Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Čo priniesla Lisabonská zmluva? NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    06.01.2010Spracoval: JUDr. Peter Sepeši
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    ZDROJ: www.epi.sk

  • celý článok na portále EPI si môžete prečítať TU
  • Čo prináša a čo znamená Lisabonská zmluva?

    Lisabonská zmluva nadobudla platnosť 1. 12. 2009. Od tohto dátumu boli podstatne zmenené dve zmluvy, na ktorých stálo Európske spoločenstvo a Európska únia. Doposiaľ platné zakladajúce zmluvy – Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a Zmluva o Európskej únii – boli Lisabonskou zmluvou novelizované, a to tak, že formálne zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa stala Zmluva o fungovaní Európskej únie
    Označenie Zmluvy o Európskej únii zostalo zachované. O jej obsahu, ako aj o obsahu bývalej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva to už tvrdiť nemožno. Lisabonskou zmluvou zostala nedotknutá Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, takže popri Európskej únii bude existovať jedno samostatné spoločenstvo – Európske spoločenstvo pre atómovú energiu.

    Hlavné zmeny, ktoré prináša Lisabonská zmluva, sú nasledovné:

    Zmeny vo vzťahu k právnej subjektivite – Do nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy existovalo Európske spoločenstvo s najširšou právnou subjektivitou a Európska únia, ktorá bola akýmsi zoskupením samotných európskych spoločenstiev s politickou nadstavbou. 
    Lisabonská zmluva formálne, ale aj materiálne integruje Európske spoločenstvo do Európskej únie(1), ktorá v plnom rozsahu nahrádza Európske spoločenstvo. Európska únia tak získava právnu subjektivitu, a to v rozsahu právnej subjektivity bývalého Európskeho spoločenstva.

    Zrušenie trojpilierovej štruktúry – integráciou hmotnoprávnych pravidiel policajnej a súdnej/justičnej právomoci v trestných veciach a spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky do Zmluvy o fungovaní Európskej únie prestala byť aktuálna trojpilierová štruktúra Európskej únie, ktorá bola založená na dominancii piliera tvoreného Európskym spoločenstvom. 
    Nezahrnutím úpravy týkajúcej sa atómovej energie do rámca Európskej únie zostane Európske spoločenstvo pre atómovú energiu formálne mimo Európskej únie, a to napriek tomu, že inštitucionálne budú prepojené.

    Nové vymedzenie výlučných právomocí – Lisabonská zmluva výslovne priznala Európskej únii päť oblastí(2), v ktorých môžu konať výlučne orgány Európskej únie. Týmito oblasťami sú colná únia, pravidlá hospodárskej súťaže potrebné na fungovanie vnútorného trhu, ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva, spoločná obchodná politika a menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro.

    Zmena rozhodovania v Rade Európskej únie – Lisabonská zmluva obmedzila oblasti, v ktorých musí byť rozhodovanie jednomyseľné, týmito oblasťami sú: dane, zahraničná politika, obrana a sociálne zabezpečenie.

    Označenie legislatívnych aktov – terminologicky zostávajú základné pramene práva zachované – nariadenia, smernice a rozhodnutia
    Minulosťou sa stali rámcové rozhodnutia, ktoré boli vydávané v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Otázky, ktoré boli nimi upravované, budú teraz riešiť smernice. 
    Lisabonská zmluva rozlišuje medzi legislatívnymi aktmi(3) a nelegislatívnymi aktmi. Rozdiel medzi nimi je v druhu postupu, ktorým budú prijímané. Legislatívne akty budú môcť splnomocniť Európsku komisiu na prijatie delegovaného aktu(4), ktorým bude môcť Európska komisia priamo zmeniť alebo doplniť nepodstatné prvky legislatívneho aktu – takýto akt bude mať v názve označenie „delegovaná“ alebo „delegované“. Podmienky vykonávania aktov(5) bude môcť na základe splnomocnenia stanoviť Európska komisia alebo Rada Európskej únie. Rovnako toto vykonanie bude zrejmé z názvu aktu, a to použitím slova „vykonávacia“ alebo vykonávacie“.

    Zmeny v súdnom systéme Európskej únie – Lisabonská zmluva mení orgány súdneho systému Európskej únie, Súdny dvor Európskej únie(6) bude tvorený Súdnym dvorom (bez zmeny označenia), Všeobecným súdom (bývalým Súdom prvého stupňa) a osobitnými súdmi (bývalými osobitnými senátmi). 
    Rozšíri sa aj pôsobnosť Súdneho dvora Európskej únie o oblasť policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

    Posilnenie významu Európskeho parlamentu – právomoci Európskeho parlamentu sa rozšírili najmä v oblasti zákonodarstva, rozpočtu Európskej únie a medzinárodných zmlúv.

    Ochrana ľudských práv – Charta základných práv Európskej únie sa stala právne záväzným dokumentom(7). Doposiaľ mala len politický význam. V dôsledku tejto zmeny bude chrániť základné práva v členských štátoch Európskej únie, okrem vnútroštátnych súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva, aj Súdny dvor Európskej únie. Na základe Lisabonskej zmluvy má Európska únia pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane základných práv a slobôd(8). Dôsledkom tohto pristúpenia môže byť aj nejednotnosť rozhodovania Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva.

    Posilnenie integrácie v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti – Lisabonská zmluva zjednodušuje rozhodovanie, a to predovšetkým zrušením požiadavky jednomyseľného rozhodovania v Rade Európskej únie, posilňuje vplyv Európskeho parlamentu v tejto oblasti a mení jej charakter z politickej oblasti na právne záväznú a vymožiteľnú rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie.

    Zahraničná politika – V tejto oblasti síce zostáva vylúčené prijímanie legislatívnych aktov, ale ustanovuje spoločné zásady a ciele pri vykonávaní vonkajšej politiky. Malo by sa zabezpečiť jednotné vystupovanie Európskej únie voči tretím štátom a ostatným medzinárodným organizáciám, a to predovšetkým osobou nového vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku(9) („európsky minister zahraničných vecí“).

    Možnosť zmien zakladajúcich zmlúv – zmeny zakladajúcich zmlúv sa budú vykonávať prostredníctvom riadneho revízneho postupu alebo zjednodušeného revízneho postupu.(10) Lisabonská zmluva prináša aj možnosť skrytého „rozšírenia zakladajúcich zmlúv“ bez ratifikácie všetkými členskými štátmi.

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti