Příspěvek se zabývá tématem ochrany lidských práv mezi nestátními subjekty v oblasti sportu a prezentuje tuto problematiku zahraničními zkušenostmi ve světle judikatury Evropského soudu pro lidská práva, judikatury v USA a švýcarské kauzy Matuzalem. Jde o to, zda je to spravedlivé, aby nebylo možné využít ve sportovním prostředí ochrany lidských práv směrem k subjektům sportovních asociací, aniž by šlo o jednání státu. Sportovní asociace přitom regulují řadu aspektů zasahujících nad rámec pouhých pravidel hry na sportovišti, to znamená, pokud jde o zásahy do postavení sportovce a ochrany jeho osobnostních a ekonomických práv.

Predkladaný príspevok prináša zhrnutie autorových nosných myšlienok pre rozvoj športu na území SR v súčasnosti.

Uruguaj sa čoskoro stane prvou krajinou na svete, kde si jej obyvatelia budú môcť legálne kúpiť 10 gramov marihuany týždenne.

Táto možnosť je zakotvená v zákone, ktorý je svetovým unikátom.

Autor obsahom článku poukazuje na problematiku využívania právneho inštitútu novácie v športovo – obchodnoprávnych vzťahoch, ktoré sa nachádzajú a realizujú v oblasti športu. Novácia, teda dohoda zmluvných strán o zániku záväzku (záväzkov) a jeho nahradení novým sa môže na jednej strane javiť ako jasná možnosť daná kontrahentom právnym poriadkom, no ak sa jej využívaním sleduje cieľ, ktorý právny poriadok či iný normatívny systém obchádza alebo sa mu prieči, môže takéto konanie niesť vlastnosti zneužívania práva. Príspevok zameriava pozornosť predovšetkým na obchodné spoločnosti nachádzajúce sa a tvoriace športovú obec , no taktiež na fyzické osoby – športovcov v postavení ich zmluvných partnerov.

Na Slovensku nedávno prebehla intenzívna debata týkajúca sa výhod a nevýhod plánovaného spoluorganizovania Zimných olympijských hier 2022. Prvá časť eseje skúma vo všeobecnej rovine plusy a mínusy organizovania veľkých športových podujatí. Následne hodnotí slovenskú kandidatúru cez optiku ekonomických, environmentálnych a sociálnych dopadov a taktiež posudzuje procesnú stránku tejto kandidatúry. Hlavný cieľom článku je, aby bol hodnotným a užitočným príspevkom do verejnej debaty spätej s uchádzaním sa o organizovanie zimnej olympiády v roku 2022.

Dňa 28.3.2014 CASL v spolupráci s Ústavem státu a práva AV ČR, v.v.i. a Právnickou fakultou Karlovej Univerzity v Prahe usporiadala 1. Športovo-právny workshop, ktorého nosnými témami boli: Občanske združenia – spolky v režimu nového občianskeho zákonníka a Problematika dopingu. 

Príspevok sa zaoberá právnym postavením športových klubov de lege lata i de lege ferenda. Vychádza z právnej úpravy zákona č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu v znení neskorších predpisov, ktorý v stručnosti reguluje postavenie športových klubov, ich možnú právnu formu či zdroje ich financovania. V príspevku sú vznesené určité kritické pripomienky k doterajšej právnej úprave a navrhnuté určité zmeny právnej úpravy po zohľadnení niektorých zahraničných úprav v krajinách, ktoré v poslednom období prijali zákony o športe alebo iné obdobné predpisy upravujúce takéto otázky.

Stať je určená predovšetkým pre čitateľov, ktorí majú záujem o kompletný prehľad o právnom vedomí ako faktora prevencie diváckeho násilia. V práci je rozobratý pohľad na význam prevencie kriminality u detí a mládeže. Konkrétne rozoberá jej interdisciplinárny a multidisciplinárny prínos pre trestné právo a kriminológiu. Obsah článku sa snaží načrtnúť aj význam alternatívnych trestov v rámci diváckeho násilia. Táto forma anti-sociálneho správania sa v priebehu času stáva fenoménom dnešnej doby. Je dôležité, aby sa prijali účinné legislatívne opatrenia, ktoré by mali mať predovšetkým preventívny účinok.

Autori sa v príspevku zaoberajú vybranými aktuálnymi otázkami transformácie futbalových klubov s dôrazom na mládežnícky futbal. Osobitnú pozornosť venujú predstaveniu návrh nového znenia Smernice o právno-organizačných zmenách v kluboch, ktorá v prostredí Slovenského futbalového zväzu reguluje problematiku riešenia finančných problémov futbalových klubov v súlade so zákonom i predpismi SFZ, ale aj v súlade s etickými kritériami, na vypracovaní ktorej sa ako spoluautori podieľali. V rámci úvah de lege ferenda autori naznačujú riešenie otvorených právnych otázok.