Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator

Európska Charta o športe NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    17.02.2016UčPS tím
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Na úvod k Európskej charte športu

    Európska charta športu obsahuje inštrukcie pre členské štáty Rady Európy na zdokonalenie existujúcej legislatívy alebo iných politík a na vytvorenie komplexného rámca pre šport.

    História "Európskej charty športu pre všetkých" bola založená v roku 1975 európskymi ministrami športu. Tá bola oficiálne prijatá 24. septembra 1976. Od tohto dátumu boli športové politiky v Európe spojené spoločným programom založeným na presvedčení, že hodnoty športu by prispeli k napĺňaniu ideálov Rady Európy.

    Nadväzujúc na princípy "Európskej charty športu pre všetkých", bola prijatá Európska charta športu v roku 1992 a revidovaná v roku 2001 s cieľom poskytnúť spoločný súbor princípov pre celú Európu.

    Obsah Charty poskytuje rámec pre športové politiky, s ktorým sa majú spojiť všetky európske krajiny.

    Kódex športovej etiky pôsobí ako doplnok k Charte. Je založený na princípe, že "etické úvahy vedúce k fair play sú neoddeliteľnou súčasťou, a nie voliteľnými prvkami všetkých športových aktivít, športových politík a riadenie, a platí pre všetky úrovne schopnosti a záväzku vrátane rekreačné i výkonnostné športy".

    V týchto dokumentoch vlády zaviazali poskytovať svojim občanom možnosti na pestovanie športu za presne definovaných podmienok.

    Šport musí byť:

    • prístupný všetkým,
    • k dispozícii  najmä pre deti a mládež,
    • zdravý a bezpečný, spravodlivý a tolerantný, v nadväznosti na vysoké etické hodnoty,
    • podporujúci osobnú sebarealizáciu na všetkých úrovniach,
    • šetrný k životnému prostrediu,
    • chrániaci ľudskú dôstojnosť,
    • proti akémukoľvek druhu vykorisťovania osôb zapojených do športu.

     

    Úspechy Vlády majú určité jasnú celkovú zodpovednosť v oblasti športu a telovýchovy európskej charte dosiahla tri základné predpoklady:

    • stanoviť stabilné parametre, v ktorých sa môžu športové politiky rozvíjať,
    • stanoviť spoločný rámec a základné zásady pre národné športové politiky,
    • poskytnúť potrebnú rovnováhu medzi vládnymi aj mimovládnymi akciu,

     

    a zabezpečiť komplementárnosť zodpovednosti medzi nimi.

    Prečo je šport „iný“, prečo by mal ostať iný, prečo by šport nemal patriť žiadnej politickej strane a nemal by sa z neho stať ani obyčajný tovar?

    Pretože jeho fundamentálnym princípom je "Fair play" a tento princíp sa nedá dlhodobo udržateľne nahradiť politickými rozhodnutiami ani politickou mocou.

    Kto sa o to pokúsi, skôr či neskôr pochopí, že šport i politika môžu oveľa lepšie prosperovať popri sebe, lebo „fair play“ vytvára univerzálny regulačný rámec nad myslením a skutkami ľudí v športovom svete.

    Fair play má svoje vyjadrenie v pravidlách súťaženia i dohodnutých pravidlách športových spolkov, má svojich strážcov v podobe rozhodcov, delegátov, disciplinárnych orgánov.

    Že vám to pripomína systém fungovania štátu s jeho právnym poriadkom a súdnym systémom. Systém fungovania športu je do značnej miery „štát“ v „štáte“.

    "Skutočný obsah princípu FAIR PLAY treba chápať nie len ako vonkajší prejav športovca, tímu alebo športového odborníka vo forme či spôsobe vykonávania športovej činnosti alebo správania podľa pravidiel príslušného športu, ale predovšetkým ako spôsob myslenia, filozofiu a štýl života."


    Stránky RADY EURÓPY k téme "Európska charta športu" - TU

    EURÓPSKA CHARTA O ŠPORTE

    RADA EURÓPY

    VÝBOR MINISTROV

    Odporúčanie č. R(92) 13 Rev Výboru ministrov členským štátom k revidovanej Európskej charte o športe





    (prijaté Výborom ministrov 24. septembra 1992 na 480. zasadaní zástupcov ministrov a revidované na ich 752. zasadaní 16. mája 2001)



    Výbor ministrov, na základe ustanovení Článku 15.b Štatútu Rady Európy,



    Berúc do úvahy, že cieľom Rady Európy je ešte viac zjednotiť svojich členov, za účelom ochrany a napĺňania ideálov a princípov, ktoré sú ich spoločným dedičstvom a napomáhania ich hospodárskemu a spoločenskému rozvoju;

    

Majúc na pamäti Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a najmä "právo na slobodu pokojného zhromažďovania a na slobodu združovať sa s inými," a užívanie práv "bez akejkoľvek diskriminácie založenej na pohlaví, rase, farbe, jazyku, náboženstve, politických a iných názoroch, národnosti, alebo sociálnom pôvode, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvode, alebo inom postavení";



    Majúc na pamäti Rezolúciu (76) 41 o Princípoch politiky šport pre všetkých, ako ich definovali európski ministri zodpovední za šport na svojej prvej konferencii v roku 1975 pod názvom Európska charta športu pre všetkých, a že táto charta poskytuje potrebný základ pre vládnu politiku v oblasti športu a umožňuje mnohým jednotlivcom využívať ich "právo pestovať šport";



    Majúc na pamäti Odporúčanie č. R (80) 1 o Športe a televízii; č. R (81) 8 o Športe a fyzickej rekreácii a ochrane prírody na vnútrozemských vodných plochách; č. R (83) 6 o Opatreniach na šetrenie energie na športoviskách; č. R (86) 18 o Športe pre všetkých: ľudia so zdravotným postihnutím; č. R (87) 9 o Testoch fyzickej zdatnosti Eurofit; č. R (88) 8 o Športe pre všetkých: staršie osoby, ktoré prispeli k implementácii zásad športu pre všetkých.



    Berúc do úvahy, že šport je spoločenská a kultúrna aktivita založená na dobrovoľnom rozhodnutí, ktorá podporuje kontakty medzi európskymi krajinami a ich obyvateľmi a hrá významnú úlohu pri dosahovaní cieľa Rady Európy posilňovaním väzieb medzi ľuďmi a rozvojom povedomia o európskej kultúrnej identite;



    Želajúc si podporovať rôznorodý prínos športu k osobnému a spoločenskému rozvoju prostredníctvom tvorivých činností, rekreačných možností, a neustálej snahy o zlepšenie športovej výkonnosti a majúc na pamäti, že fyzické aktivity pomáhajú podporovať fyzickú aj duševnú pohodu jednotlivcov;

    Majúc na pamäti politické, ekonomické, sociálne a iné zmeny v Európe od roku 1976, vysoké tempo týchto zmien a ich vplyv na šport, a že nová Európska charta o športe nevyhnutne odráža tieto zmeny a čelí budúcim výzvam;



    Majúc na pamäti úzky vzájomný vzťah medzi zdravým životným prostredím a športovými aktivitami, ako aj potrebu začleniť pojem životného prostredia a princípy udržateľného rozvoja do športu;



    Majúc na pamäti potrebu v širšom rozsahu doplniť Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí a najmä na futbalových zápasoch a Dohovor proti dopingu, ktoré už prispeli k ochrane hodnôt športu;



    Uznávajúc, že verejné orgány by mali rozvíjať vzájomnú spoluprácu so športovým hnutím, ako nevyhnutnou základňou športu, aby tak šírili hodnoty a prínosy športu, a že v mnohých štátoch Európy vlády vyvíjajú činnosť v oblasti športu, aby doplnili a podporili prácu tohto hnutia (subsidiarita);



    Berúc do úvahy, že je nevyhnutné dohodnúť sa na spoločnom európskom rámci pre rozvoj športu v Európe, založenom na pojmoch pluralitná demokracia, vláda práva, ľudské práva a etické princípy obsiahnuté v Odporúčaní č. R (92) 14 o Kódexe športovej etiky;



    Berúc do úvahy, že európski ministri zodpovední za šport sa stretli na Rhodose na 7. konferencii (1992), a pri prvej takej príležitosti títo ministri športu zo všetkých európskych štátov, ktorí sa zúčastnili na práci tejto konferencie prijali rezolúciu, ktoré definuje takéto princípy športovej politiky pod názvom Európska charta o športe a zaviazali sa ich, v rámci svojich kompetencií, dodržiavať a realizovať;

    

I. Odporúča vládam členských štátov:


    Na základe Európskej charty o športe, tak ako je to uvedené v jej prílohe, vytvoriť vlastné národné športové politiky a tam kde je to vhodné príslušnú legislatívu; 
Vyzvať národné športové organizácie, aby pri tvorbe svojich politík brali do úvahy princípy Európskej charty o športe;
Prijať kroky, ktoré zabezpečia šírenie Európskej charty o športe;



    II. Ukladá generálnemu tajomníkovi doručiť toto odporúčanie:


    Vládam štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Európskeho kultúrneho dohovoru a nie sú členskými štátmi Rady Európy;
Medzinárodným organizáciám a medzinárodným športovým organizáciám.

    
Príloha k Odporúčaniu č. R(92) 13

    Európska charta o športe 



    Článok 1
 - Cieľ Charty


    Vlády s úmyslom podporovať rozvoj športu ako dôležitého faktora ľudského rozvoja prijímajú opatrenia v rámci ustanovení tejto Charty v súlade s princípmi stanovenými v Kódexe športovej etiky s cieľom:


    1. umožniť každému jednotlivcovi venovať sa športu, a hlavne: 

      1. zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia mali možnosť účasti na vyučovaní telesnej výchovy a príležitosť nadobúdať základné športové zručnosti, 

      2. zabezpečiť každému možnosť venovať sa športu a telesnej rekreácii v bezpečnom a zdravom životnom prostredí, 

      3. v spolupráci s príslušnými športovými organizáciami zabezpečiť každému, kto má záujem a schopnosti, možnosť zvyšovať si svoju športovú výkonnosť na úrovni osobného alebo verejne uznaného vynikajúceho výkonu.

    2. Chrániť a rozvíjať mravné a etické základy športu, ľudskú dôstojnosť a bezpečnosť tých, ktorí sú zapojení do športových aktivít. Chrániť šport, športovcov a športovkyne pred zneužívaním na politické, komerčné a finančné ciele a pred znevažujúcimi a ponižujúcimi postupmi, vrátane užívania drog, sexuálneho obťažovania a zneužívania najmä detí, mladých ľudí a žien.

    Článok 2
 - Definícia a pôsobnosť Charty 


    1. Pre účel tejto Charty:

      1. "šport" zahŕňa všetky formy telesných aktivít, ktoré prostredníctvom príležitostnej alebo organizovanej účasti vedú k preukazovaniu alebo zvyšovaniu telesnej zdatnosti a duševnej pohody, formujú sociálne väzby alebo umožňujú dosahovať výsledky v súťažiach na všetkých úrovniach,

      2. táto Charta dopĺňa etické zásady a politické smernice stanovené: 
        • v Európskom dohovore o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch,[1]
        • v Dohovore proti dopingu.[2]

    Článok 3
 - Športové hnutie


    1. Úlohou verejných orgánov je predovšetkým dopĺňať činnosť športového hnutia. Na zabezpečenie plnenia cieľov tejto Charty, vrátane vytvorenia potrebných postupov na rozvoj a koordináciu športu je preto nevyhnutná úzka spolupráca s mimovládnymi športovými organizáciami.

    2. Rozvoj zásady dobrovoľnosti športového hnutia sa zabezpečuje hlavne prostredníctvom podpory činnosti dobrovoľných športových organizácií. 
    3. Dobrovoľné športové organizácie majú právo vytvárať si nezávislé postupy rozhodovania v rámci zákona. Vlády aj športové organizácie uznávajú potrebu vzájomného rešpektovania svojich rozhodnutí. 
    4. Realizáciu niektorých ustanovení tejto Charty možno zveriť vládnym alebo mimovládnym športovým orgánom alebo športovým organizáciám. 

    5. Športové organizácie by mali byť podnecované k uzatváraniu vzájomne výhodných dohôd medzi sebou, ako aj s potenciálnymi partnermi, napr. s komerčným sektorom, médiami, atď., a zároveň predchádzať zneužívaniu športu alebo športovcov.

    Článok 4 - 
Zariadenia a činnosti


    1. V prístupe k športovým zariadeniam alebo k športovým činnostiam je neprípustná akákoľvek diskriminácia na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, náboženstva, politického alebo iného presvedčenia, štátnej príslušnosti, sociálneho alebo etnického pôvodu, majetku, pôvodu alebo iného štatusu. 

    2. Prijmú sa opatrenia umožňujúce všetkým občanom venovať sa športu, a tam kde je to nutné, prijmú sa dodatočné opatrenia umožňujúce športovanie talentovanej mládeži, ako aj jednotlivcom alebo skupinám so znevýhodnením či so zdravotným postihnutím. 

    3. Pretože miera účasti verejnosti na športe závisí aj od kapacity, rozmanitosti a prístupnosti zariadení, ich celkové plánovanie sa považuje za záležitosť verejných orgánov. Pri rozhodovaní o tom, ktoré zariadenia sa majú poskytnúť verejnosti, je potrebné brať do úvahy všetky existujúce štátne, súkromné, komerčné a iné zariadenia. Zodpovedné subjekty zohľadnia národné, regionálne a miestne požiadavky a príjmu opatrenia na zabezpečenie správneho riadenia športových zariadení a na ich bezpečné a plné využitie. 

    4. Majitelia športových zariadení prijmú vhodné opatrenia, aby do týchto zariadení umožnili prístup znevýhodneným osobám, vrátane osôb s telesným alebo mentálnym postihnutím.

    Článok 5
 - Budovanie základne


    V snahe podnecovať športové návyky medzi mládežou, rozvíjať jej fyzickú zdatnosť a nadobúdať športové zručnosti sa príjmu príslušné opatrenia, hlavne na:


    • zabezpečenie dostupnosti programov, zariadení a primeraného času pre šport, rekreáciu a telesnú výchovu pre všetkých žiakov; 

    • zabezpečenie výučby kvalifikovanými učiteľmi na všetkých školách;

    • vytvorenie vhodných príležitostí pre ďalšie pestovanie športu po skončení povinnej školskej dochádzky; 

    • podporu rozvoja spolupráce medzi školami alebo inými výchovno-vzdelávacími zariadeniami, školskými športovými klubmi a miestnymi športovými klubmi;
    • úpravu a rozvoj využitia športových zariadení školami a miestnou komunitou;
    • vytváranie takej spoločenskej atmosféry, aby rodičia, učitelia, tréneri a vedúci viedli mládež k pravidelnému telesnému cvičeniu;

    • poskytovanie výchovy k športovej etike všetkým žiakom od základných škôl.

    Článok 6
 - Rozširovanie účasti


    1. Podporovať športovanie celej populácie, či už v rámci aktivít vo voľnom čase alebo rekreácie s cieľom upevnenia ich zdravia alebo zvýšenia výkonnosti s tým, že sa zabezpečia vhodné zariadenia a rôzne programy, vrátane kvalifikovaných inštruktorov, vedúcich alebo cvičiteľov. 

    2. Považovať za integrálnu súčasť vyváženej športovej politiky vytváranie a poskytovanie možností športovania na pracoviskách.

    
Článok 7
 - Zvyšovanie výkonnosti


    Šport na vyššej úrovni sa bude podporovať a podnecovať vhodnými a špecifickými spôsobmi v spolupráci s príslušnými športovými organizáciami. Táto podpora zahŕňa oblasti ako vyhľadávanie talentov a poradenstvo, zabezpečovanie vhodných zariadení, rozvíjanie starostlivosti a podpory v spolupráci so športovou medicínou a vedami o športe, podporovanie vedeckej prípravy, vzdelávania trénerov a iných vedúcich pracovníkov, pomoc klubom pri budovaní potrebných štruktúr a poskytovaní súťažných možností.

    Článok 8 - 
Podporovanie vrcholového a profesionálneho športu


    1. Metódy poskytovania primeranej priamej či nepriamej podpory športovcom a športovkyniam, ktorí prejavia výnimočné športové kvality, sa rozpracúvajú v spolupráci s príslušnými športovými organizáciami, aby mohli športovci naplno rozvinúť svoje športové a ľudské schopnosti, pri plnom rešpektovaní ich osobnosti, telesnej a morálnej integrity. Takáto podpora je zároveň zameraná na vyhľadávanie talentov, ich vyvážené vzdelávanie v športových školách, ako aj na bezproblémovú integráciu do spoločnosti vytváraním možností pracovného uplatnenia počas vrcholovej športovej kariéry a po jej skončení.
    2. Organizáciu a riadenie profesionálneho športu majú v kompetencii príslušné odborné orgány. Profesionálni športovci majú mať zabezpečené primerané sociálne postavenie a ochranu, ako aj morálne záruky proti všetkým formám zneužitia.

    Článok 9 - 
Ľudské zdroje


    1. Podporuje sa rozvoj odborných výcvikových kurzov organizovaných príslušnými inštitúciami, ktoré vedú k získavaniu diplomov a kvalifikácií vo všetkých oblastiach športovej činnosti. Takéto kurzy zohľadňujú potreby účastníkov, druhu športových a rekreačných aktivít na rôznej úrovni a sú určené rovnako pre dobrovoľníkov, ako aj profesionálov (vedúcich, trénerov, manažérov, zamestnancov, lekárov, architektov, inžinierov, atď.). 

    2. Osoby poverené vedením alebo dozorom nad športovými činnosťami majú mať príslušnú kvalifikáciu a majú venovať osobitnú pozornosť zaručeniu bezpečnosti a ochrane zdravia svojich zverencov.

    Článok 10
 - Šport a jeho trvalý rozvoj


    Zabezpečovanie a zlepšovanie telesného, sociálneho a duševného blahobytu ľudí a budúcich generácií si vyžaduje prispôsobiť športové aktivity, vrátane aktivít v mestách, na vidieku a pri vode, obmedzeným zdrojom tejto planéty a uskutočňovať ich v súlade so zásadami udržateľného rozvoja a vyváženého riadenia životného prostredia.

    To znamená, okrem iného:


    • zohľadňovať prírodné a ekologické hodnoty pri plánovaní a budovaní športových zariadení; 
    • podporovať a povzbudzovať športové organizácie v ich úsilí o ochranu prírody a životného prostredia; 
    • zvyšovať povedomie ľudí o vzťahoch medzi športom, udržateľným rozvojom a poznaním prírody.

    Článok 11 - 
Informácie a výskum

    Je potrebné rozvíjať udržateľné štruktúry a možnosti určené k zhromažďovaniu a šíreniu aktuálnych informácií o športe na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Treba podporovať vedecký výskum vo všetkých oblastiach športu. Je potrebné dohodnúť sa na šírení a výmene takýchto informácií a výsledkov výskumu na čo najvhodnejšej miestnej, regionálnej, celoštátnej.

    Článok 12 - Financovanie


    Na splnenie cieľov a zámerov tejto Charty treba zabezpečiť primeranú podporu a prostriedky z verejných zdrojov (t.j. na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni). Treba podnecovať kombinovanú verejnú a súkromnú finančnú podporu športu, vrátane možnosti pre športový sektor, aby si sám vytváral vlastné zdroje na svoj ďalší rozvoj.

    Článok 13
 - Národná a medzinárodná spolupráca


    1. Na dosiahnutie cieľov tejto Charty treba rozvíjať vhodné spôsoby pre koordináciu rozvoja a podporu športu medzi rôznymi verejnými orgánmi a inštitúciami, ktoré sa zaoberajú otázkami športu, ako aj medzi verejným a dobrovoľným sektorom, a to na centrálnej, regionálnej aj miestnej úrovni. Takáto koordinácia má zohľadňovať aj ostatné oblasti riadenia a plánovania, ako napr. školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby, územné plánovanie, životné prostredie, umenie a iné aktivity voľného času; má zabezpečiť, aby šport tvoril neoddeliteľnú súčasť spoločensko-kultúrneho rozvoja. 

    2. Na naplnenie cieľov tejto Charty je takisto potrebná spolupráca na európskej a medzinárodnej úrovni.

    Viac informácií nájdete na oficiálnej stránke Rady Európy TU

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti