Prvý námestník generálneho prokurátora, ktorý v súčasnosti vykonáva funkciu generálneho prokurátora, dňa 21. marca 2011 adresoval list poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sa týka prerokovania vládneho návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a niektoré ďalšie zákony. 

So súhlasom prvého námestníka generálneho prokurátora Učená právnická spoločnosť publikuje znenie listu, ktorému predchádza priebeh prípravy a legislatívne prerokovanie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a ďalšie zákony.

Agentúra na podporu výskumu a vývoja vyhlásila 14.9.2011 verejnú výzvu na predkladanie žiadostí na riešenie projektov výskumu a vývoja v jednotlivých skupinách odborov vedy a techniky.

Táto verejná výzva nemá žiadne obmedzenia týkajúce sa vecného zamerania projektov výskumu a vývoja. Ich zameranie, ciele a vecnú náplň výskumu a vývoja určuje žiadateľ.

Základnou snahou agentúry je zvýšiť kvalitu výskumu a vývoja prostredníctvom súťaže všetkých žiadateľov v konkurenčnom prostredí. Žiadateľ bude v predloženom projekte sám indikovať odbor vedy a techniky a tým aj rozhodne, ktorá rada agentúry bude hodnotiť kvalitu projektu.

Predkladanie projektov je možné do 14.11.2011.

Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o priestupkoch, na základe ktorej sa s účinnosťou od 1.marca 2012 ruší priestupková imunita poslancov a iných subjektov.

Príspevok sa zaoberá štruktúrou, záväznosťou a účinkami prameňov práva Európskej únie (zahrňujúc právo Európskych spoločenstiev) od vzniku Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ až po Lisabonskú zmluvu, so zameraním na oblasť justičnej spolupráce v trestných veciach. Poukázaním na ich vývoj a obsah sa snaží čo najstručnejšie a najzrozumiteľnejšie vyložiť zložité otázky prameňov, štruktúry, tvorby a od toho odvodenej záväznosti európskeho práva. Ťažisko príspevku spočíva v porovnaní právnej úpravy z obdobia pred nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy a po nej. Rieši aj otázku platnosti prameňov práva z obdobia pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy po jej vstupe do platnosti. Cieľom príspevku je uľahčiť poznanie a pochopenie hierarchickej sústavy právnych aktov Európskej únie v ich dynamickej podobe, pre praktické využitie získaných poznatkov.

Príspevok venuje pozornosť možnostiam zmluvného obmedzenia alebo vylúčenia zodpovednosti za škodu spôsobenú športovým úrazom, a tiež sa venuje príbuzným otázkam informovaného súhlasu. Dospieva k poznatku, že zodpovednosť za škodu na zdraví zásadne nemožno preventívne pred vznikom škody vylúčiť. Rovnako nie je z pochopiteľných príčin možné zmluvne vylúčiť trestnoprávnu zodpovednosť. Aj trestné právo však rešpektuje, že niektoré fyzické kontakty, ktoré by mohli napĺňať znaky skutkových podstát trestných činov, napĺňajú spoločenský záujem na športovaní, ktorý je vyjadrený aj v čl. 165 ZFEÚ. Športové pravidlá, hoci samotné sú zmluvného základu, tak upravujú limity trestnoprávnej zodpovednosti tým, že pomáhajú vymedziť hranice „výkonu práv a povinností“ ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť konania. Rovnaký princíp pritom platí aj v súkromnoprávnych zodpovednostných vzťahoch – fyzický kontakt v športe (pri dodržaní rešpektovaných a právom nereprobovaných športových pravidiel) nenapĺňa znak porušenia právnej povinnosti ako základnú podmienku vzniku súkromnoprávnej zodpovednosti za škodu (na zdraví). Zásadne však platí, že ani v civilnom ani v trestnom práve nie je možné paušálne vylúčenie právnej zodpovednosti iba s poukazom na výkon športovej činnosti ako akejsi „športovej imunity“ – súdnemu preskúmaniu totiž podliehajú aj samotné športové pravidlá (totiž či nie sú protiprávne).

Celkovo šesť návrhov na zmenu či doplnenie Ústavy SR je na programe 33. schôdze Národnej rady SR.

Jej začiatok zvolal predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) na utorok (18. 3.) popoludní. 

Trestná zodpovednosť právnických osôb je stále pretrvávajúcim problémom v pomeroch Slovenskej republiky. Dôvodom sú tak teoretické ako aj praktické prekážky. Príspevok ponúka prehľad dôvodov neaplikácie súčasnej právnej úpravy nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a zároveň ponúka návrhy de lege ferenda k pripravovanej úprave pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb.