Návrh rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy k otázke adopcií (doplnené) NEPREČÍTANÉ 

Osobitne sa správa zameriava na niektoré prípady týkajúce sa odňatia detí z rodiny proti želaniu ich biologických rodičov, a to najmä v Chorvátsku, Českej republike, Nemecku, Portugalsku a Veľkej Británii.

Ako sa v správe uvádza, deti by mali byť oddelené od biologických rodičov len v krajnom prípade, keďže rodinné prostredie vytvára najlepšie podmienky pre riadny vývoj detí. Deti by mali byť dávané na adopciu alebo do náhradnej starostlivosti len v súlade s princípmi stanovenými v Dohovore OSN o právach dieťaťa z roku 1989 a v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom by súdy mali prihliadať predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa. Členské štáty by mali poskytnúť skutočnú pomoc rodinám v núdzi tak, aby znížili pokiaľ to je možné, počet prípadov, kedy sú deti odňaté ich rodičom. Správa vyzýva členské štáty na podpis, resp. ratifikáciu všetkých relevantných dohovorov Rady Európy o právach detí a na implementáciu smernice Výboru ministrov Rady Európy z roku 2010 o súdnictve orientovanom na deti (child-friendly justice).

Súčasťou správy je návrh rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v nasledujúcom znení: 

1. Parlamentné zhromaždenie vyjadruje svoj záujem o fungovanie rodinných súdov v niektorých členských štátoch Rady Európy a najmä o prípady detí odňatých proti vôli ich biologických rodičov a v rozpore s právom na rešpektovanie rodinného života a zásadami spravodlivého súdneho konania.
2. Odvolajúc sa na svoju predchádzajúcu prácu v tejto oblasti, najmä na Odporúčanie 874 z roku 1979 o Európskej charte práv dieťaťa a Odporúčanie 1121 z roku 1990 o právach detí, zhromaždenie zdôrazňuje svoje odhodlanie chrániť a podporovať práva a blahobyt detí.
3. Zhromaždenie zdôrazňuje, že rodinné prostredie poskytuje pre riadny vývoj detí najlepšie podmienky. Pred tým, ako sú deti zverené tretím osobám alebo do ústavnej starostlivosti, mala by ich vlastným rodinám byť poskytnutá pomoc potrebná na zvládnutie ich problémov.
4. Deti by teda mali byť oddelené od svojich biologických rodičov len za mimoriadnych okolností, pod súdnym dohľadom a v súlade s požiadavkami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989.
5. Parlamentné zhromaždenie preto vyzýva členské štáty, aby plne implementovali Dohovor OSN o právach dieťaťa; ak tak ešte neurobili, aby podpísali a/alebo ratifikovali relevantné dohovory Rady Európy o právach dieťaťa, najmä Európsky dohovor o osvojení detí (revidovaný) a Európsky dohovor o výkone práv detí; podporovali, šírili a monitorovali implementáciu smernice Výboru ministrov Rady Európy z roku 2010 o súdnictve orientovanom na deti (child-friendly justice); zabezpečili, že vnútroštátne konanie o adopcii a umiestnení detí do náhradnej starostlivosti bude v súlade s princípmi zakotvenými v Dohovore o ochrane ľudských práva a základných slobôd; zabezpečili, aby príslušné vnútroštátne orgány pri rozhodovaní o adopcii alebo o umiestnení detí do náhradnej starostlivosti (brali do úvahy požiadavky Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovoru OSN o právach dieťaťa; prihliadali v prvom rade na najlepší záujem dieťaťa; poskytovali účinnú pomoc rodinám v núdzi tak, aby znížili na minimum počet prípadov, kedy deti musia byť odňaté ich rodičom; konali urýchlene tak, aby predišli nenapraviteľným škodám na rodinnom živote dotknutých osôb); pokračovali v podpore aktivít orgánov Rady Európy na poli ochrany práv detí a ich blahobytu.

Pre bližšie informácie pozri TU. 

---

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo rezolúcie o ochrane práv detí

Na zasadnutí stáleho výboru prijalo ​Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 30. novembra 2012 dve rezolúcie, ktoré sa týkajú detí a ochrany ich práv a záujmov. Prvá sa zameriava na fungovanie rodinných súdov v štátoch Rady Európy a druhá na medzištátne osvojenia detí.

V prvej uvedenej rezolúcii parlamentné zhromaždenie zdôraznilo, že deti majú byť oddelené od svojich rodičov len za veľmi výnimočných okolností. Pokiaľ ide o niektoré štáty (vrátane Veľkej Británie), parlamentné zhromaždenie vyjadrilo znepokojenie nad tým, ako v nich fungujú rodinné súdy. Pred tým, ako je dieťa zverené do starostlivosti iných osôb alebo inštitúcie, ich vlastným rodinám by mala byť poskytnutá potrebná pomoc s cieľom preklenúť vzniknuté problémy. Bolo zdôraznené, že akákoľvek adopcia alebo umiestenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti musí byť v súlade s medzinárodnými štandardami, vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa zástupkyne vlády SR pred ESĽP ide o významný návod pre štáty, ako postupovať v podobných prípadoch. Teraz by mali uvedenému prispôsobiť svoju legislatívu a prax. Pokiaľ tak neurobia a dôjde k podaniu sťažností na ESĽP, tento bude brať do úvahy ako priťažujúcu okolnosť to, že parlamentným zhromaždením identifikované problémy neboli vyriešené v súlade s ním prijatou rezolúciou. Uvedenému bude venovať zvýšenú pozornosť aj Výbor ministrov Rady Európy pri výkone rozsudkov konštatujúcich porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v danej oblasti, a to najmä pri vyžadovaní všeobecných opatrení, ktoré má štát prijať pri výkone rozsudku. Tie môžu spočívať v závislosti od okolností v zmene legislatívy alebo praxe. Protokolom č. 14 bola zavedená výboru ministrov nová právomoc pre prípad, že zmluvná strana odmieta vykonať konečný rozsudok. Môže v tomto ohľade proti nej iniciovať konanie pred ESĽP. V takomto prípade by rozhodovala veľká komora ESĽP zložená zo 17 sudcov.

Pri prijímaní rezolúcie o medzištátnych adopciách parlamentné zhromaždenie zdôraznilo, že táto problematika sa dotýka mnohých krajín, či už sú v pozícii krajiny „odovzdávacej“ alebo „prijímacej“. Najviac sú vždy dotknuté deti, pre ktoré je to na jednej strane často najlepšia možnosť nájsť opateru po tom, ako prišli o starostlivosť rodičov. Na druhej strane však ide tiež o zásah do základných práv a osobnej identity dieťaťa. Presunutie dieťaťa do cudzej krajiny a novej rodiny, vo všeobecnosti vnímané ako humanitárny skutok, je pre dieťa traumatizujúca skúsenosť a preto musí byť prevedená s najvyššou starostlivosťou. Parlamentné zhromaždenie pripomenulo, že hlavným cieľom osvojenia je nájsť rodinu pre dieťa a nie dieťa pre rodinu. Na pozadí medzinárodných štandardov a vo svetle opakujúcich sa správ o medzištátnych osvojeniach, pri ktorých najlepší záujem dieťaťa nestojí vždy v popredí, chce takto Parlamentné zhromaždenie vyvolať sústredenú snahu chrániť dotknuté deti na medzinárodnej aj vnútroštátnej úrovni. Členské štáty by mali prijať a implementovať prísne pravidlá, ktorými zabezpečia dodržiavanie základných práv detí vo všetkých štádiách konania o medzištátnom osvojení.

---

Zdroj: justice.gov.sk

Viac informácií nájdete TU.