Čiastočná úprava procesných pravidiel pre prípady porušenia antidopingových pravidiel je obsiahnutá v novom zákone o športe. Táto úprava zahŕňa predpoklady pre členov komisií a náležitosti rozhodnutia. Ďalšia úprava konaní je ponechaná na úpravu národných športových zväzov. Autor poukazuje na teoretické a medzinárodné princípy, ktoré je potrebné zohľadniť pri tvorbe procesných pravidiel. Autor na základe dlhodobých skúseností odporúča vytvorenie nadzväzového panelu rozhodcov s cieľom rozumného a efektívne usporiadania vzťahov v tejto oblasti.

Vážení sudcovia a všetci právnici pôsobiaci na súdoch (asistenti sudcov, justiční čakatelia, vyšší súdni úradníci).

Globálny rozmach športového stávkovania v posledných rokoch prináša so sebou mnohé sprievodné javy, ktoré sa môžu podpísať na jednej strane na rozvoji športu, avšak na strane druhej môžu niektoré športové odvetvia výrazne poškodiť. Príkladom pozitívneho vplyvu športového stávkovania na šport je jeho možná participácia na príjmoch do štátneho rozpočtu v jednotlivých krajinách, ktoré môžu byť následne použité priamo na rozvoj športu. Naopak, veľkú hrozbu pre základné morálne hodnoty a princípy športu znamená tzv. „match-fixing“ – vedomá manipulácia výsledkov športových stretnutí, či podujatí, ktorej účelom sú práve príjmy zo stávkovania na tieto športové podujatia. Napriek stúpajúcim vplyvom športového stávkovania, nie je štátna a vo väčšine prípadov ani európska, resp. medzinárodná legislatívna úprava pripravená efektívne využiť jeho pozitívny potenciál, ani čeliť jeho globálnych hrozbám.

V poslednej dobe sa pracovná skupina v rámci projektu "Implementácie zákona o športe" čoraz častejšie stretáva s otázkou, ako a či je vôbec možné využívať tzv. "opcie" hráčskych zmlúv uzatvorených pred 1.1.2016. Prvým dychom - právny inštitút opcie slovenské právo nepozná, aspoň nie v kontraktačnej oblasti a nie s klasicky známym "športovým" obsahom. Zodpovedanie skôr uvedenej otázky presahuje rámec odpovede, ktorými sa členovia pracovnej skupiny snažia odpovedať na najrôznejšie otázky smerované zo športovej obce. Preto sme pristúpili k detailnejšiemu popisu, o čo v skutočnosti ide.

Jean-Marc Bosman je asi najznámejším belgickým futbalistom. Hoci málokto vie, za ktoré kluby hral a či získal nejaké trofeje, zainteresovaní vedia, že rozhodnutia súdov v sporoch známych pod jeho menom vyvrcholili na konci 20. storočia. Ich výsledkom boli najmä zmeny v prestupovom systéme športovcov.

Zdá sa, že dialóg si bude vyžadovať i rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SDEU“), ktorý vo veci Bernard zo 16. marca 2010 zaujal stanovisko k vzťahu: právo Európskej únie verzus šport, konkrétne futbal.

Autor sa v článku venuje rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie v oblasti športu, resp. športového práva. V jeho rámci rozoberá a analyzuje niektoré z najdôležitejších judikátov Súdneho dvora Európskej únie v tejto oblasti.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. SVS-OVS3-2014/024053 zo dňa 26.08.2014 právoplatným dňa 09. 09. 2014 zapísalo občianskemu združeniu Učená právnická spoločnosť, Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, IČO: 42 171 318 (ďalej len “UčPS”) zbierku do registra zbierok pod registrovým číslom 000-2014-024053.

Okrem niekoľkých komerčne úspešnejších športov a športov, o ktorých najlepších športovcov sa starajú rezortné športové strediská, sa vo veľkej časti ostatných športov (v športových odvetviach a športových disciplínach zastrešených 65 národnými športovými zväzmi pre uznané športy a ďalšími národnými športovými zväzmi pre neuznané športy) zúčastňujú na medzinárodných reprezentačných podujatiach (majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy v kategórii juniorov alebo aj dospelých a pod.) ako reprezentanti Slovenskej republiky amatérsky športovci, ktorí nie sú úrazovo poistení, ani osobnou komerčnou poistkou, a ani úrazovou poistkou zamestnávateľa, keďže majú status amatérskych športovcov.

Títo športovci pri reprezentovaní Slovenskej republiky však môžu utrpieť úraz a preto je legitímna otázka, ako by sa mal štát v prípade takého úrazu postarať o svojich reprezentantov vykonávajúcich šport v rámci reprezentačných podujatí, na ktoré boli riadne nominovaní ako činnosť vo všeobecnom záujme.

Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády SR pre správne právo prerokovala a odporučila schváliť návrh vyhlášky o odbornej príprave na nadobudnutie odbornej spôsobilosti v športe, ktorú následne podpísal minister školstva, vedy výskumu a športu SR. Vyhláška nadobúda účninnosť dňa 1. marca 2016 a bola publikovaná v Zbierke zákonov pod číslom 110/2016 Z. z.

Po tom, čo zákon o športe č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj “ZoŠ”) vstúpil do platnosti a účinnosti od 1.1.2016, vznikne bezpochyby potreba vytvorenia zmlúv, ktoré budú kopírovať zmluvné systémy, ktoré sme zákonom o športe do jednotlivých úrovní výkonu športu na Slovensku zaviedli do života. Bremeno praktickej prípravy týchto zmlúv prirodzene padne na samotné subjekty týchto zmluvných vzťahov - ergo športové organizácie a športovcov. Ako všetci iste vieme, športovcov, ktorí formulujú zmluvné dojednania so športovými organizáciami je zrejme (česť výnimkám) málo, preto podľa môjho názoru vyvstáva potreba podať pomocnú ruku športovým klubom. Nie je to patetický a sugestívny výmysel, výsledok tejto úvahy a celkovej myšlienky môže na konci dňa zjednotiť zmluvné vzťahy v slovenskom športe do jednotnej línie. Dá sa skúsiť naplniť myšlienku “JEDEN ZMLUVNÝ KONCEPT - VŠETKY ZMLUVNÉ TYPY ZÁKONA O ŠPORTE - JEDNOTNÉ SLOVENSKO”? Ak áno, tak ako?

Mechanizmus poukazovania podielu zo zaplatenej dane (nazývaný aj daňová asignácia) prešiel od svojho vzniku viacerými dôležitými zmenami. Pôvodne mohli iba fyzické osoby (teda „ľudia“) poukázať 1% zo svojej zaplatenej dane z príjmu v prospech prijímajúcej organizácie. Po dvoch rokoch takéhoto fungovania nastala v mechanizme prvá zásadná zmena – zvýšilo sa percento poukazovaného podielu z 1% na 2% a súčasne ako v jedinej krajine na svete sa umožnilo aj právnickým osobám, aby poukazovali svoje 2% zo zaplatenej dane v prospech prijímajúcich organizácií. Možnosť poukázať 2% z dane sa neustále vyvíjala, neskôr prišli v mechanizme 2% ďalšie zmeny, ako napríklad zvýšenie minimálnej sumy na poukázanie 2% od fyzických osôb z 20 Sk na 100 Sk, zmeny v účeloch, na ktoré sa možu používať financie z 2%, rozšírenie okruhu právnych foriem, ktoré môžu prijímať 2%, či predĺženie doby na zverejnenie špecifikácie použitia financií v Obchodnom Vestníku.