Projekt Dajme spolu gól je srdce grassroots futbalu. Oslovuje tých najmenších a podieľa sa na výchove a formovaní budúcich generácií.

Projekt Dajme spolu gól vznikol ako riešenie na zhoršujúcu sa pohybovú kultúru mládeže a nezáujem detí o pohyb. Jeho úlohou je rozhýbať deti už v útlom veku a vybudovať u nich prirodzený vzťah k pohybu a zdravému životnému štýlu. Futbal prebral na seba túto náročnú úlohu ako šport č. 1. V školskom roku 2017/2018 bolo do pohybovo-športových aktivít so zameraním na futbal zapojených 46 materských škôl v 29 mestách po celom Slovensku s počtom 1400 detí týždenne, čo predstavuje zhruba 2% všetkých detí do 5 rokov na Slovensku.

SFZ týmto nastupuje na cestu rozširovania členskej základ- ne. S tým je spojené popularizovanie futbalu u všetkých detí na Slovensku a rozširovanie hráčskej (chlapcov a dievčat) a fanúšikovskej základne.

Cieľom diplomovej práce je na základe aktuálnych literárnych zdrojov vymedziť definíciu korupcie v športe a analyzovať názory odborníkov na túto problematiku. Práca tiež poukazuje na korupciu v športe ako na celospoločenský problém. Snaží sa vymedziť skupiny najčastejších aktérov prípadov korupcie v športe, tiež vymedziť druhy korupcie. Ďalším cieľom je poukázať na najčastejšie spôsoby páchania športovej korupcie a na konkrétnych prípadoch v rôznych športových odvetviach ilustrovať ich využitie. V praktickej časti je cieľom zistiť a analyzovať názory verejnosti a odborníkov z praxe na skúmanú problematiku. V závere na základe získaných poznatkov navrhnúť riešenia využiteľné v praxi.

Prinášame Vám INTRO k publikovaniu REAKCIE pracovnej skupiny, ktorá pripravovala návrh zákona o športe, na článok Mariána Šima s názvom „Veľký zákon a malé pomery”, v ktorom autor hodnotí proces prípravy návrhu zákona o športe a dotýka sa okrem iného aj integrity nielen odborníkov, ktorí boli tvorcami návrhu zákona o športe, ale aj športovcov a športových funkcionárov, ktorí sa za prijatie zákona o športe postavili v diskusiách odborných i v diskusiách s politikmi.

Konečnú podobu zákona o športe po vykonaní mnohých viac či menej podstatných zmien v rámci legislatívneho procesu schválila Národná rada slovenskej republiky, nie pracovná skupina, ktorá vypracovala jeho návrh.

Zákon o športe je taký, ... nedokonalý, ako je aj slovenský národ, ktorého predstavitelia ho vypracovali, pripomienkovali, upravovali a schválili. Je verným odrazom úrovne poznania a skúsenosti ľudí, ktorí mali možnosť vstúpiť do jeho znenia či už z pozície pripomeinkujúceho subjektu, vládnej či parlamentnej legislatívy, poslancov i lobistov z rôznych sfér spoločenského či politického života. 

Čiastočná úprava procesných pravidiel pre prípady porušenia antidopingových pravidiel je obsiahnutá v novom zákone o športe. Táto úprava zahŕňa predpoklady pre členov komisií a náležitosti rozhodnutia. Ďalšia úprava konaní je ponechaná na úpravu národných športových zväzov. Autor poukazuje na teoretické a medzinárodné princípy, ktoré je potrebné zohľadniť pri tvorbe procesných pravidiel. Autor na základe dlhodobých skúseností odporúča vytvorenie nadzväzového panelu rozhodcov s cieľom rozumného a efektívne usporiadania vzťahov v tejto oblasti.

Príspevok sa zaoberá pravidlami smerujúcimi k eliminácii niektorých negatívnych javov, ku ktorým dochádza pri realizácii športovej činnosti, tak ako boli upravené v zákone č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konkrétne sa zameriava na úpravu opatrení proti manipulácii výsledkov športových súťaží, a to najmä pokiaľ ide ovplyvňovanie výsledkov súťaží v dôsledku majetkového alebo personálneho prepojenia športových klubov. V príspevku hodnotíme najmä právnu úpravu následkov, ktoré nedávno prijatá zákon o športe s faktom prepojenia športových klubov pôsobiacich v rovnakej športovej súťaži spája. Ide o právnu úpravu, ktorá je unikátna, pretože v ostatných krajinách nie je zakotvená na úrovni zákona, ale je upravená len v autonómnych pravidlách športových zväzov. Na základe poznatkov z riešenia takýchto situácií v pravidlách niektorých medzinárodných športových zväzov, navrhujeme zaviesť aj ďalšie následky, ktoré by mala táto právna skutočnosť vyvolať na úrovni danej športovej súťaže.

Príspevok venuje pozornosť možnostiam zmluvného obmedzenia alebo vylúčenia zodpovednosti za škodu spôsobenú športovým úrazom, a tiež sa venuje príbuzným otázkam informovaného súhlasu. Dospieva k poznatku, že zodpovednosť za škodu na zdraví zásadne nemožno preventívne pred vznikom škody vylúčiť. Rovnako nie je z pochopiteľných príčin možné zmluvne vylúčiť trestnoprávnu zodpovednosť. Aj trestné právo však rešpektuje, že niektoré fyzické kontakty, ktoré by mohli napĺňať znaky skutkových podstát trestných činov, napĺňajú spoločenský záujem na športovaní, ktorý je vyjadrený aj v čl. 165 ZFEÚ. Športové pravidlá, hoci samotné sú zmluvného základu, tak upravujú limity trestnoprávnej zodpovednosti tým, že pomáhajú vymedziť hranice „výkonu práv a povinností“ ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť konania. Rovnaký princíp pritom platí aj v súkromnoprávnych zodpovednostných vzťahoch – fyzický kontakt v športe (pri dodržaní rešpektovaných a právom nereprobovaných športových pravidiel) nenapĺňa znak porušenia právnej povinnosti ako základnú podmienku vzniku súkromnoprávnej zodpovednosti za škodu (na zdraví). Zásadne však platí, že ani v civilnom ani v trestnom práve nie je možné paušálne vylúčenie právnej zodpovednosti iba s poukazom na výkon športovej činnosti ako akejsi „športovej imunity“ – súdnemu preskúmaniu totiž podliehajú aj samotné športové pravidlá (totiž či nie sú protiprávne).

Autor sa v predkladanom príspevku snaží v krátkosti charakterizovať možnosti legálneho uchopenia statusu športovcov v budúcnosti, a to najmä na pozadí pomenovania súčasného stavu. Autor formuluje buď "dvojprvkovú" štruktúru, alebo "trojprvkovú" štruktúru zákonnej úpravy statusu športovcov. Navyše, ak je pravdou, že prvok definuje množinu, autor pristupuje ku korekcii trojprvkovej štruktúry statusu športovca do jej ďalšej podoby v znamení autorovej vízie "jeden šport - jeden športovec - rozdielne úrovne výkonu športovej činnosti". Príspevok môže slúžiť ako podnet na odborné diskusie (nielen) pre potreby prípravy dnes prebiehajúceho projektu prípravy "návrhu Nového zákona o športe", ktorý je vedený pod gesciou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. 

Tento krátky príspevok má za cieľ v krátkosti reagovať na niektoré praktické – aplikačné súvislosti, ktoré autor príspevku v poslednom období zaregistroval vo viacerých športoch a ktoré pramenia z častých otázok kladených pracovnej skupine s obsahom: „čo sa stane ak nebudeme mať zmluvy s profesionálnymi hráčmi v súlade so zákonom o športe, ale pôjdeme v starom režime“. Odpoveď na túto otázku sa paradoxne nedotýka len športových klubov a športovcov, ale aj národných športových zväzov či iných obchodných spoločností, ktoré priamo zodpovedajú za organizáciu súťaží a kvalitu a právnu súladnosť vzťahov, ktoré spadajú pod ich právomoc a pôsobnosť.

Odpovede k otázkam vypracovali členovia pracovnej skupiny na prípravu návrhu zákona o športe (Zajíčková, Surmajová, Hlivák, Rybánsky, Čollák a Sepeši). Viaceré otázky boli obdobné ako otázky a pripomienky, ktoré odzneli v rámci verejných dišpút k návrhu zákona o športe.