Autorka sa v predkladanom článku zaoberá vysvetlením základných a principiálnych rozdielov medzi poskytovaním finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu formou dotácie a financovaním športu cez poskytovanie príspevku ako inštitútu „sui generis“ na základe špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v osobitnom zákone s tým, že obe formy poskytovania finančných prostriedkov so štátneho rozpočtu sú legálne a legitímne, ide len o zámer zákonodarcu, aký spôsob financovania konkrétnej oblasti zvolí a uzákoní v právnej norme. V závere článku autor predkladá svoje odporúčania, ktoré by mohli byť prínosom pre skvalitnenie legislatívnej úpravy.

Príspevok sa venuje možnostiam pôsobenia kvalifikovaných sociálnych pracovníkov v športovom prostredí, pričom poukazuje na skúsenosti zahraničných organizácií v tejto oblasti. Autor pomenúva základnú východiskovú situáciu a predstavuje paletu činností, ktoré by mohol pracovník realizovať. Záver je venovaný prvým krokom, ktoré sú potrebné k uplatneniu sociálnej práce v športovom prostredí.

Autor sa pokúša priblížiť súčasný stav financovania športu štátom v Rakúsku prostredníctvom nezávislej právnickej osoby verejného práva- „Bundes-Sportförderungsfonds“ z pohľadu faktov, aktuálne uskutočnených legislatívnych zmien a odporúčaní pre budúcnosť podobných legislatívnych iniciatív v Slovenskej republike.

SEMINÁR - “Zákon o športe - zmluvné vzťahy, dane a odvody klubov, zväzov športovcov, športových odborníkov a dobrovoľníkov v športe”:

10.05.2017 - Trnava
11.05.2017 - Bratislava, FP PEVŠ
25.05.2017 - Bratislava, Hotel NH Bratislava Gate One

Vstup na semináre je bezplatný!!!

Príspevok sa zaoberá pravidlami smerujúcimi k eliminácii niektorých negatívnych javov, ku ktorým dochádza pri realizácii športovej činnosti, tak ako boli upravené v zákone č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konkrétne sa zameriava na úpravu opatrení proti manipulácii výsledkov športových súťaží, a to najmä pokiaľ ide ovplyvňovanie výsledkov súťaží v dôsledku majetkového alebo personálneho prepojenia športových klubov. V príspevku hodnotíme najmä právnu úpravu následkov, ktoré nedávno prijatá zákon o športe s faktom prepojenia športových klubov pôsobiacich v rovnakej športovej súťaži spája. Ide o právnu úpravu, ktorá je unikátna, pretože v ostatných krajinách nie je zakotvená na úrovni zákona, ale je upravená len v autonómnych pravidlách športových zväzov. Na základe poznatkov z riešenia takýchto situácií v pravidlách niektorých medzinárodných športových zväzov, navrhujeme zaviesť aj ďalšie následky, ktoré by mala táto právna skutočnosť vyvolať na úrovni danej športovej súťaže.

Autor sa v predkladanom článku zaoberá problematikou okamžitého skončenia zmluvného vzťahu medzi športovou organizáciou a profesionálnym športovcom. Následne sa autor venuje vybraným ustanoveniam zákona o športe upravujúcim okamžité skončenie zmluvného vzťahu medzi športovou organizáciou a profesionálnym športovcom. V závere článku autor predkladá svoje odporúčania, ktoré by mohli byť prínosom pre skvalitnenie legislatívnej úpravy týkajúcej sa okamžitého skončenia zmluvného vzťahu medzi športovou organizáciou a profesionálnym športovcom.

Na Slovensku aktuálne existuje viac ako 50000 mimovládnych neziskových organizácií (MNO – nadácií, neinvestičných fondov, neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, občianskych združení a organizácií s medzinárodným prvkom), ktoré spadajú do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, pričom drvivú väčšinu z nich tvoria občianske združenia. Tieto občianske združenia spolu s ďalšou právnou formou – organizáciami s medzinárodným prvkom, nemajú legislatívne zavedený oficiálny register, z ktorého by každému boli jasné všetky základné údaje o MNO – a to najmä kto je štatutárnym orgánom oprávneným konať v mene organizácie. Návrh jednotného zákona o registri MNO reaguje na celospoločenské požiadavky na vyriešenie tohto, ale aj ďalších problémov, ktoré vyplynuli z praxe registrového orgánu, ale aj mimovládnych neziskových organizácií.

V predkladanom príspevku bude rozobratá problematika riešenia sporov v športe. Autor oboznamuje čitateľa s možnými spôsobmi riešenia sporov v športe, pričom upozorňuje na niektoré limity konkrétnych druhov riešenia sporov. Na podklade týchto predpokladov uvažuje o možnostiach právnej ochrany členov občianskych združení, nakoľko ustanovenia o právnej ochrane členov združení po prebehnutej rekodifikácii civilného procesného práva v podmienkach Slovenskej republiky malo za následok zrušenie ustanovenia § 15 z.č. 83/1992 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Týmto krokom sa zaviedla čiastočná neistota ohľadne otázky, kde sa má/môže člen združenia obrátiť v prípade, ak považuje niektoré rozhodnutie združenia za rozhodnutie, ktoré zasahuje do jeho práv, právom chránených záujmov, postavenia a slobôd.

Pozvanie prijali rektori vyše dvadsiatich vysokých škôl, veľvyslanci z 10 krajín, ale aj osobnosti slovenského spoločenského a politického života ako Iveta Radičová, Mikuláš Dzurinda, Václav Mika, Pavol Frešo, Martin Bútora, Ladislav Snopko, Pavol Demeš, či Andy Hryc.