Judikát Jtk 16/2012 - Vplyv začatia trestného stíhania, počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia.  NEPREČÍTANÉ 

uznesenie KS ZA sp.zn. 3Tos/21/2012

3Tos/21/2012

U Z N E S E N I E

Krajský súd v Žiline na neverejnom zasadnutí konanom 15. marca 2012 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Juraja Krupu prejednal sťažnosti odsúdeného I. T. a jeho matky Ing. H. T. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/73/2008 z 30.1.2012 a takto

r o z h o d o l :

    Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/73/2008 z 30.1.2012.

    Podľa § 193 ods. 1 písm. b) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť matky odsúdeného – Ing. H. T. ako podanú neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e

    Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 420 Tr. por. a § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený I. T. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/73/2008 z 10.11.2008 neosvedčil a nariadil mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 16 mesiacov. Súčasne podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

    Svoje rozhodnutie okresný súd v podstate odôvodnil tak, že odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dopustil úmyselného trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, pre ktorý bol aj právoplatne odsúdený.

    Proti uzneseniu okresného súdu podali sťažnosť odsúdený I. T. a jeho matka Ing. H. T.

    Odsúdený sťažnosť odôvodnil tak, že v súčasnej dobe študuje 4. ročník vysokej školy a taktiež má onkologicky chorú matku, o ktorú sa stará. V prípade, ak by musel nastúpiť do výkonu trestu, nemohol by doštudovať a o jeho matku by sa nemal kto postarať. Skutku, pre ktorý bol odsúdený, sa dopustil z mladíckej nerozvážnosti. Sľubuje, že bude žiť riadnym spôsobom života, chce byť slušným a čestným občanom a chce sa starať o svoju chorú matku, ktorá je odkázaná na jeho každodennú pomoc. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol o primeranom predĺžení skúšobnej doby.

    V rovnakom zmysle ako odsúdený odôvodnila svoju sťažnosť aj matka odsúdeného Ing. H. T..

    Krajský súd na základe sťažnosti odsúdeného preskúmal výroky napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a že táto je dôvodná, aj keď z iných dôvodov, než sú uvedené v sťažnosti. Pokiaľ ide o sťažnosť matky odsúdeného Ing. H. T., táto bola podaná neoprávnenou osobou.

    Z napadnutého uznesenia vyplýva, že prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí o neosvedčení sa odsúdeného prihliadal na jeho odsúdenie Okresným súdom Bratislava sp. zn. 3T/76/2010 z 21.12.2010 pre skutok, ktorý odsúdený spáchal 16.9.2009 – teda počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia (táto plynula od 11.11.2008 do 11.3.2010).

    Zo spisu vyplýva, že pre tento trestný čin – podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, bolo začaté trestné stíhanie vo veci 16.9.2009 – teda počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, avšak k vzneseniu obvinenia I. T. došlo až dňa 15.3.2010, teda po uplynutí skúšobnej doby podmienečného odsúdenia – ktorá uplynula dňom 11.3.2010. Z uvedeného je zrejmé, že počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa proti I. T. neviedlo trestné stíhanie ako proti obvinenej osobe.

Z ustanovenia § 50 ods. 4 Tr. zák. tiež vyplýva, že ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

    Z ustanovenia § 50 ods. 5 Tr. zák. vyplýva, že ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

    Z ustanovenia § 50 ods. 6 Tr. zák. vyplýva, že rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin.

    V predmetnej veci prvostupňový súd o neosvedčení odsúdeného rozhodol po uplynutí 1-ročnej lehoty uvedenej v ustanovení § 50 ods. 5 Tr. zák., avšak v 2-ročnej lehote uvedenej v § 50 ods. 6 Tr. zák.

    Pokiaľ ide o ustanovenie § 50 ods. 6 Tr. zák., podľa ktorého je možné rozhodnúť o osvedčení (resp. neosvedčení) sa odsúdeného v lehote do 2 rokov od uplynutia skúšobnej doby, podmienkou takéhoto postupu je aj skutočnosť, že proti odsúdenému sa vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie – musí ísť teda o stíhanie už obvinenej osoby. Nestačí len fakt, že počas plynutia skúšobnej doby bolo začaté trestné stíhanie vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por.

    Z tohto dôvodu nebola podľa názoru krajského súdu splnená zákonná podmienka § 50 ods. 6 Tr. zák. – teda že sa proti odsúdenému viedlo v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin.

    Krajský súd taktiež nezistil, že by odsúdený mal prípadne vinu na tom, že prvostupňový súd o osvedčení sa (resp. neosvedčení) odsúdeného nerozhodol v 1-ročnej lehote uvedenej v § 50 ods. 5 Tr. zák.

Za takýchto okolností, keďže napadnuté uznesenie prvostupňového súdu bolo potrebné ako nezákonné zrušiť a do úvahy už neprichádza opätovné rozhodovanie o osvedčení (resp. neosvedčení) sa odsúdeného, keďže lehoty uvedené v ustanoveniach § 50 ods. 5 a § 50 ods. 6 Tr. zák. už uplynuli, platí v predmetnej veci zákonná fikcia vyplývajúca z ustanovenia § 50 ods. 5 Tr. zák., že odsúdený sa osvedčil.

    Pokiaľ ide o sťažnosť matky odsúdeného Ing. H. T., túto krajský súd zamietol ako podanú neoprávnenou osobou, nakoľko sa nejedná o prípad, kde by matka odsúdeného mohla podať v jeho prospech sťažnosť.

    Z ustanovenia § 186 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v neprospech obvineného. V prospech mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli, zákonný zástupca, obhajca, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie opravného prostriedku im plynie samostatne.

    Z ustanovenia § 186 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v prospech obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.

    Z uvedeného je zrejmé, že matka odsúdeného nie je osobou, ktorú by zákon oprávňoval k podaniu sťažnosti v zmysle § 186 ods. 1, 2 Tr. por.

    S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, preto krajský súd na základe sťažnosti podanej odsúdeným zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a pokiaľ ide o sťažnosť matky odsúdeného, túto zamietol ako podanú neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, dňa 15. marca 2012    

JUDr. Vladimír Sučik  
 predseda senátu