Príspevkom chceme upozorniť na prinajmenšom sporný poplatok vyberaný istou slovenskou univerzitou, ktorý pri kladnom zodpovedaní v príspevku položených otázok môže dokonca nadobúdať charakter protizákonný, ba protiústavný. Univerzita jeho zavedením, vyberaním a dokonca aktuálnym zvyšovaním môže porušovať zákon, Ústavu Slovenskej republiky ako aj rozsah svojej kompetencie, a to vytvorením povinného poplatku, ktorý zákon o vysokých školách nepozná.

Autor článku sa v úvode zaoberá definíciou priestupku, uvádza možné aplikačné problémy pri odhaľovaní priestupkov v cestnej premávke za pomoci stacionárneho radaru, reaguje na úvahu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) de lege ferenda zaviesť objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla za spáchaný priestupok a konštruktívne ponúka iné legislatívne riešenie, ktoré by mohlo byť využité na dosiahnutie legitímneho cieľa.. Autor tiež kriticky poukazuje na zmeny, ktoré priniesla nepriama novela zákona o priestupkoch v roku 2009 v súvislosti s inštitútom osoby blízkej. V závere článku sa autor venuje aj disparite vo výške pokút za dopravné a iné priestupky udeľované podľa tzv. sadzobníka pokút.

Krátkym príspevkom sa autor zamýšľa nad podstatou požiadavky stelesnenej samotnou bohyňou Justíciou, ktorá je s previazanými očami, váhou a mečom symbolom justície tak, ako ju (ne)poznáme.

Posúdenie uznateľnosti cestovných výdavkov hokejového hráča z miesta trvalého bydliska na klubový štadión ako oprávnených daňových výdavkov, v súvislosti s otázkou, či ide o pracovnú cestu v rámci pracovného pomeru, alebo iba o cestu do zamestnania, resp. o cestu na stále pracovisko samostatne zárobkovo činnej osoby. 

Príspevok sa venuje problematike zodpovednosti športovca za spôsobený úraz, ublíženie na zdraví druhej osobe počas výkonu športovej činnosť. V prvom rade príspevku hodnotí z praxe plynúce determinanty chápania tohto inštitútu, pričom sekundárne sa zamýšľa nad tým, či je potrebná alebo prínosná prípadná osobitná zákonná úprava spomenutej oblasti vzťahov aktivizujúcich sa v množine zodpovednostných vzťahov športovej oblasti. Vyvrcholením diskutovanej problematiky a zohľadnením všetkých jej čiastkových otázok je vymedzenie skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti, ktorej formu a samotné znenie vyžadujúce si výrazné predporozumenie, ako aj napríklad vymedzenie iných problematických skutočností (napr. samotný pojem šport) budeme prezentovať v nasledujúcom príspevku, ktorý sa tým pádom dá chápať ako jeho nevyhnutné pokračovanie či druhá časť.

Autor sa v článku venuje analýze fungovania inštitútu tréningovej kompenzácie a mechanizmu solidarity vo futbale.

Príspevok o systematike organizácie športových odvetví má za cieľ poskytnúť stručný prehľad toho, ako sú tieto odvetvia inštitucionálne, kvalitatívne, funkcionálne a administratívne zložené, na základe akej vzťahovej štruktúry fungujú a aké sú konzekvencie tejto skladby subjektov súkromného práva. Zameriame sa jednak na národnú úroveň ako nevyhnutné minimum akejkoľvek organizačnej štruktúry športového odvetvia, a nadviažeme aj na prípadné vzťahy presahujúce hranice štátu, či dokonca presahujúce hranice rôznych svetových kontinentov. Netreba zabúdať na skutočnosť, že celá táto množina vzťahov nadradenosti a podriadenosti sa deje na súkromnoprávnom základe.