Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

ÚSTNE POJEDNÁVANIE A JEHO OSOBITOSTI V KOMPARÁCII VŠEOBECNÉHO SPRÁVNEHO KONANIA A SPRÁVNEHO DELIKTUÁLNEHO KONANIA V KONTEXTE OCHRANY OSOBNÝCH ÚDAJOV  NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    25.02.2020 doc. JUDr. Jana Vallová, PhD. (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač
    ÚSTNE POJEDNÁVANIE A JEHO OSOBITOSTI V KOMPARÁCII VŠEOBECNÉHO SPRÁVNEHO KONANIA A SPRÁVNEHO DELIKTUÁLNEHO KONANIA V KONTEXTE OCHRANY OSOBNÝCH ÚDAJOV[1]

    ORAL HEARING AND ITS SPECIFICS IN THE COMPARISON OF GENERAL ADMINISTRATIVE PROCEEDINGS AND PROCEEDINGS IN CASE OF PETTY (ADMINISTRATIVE) OFFENCES FROM THE PERSPECTIVE OF PROTECTION 
    OF PERSONAL DATA[2]

    DOC. JUDR. JANA VALLOVÁ, PHD.
    MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
    SEKCIA VERENEJ SPRÁVY
    ODBOR VŠEOBECNEJ VNÚTORNEJ SPRÁVY

    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:

    ústne pojednávanie, správny delikt, priestupok, zásada ústnosti, správny orgán, osobné údaje

    KEY WORDS:

    oral hearing, administrative delict, tort, principle of oral hearing, administrative body, personal data

    ABSTRAKT:

    Autorka článku poukazuje na inštitút ústneho pojednávania a jeho osobitosti v komparácii všeobecného správneho konania a správneho deliktuálneho konania. V nadväznosti na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky autorka analyzuje názory súdu na inštitút ústneho pojednávania v režime všeobecnej právnej úpravy vyplývajúcej zo správneho poriadku. Článok pojednáva o ochrane osobných údajov správnym orgánom na ústnom pojednávaní s poukázaním na novú právnu úpravu.

    ABSTRACT/SUMMARY:

    The author of the article focuses on institute of oral hearing and its specifics in comparison of general administrative procedure and administrative procedure on delict. The author, following decisions of Supreme Court of the Slovak Republic and resolutions of Constitutional Court of the Slovak Republic, analyzes opinions of court on the institute of oral hearing in general legislation in administrative procedure Act. The article deals with the protection of personal data by the administrative authorities at the oral hearing, pointing to a new legal regulation.


    VŠEOBECNÁ PRÁVNA ÚPRAVA

    Podľa všeobecnej právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v zmysle § 21[3] správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

    Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.

    Ústne pojednávanie je neverejné, pokiaľ osobitný zákon alebo správny orgán neustanovia inak.

    I keď správne konanie v prevažnej väčšine prípadov prebieha v písomnej forme na základe písomných podkladov, správny poriadok nevylučuje ani uplatnenie ústnej formy, a to v každej etape správneho konania.

    Správne konanie je ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Ústne pojednávanie správny orgán nariaďuje len v prípadoch, ak to vzhľadom na povahu prejednávaného prípadu považuje za potrebné za účelom zistenia a objasnenia skutkového stavu veci. Správny orgán je povinný ústne pojednávanie nariadiť ex offo, ak tak ustanoví osobitný právny predpis.

    Cieľom ústneho pojednávania je poskytnúť všetkým účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby na ňom vyjadrili svoje návrhy, uplatnili podnety a pripomienky ku skutku, o ktorom sa koná, a na základe toho zistiť skutočný stav veci a vydať objektívne a zákonné rozhodnutie.

    Všetci účastníci konania, ktorí sú správnemu orgánu známi, ako aj zúčastnená osoba majú právo byť upovedomení o nariadení ústneho pojednávania, majú právo byť na ňom prítomní, navrhovať počas ústneho prejednávania dôkazy, vyjadrovať sa k dôkazom, klásť svedkom a znalcom otázky, vyžadovať doplnenie dokazovania. Na ústne pojednávanie sa okrem účastníkov konania a zúčastnenej osoby prizývajú aj ďalšie osoby, ktorých účasť je v danom konaní nevyhnutná, napr. svedkovia, tlmočníci, znalci a pod. Správny orgán zabezpečuje prítomnosť osôb na ústnom pojednávaní prostredníctvom predvolania, prípadne predvedenia (pozri výklad k § 41 a § 42 správneho poriadku).

    Ústne pojednávanie sa nemusí vykonať len pred správnym orgánom príslušným na vydanie rozhodnutia. Podľa povahy veci ho môže uskutočniť aj dožiadaný správny orgán toho istého alebo nižšieho stupňa (pozri výklad k § 44 správneho poriadku). Ústne pojednávanie prebieha spravidla v sídle správneho orgánu v úradnej miestnosti, zákon však nevylučuje, aby sa uskutočnilo aj inde. Ak sa má vykonať za účelom zistenia skutkového stavu veci obhliadka, môže sa ústne pojednávanie uskutočniť priamo na mieste obhliadky.

    Nie je vylúčené, aby v priebehu jedného správneho konania nariadil správny orgán aj niekoľko ústnych pojednávaní.

    Ústne pojednávanie je zásadne neverejné. Povoliť prítomnosť verejnosti na ústnom pojednávaní môže správny orgán na základe správnej úvahy, ak sa tým nepoškodia záujmy účastníkov konania či nesprístupní utajovaná skutočnosť alebo zákonom chránené bankové, daňové alebo obchodné tajomstvo. Účasť verejnosti na ústnom pojednávaní môže ustanoviť aj osobitný zákon.

    Podľa všeobecnej právnej úpravy je len na zvážení správneho orgánu, či ústne pojednávanie nariadi alebo nie. Zaujímavé sú aj niektoré rozhodnutia súdov. Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí číslo 1S/30/2015 uviedol, že v súvislosti so žalobcom namietnutým porušením jeho procesných práv, najmä tej skutočnosti, že správny orgán nevykonal ústne pojednávanie, ktorého nariadenia sa žalobca domáhal za to, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom o správnom konaní, keď neprihliadol na žalobcom namietanú skutočnosť a vo veci nepovažoval za potrebné ústne pojednávanie nariadiť. Na konanie o uložení sankcie za porušenie povinností ustanovených v osobitnom zákone č. 725/2004 Z. z. sa vzťahuje zákon o správnom konaní, ktorý vo svojom ustanovení § 21 inštitút ústneho pojednávania upravuje. Je síce pravda, že tento osobitný zákon výslovne konanie ústneho pojednávania nevyžaduje, avšak vzhľadom na špeciálne procesné princípy obsiahnuté v odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) 1, za účelom zabezpečenia osobe stíhanej za správny delikt zachovanie jej procesných práv v plnej miere, a to najmä práva byť vypočutá, je požiadavka ústneho pojednávania legitímna, a to aj bez ohľadu na pochybnosti o jeho účelnosti.

    Zaujímavým spôsobom sa vyvíjala aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 2Sžo 53/2013 súd uviedol, že § 21 správneho poriadku neukladá správnym orgánom povinnosť nariadiť v každom prípade ústne pojednávanie, a preto žalovaný a ani správny orgán I. stupňa nepochybili, ak v správnom konaní nenariadili ústne pojednávanie a podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 4Sžo 145/2015 sa obligatórne ústne pojednávanie nariadi vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Inak správny orgán nariadi ústne pojednávanie iba v prípade, ak si to vyžaduje i povaha veci. Nariadenie ústneho pojednávania bez toho, aby si to vyžadovala povaha veci, najmä v konaniach, kde je spoľahlivo zistený a preukázaný skutkový stav veci, môže byť porušením jednej zo základných zásad správneho konania, a to rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko správny orgán je povinný v konaní postupovať bez zbytočného zaťažovania účastníkov.

    Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že podľa všeobecnej právnej úpravy správne orgány nemajú obligatórnu povinnosť nariadiť v správnom konaní ústne pojednávanie ani pri vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti.

    Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Princíp legality (zákonnosti) zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky znamená, že viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj v oblastiach ich vykonávania orgánmi štátnej správy, ktoré musia zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach.

    V oblasti administratívneho trestania a ukladania správnych sankcií princíp legality zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý ustanovuje platný zákon.

    Problematika správneho trestania je veľmi zložitá, lebo subsumuje jednak priestupky fyzických osôb, ktoré sú upravené v zákone SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ale aj rozsiahlu oblasť správneho trestania právnických osôb a fyzických osôb-podnikateľov.

    Pokiaľ ide o správne delikty právny poriadok Slovenskej republiky v súčasnej dobe obsahuje množstvo právnych predpisov, ktoré upravujú ukladanie sankcií právnickým osobám za porušenie právnych predpisov. Zákonov zakotvujúcich skutkové podstaty správnych deliktov najmä v poslednom období stále pribúda. Inštitút správneho deliktu vstupuje do popredia v súvislosti s požiadavkou zabezpečiť riadne plnenie povinností, ktoré pre právnické osoby vyplývajú zo zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo sú im uložené na ich základe. Právna úprava správnych deliktov je nejednotná a roztrieštená.

    Pojem správneho deliktu nie je všeobecne definovaný v žiadnom právnom predpise. Pri vymedzení tohto pojmu vychádza teória ak prax zo všeobecných pojmových znakov správneho deliktu obsiahnutých v pozitívnej právnej úprave. Za všeobecné pojmové znaky správneho deliktu možno považovať najmä: konanie, protiprávnosť, trestnosť, zodpovednú osobu a znaky deliktu sú stanovené zákonom.

    Naproti tomu priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v priestupkovom alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt alebo o trestný čin (§ 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).

    Správne orgány teda v rámci uplatňovania administratívnoprávnej zodpovednosti okrem priestupkov rozhodujú aj o tzv. iných správnych deliktoch, pričom na konanie o správnom delikte sa režim priestupkového práva explicitne nevzťahuje.

    V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo II. ÚS 134/2014-19 sa uvádza, že neuskutočnenie ústneho pojednávania v konaní pred radou (správnym orgánom) nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočívajúcim v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní veci. Správny orgán, akým bola v tomto konkrétnom prípade rada ako orgán výkonnej moci štátu, totiž nespĺňal a nespĺňa atribúty nestranného a nezávislého súdu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Verejné prerokovanie trestného obvinenia, resp. uskutočnenie ústneho pojednávania pred takýmto orgánom, preto nemôže naplniť čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý zaručuje takéto prerokovanie pred nestranným a nezávislým súdom.

    Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že podľa § 21 správneho poriadku, teda podľa všeobecnej právnej úpravy, správny orgán musí uskutočniť ústne pojednávanie, ak si to vyžaduje povaha veci, alebo ak tak ustanoví osobitný zákon.

    Napriek skutočnosti, že Správny poriadok predstavuje všeobecnú právnu úpravu správneho konania v podmienkach Slovenskej republiky, je potrebné na tomto mieste zvýrazniť osobitný charakter konania o priestupku, ktoré vykonávajú správne orgány.

    OSOBITOSTI DELIKTUÁLNEHO SPRÁVNEHO KONANIA

    V intenciách správneho deliktuálneho konania sú najrozšírenejšou kategóriou správnych deliktov priestupky. Úprava priestupkového práva predstavuje jedinú, aspoň čiastočne kodifikovanú právnu úpravu v rámci administratívnych deliktov. Vo všeobecnosti však je celé odvetvie práva pojednávajúce o správnych deliktoch roztrúsené do viac než 200 samostatných zákonov[4].

    Priestupky predstavujú najrozšírenejší druh správnych deliktov a taktiež jediný čiastočne kodifikovaný druh správnych deliktov. Čiastočná kodifikácia priestupkov je obsiahnutá v zákone SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Zákon o priestupkoch obsahuje okrem základných otázok zodpovednosti za priestupok aj jednotlivé skutkové podstaty priestupkov a procesno-právne ustanovenia priestupkového konania. V procesno-právnej časti je zákon o priestupkoch konštruovaný tak, aby bol použitý v zmysle pravidla lex specialis derogat legi generali vo vzťahu k správnemu poriadku, teda počíta sa so subsidiárnou pôsobnosťou zákona o správnom konaní[5] pri konaní o priestupku.

    Priestupkové konanie je v podmienkach Slovenskej republiky z pohľadu delege lata ovládané, okrem medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, čiže tie, ktoré majú prednosť pred zákonmi[6], najmä dvoma všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to správnym poriadkom a zákonom o priestupkoch.

    Podľa § 74 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je ex lege ustanovené, že o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, alebo bez dôležitého dôvodu[7].

    Z dôvodu osobitnej ochrany obvineného v priestupkovom konaní sú dôvody prejednania priestupku v jeho neprítomnosti stanovené taxatívne.

    Povinnosťou správneho orgánu je predvolať na ústne pojednávanie aj zákonného zástupcu mladistvého a zároveň aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately[8], ak je obvineným z priestupku mladistvý.

    Na ústne pojednávanie prizve správny orgán všetkých účastníkov priestupkového konania a vyzve ich, aby na ňom uplatnili svoje pripomienky, návrhy a návrhy na vykonanie dôkazov. Vedenie ústneho pojednávania je spojené najmä s vykonávaním dôkazov – výpoveďou svedkov, predkladaním listín a pod. Na záver ústneho pojednávania správny orgán zabezpečí oboznámenie prítomných s obsahom zápisnice a jej podpísanie. Ústne pojednávanie je zásadne neverejné[9] a uplatňuje sa na ňom zásada ústnosti.

    Práve na ústnom pojednávaní sa uplatňujú procesné práva účastníkov priestupkového konania.

    Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v konaní o priestupku je obvinenému poskytnutý široký diapazón procesných práv. Táto skutočnosť vyplýva aj z faktu, že na základe ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je významná vnútroštátna klasifikácia protiprávneho konania na správne delikty a trestné delikty. Tieto skutočnosti boli judikované aj priamo v konaniach, ktoré boli vedené proti Slovenskej republike. Ide konkrétne o rozsudky vo veciach Kadubec proti Slovenskej republike a Lauko proti Slovenskej republike, z 2. septembra 1998. Európsky súd pre ľudské práva označil konanie v priestupkových veciach za konanie v trestných veciach, respektíve za konania s trestným charakterom (criminal matters, matiere penale), bez ohľadu na výšku sankcií, ktoré môže orgán verejnej moci príslušný konať vo veci uložiť. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že v prípade ak je možné prejednávanú vec subsumovať pod označenie „vec trestného charakteru“, musí mať osoba, proti ktorej je konanie v takejto veci vedené, možnosť domáhať sa práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol uverejnený pod č. 209/1992 Zb. vo forme oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR[10].

    ÚSTNE POJEDNÁVANIE A OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV

    V súvislosti s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (známym ako GDPR alebo všeobecné nariadenie o ochrane údajov), nadobudol dňa 25. 05. 2018 účinnosť nový zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“).

    Podľa § 2 zákona o ochrane osobných údajov sú osobnými údajmi údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.

    Osobné údaje sú citlivé informácie, ktoré slúžia k identifikácii fyzickej osoby a spracovávať ich možno len so súhlasom. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

    Na ústnom pojednávaní sú správne orgány, okrem iných ustanovení správneho poriadku, povinné rešpektovať i § 3 ods. 1, podľa ktorého postupujú správne orgány v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi; sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

    Na úvod ústneho pojednávania správny orgán overuje totožnosť predvolávaných osôb dokladom totožnosti (občiansky preukaz, povolenie na pobyt, ...), ktorý si od predvolaných osôb vyžiada k nahliadnutiu pred začatím konania. Osobné údaje, potrebné na dostatočnú legitimáciu takýchto osôb, následne zapíše do zápisnice o prejednávanom priestupku, k výpovedi predvolanej osoby. Ak účastník konania uplatní svoje právo v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku a požiada správny orgán v priebehu ústneho pojednávania nazrieť do spisu, správny orgán mu umožní realizáciu práva, ale po predchádzajúcej anonymizácii osobných údajov danej osoby (anonymizujú sa údaje ako dátum narodenia, adresa trvalého/prechodného pobytu, číslo občianskeho preukazu či povolenia na pobyt). Správne orgány anonymizujú osobné údaje prekrytím.

    Ochrana osobných údajov správnym orgánom zamedzuje zneužitie týchto údajov v neprospech danej osoby.

    ZÁVER

    Záverom možno konštatovať, že ústavné princípy trestania upravené v Ústave Slovenskej republiky sa výslovne vzťahujú na trestné činy a nie na trestanie správnych deliktov, no tie však možno odvodiť zo všeobecných princípov demokratického a právneho štátu ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách, predovšetkým v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Značný vplyv na oblasť správneho trestania majú aj európske dokumenty odporúčacej povahy, ktorými sú Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) 1 členským štátom o správnych sankciách, Rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy č. R (77) 31 členským štátom o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom, Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (80) 2 členským štátom o používaní správnej úvahy správnymi orgánmi, Odporúčanie CM/Rec (2007) 7 členským štátom o dobrej verejnej správe. Z uvedených dokumentov, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť záver, že základné princípy vzťahujúce sa na súdne trestanie je treba rešpektovať aj v oblasti správneho trestania.

    ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

    1. MACHAJOVÁ, J. a kol.: Všeobecné správne právo. 7. aktualizované vydanie. Žilina: EUROKÓDEX, 2014. s. 249,
    2. POTASCH, P., HAŠANOVÁ, J., MILUČKÝ, J., VALLOVÁ, J.: Všeobecné správne konanie – teória a prax. Žilina: Eurokódex, 2017. s. 58. ISBN 978-80-8155-071-3,
    3. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave číslo 1S/30/2015,
    4. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 2Sžo 53/2013,
    5. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 4Sžo 145/2015,
    6. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 2 SžoKS 144/2006,
    7. Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky,
    8. Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
    9. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov,
    10. Zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, 
    Poznámky pod čiarou:
    1. Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-16-0521. ^
    2. This work was supported by the Slovak Research and Development Agency under the contract No. APVV-16-0521 ^
    3. § 21 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov ^
    4. MACHAJOVÁ, J. a kol.: Všeobecné správne právo. 7. aktualizované vydanie. Žilina: EUROKÓDEX, 2014. s. 249 ^
    5. § 51 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov ^
    6. Čl. 7 ods. 5 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky ^
    7. § 74 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ^
    8. zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ^
    9. POTASCH, P., HAŠANOVÁ, J., MILUČKÝ, J., VALLOVÁ, J.: Všeobecné správne konanie – teória a prax. Žilina: Eurokódex, 2017. s. 58. ISBN 978-80-8155-071-3 ^
    10. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 2 SžoKS 144/2006 ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti