Prinášame Vám oznámenie o konaní IV. ročníka konferencie ŠPORT a PRÁVO, ktorá sa uskutoční 1. - 2. októbra 2015 (štvrtok, piatok) v Senci, konferenčný hotel Dolphin.

Hlavným cieľom konferencie je prezentovanie obsahu návrhu zákona o športe členmi širšej pracovnej skupiny, ktorí sa významne podieľali na príprave návrhu zákona, ktorý je t.č. predmetom rokovania 54. zasadnutia Národnej rady SR ako bod 59, čislo parlamentnej tlače 1723.

Témy konferencie a ďalšie informácie o konferencii budú oznámené v najbližších dňoch na stránkach UčPS a SFZ. 

Prinášame Vám krátku časť dlhšieho rozhovoru medzi členmi pracovnej skupiny pripravujúcej návrh zákona o športe, a p. Róbertom Kotianom.

"Zmena bez zmeny nepríde, inovatívne myslenie nemá základ v dogmách a záujme na zachovaní aktuálneho, hoc zlého stavu." Týmto citátom začíname úvahu, nie príspevok, odôvodňujúci svojím obsahom pozitíva zriadenia Stáleho súdu pre šport návrhom zákona o športe. Nakoľko zaznievajú aj negativistické hlasy, mnohokrát však bez vecnej argumentácie a pochopenia podstaty odklonu športových sporov do civilného súdnictva, reagovať sme museli a chceli, nedalo nám to (v tom teple) spávať. Na zriadenie Stáleho súdu pre šport sa pozrieme optikou právnej a mimoprávnej úpravy športu, optikou subjektov v ňom, a nakoniec optikou vizionárskou. "Budeme úspešní alebo prehráme?"spýtal sa víťaz pred súbojom. "Neviem, ale skúsiť to musíme" - zaznela odpoveď.   

V zmysle Usmernenia EÚ o fyzickej aktivite - Odporúčané politické opatrenia na podporu fyzickej aktivity posilňujúcej zdravie (ďalej len „Usmernenie“) možno zhrnúť nasledovné:

Je dôležité, aby členské štáty EÚ vypracovali národné plány na podporu fyzickej aktivity s cieľom pomôcť upraviť nezdravé životné návyky a podporiť informovanosť o prínosoch fyzickej aktivity pre zdravie. V týchto plánoch by sa zohľadnilo prostredie, zvyky a kultúrne charakteristiky každej krajiny.

Dobrovoľníctvo chápeme ako konanie slobodnej vôle, bez nároku na finančnú odmenu v prospech iných. Túto činnosť môžeme vnímať z viacerých aspektov. Ak pre dobrovoľníctvo hľadáme terminologicky zhodný význam, u viacerých autorov sa zhoduje základná podstata v kontexte s dobrovoľníctvom, a to je dobročinnosť, prospešnosť, nezištnosť, ochota ... a „láska“ ako hodnota k človeku, k človečenstvu. Pri klasifikácii dobrovoľníctva mi celkom prirodzene príde spojitosť s čímsi prirodzeným, samozrejmým, čo je vlastné človeku. Teda dobrovoľníctvo by malo byť a stať sa prirodzenou, ľudskou službou, ktorá vychádza z vnútorného hlasu človeka s istou „vášňou“ pre pomoc iným.

Príspevok sa zaoberá otázkami dobrovoľníctva. Je jav, ktorý je prítomný v našej spoločnosti od nepamäti. Jeho význam aj podoby sa v rôznych dobách menili. Vždy však tvorilo dôležitú súčasť života a rozvoja spoločnosti. Aký je súčasný obraz dobrovoľníctva v praxi? Dobrovoľníctvo nie je predovšetkým užitočné trávenie voľného času bez nároku na odmenu, ale je to predovšetkým prejav istej mentality, kultúry, hodnotového systému.