 

Koncom roka 2016 vydala Rada Európskej únie dokument s názvom Závery Rady o športovej diplomacii, v ktorom vyzdvihla význam a postavenie športu, osobitne športovej diplomacie, a to na úrovni medzikultúrnej, hospodárskej a politickej spolupráce. V tomto dokumente bola zdôraznená povaha športu ako nástroja na zbližovanie medzi národmi a kultúrami, ale aj jeho potenciál na zvyšovanie atraktívnosti a imidžu krajiny, regiónu či mesta.