Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

KORUPCIA V ŠPORTE AKO SPOLOČENSKÝ PROBLÉM NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    10.06.2015Bc. Jakub Čavoj (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Meno a priezvisko študenta: Bc. Jakub Čavoj
    Študijný program: Bezpečnostnoprávne služby vo verejnej správe    
    Študijný odbor: 9216 Bezpečnostné verejno-správne služby
    Typ záverečnej práce: Diplomová práca
    Jazyk práce: slovenský    
    Meno a priezvisko školiteľa: PhDr. Andrea Pastuchová Neumannová, PhD.
    Názov záverečnej práce: Korupcia v športe ako spoločenský problém


    Úvod

    Každý deň na celom svete športuje takmer miliarda ľudí. Šport ma veľmi veľa pozitívnych stránok, ale asi tak ako pri všetkom, aj v ňom sa vyskytujú negatívne stránky. Jednou z nich, s ktorou je potrebné bojovať je korupcia. Problematika korupcie v medzinárodnom športe sa stáva viac dôležitejšia a kontroverzná, a to najmä ako sa šport stal skutočne globálnym priemyslom. V odhadovanej hodnote 141 miliárd dolárov, športový priemysel ponúka masívny potenciál pre generovanie príjmov na globálnej úrovni pre všetkých zapojených účastníkov. Profesionálny šport je spojený s tokom prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ale aj s finančnými tokmi od sponzorov, čo sú často veľké nadnárodné spoločnosti pôsobiace v Slovenskej republike. To priťahuje so sebou aj organizovaný zločin a kriminalitu, pretože mnoho ľudí by sa na ňom chcelo obohatiť, často krát aj nelegálne.

    Korupcia v športe je rozšírená do všetkých oblastí. Žiadny zápas, súťaž, ani turnaj nie je voči korupcii imúnny. Najčastejšie budeme hovoriť počas práce o futbale, pretože je to najpopulárnejší šport, preto sa mu venuje veľká pozornosť, sú v ňom obrovské sumy peňazí a to priťahuje korupciu.

    Tisíce fanúšikov si častokrát zoberú v práci dovolenku, investujú nemalé finančné prostriedky a cestujú stovky kilometrov na zápasy svojich obľúbencov, aby ich mohli podporiť na súperových ihriskách. Tak isto milióny divákov pri obrazovkách chcú prežívať napätie a boj o víťazstvo. Mnohokrát ale môžu byť svedkom frašky. Nemôžeme povedať, že každý slabý výkon hráčov alebo rozhodcu musí byť spojený so snahou ovplyvniť výsledok zápasu. Skúsme si vypočuť názory ľudí, ktorí roky sledujú športové udalosti. Vyhrá posledný s prvým, je nespravodlivo odpískaná penalta a každý si to hneď spája s korupciou. Nemožno sa ale tomu čudovať, keďže každý počul neoficiálne o desiatkach ovplyvnených zápasov, či už to bola pravda, alebo iba špekulácie.

    Na druhej strane väčšina obvinení z korupcie v športe by sa nemala brať príliš vážne. Keď športovci prehrajú, majú tendenciu hľadať vinu všade inde, len nie u seba. Nepoctivé dohody a konania súperov, ako je korupcia a doping, môžu byť tiež ľahko spomenuté ako ospravedlnenie.

    Najmä v oblasti športu by sme mali hovoriť o „faktoch" len v prípadoch, kde sú právne záväzné rozhodnutia - a nie len o prípadoch, v ktorých sú iba podozrivé okolnosti. Avšak, z ekonomického hľadiska je aspekt, ktorým sa uprednostňujeme výslovne zaoberať s podozrivými okolnosťami, pretože skutočná korupcia v spoločnosti je pozitívne závislá na mechanizme „sebanaplňujúcich proroctiev" zo všeobecne vnímanej alebo pociťovanej korupcie. Vnímanie rozšírenia korupcie, znižuje niekoho vlastné morálne hranice. V tomto ohľade, by sa mala táto práca vzťahovať aj na prípady, v ktorých nie sú k dispozícii žiadne právne záväzné rozhodnutia, ale sú tam iba podozrivé okolnosti.

    Ľudia si často povedia, keď počujú o nekalých veciach, že načo s tým niečo robiť, aj tak sa to nevyrieši. Pokiaľ ale nikto proti tomu nebude bojovať, budú tieto podvody naberať stále väčšie rozmery. Samozrejme, ako vnímajú ľudia korupciu, závisí aj od práce polície a súdnictva, keďže počúvame o viacerých prípadoch, kedy sú páchatelia korupcie nepotrestaní a vo väčšine prípadov nie sú ani obvinení.

    Platí, že korupcia stále zostane korupciou a chamtivosť je jej základňa. Občania žiadnej krajiny, veľkej alebo malej, bohatej alebo chudobnej, nie sú imúnni voči tejto chamtivosti.

    Cieľom diplomovej práce je na základe aktuálnych literárnych zdrojov vymedziť definíciu korupcie v športe a analyzovať názory odborníkov na túto problematiku. Cieľom je tiež poukázať na korupciu v športe, ako na celospoločenský problém. Vymedzíme najčastejších aktérov prípadov korupcie v športe, rovnako aj druhy korupcie. Ďalším cieľom je poukázať na najčastejšie spôsoby páchania športovej korupcie a na konkrétnych prípadoch v rôznych športových odvetviach ilustrovať ich využitie. V praktickej časti je cieľom zistiť a analyzovať názory verejnosti a odborníkov z praxe na skúmanú problematiku. V závere na základe získaných poznatkov poukázať na hlavné problémy v tejto oblasti a formulovať odporúčania pre prax.

    Túto tému diplomovej práce som si vybral, pretože som športovcom telom i dušou a nie je mi ľahostajný boj proti negatívnym javom s ním súvisiacim. Od detstva som hrával futbal, momentálne sa mu venujem ako tréner malých futbalistov a s pojmom korupcia v športe som sa stretol dosť často. Je pre mňa šokujúce, že už osemročné deti na zápasoch, keď sú nespokojné s výkonom rozhodcu si medzi sebou povedia, že rozhodca je určite podplatený. Aj toto dokazuje, že o problematike korupcie v športe vedia naozaj všetci.

    1    Korupcia v športe a jej aktéri

    1.1    Všeobecná definícia korupcie

    Aby bolo možné plne pochopiť korupciu ako jav a vykoreniť ju, je nevyhnutné, aby bola vymyslená relevantná a použiteľná definícia.

    Veľa výskumov bolo vykonaných o tom, prečo a ako sa korupcia vyskytuje v oblasti mimo športu, s osobitným dôrazom na politiku a podnikanie, z ktorých niektoré môžu byť použité aj v problematike korupcie v športe.

    Vo svojej najjednoduchšej forme bola korupcia definovaná ako "nečestné alebo nezákonné správanie "((Collins EnglishDictionary). (Treisman, 2000) ju definuje ako "zneužitie verejnej právomoci k osobnému prospechu" a (Den Nieuwenboer, 2008) navrhuje, že korupcia je "zneužitie právomoci na osobný alebo organizačný zisk".

    V legislatíve jednotlivých európskych krajín sa môžeme stretnúť s veľmi odlišnými definíciami korupcie, prípadne s neexistenciou akejkoľvek definície.

    V Slovenskej Republike sú trestné činy korupcie definované v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestnom zákone, v ôsmej hlave, v treťom diely s názvom „Korupcia“. V zákone sa nenachádza definícia korupcia ako takej, sú v ňom iba uvedené skutkové podstaty, ktoré spadajú pod korupciu a to Prijímanie úplatku ( § 328 - 331), Podplácanie (§ 332-335), Nepriama korupcia (§ 336) a Volebná korupcia (§ 336a). V Slovenskom právnom poriadku neexistujú žiadne definície športových trestných činov.

    Definícia podľa dohovoru Rady Európy z roku 1999[1] - na účely korupcie v športe by sa malo vychádzať z oboch dohovorov, pretože na šport možno nazerať ako z hľadiska trestného, tak občianskeho práva. "Priame alebo nepriame vyžiadanie, ponúknutie, odovzdanie alebo prijatie úplatku alebo akékoľvek iné neprípustné výhody alebo vyhliadky na nich, ktoré narušujú riadne vykonávanie povinnosti alebo správanie požadované od príjemcu úplatku, nenáležité výhody alebo vyhliadky na nich." Táto široká definícia viac-menej postačuje na pokrytie väčšiny korupčných prípadov v športe.

    Tento dohovor poskytuje nielen definíciu korupcie, ale tiež stanovuje zodpovednosť za škodu a náhradu škody. Náhrada škody môže predstavovať mocný nástroj pri eliminácii korupcie, ako napríklad odškodné, ktoré získal nemecký futbalový zväz v prípade rozhodcu Hoyzera.

    Definícia podľa Dohovoru OSN proti korupcii (2003) neobsahuje definíciu korupcie ako takej. Prináša však výpočet konaní, ktoré by mali byť podľa tohoto dohovoru postihnuteľné. K týmto konaniam patria: podplácanie štátnych úradníkov, podplácanie cudzích štátnych úradníkov a predstaviteľov verejných medzinárodných organizácií, sprenevera alebo iné zneužitie majetku štátnym úradníkom, zneužitie vplyvu, zneužitie postavenia, neoprávnené obohatenie, podplácanie v súkromnom sektore, sprenevera majetku v súkromnom sektore, pranie špinavých peňazí, kladenie prekážok výkonu spravodlivosti a pokusy o akékoľvek z uvedených konaní.

    Význam tohto dohovoru spočíva v pomerne širokom vymedzení presahujúcom tradičné definície korupcie ako "podplácanie" a zahŕňajúce konanie typu sprenevery, neoprávneného obohatenia alebo zneužitia postavenia. Taktiež tu platí, že všetky tieto ustanovenia sa môžu použiť v pomerne komplikovanom právnom posudzovaní športu.

    Definícia Transparency International: "Korupciu možno definovať ako zneužitie zverených právomocí za účelom získania nezaslúženého osobného (súkromného) prospechu".

    Tieto definície korupcie sú samozrejme použiteľné pri vyšetrovaní správania športových funkcionárov a korupcie v riadení športu. FIFA a Medzinárodný olympijský výbor (MOV) boli predmetom nepríjemných článkov zo strany novinárov v posledných rokoch.

    Vyšetrovanie udelenia práva na usporiadanie olympijských hier (najmä Salt Lake City) poskytujú príklad "zneužitia právomoci" (z objednávky výboru) pre "organizačný zisk" (rozhodnutie zvoliť mesto ako hostiteľa olympijských hier a súvisiace odmeny, ktoré sprevádzajú takéto voľby). Britský novinár Andrew Jennings veľa písal o tom, ako tí pri moci FIFA a MOV používajú "verejný úrad pre súkromný zisk.“ Môže byť však argumentované, že tieto definície nie sú relevantné, keď hovoríme o korupcii páchanej športovcami.

    Jednu definíciu korupcie mimo sveta športu, ktorá by mohla pomôcť rozvoju športovej definície nájdeme v publikácii Senior, ktorý tvrdí, aby bola korupcia spáchaná, musí byť splnených päť podmienok súčasne: "keď korumpujúci (1) skryto dáva, (2)láskavosť korumpovanému, alebo kandidáta ovplyvňuje (3)akcia (e), ktorá dáva (4) prospech korumpujúcemu alebo kandidátovi a pre ktorú korumpovaný má (5) autoritu (právomoc)". Týmto sa dá opísať ovplyvňovanie zápasov a "vzťah" medzi uplácajúcim a hráčmi v športe (Senior, 2006).

    1.2    Korupcia v športe - prístupy a definície

    Hoci bolo v médiách nepreberné množstvo správ, pokiaľ ide o korupciu v medzinárodnom športe (a stále je) je nedostatok akademického výskumu tohoto predmetu. K dispozícii je malé množstvo literatúry a v nej je veľká debata o tom, čo vlastne predstavuje korupciu v športe. Sociológovia Hughes & Coakley (1991) naznačujú, že korupčné správanie (alebo používali svoj termín - "pozitívnej deviácie") nastane v športe, keď ľudia robia všetko, čo je v ich silách, aby boli videní rovesníkmi a širšou spoločnosťou ako "športovci". Vzrušenie poháňa v súťaži športovcov venovať sa športovej kariére tak dlho, ako je to možné na najvyšších úrovniach, v súlade so športovou etikou (tvrdo pracovať, hrať tvrdo).

    Užívanie látok zvyšujúce výkonnosť je jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť - tým, že má úspech na trati alebo hracej ploche, jedinec je vnímaný ako „športovec".

    Športovci nemajú tendenciu videnia seba ako deviantných, a naznačujú, že "cez pozitívnu deviáciu ľudia robia škodlivé veci sebe a možno aj iným, zatiaľ čo sú motivovaní zmyslom pre povinnosť a česť"( (Hughes, R. & Coakley, J. , 1991).

    Na druhej strane, športový ekonóm Wolfgang Maennig naznačuje, že "v oblasti športu korupcia môže mať formu správania športovcov, ktorí upustili od dosiahnutia úrovne výkonu zvyčajne požadovaného v športe v otázke výhry v súťaži a namiesto toho zámerne umožnili ostatným, aby vyhrali. Alebo správanie sa športových manažérov, ktorí vedome vykonajú ich pridelené úlohy spôsobom, ktorý je v rozpore s cieľmi a morálnymi hodnotami príslušného klubu, združenia, súťažného športu všeobecne alebo spoločnosti ako celku“(Maennig, 2005).

    Je zrejmé, že tieto dve „definície" korupcie sú v rozpore : ako môže športovec, ktorý robí všetko v súlade so športovou etikou, aby bol videný ako športovec, nechať súpera vyhrať?

    Tento nedostatok všeobecnej definície korupcie v športe svedčí o probléme, ktorému čelí celý športový priemysel. Je všeobecný nedostatok "štandardizácie" nie len v tom, čo korupcia v športe v skutočnosti je, ale aj v zaoberaní sa korupciou - napríklad určité látky na zvýšenie výkonu sú zakázané v niektorých športoch a v iných nie. Zákazy dané športovcom v niektorých krajinách za doping sú oveľa miernejšie, ako v iných. Až do nedávnej doby. Major League Baseball takmer ignorovala užívanie dopingu zvyšujúceho výkonnosť v športe, zatiaľ čo iné športy sa snažili vykoreniť tieto typy látok tým, že pristupovali viac nekompromisne k testovaniu a trestaniu tých, ktorí sa ich rozhodli užívať. Trest pre pozitívny dopingový test v baseballe je teraz päťdesiat-zápasová suspendácia a druhý trest vedie k zákazu 100 zápasov (jedná sa o nový trest v Major League Baseball - bolo to 10 zápasov zákazu za prvý trest, zákaz 25 zápasov za druhý) ďalšie športy, ako je cyklistika majú tendenciu vymeriavať prísnejšie tresty - obvykle najmenej dva roky.

    V rámci atletiky je zrejmé, že existuje rozdiel medzi trestami udelenými u tých, ktorí používajú látky zvyšujúce výkonnosť.

    Na jednej strane je tu prípad kontroverzného britského športovca Dwaina Chambersa, ktorý neprešiel dopingovými testami v roku 2003. Chambersa pozitívne testovali na koktail látok zvyšujúcich výkonnosť po práci s Victorom Contem a BALCO (rovnaká organizácia, spojená s americkými športovými hviezdami: Marion Jones, Tim Montgomerym a Barrym Bondsom, medzi ostatnými). Dostal trest na dva roky, bežný v medzinárodnej atletike pre tento typ porušenia predpisov. Tiež dostal doživotný olympijský zákaz od britskej olympijskej asociácie, ktorá mu bráni súťažiť na akýchkoľvek budúcich olympijských hrách v britských farbách.

    Na druhej strane ukrajinská atlétka Ludmila Blonská mala pozitívny dopingový test v roku 2003 (stanozolol), za ktorý dostala obvyklý zákaz na dva roky. Potom súťažila na olympijských hrách v Pekingu v roku 2008 a získala striebornú medailu v sedemboji - niekoľko dní po slávnostnom odovzdávaní medailí bola zbavená striebra a dostala doživotný zákaz atletickej súťaže, pretože neprešla ďalším testom tentokrát na Methyltestosteron. Keby bola britská športovkyňa, už by jej nikdy nebola daná príležitosť súťažiť na najvyššej úrovni po prvom treste (Gorse, S. & Chadwick, S., 2009).

    Maennig nedokáže rozpoznať alebo uznať doping ako formu korupcie v športe. Po prvé tvrdí, že korupčné správanie je neschopnosť výkonu, kým užívanie nelegálnych látok v športe (v tomto prípade, anabolických steroidov, ľudský rastový hormón EPO, atď.) vedie u športovcov k super výkonu. Za druhé, aby vôbec mohlo dôjsť k poškodeniu v oblasti športu, mali by byť zapojení aspoň dvaja ľudia, na doping podľa neho treba len jedného (Maennig, 2005).

    Práca Heidenheimera o tom, čo sa nazýva „odtiene korupcie" môže byť aplikovaná v oblasti športu. (Heidenheimer, 1989) klasifikuje korupciu do troch kategórií: čierna, biela a šedá. „Čierna korupcia“ je typ činnosti, ktorá je široko odsúdená na všetkých úrovniach spoločnosti (napr. ovplyvňovanie športových výsledkov).

    „Biela korupcia“ je správanie , ktoré je takmer ignorované spoločnosťou, pozerá sa na ňu, ako na činnosť, pri ktorej nie je nutné páchateľa potrestať (napríklad nešportové správanie). „Šedá korupcia“ je obvyklý prípad, ktorý spadá do oblasti medzi predošlými dvoma (napríklad dopingové prípady a ich tresty).

    To svedčí o probléme zaoberajúcom sa korupciou v športe v tom, že „šírka šedej" oblasti sa líši medzi športmi a medzi krajinami – kým táto „šedá" oblasť nie je štandardizovaná, alebo vykorenená, bude korupcia v športe aj naďalej problémom, ktorý musia riešiť všetky zúčastnené strany ňou dotknuté.

    Existuje celý rad dôvodov, prečo vedci nemajú pocit, že existuje definícia korupcie v športe, ktorá plne popisuje problém, alebo zahŕňa všetky faktory v ňom. Po prvé, myšlienka pozitívnej deviácie navrhnutá (Hughes, R. & Coakley, J. , 1991) zdôrazňuje, ako sa jednotlivec usiluje o to, aby bol videný ako „športovec".

    Hoci výskumníci uznávajú, že používanie látok zvyšujúcich výkonnosť môže byť jeden spôsob, ako to dosiahnuť (v tom, že zakázané látky majú tendenciu k zvýšeniu alebo zlepšenie výkonu). Ako môže ovplyvňovanie výsledku, alebo prijímania úplatku za informácie o taktike alebo zraneniach viesť k označeniu „športovec"?

    Po druhé, neschopnosť uznať doping ako formu korupčného správania vyvoláva otázky pre výskumných pracovníkov v tom, že to zahŕňa viac ako jednu osobu. Športovec je ten, ktorý v skutočnosti užíva a má látky k dispozícií, ale je tam sieť ľudí, ktorí s ním pracujú a zabezpečujú mu ich. V niektorých prípadoch sa tréneri podieľajú na využívaní týchto látok, napríklad atletický tréner Trevor Graham dostal doživotný zákaz účasti na športe pre jeho časť v BALCO škandále.

    Po tretie, ani jedna definícia neponúkla zmienku o význame výmeny peňazí alebo výhod medzi zúčastnenými stranami. Podľa definície (Senior, 2006) tam musí byť prínos pre aspoň jednu osobu v zoskupení. To by mohol byť finančný úspech formou hazardných hier, úplatku, lukratívneho sponzorstva, alebo podpisom zmluvy, alebo nehmotný - prísľub vyššieho postavenia v tíme.

    V reakcii na (Maennig, 2005) opomenutie dopingu ako formy korupcie, ak doping dáva spôsobilosť jednej alebo viacerým stranám prijímať peniaze (vo forme bonusov, sponzorstva, alebo podpisu zmluvy), ktoré by inak nedostal, potom iste je to korupčné správanie.

    Existujú príklady správania športovcov, ktoré môžu byť spochybnené, napríklad, keď kapitán futbalového tímu zistí osobné informácie o rozhodcovi zodpovednom za ich ďalší zápas a používa tieto informácie k získaniu výhod v hre. Je to korupcia alebo nešportové správanie? Na účely tejto práce, toto správanie nie je vnímané ako korupcia z dvoch dôvodov. Po prvé, nie je tam žiadny spôsob, ako merať tento typ správania.

    Rozhodcovia budú musieť ohlásiť túto činnosť, ale potom by bolo potrebné, aby bolo možné kvantifikáciou určiť, do akej miery sa ktorý hráč snažil ovplyvniť rozhodcu. Táto miera „vplyvu" by potom bola subjektívna, založená na myšlienkach a názoroch jednotlivca, alebo skupiny, ktorá navrhla stupnicu využívanú pre kvantifikáciu správania. Po druhé, profesionálny rozhodca by mal byť schopný ignorovať tento typ správania a nenechať sa ovplyvniť. Typy správania, ktoré sú vnímané ako korupcia v tejto práci môžu byť aj zmerané a zrozumiteľné aký majú negatívny vplyv na športovú súťaž.

    Po zohľadnení týchto problémov a definícií korupcie ponúkaných v iných oblastiach, navrhujeme novú definíciu:
    "Korupcia v športe zahŕňa akúkoľvek nelegálnu, nemorálnu alebo neetickú činnosť, ktorá sa snaží zámerne skresliť výsledok športovej súťaže pre materiálny zisk jedného alebo viacerých dotknutých strán podieľajúcich na tejto činnosti".

    Pomocou tejto definície môžeme určiť prípady korupcie v medzinárodnom športe a začať tvoriť typológiu tohto druhu správania.

    Teórie korupcie

    (Den Nieuwenboer, 2008) poskytuje pohľad na to, prečo ku korupcii dochádza v rámci organizácie. Teóriu, ktorá môže byť vykladaná a použitá v diskusii, prečo sa športovci alebo funkcionári môžu rozhodnúť podvádzaním vyhrať, alebo rovnako znepokojujúco, podvádzaním prehrať, identifikujú tri špirály korupcie – „špirála rozdielnych noriem", „špirála tlakov" a „špirála príležitosti".

    Použitím (Cressey, 1953) teórie narušenia dôvery, koncepcie špirály odlišných noriem vyplýva, že jednotlivci by mohli ospravedlniť svoje správanie takým spôsobom, že sa stane „nekriminálna" alebo ako činnosť, ktorá nie je ich vina. V športe by to mohlo byť použité so zvláštnym zreteľom na prípad škandálu z roku 1919, ovplyvnenia zápasov svetovej série v baseballe, keď podľa správ členovia Chicago White Sox sa rozhodli prijímať finančné prostriedky za ovplyvnenie zápasov, čo zaistilo, že White Sox prehrá. Bolo tiež zistené, že niektorí z hráčov sa rozhodli byť súčasťou škandálu vzhľadom k tomu, že majiteľ tímu odmietol vyplatiť bonusy, ktoré boli predtým sľúbené hráčom. Preto ovplyvnili výsledky zápasov z dôvodu konania niekoho iného a preto sa obhajovali, že sa na to nemôže pozerať ako na ich zavinenie.

    V podnikaní maximalizácia zisku je kľúčom k úspechu organizácie. Táto snaha o zisk so sebou nesie stres, napätie a tlaky na zamestnancov a vedenie. Pojem špirály tlakov naznačuje, že "je pravdepodobné, že k spáchaniu druhu korupcie, ktorá zvyšuje alebo chráni postavenie jedného človeka a že vysoký tlak na výkonnosť tak navádza ľudí, aby sa zapojili do akéhokoľvek typu korupcie, ktoré zvyšuje ich výkonnosť" (Den Nieuwenboer, 2008). Jednotlivci majú potom pocit, že za účelom, aby aj naďalej hrali na dosiahnutej úrovni, musia aj naďalej porušovať pravidlá - s "dobrými výkonmi korupcia automaticky zvýši ohrozenie identity, začne sebaudržiavacia špirála zvyšujúceho sa tlaku na spáchanie korupcie". Názor výskumníkov je, že z troch špirál korupcie má táto najväčší význam v oblasti športu.

    Ako už bolo uvedené, získať zlatú medailu na olympijských hrách alebo svetovom šampionáte môže zvýšiť povedomie a popularitu športovcov, čo z nich robí atraktívny cieľ pre potenciálnych sponzorov. To zase zvyšuje potenciál športovcov zarábať, ich kariéry bývajú kratšie, ako v mnohých iných profesiách. Táto dĺžka kariéry športovcov ovplyvňuje rovnako použitie látky zvyšujúcej výkon k dosiahnutiu tohto úspechu, ktorý sa stane kľúčovým a potom, akonáhle dosiahnu úspech požadovanej úrovne, popularity alebo zárobok, budú si ho chcieť udržať. S cieľom zostať na vrchole svojho športu a verejnou „tvárou" organizácií, športovec môže naďalej pokračovať v užívaní tejto látky, a tak „začína sebaudržiavaciu špirálu". To možno tiež platí aj pre „Spygate" škandál v motoristických pretekoch Formule 1 v roku 2007. V športe, kde rozdiel medzi víťazstvom a porážkou sú stotiny sekundy, pokroky v technológii dávajú tímu výhodu nad ostatnými a všetci by chceli, aby každý mal rovnakú šancu na úspech, a všetci hrali podľa rovnakých pravidiel, okrem samozrejme momentálne víťazného tímu. V sezónach 2006 a 2007 dva vedúce tímy McLaren a Ferrari vytiahli na seba špionážne obvinenia s tým, že každý tím mal top tajné technologické informácie o súperovi. V tomto prípade, ak jeden tím vyvíja nové technológie, druhý sa snaží akýmikoľvek prostriedkami získať túto informáciu. Tím bude musieť aj naďalej páchať korupciu(špionáž), aby udržal krok s konkurenciou, čím sa zvyšuje tlak na nutnosť takejto činnosti.

    Posledná špirála „špirála príležitostí“ naznačuje, že "riziko pristihnutia a / alebo potrestania je také, že to neodradí (potenciálneho) páchateľa".

    To platí najmä v prípade, keď funkcionári v rámci organizácie buď nepotrestajú tých, čo vykonávajú korupčné činnosti, alebo, čo je možno ešte viac závažné, ak manažéri v skutočnosti navádzajú ku korupčnému konaniu. Dalo by sa povedať, že táto špirála príležitostí popisuje do určitej miery škandál ovplyvňovania výsledkov zápasov, ktorým sa poznačil taliansky futbal. Hráči a funkcionári niektorých z najväčších klubov v Taliansku, vrátane Juventusu a AC Miláno boli zapojení do systematického ovplyvňovania zápasov v priebehu futbalovej sezóny.

    (Den Nieuwenboer, 2008) tiež uvádzajú, že "čím viac korupcie bolo znášanej a je typická, tým je ťažšie ju potrestať". To je prípad Major League Baseball, keď sa rieši problematika užívania steroidov (Gorse, S. & Chadwick, S., 2009).

    1.3    Korupcia v športe ako celospoločenský problém

    Ako názov podkapitoly napovedá, korupcia je naozaj celospoločenský problém, ktorý nemá hranice. Aby sa mohla korupcia uplatniť, musí nastať dohoda medzi jedincom, ktorý upláca (korumpuje) a príjemcom (korumpovaným). Bez preháňania by sa dalo povedať, že korupcia je stará niekoľko tisíc rokov, aj keď vtedy sa tento pojem nepoužíval. Ak sa pozrieme späť do histórie, môžeme nájsť latinské príslovie do, et des, čo v preklade znamená dávam, aby si dal. Čo znamená korupcia? Korupcia je právne etický prehrešok, vedúci až k mravnému úpadku a trestnému postihu. Možno ju definovať ako získavanie neoprávnených výhod. Je to konanie, kedy sa dve strany dohodnú za hmotnú alebo nehmotnú odmenu zabezpečiť určité výhody, ktoré by legálnym spôsobom jedna zo strán nemala možnosť získať.

    V každej dobe a vo všetkých štátoch sa stretávame s korupčnými škandálmi. V Slovenskej republike najmä po zmene politicko-spoločenských a ekonomických podmienok v 90. rokoch minulého storočia sa korupcia začala prejavovať úplne neskrývane korupcia naďalej pretrvávala a navyše sa začala čoraz viac „prepracovávať". Určité skupiny osôb zistili, že korupcia je takmer nepostihnuteľná a bude preto možné ju využiť pri presadzovaní individuálnych i kolektívnych záujmov. Hlboké spoločenské zmeny, zlá kvalita štátnej správy, formálne pravidlá správania, zlyhávanie kontrolných mechanizmov, to všetko umožňovalo, že sa korupcia začala rýchlym tempom rozrastať, navyše prerastať tiež do štátnej správy. Jeden z dôvodov, ktorý situáciu umožňoval, bol ten že po rokoch neslobody bolo zrazu občanom vštepované, že teraz je tá pravá sloboda, nielen slová, ale aj skutkov.

    V každom období a bez ohľadu na to, ktorá politická strana vládne, korupcia sa stále najviac týka štátnej správy. Dôvod je jednoduchý - jej prostredníctvom sa vyčleňujú len na verejné zákazky stámilióny korún ročne. Štátna správa je tak obrovský administratívny systém, preto kontrola je veľmi náročná. Pravdepodobná korupcia sa dá očakávať v prostredí, kde sa manipuluje s finančnými prostriedkami, kde dochádza k rozhodovacím procesom ohľadom ich rozdeľovania. Najväčší výskyt korupčného správania je zaznamenaný najčastejšie v oblastiach konkurzov, zadávaní či uzatváraní výberových konaní pri udeľovaní štátnych, obecných zákaziek. Odhady uvádzajú , že Slovenská republika prichádza korupciou o celú štvrtinu verejných financií. Výskyt korupcie je spojený s konkrétnym prostredím, ktoré môže, ale tiež nemusí, vytvárať predpoklady. Vzniká tam, kde nie je veľký prehľad o tokoch finančných prostriedkov.

    Podľa svetového rebríčka vnímania korupcie Transparency International z roku 2011 (Transparency, 2011) skončilo Slovensko na 66.mieste zo 183 hodnotených krajín. Je to piate najhoršie umiestnenie z krajín Európskej únie. Horšie skončili Taliansko, Rumunsko, Grécko a Bulharsko.

    Korupcia nie je len záležitosťou štátnej správy, podnikateľských subjektov, ale premieta sa aj do športu. O korupcii v športe sa nikdy otvorene nehovorilo, bolo niečo nepredstaviteľné dávať korupcii do súvislosti s ním. Skôr sa sporadicky objavovali neoverené správy lokálneho charakteru

    Výsledkom analýzy bola štúdia Šport a korupcia, dokončená v roku 2008, ktorá priniesla nasledujúce závery:

    • Šport je potrebné vnímať ako záležitosť verejného záujmu (v právnom slova zmysle)
    • Korupcia je všadeprítomná v profesionálnom športe, vyznačujúcim sa značnými finančnými transakciami a obmedzenou verejnou kontrolou.
    • Rad korupčných príležitostí má základ v samosprávnom charaktere športu a z neho vyplývajúcej menšej verejnej kontrole a uzavretosti manažérskych štruktúr.
    • Podhubie korupcie vyrastá aj v prostredí amatérskeho športu, kde vplyvom napĺňania „vznešených" cieľov a vzhľadom k vysokej miere dobrovoľnej práce panujú „voľnejšie" spôsoby pri zaobchádzaní s finančnými prostriedkami. (BUREŠ R. & LACHMANN M., 2008)

    Je ťažké veriť tomu, že šport nie je „čistý". Iné oblasti života spoločnosti, ktoré súvisia s organizovaným zločinom zvyčajne predstavujú čisto ilegálne aktivity (drogy či obchod s ľuďmi), spoločensky neprijateľné správanie (prostitúcia) alebo oblasti, ktoré sú všeobecne vnímané ako „špinavé" (obchod so zbraňami) alebo prinajmenšom neutrálne (oblasť verejných zákaziek).Šport je zvyčajne vnímaný ako „čistý" a spojený s pozitívnymi spoločenskými hodnotami. Za tejto situácie je menšia tendencia považovať šport za oblasť vyžadujúcu reguláciu alebo prísnejšiu finančnú kontrolu.

    Väzba na vysoké hodnoty ľahko vedie k presvedčeniu, že prípady korupcie v športe predstavujú izolované činy, ktorých sa dopúšťajú morálne slabí jedinci. Na takéto prípady sa pozerá ako na osobné zlyhanie daných jednotlivcov, nie ako na problém vychádzajúci z celého systému alebo prostredia.

    V mnohých prípadoch môže ísť o správny názor. Ale v niektorých prípadoch sa táto argumentácia používa na zakrývanie medzinárodných korupčných praktík. Vysoké hodnoty spájané so športom by mali tvoriť základ pre rozvíjanie protikorupčnej výchovy. Ale nemali by sa používať ako argument umožňujúci prehliadať problém korupcie (alebo existencia korupčných príležitostí) v športe (BUREŠ, 2009).

    Dalo by sa predpokladať, že korupcia v športe sa prejavuje výhradne vo sfére špičkového profesionálneho športu.
    Avšak existujú určité náznaky, že v charaktere základnej úrovne amatérskeho športu sú obsiahnuté isté prvky, ktoré vytvárajú predpoklady a príležitosti pre "veľkú" korupciu v špičkovom športe. Tieto prvky vychádzajú z "domáckeho" alebo "rodinného" charakteru športu, s ktorým je spojený voľnejší prístup k vedeniu účtovníctva, finančnému riadeniu, transparentnosti a vedeniu záznamov. Tam, kde prevláda pocit, že sa všetko robí pre dobro veci, nie je veľká tendencia vyžadovať prísne dodržiavanie pravidiel, ako je to požadované v obchodnej sfére. Táto situácia môže vytvárať základné prostredie, ktoré je náchylné ku korupcii.

    Šport a korupcia z marketingového hľadiska

    Korupcia zasahuje do rôznych oblastí spoločenského života.
    Televízne a mediálne pokrytie, návštevnosť na zápasoch a predaj značkového klubového tovaru v rámci medzinárodných trhov zaistil, že šport a tímy, najmä hráči sú populárni po celom svete a majú stále rastúcu spotrebiteľskú základňu. Vedomí si globálnej výzvy športu, sa spoločnosti snažia na tomto zarábať a naďalej platiť milióny dolárov, len aby boli v spojení s tímami a hráčmi. Zároveň si uvedomujú silu športových udalostí v dosahovaní cieľových skupín. Byť spájaní s úspešnými tímami a športovcami, alebo byť známi ako sponzori populárnych športov vedie organizácie k získavaniu pozitívnej hodnoty značky. Športové tímy, alebo športovci zapojení do týchto vzťahov tiež ťažia z imidžu tejto značky. Nielenže to môže byť veľmi lukratívne pre potenciálnych sponzorov, ale tiež to nevyhnutne otvára mnoho ciest, ktoré športové kolektívy a hráči môžu využívať najmä za účelom finančného zisku. Tak ako športový priemysel rástol, tak rástli aj finančné odmeny pre úspešných športovcov a tímy. Ziskom zlatej medaily na olympijských hrách, alebo na majstrovstvách sveta sa môže športovec stať atraktívnym cieľom pre firmy, ktoré sa snažia rozšíriť svoje marketingové aktivity prostredníctvom uzatvárania sponzorských zmlúv.

    V literatúre v oblasti športového manažmentu bolo veľa debát o tom, prečo sa šport stal taký lukratívny a globálny priemysel. (Whannel, 1992) si myslí, že „rovnako ako ostatné formy zábavy, šport ponúka utopický svet, kde je všetko jednoduché, dramatické a vzrušujúce a eufória je vždy možnosťou. Šport baví, ale tiež môže frustrovať, otravovať a spôsobiť depresiu. Ale je to práve veľká neistota, ktorá dáva nepredvídateľným radostiam ich charakteristickú intenzitu. " Je to práve táto neistota a nepredvídateľnosť, ktorá robí šport takou vzrušujúcou príležitosťou pre biznis po celom svete.

    Ale čo sa stane v prípade, že bola táto neistota a nepredvídateľnosť odstránená?
    V uplynulých rokoch bol rastúci počet správ popisujúcich korupčné správanie jednotlivcov na všetkých úrovniach športu a to ako na ihrisku i mimo neho v snahe o finančný úspech, zvyčajne vyhradený pre tých, ktorí vyhrávajú majstrovstvá sveta alebo najvyššie podujatia. Obvinenia z ovplyvňovania zápasov, nezákonné hazardné hry, podplácanie a doping ničia športový priemysel.

    Zdá sa, že tieto tvrdenia nie sú špecifické pre určitý šport, alebo pre danú krajinu. Je to skutočne globálny problém. Je to jednoduchý záver, ku ktorému prišli športovci a funkcionári, ktorí využívajú tento typ správania v snahe o dosiahnutie bohatstva, ktoré by im nebolo k dispozícii bežným spôsobom (teda vyhrať zápasy, preteky, majstrovstvá, atď.). Ale aký dopad má tento typ správania na spoločnosti, ktoré investovali milióny dolárov na šport? Ako budú sponzori reagovať, ak sa zverejní, že ich hviezda, s ktorou podpísali zmluvu používa na výkon povzbudzujúce prostriedky alebo ovplyvňuje výsledok zápasu? Alebo ak podujatie je presýtené podvodmi? Sú sponzori čoraz viac opatrnejší vo využívaní športu, ako prostriedku na dosiahnutie cieľovej skupiny? Aký dopad má táto opatrnosť sponzorov na športovcov v ich úsilí o sponzorstvo a uzatváranie zmlúv?

    Existuje celý rad dôsledkov korupcie pre športový marketing, ktorý sa líši v závislosti od typu korupcie. Jedna vec, ktorá zostáva je skutočnosť, že korupcia narúša športový manažment a marketingové aktivity. Sponzoring bude ovplyvnený týmto typom správania. Prečo by organizácie investovali do zmluvy so športovcami a športu zmietaného korupciou?

    Úspech športového prostredia môže viesť k osloveniu športovcov organizáciami, aby boli sponzorovaní. Na majstrovstvách sveta v atletike v Ríme 1987, Ben Johnson porazil Carla Lewisa na 100 metrov a nastavil úžasný nový svetový rekord 9,84 sekundy ... So svojou novou hviezdou, ktorá vyhlasovala, že je čistá, Johnsonov agent okamžite začal rokovania o milión dolárovom sponzorstve. " V jednom z najznámejších prípadov použitia dopingu v športovej histórii, tieto ponuky zmlúv boli nepriaznivo ovplyvnené Johnsonovým zlyhaním na dopingovom teste o rok neskôr na Olympijských hrách v Soule.

    To potvrdzuje, že vzťahy medzi športovým kolektívom, športovcom a médiami, fanúšikmi alebo inými zainteresovanými stranami budú nepriaznivo ovplyvnené korupciou. Mediálny záujem v prípade korupcie môže viesť k tomu, že fanúšik a sponzor stráca záujem, alebo vieru v tím alebo športovca, ktorý ovplyvňuje nielen potenciálne výnosy tímu alebo svoje, ale aj ľudí okolo nich, vrátane iných tímov v lige, ako aj iných športovcov na štartovej čiare preteku. Tour de France je toho jasným príkladom. Mnoho z cyklistov, ktorí sa zúčastňujú závodu dodržiavajú pravidlá a závodia čistý, ale pretože rastie počet prípadov dopingu v športe, očakáva sa, že tímy budú mať problém nájsť sponzorov a záujem televíznych divákov o udalosť upadne a to zase ovplyvňuje rokovania o hodnote budúcej televíznej zmluvy (Gorse, S. & Chadwick, S., 2009).

    1.4    Rozdelenie korupcie

    Z informácií uvedených v databáze je jasné, že korupcia v športe nie je špecifická krajinou, ani druhom športu. V športoch, kde sú športovcom, alebo hráčom platené veľké platy, vysoké bonusy a sú dobre známy fanúšikom, podnikom a v krajinách, ktoré majú ligy alebo majstrovstvá si môžu dovoliť platiť tieto mzdy a bonusy, majú vplyv na korupčné konanie. Menšie športy, ako je šermovanie, bedminton a jazda na horskom bicykli, sú postihnuté korupciou, rovnako ako populárnejšie športy.

    Pokiaľ ide o typy korupcie, ktoré sa objavia, (Maennig, 2005) navrhuje, že tieto prípady možno všeobecne rozdeliť do dvoch kategórií.

    • Prvá kategória „súťažná korupcia", ktorá zahŕňa činnosti, pri ktorých športovci alebo účastníci majú priamu zodpovednosť za výsledok športovej súťaže (napr. rozhodca).
    • Druhá kategória „manažérska korupcia" sa týka nesúťažných rozhodnutí zo strany športových funkcionárov a riadiacich orgánov, ktoré zahŕňajú udeľovanie postavenia hostiteľského mesta pre veľké športové udalosti, rokovania a alokácie práva. Napríklad: vysielacie práva, reklamy, prideľovanie zákaziek na výstavbu športových centier a riadenie športu (Gorse, S. & Chadwick, S., 2009).

    Tab. 1    Rozdelenie korupcie v športe

    Súťažná korupcia Manažérska korupcia
    Kupovanie a predávanie zápasov (športové účely) Kupovanie hlasov a nátlak pri hlasovaní 
    Korupcia spojená so stávkovaním  Úplatkárstvo
    Doping  Sprenevera

    Súťažnú korupciu v športe sme rozdelili do dvoch oblastí z hľadiska jej cieľa – korupciu za účelom výhry v zápase a korupciu za účelom výhry v stávkovaní.

    • Ovplyvnenie zápasu (spojené so stávkovaním) - výsledky sú ovplyvnené tak, aby zabezpečili finančnú odmenu pre všetkých zúčastnených prostredníctvom tipovania v stávkových kanceláriách. Sem môžeme zaradiť aj „dôverné informácie" - zneužitie informácií pre stávkové účely.
    • Ovplyvnenie zápasov (nesúvisiace so stávkovaním) - tie prípady, keď sú výsledky ovplyvnené podplatením súpera na zabezpečenie výhry v lige alebo v zápase , alebo ovplyvňovanie činnosti rozhodcov, aby zabezpečili víťazstvo pre jednu stranu.

    Niektorí autori ako (Maennig, 2005) zaraďujú do tejto skupiny aj point shaving. Je druh ovplyvňovania zápasov, kde sa páchatelia snažia zabrániť tomu, aby tím dosiahol určitú hranicu bodov(gólov). Na rozdiel od iných foriem ovplyvňovania zápasov, point shaving je vždy spojený so športovým stávkovaním. Schéma point shaving všeobecne zahŕňa športového gamblera a jedného alebo viac hráčov športového tímu, ktorý je favoritom na víťazstvo v zápase. Výmenou za úplatok, hráč alebo hráči súhlasia, aby zabezpečili, že ich tím neprekročí určitú bodovú hranicu (tím podplatených hráčov môže ešte vyhrať, ale nie takým veľkým rozdielom, ako predpovedali stávkové kancelárie). Gambler potom vsadí proti podplatenému tímu.

    1.5     Aktéri korupcie v športe

    Hlavnými cieľovými skupinami sú hráči a rozhodcovia - kľúčové osoby, ktoré môžu priamo ovplyvniť výsledok zápasu. Sú teda primárnym cieľom manipulátorov zápasu. Často určití hráči ako brankári, obrancovia a kapitáni tímu bývajú vybraní korumpujúcimi. Hráči v nižších ligách alebo z rozvojových krajín sú obzvlášť zraniteľní, pretože môžu byť lákaní k účasti na ovplyvnení výsledku zápasov za relatívne malé sumy peňazí. Treba tiež poznamenať, že z prezentovaných prípadových štúdií vyplýva, že manipulátori sa zamerali aj na manažment a správcov futbalových líg. Perumal napríklad podpísal dohody s vedúcimi národných futbalových asociácií, aby získal kontrolu nad celými tímami a organizáciami. Hlavní aktéri zapojení do ovplyvňovania zápasov budú prezentovaní v nasledujúcej časti.

    Vo svete futbalu existuje množstvo rôznych skupín zainteresovaných osôb. Väčšina z týchto skupín a jednotlivcov majú schopnosť ovplyvniť výsledok zápasu, alebo sériu zápasov v závislosti na ich úlohách ako je uvedené na obrázku nižšie:

    Obr. 1 Možní aktéri korupcie v športe

    Dok1_page_001__2_

    Aktéri v zelenom (tí skutočne na ihrisku počas zápasu) majú priamy vplyv na výsledok stretnutia a sú teda nevyhnutnými aktérmi ovplyvňovania zápasov. Tí v šedej farbe z dôvodu ich vplyvu, môžu byť využití ako sprostredkovatelia v procese ovplyvňovania zápasov. Títo aktéri priamo v športe môžu mať vplyv na ovplyvnenie pre športový zisk. Tí, ktorí sú žltí, majú schopnosť zabrániť alebo uľahčiť ovplyvnenie zápasov.

    K tomu, aby ovplyvňovanie výsledkov zápasov mohlo nastať, zločinci musia konať buď spolu s tými, ktorí majú priamy vplyv, alebo s tými, ktorí pôsobia ako sprostredkovatelia, ako je popísané nižšie:

    Hráči

    Vzhľadom k priamemu vplyvu v priebehu zápasu, hráči zohrávajú významnú úlohu v rámci futbalu. Bez hráčov nie je žiadna hra. Vzhľadom na ich kľúčovú úlohu nie je prekvapujúce, že tí, ktorí by mohli chcieť ovplyvniť výsledok zápasu budú vyberať hráčov, ako možný cieľ pre korupciu. Brankári a obrancovia sú častejšie oslovovaní, než útočníci, pretože sú v lepšej pozícii, aby si nechali dať gól naschvál. Existuje celá rada spôsobov, ktoré zločinci používajú pri snahe o skorumpovanie hráča. K dnešnému dňu najviac prevláda prístup, ponúknuť peniaze na oplátku hráčom, aby sa pokúsili ovplyvniť zápas. Tieto sumy sú všeobecne stanovené podľa trhovej hodnoty a miery rizika, pod ktorým sú v priebehu ovplyvňovania zápasu. Takže hráčom, v slabšej súťaži, ktorých platy sú relatívne nízke sa platí menej, ako hráčom v najsilnejších ligách, v ktorých sú atraktívnejšie stretnutia pre divákov.

    Rozhodcovia

    Na rozdiel od hráčov, rozhodcovia sú jediní, ktorých činnosť môže priamo ovplyvniť výsledok zápasu. Je ku cti futbalu všeobecne, že kľúčová úloha rozhodcu v zápase bola identifikovaná. Avšak s dostupnými zdrojmi organizovaného zločinu, bude rásť pokušenie rozhodcov pomôcť ovplyvniť zápas s prísľubom veľkej finančnej odmeny. V dôsledku toho sa zločinci naďalej snažia vymýšľať spôsoby akými ich môžu korumpovať. Opäť peniaze sú kľúčovým nástrojom lákania rozhodcov, aby zvážili nelegálne ovplyvňovanie výsledku zápasu. To však nie je jediný spôsob, sú zaznamenané prípady, keď rozhodcom bola ponúknutá pohostinnosť v rôznych formách výmenou za ich priaznivý výkon. Táto pohostinnosť môže byť vo forme ponuky sexuálnych služieb, alebo drahého tovaru.

    Zločinci

    Tam, kde je možnosť a príležitosť zarobiť peniaze nelegálne, tam sa objaví kriminalita. Svet futbalu zaznamenal masívny nárast množstva peňazí investovaných do neho a generovaných športom. To priťahuje pozornosť mnohých bohatých, slušných podnikateľov, ako aj tých, pre ktorých je futbal jednoducho ďalšia možnosť, ako zarobiť peniaze nelegálne. Jedným z hlavných spôsobov, ako zarobiť peniaze z futbalu je cez stávkovanie na futbalové zápasy. Ich úsilie je venované snahe vopred určiť výsledok, alebo prvok stretnutia. A človek, ktorý stávkuje vie, že to tak bude a potom to výrazne znižuje riziko prehry stávky. Výsledkom toho je, že mnoho zločincov má záujem zapojiť sa do pokusov o ovplyvnenie zápasov . Táto forma kriminality však vyžaduje pomerne veľa plánovania, trpezlivosti a zdrojov. Preto býva doménou organizovaného zločinu. Existuje mnoho ďalších jednotlivcov v rámci iných skupín, ktorí môžu byť podplatení, ktorí potom môžu pôsobiť ako sprostredkovatelia, aby využili svoj vplyv na pomoc pri ovplyvňovaní zápasov. Niektoré z týchto kľúčových skupín sú nasledovné:

    Starší alebo bývalí hráči

    Ako je vidieť v prípade v SR (DAC Dunajská Streda), existujú prípady, keď vplyv starších alebo bývalých hráčov bol rozhodujúci pri získavaní prístupu k hráčom, získali ostatných a tí potom chceli tiež korumpovať. Úlohou staršieho alebo bývalého hráča môže byť jednoducho iba predstaviť hráča podvodníkom, ale v niektorých prípadoch hrajú oveľa väčšiu úlohu. Často starší hráč, alebo bývalý hráč bude pôsobiť ako spojovací článok medzi korumpujúcim a hráčom, môže dokonca ručiť za korumpujúceho. Ak ten starší alebo bývalý hráč má dobrú povesť v danej disciplíne, potom by to mohlo ovplyvniť mladých hráčov a vyvolať dojem, že korupcia "nie je tak zlá." Ex-hráči majú veľa úcty od ich nástupcov, môžu teda ľahko zneužiť dôveru týchto mladých hráčov. Finančná situácia bývalých profesionálov po ich kariére je niekedy problematická. Tým je táto skupina zraniteľná. V SR to boli napríklad futbalisti Ivan Hodúr (bývalý reprezentant) a Róbert Rák (bývalý najlepší strelec ligy).

    Tréneri a manažéri

    Hoci sú prípady trénerov a manažérov zapojených do ovplyvňovania zápasov je u nich bežnejšia snaha získať konkurenčnú výhodu, skôr ako zarobiť zo stávkovania na výsledok. Majú však pravidelný prístup k hráčom a možnosť ovplyvniť, ako sa zápas má hrať. Ako takí sú priamo cieľom korumpujúcich, alebo sa dostávajú pod tlak vo vnútri klubu a to predovšetkým zo strany klubového vedenia. S príchodom a nárastom stávkovania „počas hry" a možností rôznych typov stávok môžu byť tréneri využití: napríklad na vystriedanie kľúčových hráčov v priebehu hry, dať hrať hráča na nezvyčajnú pozíciu alebo vykonať neskoré striedania v tíme, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok stretnutia.

    Klubový personál

    Zdravotnícky personál má tiež prístup k hráčovi a môžu im napríklad podať látky, kvôli ktorým nie sú na vrchole fyzickej zdatnosti. Nečakane môžu byť zápasy ovplyvnené sekundárne zamestnancami (napríklad údržbou). To bol prípad v roku 1997, kedy niekoľko majstrovských zápasov v anglickej Premier League bolo prerušených kvôli prerušeniu dodávok elektrickej energie. Na štadióne technici vypnú svetlá s cieľom zmraziť skóre zápasu (na ázijských stávkových stránkach, v prípade, že zápas je prerušený z technických dôvodov je skóre v okamihu prerušenia považované za konečný výsledok.) Viac uvádzame v prípade Zhasnuté svetlá.

    Vedenie klubu

    Futbal vyrába a spotrebúva veľké množstvo peňazí. Tam, kde sú zapojené veľké sumy peňazí, ľahšie nájdeme zločin a korupciu. Vo veľkom množstve prípadov korupcie niektoré zo zapojených kľúčových postáv boli tie na samom vrchole hierarchie klubu, čiže vedenie klubu. Opäť v mnohých prípadoch, týkajúcich sa korupcie vedenia klubu boli zápasy, v ktorých vďaka nej získavali pre seba konkurenčnú výhodu. Existujú však príklady, niektoré uvedené aj v tejto práci, kde klubové vedenie ovplyvňovalo zápasy, aby zarobilo peniaze zo stávkovania na výsledok. Vzhľadom na ich silu v klube, tlaku na trénerov, manažérov a hráčov musí byť značný, ak ich „šéf" požiada o pomoc pri ovplyvnení stretnutia. Tak ako v Srbsku v prípade uvedenom v prílohe č.1.

    Člen zväzu alebo organizácie

        Funkcionári niektorých zväzov boli známi tým, že boli uplácaní korumpujúcimi, aby ovplyvnili pridelenie rozhodcov na konkrétne stretnutie, na pomoc pri manipulácii a ovplyvňovaní výsledkov zápasov. Korumpujúci pôsobí ako finančne ovplyvňujúca obchodná organizácia, ktorá si kladie za cieľ ovplyvniť pridelených „priaznivých" funkcionárov, ktorí boli už predtým podplatení.

    Agenti hráčov

    Hráčsky agent má vynikajúci prístup ku konkrétnym hráčom, preto je často v hľadáčiku korumpujúcich. Úloha agenta vo futbale sa v priebehu rokov vyvinula, má obrovský vplyv na správanie hráčov, ktorých zastupujú, čo ich samo o sebe robí potenciálnym cieľom pre úplatkárov. Ďalším faktorom, ktorý pracuje v prospech korumpujúcich pri použití agentov je, že je úlohou agenta, predstavovať ľudí hráčom za účelom podpísania zmlúv a zisku, napríklad z reklamy. Hovoria rovnakým jazykom. Ľudia ovplyvňujúci zápasy sa môžu predstavovať aj ako agenti a tým získať prístup k veľmi mladým hráčom a ich rodinám, s cieľom pripraviť ich na ovplyvňovanie zápasov, skôr než podporovať ich kariéru.

    Organizátori zápasov alebo podujatí

    Ako je popísané v prípadových štúdiách, medzinárodné priateľské zápasy a dokonca aj celé turnaje boli organizované za jediným účelom - ovplyvňovania zápasov. Organizátor zápasu, alebo akcie môže pôsobiť ako korumpujúci, inscenovať medzinárodné priateľské zápasy so zapojenými spriaznenými rozhodcami, hráčmi, či celými tímami za účelom vytvárania ilegálnych stávok na priebeh zápasu alebo konečný výsledok.

    Stávkové kancelárie

    Legitímne stávkové kancelárie sú len zriedka zapojené do ovplyvňovania zápasov. V skutočnosti chcú pochopiteľne zabezpečiť, aby zápas,y na ktoré je možné staviť, boli poctivé. Avšak nelegitímne, neregulované a menšie stávkové kancelárie, niekedy bývajú zapojené do ovplyvňovania zápasov za účelom zisku. Ich schopnosť priamo ovplyvňovať hráčov a rozhodcov je pomerne obmedzená, s výnimkou, ak hráč dlhuje peniaze bookmakerovi z predchádzajúcich hazardných hier.

    Aby bolo možné správne školiť uvedené skupiny: tréning, vzdelávanie a osveta musí byť navrhnutá v súlade s typom a úrovňou vplyvu. Skupiny s priamym vplyvom na výsledok a priebeh zápasu by mali dostávať face-to-face školenia, zatiaľ čo v skupinách s nepriamym vplyvom na výsledok a priebeh zápasu stačí ďalšie zvyšovanie povedomia (Interpol, 2013).

    Športovci a korupcia

    Každá zúčastnená osoba je potenciálna „cesta" ku korupcii. Vplyv trénera rešpektovaného jeho tímom, lekárskeho poradcu, dôležitú úlohu hrá rozhodca - všetci poskytujú možnosti, keď chce človek ovplyvniť priebeh alebo výsledok zápasu. Ale hlavným cieľom tohto systému je a zostane športovec sám o sebe. Preto sa pokúsime vytvoriť profil typického športovca a študovať nedostatky a pochopiť vlastnosti špecifické pre športovcov, ktoré pomáhajú vysvetliť istú náchylnosť ku korupcii.

    Jeden z rozlišovacích prvkov sa vzťahuje k ich vzdelávaniu a prostrediu, v ktorom žijú. Veľké množstvo športovcov trénuje a žije v uzavretom kruhu, v ktorom je ich správanie preddefinované a vypočítateľné. Tam, kde existuje významný tlak od vedenia športového manažmentu, rodiny, lekárskych poradcov a dokonca aj novinárov.

    Nedostatočný pohľad mimo toto uzavreté prostredie môže brzdiť športovcove etické posudzovanie. Ako bude vrcholový športovec reagovať na žiadosť osoby (alebo skupiny ľudí), ktorá mu roky venuje svoj čas (a peniaze) na vzdelávanie, koučovanie, podporovanie ho v jeho športovom a osobnom živote a počas jeho problémov?

    V niektorých spoločnostiach majú jednotlivci rôzny vzťah k nezákonnosti a korupcia v športe je rozšírenejšia, než je na inom mieste. Je fakt, že v globalizovanej disciplíne akou je futbal a tenis, musí byť venovaná zvláštna pozornosť, napríklad športovými orgánmi na hráčov z východnej Európy a balkánskych štátov.

    Ako je vysvetlené v správe zverejnenej vo februári 2008 (op. Cit.) David Forrest a Ian McHale, športovec zváži náklady a prínosy príležitosti ovplyvniť zápas vo forme matematického výpočtu, ktorý možno zhrnúť takto: užitočnosť ovplyvniť zápas vychádza zo zváženia medzi očakávanými ziskami a rizikom spojeným so stratami (finančné, morálne, právne a spojené so športom), v závislosti na pravdepodobnosti úspechu ovplyvnenia stretnutia a rizika odhalenia. Rad kritérií, ktoré berú do úvahy: pravdepodobnosť odhalenia, bohatstvo športovcov, očakávaný finančný zisk, peňažný trest alebo pokuta v prípade odhalenia, strata športových úspechov, ak si nevedú dobre, chuť k spáchaniu priestupku, alebo naopak sklon k pocitu viny.

    Spojitosť medzi finančným zabezpečením športovca a korupciou

    Druhým kľúčom k porozumeniu spočíva vo vzťahu medzi peniazmi a športom. Športovci sú v podstate jednotlivci, ktorí sú veľmi dobre oboznámení s konceptom rizika (rizika prehry v zápase alebo v súťaži, riziko zranenia a pod.). Vzrušenie, adrenalín z hrania športu a súťaží sa niekedy môže rozšíriť do hazardu, a to najmä do športového stávkovania. V januári 2011 nemecký futbalista René Schnitzler, ktorý hral v 2. nemeckej lige v St Pauli pripustil, že prijal úplatky, aby splatil značné dlhy z hazardu.

    Nakoniec nedostatok finančného zabezpečenia medzi športovcami by nemal byť ignorovaný. Cez obraz, aký o nich vytvára tlač na čele s poprednými športovcami s obrovskými platmi, väčšina športovcov nedostáva toľko peňazí ako najpopulárnejší, ako naznačuje verejná mienka. Priemerná čistá mzda športovcov v disciplínach, ako je hádzaná alebo volejbal môže byť smiešna. Dokonca aj vo futbale, v nižších ligách nie sú príliš bohatí: minimálny plat hráča vo Francúzskej 3. futbalovej lige v sezóne 2010-2011 bol odhadnutý na 1700 € v hrubom mesačne. Takúto sumu, často aj menšiu zarábajú futbalisti a hokejisti v našej prvej lige, ostatní slovenskí športovci im to môžu ticho závidieť. Mimo západnej Európy, športovci v strednej a východnej Európe a na Balkáne dostávajú platy, ktoré im teraz umožňujú mať slušný životný štýl, nie však honosný.

    Navyše - a to sa tiež týka súťaží v západnej Európe - ekonomiky športových klubov sú veľmi neisté, pretože závisia od sponzorov, predaja vstupeniek, televíznych práv, a tie závisia od výsledkov klubu. V dôsledku toho, veľa futbalových klubov sa pravidelne ocitá v ťažkej situácii, a tak sa môže stať, že hráči nebudú platení, ako to bolo zdôraznené španielskymi futbalistami počas štrajku v auguste 2011. Ale to je bežné v krajinách južnej a východnej Európy. V Albánsku sa mesačný plat hráča - reprezentačnej hviezdy nachádza blízko 6000€ mesačne, mladí hráči zarábajú asi 500 € mesačne, teda ekvivalent základného platu štátneho zamestnanca v danej krajine. Nedostatok finančného zabezpečenia je také, že sú zmluvy na dobu určitú (jeden rok) a každý rok tam je veľa hráčov, ktorí nedostávajú svoje platy jeden alebo viac mesiacov (IRIS, 2012).

    FIFPro (celosvetová odborová organizácia pre profesionálnych futbalistov) uverejnila Black Book Eastern Europe (FIFPro, 2012). Podľa uskutočneného prieskumu sa profesionálny futbal vo Východnej Európe potýka s desivým nedostatkom rešpektu k právam hráčov. Najdôležitejšou podmienkou pre profesionálny futbal je, že futbalista je platený svojim klubom. Ale z 3357 profesionálnych futbalistov, ktorí spolupracovali v tejto štúdii, 41,4% nemajú ich platy zaplatené včas. 92.9% platieb sú oneskorené podľa hráčov, pretože žiadne peniaze nie sú v kluboch k dispozícii.

    Hovoríme tu o základných hodnotách profesionálneho futbalu, pretože ak profesionálni hráči nedostávajú plat, sú proste amatéri.

    Drvivá väčšina hráčov, ktorí sa podieľali na tejto štúdii zarábajú priemerný príjem a nie sú finančne nezávislí. Neplatenie miezd hráčov má obrovské dôsledky, pretože zhoršuje iné problémy vo futbale. Štúdia FIFPro dokazuje, že existuje jasná súvislosť medzi nezaplatením a ovplyvňovaním zápasov. Čím dlhšie je plat v omeškaní, tým väčšie je riziko, že hráč bude reagovať na žiadosti o účasť na manipulácii zápasov.

    Hráč, ktorý musí čakať na svoje peniaze, má väčšiu šancu, že dostane ponuku manipulovať zápas. A čo viac, je zraniteľný. 11,9% zo všetkých hráčov, ktorí sa zúčastnili prieskumu priznali, že bol oslovení, aby manipulovali zápas. 23,6% respondentov, si je tiež vedomých ovplyvnenia zápasu, ktorý sa konal v ich lige. 34.3% respondentov v Kazachstane bolo oslovených, aby zvážili ovplyvnenie výsledku stretnutia, v Grécku takmer každý tretí hráč 30,3%. Takmer polovica respondentov z Ruska 43,5%, sú si vedomí ovplyvnenia zápasov ich ligy.

    Štúdia ukazuje, že počet hráčov s ponukou na ovplyvnenie zápasov sa zvyšuje čím dlhšie im nie je vyplatená mzda . Až 55% hráčov, ktorí boli oslovení k ovplyvňovaniu zápasov nemali platy vyplatené včas. (FIFPro, 2012)

    Obr. 2 Ponuka na ovplyvnenie zápasu (FIFPro, 2012)

    Dok1_page_001__3_

    Krajiny s vyšším počtom respondentov, ktorí sú si vedomí niektorých druhov ovplyvnenia zápasu v ich lige sú Grécko, Česká republika, Kazachstan, Rusko a Bulharsko

    Obr. 3 Vedomosť o ovplyvňovaní zápasov v lige (FIFPro, 2012)

    Dok1_page_001__5_

    Príbehy hráčov usvedčených z korupcie sme uviedli v prílohe č. 1 práce.

    Finančné zabezpečenie profesionálneho tenisu nie je o nič viac lepšie. Tenisti nedostávajú pevný plat. Pre veľkú väčšinu z nich, jediným zdrojom príjmov sú ich výhry z turnajov. Je tu teda značný rozdiel medzi príjmami špičkových hráčov (ktorí tiež profitujú zo sponzorských a reklamných zmlúv, ktoré dopĺňajú ich víťazstva na okruhu) a tými ostatnými hráčmi, ktorí sú nútení hrať sekundárne turnaje, najmä chalengere. Oproti profesionálom je finančná situácia tejto druhej skupiny preto veľmi neistá. Čo i len menší pokles výkonnosti alebo úraz môže ohroziť ich finančnú rovnováhu. Táto krehkosť môže predstavovať slabiny, z ktorých sú schopní niektorí uplácajúci profitovať.

    O korupčných aférach v športe sa spravidla hovorí v súvislosti s jeho profesionalizáciou. Nemožno však zatvárať oči nad tým, že korupcia je záležitosťou aj menších športových zväzov a klubov. Len nejde o tak veľké peniaze, preto „prepieranie" v médiách nemá v spoločnosti takú odozvu. V každom prípade nie je rozdiel medzi korupciou v profesionálnom športe a športe amatérskom. Korupcia vždy zostane korupciou.

    Dlhoročný prieskum futbalovej korupcie sa uskutočnil v rokoch 1994 - 2006. Už z dĺžky časového úseku je vidieť, že to nebolo jednorazové vyšetrovanie, z ktorého by mohol ktokoľvek vyvodiť záver, že výsledky, vzhľadom k tomu, že sa jednalo o krátky časový úsek, nemusia zodpovedať skutočnosti.

    Prieskum sa uskutočnil medzi prvoligovým klubmi 47 európskych krajín. Výsledky uvádzajú, že z hľadiska výskytu korupcie úplne jednoznačne vedú krajiny Balkánu a Zakaukazska. Zvyšok prvej polovice dopĺňajú ostatné postkomunistické štáty. (Jelínek, 2005)

    Obr. 4 Miera futbalovej korupcie na mape

    Dok1_page_001__7_

    Hráči sa boja, že prídu o prácu. Majú strach, že ostatné kluby ich vylúčia v prípade, že urobia vyhlásenie o ovplyvňovaní zápasov. Obávajú sa reakcií z násilných fanúšikov, ktorí sa nezastavia pred ničím, aby prijali opatrenia. Boja sa odvety od zločincov, ktorí majú väzby s klubmi a futbalovými zväzmi. Sú znepokojení ohľadom sankcií alebo trestu odňatia slobody v prípade, že hovoria o ovplyvňovaní zápasov. Súčasné právne predpisy UEFA sú tak pevné, že hráč je uznaný vinným bez toho, aby ho skutočne uznali vinným z manipulácie zápasov. Jednoducho za to, že bol oslovený a nenahlásil to, je dostatočné na ich potrestanie.

    Systém sankcií je podľa FIFPro potrebné prehodnotiť. Súčasné právne predpisy UEFA sú tak striktné, že hráč môže byť potrestaný, bez toho aby sa previnil manipuláciou. Ak hráč nenahlási, že dostal ponuku na ovplyvnenie zápasu, to môže byť dostatočné pre dvojročný dištanc v kariére, ktorá trvá priemerne desať rokov. Nie je tak rigidny systém pre trénerov, klubových funkcionárov a členov správnej rady. Futbalové orgány majú tendenciu k privieraniu oči pri zapojenie niekoho iného, než sú hráči.

    Ako v prípade, keď dvaja hráči maďarského klubu Debrecen VSC boli suspendovaní na jeden a pol roka, respektíve dva roky Európskou futbalovou asociáciou UEFA. Norbert Mészáros a Vukasin Poleksic, obaja dostali zákaz na dlhú dobu, aj keď to z vyšetrovania vyzeralo, že nie sú vinní z ovplyvňovania zápasov. Hráči boli obviňovaní za to, že nenahlásili ich klubu, že boli oslovení na ovplyvnenie zápasov pred domácim zápasom proti Fiorentine 20.októbra 2009 v Lige majstrov. V septembri 2010 zamietla UEFA odvolanie oboch hráčov, aj keď traja spoluhráči a ich klub Debrecen VSC svedčili v ich prospech. Obaja dostali aj značnú pokutu. Podľa FIFPro sú obete, nie vinníci a ich futbalová kariéra je v ohrození (FIFPro, 2012).

    Korupcia a „športová rodina“

    Jednou z domnelých príčin korupcie v športe je jeho uzavretá „rodinná" povaha, čo platí predovšetkým v prípade medzinárodných športových federácií.

    K popisu srdečných vzájomných vzťahov medzi ľuďmi pohybujúcimi sa v oblasti športu sa často používa označenie športová rodina. Tento pojem má odkazovať na zdieľanie spoločných hodnôt a spoločných zážitkov. Môže ale mať aj iný význam. Môže poukazovať na uzavretosť voči vonkajšiemu svetu. Rodina je pojem používaný v súvislosti s mafiou a indikuje blízkosť k zákonu omerty, nerešpektovaniu zákonov, rokovania v záujme „rodiny“ bez ohľadu na záujmy celku.

    Športový novinár Jens Weinreich sa vo svojich knihách The Olympic Bog a Corruption in Sports snažil popísať „ rodinný“ systém v globálnom športe, s jeho špecifickými zákonmi a celosvetovým systémom daňových výnimiek.

    Len niekoľko príkladov: k vysokým športovým funkcionárom sa často pristupuje rovnako, ako k najvyššie postaveným diplomatom alebo dokonca hlavám štátov; títo funkcionári vyžadujú takéto zaobchádzanie pri rokovaniach o organizovaní veľkých športových udalostí. Pre akcie typu svetového šampionátu FIFA navyše požadujú daňové výnimky a od krajín, ktoré kandidujú na usporiadateľa, dostanú, o čokoľvek požiadajú. ...

    V množstve športových zväzov nie je takmer žiadna demokratická kultúra. To, čo by sme podľa definície Transparency International jednoznačne považovali za korupciu, je v mnohých športových oblastiach bežným správaním. Človek musí porozumieť vzťahom v "republike príbuzných", t. j. v hlboko previazanej sieti vnútri takzvaných rodín funkcionárov, ktorí na vytvorenie takýchto neformálnych štruktúr mali desiatky rokov. Dochádza k nejakej sebareflexii? Ako veľká je schopnosť odhaľovať chyby vo vlastných radoch? Korupciu v športe nemôžeme rozoberať len ako ekonomický fenomén. Je tiež potrebné porozumieť veľmi osobitnému poňatiu demokracie, osobných a kultúrnych väzieb. Weinreich na záver predstavuje tento problém veľmi jednoducho: slovami prezidenta asociácie FIFA Blattera. "Nebavíme sa s cudzincami, keď máme v našej športovej rodine nejaké problémy, vyriešime ich v rámci rodiny" (BUREŠ, 2009).

    2 Spôsoby páchania športovej korupcie a konkrétne prípady

    K hlavným oblastiam patrí ovplyvňovanie výsledkov zápasov, sprenevera alebo zneužívanie fondov určených na športové účely, korupcia v súvislosti s organizovaním športových podujatí, korupcia pri falšovaní športových výsledkov, korupcia pri prestupoch hráčov a korupcie pri voľbách do orgánov športových inštitúcií.

    Modely korupcie v športe sme si zaradili do troch odlišných kategórií, aby sa uľahčilo ich pochopenie a analýza . Prvá oblasť sa zameriava na korupciu za účelom ovplyvnenia výsledku (bez spojenia so stávkovaním), ktorá opisuje konkrétne ovplyvnenie športovej udalosti. Druhá oblasť sa bude týkať korupcie spojenej so stávkovaním, a tretia sa zameria na manažérsku korupciu.

    Toto rozdelenie nevyhnutne nezabraňuje prekrývaniu, pretože nie je predurčený model korupcie. Každý prípad má svoju vlastnú logiku, v závislosti na totožnosti korumpujúceho a skorumpovaného, ich motivácie, ich zdrojov a prostredia v ktorom žijú.

    Je veľmi ťažké tieto prípady rozdeliť, lebo často obsahujú viac prvkov. V nasledujúcej časti popisujeme prípady korupcie, prostredníctvom ktorých ilustrujeme možné spôsoby jej páchania.

    Uviedli sme najviac prípadov v súvislosti so stávkovaním, keďže to je nový a nebezpečný fenomén, o ktorom sa veľa nevie.

    Ako je možné v dnešnej dobe ovplyvniť napríklad futbalový zápas bez toho, aby neprilákali pozornosť mnohých divákov, ktorí pozorne sledujú všetky aspekty hry?

    Tu samozrejme nie je možné aplikovať vedecké pravidlá pre popis správania podvádzajúcich hráčov. Nedávna história a priznané prípady ovplyvňovania zápasov ukazujú, že všetky zúčastnené strany v hre môžu byť dotknuté: niektoré prípady zahŕňajú oba tímy v plnom rozsahu, niekedy jediný tím, alebo len jeden alebo viac hráčov alebo rozhodcov alebo niekedy členov športového manažmentu, ktorý môže podať hráčom lieky, za účelom ich oslabiť.

    História

    Korupcia v športe, rovnako ako v iných oblastiach spoločnosti, nie je nový jav. Na olympijských hrách v roku 388 pred n.l. sa stal prvý doložený prípad korupcie v športe, kedy Eupolos z Thessalia podplatil troch jeho konkurentov v bojovom turnaji, vrátane úradujúceho olympijského majstra Phormion z Halikarnassos, čo mu umožnilo vyhrať zlatú medailu na podujatí (Maennig, 2005). K prvému prípadu ovplyvňovania zápasov v modernom športe zdá sa došlo v roku 1915 v zápase medzi Manchestrom United a Liverpoolom, ktorý bol ovplyvnený v prospech Manchestru. United vyhrali 2: 0 a vyhli sa zostupu. Pozoruhodné prípady v modernej ére športu zahŕňajú zmanipulovanie baseballovej Svetovej série v roku 1919 členmi Chicago White Sox, ktorí vzali úplatky od hazardných hráčov, neslávne pozitívne dopingové testy Bena Johnsona v roku 1980 a škandál s ovplyvňovaním výsledkov zápasov, ktorý poznačil taliansky futbal pred niekoľkými rokmi, až po nedávne priznanie užívania dopingu Lanca Armstronga, ktorý vyhral sedemkrát po sebe cyklistické preteky Tour de France.

    Médiá v reportážach občas informujú o korupčnej činnosti v športe. Príbehy, ako je „Skategate" škandál z roku 2002 (ako kanadskí korčuliari Jamie Sale a David Pelletier získali zlatú medailu na zimnej olympiáde po tom, čo sa zistilo, že francúzsky rozhodca bol pod tlakom, aby hlasoval pre ruské víťazstvo) a dvoch „Spygate" príbehov (v NFL a Formule 1) držali šport na titulných stránkach novín, rovnako ako zadných.

    Keď pakistanský tréner kriketu Bob Woolmer zomrel počas majstrovstiev sveta v krikete, ktoré sa konali v Západnej Indii, médiá široko hlásali, že jeho smrť bola vyšetrovaná ako vražda, verili, že Woolmer bol zabitý po tom, čo odmietol predať zápasy v priebehu turnaja (Gorse, S. & Chadwick, S., 2009).

    2.1 Korupcia za účelom ovplyvnenia výsledku (bez spojenia so stávkovaním)

    Podplatenie hráčov za účelom výhry v zápase

    Najtypickejšia a bežná forma korupcie vo futbale zahŕňa množstvo hráčov, ktorí prichádzajú na ihrisko s cieľom nechať si zámerne streliť góly. Korupcia brankára a aspoň jedného stredného obrancu môže byť dostatočná pre zaistenie porážky, aj keď niekoľko dôležitých hráčov (obrancovia a stredopoliari) môže zohrať tiež úlohu v ovplyvnení zápasu.

    Ak si títo hráči dokážu nechať streliť gól bez upútania pozornosti tých, ktorí sledujú zápas? Medzi hlavné riešenie podvodníkov nepatria vo špecifické udalostí v hre, ako je vylúčenie, alebo úmyselný faul na penaltu alebo strelenie vlastného gólu. Tieto praktiky, sú príliš zjavné a môžu vzbudiť nedôveru a spory. Existujú skôr v nižších súťažiach, ktoré nie sú až pod takým drobnohľadom.

    Na druhú stranu, úmyselné obranné chyby, ktoré vedú k inkasovaniu gólov sú menej do očí bijúce a viac pravdepodobné, že neprinesú pochybností. Tieto, ako napríklad ofsajdové postavenie alebo iné typy pozičných chýb sa objavujú a sú menej podozrivé, pretože sa v zápase vyskytujú častejšie. Takže počas útoku zo strany súpera sa obranca môže otvorene pohybovať s ofsajdovou hranicou. Tieto chyby sú niekedy vnímané ako„ neodpustiteľné", môžu naznačovať ovplyvnenie zápasu, ale ako by mohol niekto dokázať, že chyba je zámerná?

    V niektorých prípadoch je víťazstvo dôležitejšie pre klub alebo športovca, ako pre ich súpera. V dôsledku toho, môžu ponúknuť finančnú kompenzáciu výmenou za ich porážku. Ako napríklad Olympique Marseille vo francúzskej futbalovej lige v roku 1993.

    Táto forma korupcie sa môže vykonať dvoma spôsobmi :

    1. kontaktovaním súperovho hráča napríklad bývalým spoluhráčom alebo kamarátom a tí ho prepoja na prezidenta súperovho tímu.
    2. kontakt medzi prezidentmi klubov - známe najmä vo východnej Európe a balkánskych štátoch, kluby sú známe tým , že "si robia navzájom láskavosti" z roka na rok. Klub čeliaci možnému zostupu, môže požiadať o výhodný výsledok, keď hrajú "spriatelené" kluby. Klub tak uzavrie akúsi dohodu o "dlhu korupcie", ktorý vrátia v najbližších rokoch ovplyvnením ďalších zápasov alebo prestupom hráčov (IRIS, 2012).

    Dohoda tímov na presnom výsledku

    V športe sa vyskytlo mnoho prípadov, kedy zápas skončil výsledkom, ktorý vyhovoval obidvom mužstvám. Napríklad na Euro 2004 vo futbale, v poslednom zápase skupiny medzi Švédskom a Dánskom, bol jediný možný výsledok, aby postúpili obaja - 2:2. Samozrejme zápas sa skončil presne týmto výsledkom. Aká je pravdepodobnosť, že sa toto stane náhodou? Najmä keď média odhalili, že hráči súperiacich tímov sa pri rozcvičke zabávali a pokrikovali na seba 2:2?

    Podplatenie rozhodcov

    Podplatiť rozhodcov patrí medzi najistejšie spôsoby, ako ovplyvniť zápas. Na druhej strane je to občas príliš očividné. Rad faktorov znamená, že rozhodca má dôležitú úlohu. Na jednej strane je, že iba on sám robí rozhodnutia, pretože video rozhodca sa v modernom futbale nepoužíva a spoločné rozhodnutia neexistujú, s čiarovým rozhodcom sa môže hlavný rozhodca poradiť, ale nie povinne. Na druhej strane, fyzické kontakty sú početné a často ich neregulárnosť nie je objektívne definovateľná. Tento fakt zaisťuje skutočnú moc rozhodcu, ktorý zakladá svoje rozhodnutia na jeho vlastnom názore. A hlavne, napríklad penalta alebo vylúčenie sú možné dôsledky týchto rozhodnutí, ktoré môžu dramaticky zmeniť priebeh hry.

    Nasledujúce príklady ilustrujú správanie skorumpovaných rozhodcov. Prvý z nich vznikol v priateľskom zápase medzi Nigériou a Argentínou dňa 1. júna 2011, počas ktorého rozhodca udelil dve „imaginárne" penalty, jednu po ôsmich minútach nastaveného času (iracionálny objem stávok bol zaznamenaný v prospech počtu gólov viac ako štyri).

    Druhý príklad sa týka bosnianskeho rozhodcu Novo Panic, ktorý udelil rovnako kontroverzné penalty 9. septembra 2009 v zápase Lichtenštajnsko - Fínsko v kvalifikácii na majstrovstvá sveta vo futbale 2010. Tento zápas bol jedným zo zmanipulovaných zápasov odhalených v súvislosti s kauzou Bochumsky súd (IRIS, 2012).

    Calciopoli

    S podplácaním rozhodcov súvisí aj škandál v Taliansku. Ústrednou postavou rozsiahleho korupčného škandálu v talianskom futbale v roku 2006 zvaného "Calciopoli" bol bývalý generálny manažér Juventusu Turín Luciano Moggi . Podľa vyšetrovateľov Moggi zabezpečoval, aby zápasy Juventusu pískali vybraní rozhodcovia. Nahrávky odhalili, že Moggi za to dával darčeky(napr. luxusné automobily)predsedovi rozhodcov. Turínsky celok bol potom za trest preradený do druhej ligy a prišiel o dva majstrovské tituly. Luciano Moggi sa nakoniec vyhne väzeniu za korupciu. Popri doživotnom zákaze činnosti vo futbale si mal Moggi odsedieť päť rokov, v decembri 2013 sa však dočkal zníženia trestu na 28 mesiacov a po ďalšom odvolaní do väzenia ani nenastúpil rovnako ako ďalší bývalý funkcionár turínskeho klubu Antonio Giraudo. Taliansky najvyšší súd sedemdesiatsedem ročnému funkcionárovi zrušil trest v dôsledku uplynutia premlčacej lehoty v rámci obvinenia zo športového podvodu (ČTK, 2015).

    Mohli by sme spomenúť celý rad ďalších prípadov ovplyvňovania zápasov vrátane „Zheyun Ye" prípadu v Belgicku 2004-2006, V Česku 2004, Talianske futbalové škandály 2005-2006; „Golden Whistle“ aféra v portugalskom futbale 2004, zatknutie 71 ľudí zapojených do ovplyvňovania výsledkov futbalových zápasov v škandále v Poľsku v roku 2007, alebo škandál gréckeho ovplyvňovania zápasov v roku 2011. Medzi škandály mimo Európy môžeme zaradiť brazílsky futbalový škandál ovplyvňovania zápasov v roku 2005; škandál v zápasoch sumo v Japonsku v roku 2011; ovplyvňovanie výsledkov zápasov v Tureckom futbale z roku 2011, kde je podozrivých až 93 ľudí.

    2.2 Korupcia spojená so stávkovaním

    Ovplyvnenie detailov v zápase za účelom stávkovania

    Zrejme najčastejšie sa ovplyvňovanie výsledkov vyskytuje v súvislosti so stávkovaním, legálnym i ilegálnym. V týchto prípadoch je ovplyvňovanie výsledkov zápasov viazané na finančný zisk a môže sa jednať o organizované skupiny, či priamo môžeme hovoriť o napojení na organizovaný zločin. Tradične sa korupcia vo futbale prejavuje v zmene konečného výsledku zápasu. Avšak nové technológie spojené so sektorom športových stávok pomohli rozvíjať jemnejšie metódy, a to najmä to, čo je známe ako „ bodové upevnenie"(spot fixing). Niektorí stávkoví prevádzkovatelia prijímajú stávky, napríklad na počet žltých (alebo červených) kariet, na meno prvého alebo posledného hráča, ktorý dostane žltú (alebo červenú) kartu, prvé vhadzovanie, posledný faul, počet minút nastaveného času, hráča rozohrávajúceho určitý roh, meno prvého náhradníka, ktorý príde na ihrisko atď. Je pochopiteľné, že tieto typy stávok znásobili riziko korupcie, pretože je veľmi ľahké manipulovať s jednotlivými aspektmi hry bez toho, aby sa však ovplyvnil priebeh zápasu iným spôsobom. Napríklad bývalý hráč 1. anglickej futbalovej ligy, Matt Le Tissier, opisuje vo svojej autobiografii, ako by hráči mohli manipulovať začiatok zápasu a stanoviť vopred, ktorý tím bude mať prvé vhadzovanie. Počas zápasu Southampton-Wimbledon v apríli 1995, Le Tissier mal kopnúť loptu do autu na začiatku tak, že súper dostane prvé vhadzovanie. Ale hráč, ktorý si nebol vedomý plánu, zabránil lopte ísť von, a tak nechtiac zmaril pokus 11 . Tento typ podvodu je veľmi ťažké dokázať. Okrem toho, keďže to nemá žiadny vplyv na konečný výsledok, môžu byť ľahšie získaní samotní hráči, aby sa dohodli na tento typ manipulácie (IRIS, 2012).

    Aféra Hansie Cronje (2000)

    Dňa 7. apríla 2000 polícia v Naí Dillí (India) verejnosti odhalila, že získala telefonický rozhovor medzi H.Cronjem, kapitánom juhoafrického kriketového tímu a S.Chawlom, nezákonným gamblerom v Indii, v ktorom diskutovali o manipulácii zápasov. Traja ďalší juhoafrickí hráči boli spomenutí: Herschell Gibbs, Nicky Boja a Pieter Strydom. Nasledujúci deň, juhoafrická federácia poprela akékoľvek ovplyvňovanie zápasov, ale Cronje bol suspendovaný potom, čo sa priznal iným hráčom, že „nebol úplne čestný". Kráľovská komisia bola zriadená juhoafrickou kriketovou federáciou v júni 2000, aby začala s vyšetrovaním. Gibbs veľmi rýchlo priznal, že Cronje mu ponúkol 15 000 dolárov, aby skóre skončilo menej ako 20 v zápase v Indii v roku 2000, a to Henry Williams, inému hráčovi sľúbili rovnakú sumu za to, aby pripustil viac ako 50 behov z jeho nadhadzovania. Gibbs zaznamenal 74 behov a Williams skončil kvôli zraneniu. Ani jeden z nich nedostal žiadne peniaze. Týždeň po odhalení od Gibbsa, Cronje povedal, že dostal 140 000 dolárov, aby sa pokúsil skorumpovať jeho dvoch spoluhráčov a priznal svoj vzťah so syndikátom nelegálnych hazardných hráčov v Indii. Tiež priznal, že predal strategické informácie a súhlasil s prehratím iningu v zápase proti Anglicku v roku 2000, ktorý by mohla už ovplyvniť konečný výsledok série prípravných zápasov. V auguste 2000, Gibbs a Williams dostali šesťmesačný zákaz činnosti za to, že neupozornili orgány a v októbri 2000 Cronje dostal doživotný trest zákazu akejkoľvek činnosti spojenej s profesionálnym kriketom. Zomrel pri leteckej nehode o dva roky neskôr, čo vedie ku všetkým druhom teórií o možnom prepojení nelegálnych stávkových kruhov s jeho tragickou smrťou.

    Niekoľko prípadov podvodu už otriaslo svetom kriketu na konci 90.rokov.V roku 1998 sa zistilo, že austrálska federácie tajne suspendovala dvoch hráčov za odovzdávanie informácií hazardným hráčom na Srí Lanke v roku 1995. Množstvo hráčov tiež odhalilo prípady ovplyvňovania zápasov, ale šetrenie neviedlo k ničomu.

    Cronjeho aféra vyvolala znepokojenie v radoch medzinárodného kriketu, ktorý sa rozhodol zriadiť protikorupčnú jednotku skladajúcu sa z policajtov so skutočnými vyšetrovacími zdrojmi (IRIS, 2012).

    Kauza Hoyzer

    Rozhodca nemeckej futbalovej ligy Robert Hoyzer sa priznal k ovplyvňovaniu výsledkov zápasov v rokoch 2003 a 2004. Dvadsaťpäťročný Hoyzer za ovplyvnenie výsledkov štyroch zápasov (spornej penalty, vylúčenie hráča, ktorý sa sťažoval) podľa vyšetrovateľov dostal 50 000 eur a plazmovú televíziu. Berlínsky krajinský súd uznal Hoyzera vinným z podvodu a odsúdil ho na 29 mesiacov väzenia (november 2005). Hoyzer konal na popud troch chorvátskych bratov, ktorí mu platili za manipulovanie zápasov. Aj hlavný „mozog" celého projektu Ante Sapina, bol usvedčený z podvodu a odsúdený na 35 mesiacov vo väzení za manipuláciu alebo pokusy o zmanipulovanie zápasov. Do väzenia nastúpil v máji 2007, ale za mrežami zostal iba niekoľko mesiacov. Jeho bratia Milan a Filip boli odsúdení k podmienečným trestom. Celá podvodná schéma im zarobila najmenej 2 milióny eur. Všetci traja bratia napokon súhlasili s náhradou škody štátom kontrolovanej berlínskej lotérii.

    Potom, čo Robert Hoyzer začal spolupracovať s príslušnými orgánmi, oznámila berlínska prokuratúra, že pre možné podvody vyšetruje 25 osôb, vrátane štyroch rozhodcov a 14 hráčov. Federálny odvolací súd v roku 2006 zamietol odvolanie prokurátora, ktorý prekvapivo tvrdil, že ovplyvňovanie výsledkov zápasov nemôže byť stíhané ako podvod. Podľa štátneho zástupcu Hoyzerovo konanie jednoznačne neporušilo žiadny zákon. Štátny zástupca sa pritom odvolával na súdne rozhodnutie z roku 1961 v kauze dostihového stávkovania, kde súd rozhodol, že nešlo o podvod v právnom slova zmysle. Avšak v podobnom prípade, ku ktorému došlo v roku 1979, súd rozhodol, že sa o podvod jedná. Hoyzer čelil žalobe Nemeckého futbalového zväzu (DFB), o náhradu škody, ktorý vyčíslil ujmu spôsobenú nemeckému futbalu týmto jeho konaním na 1,8 milióna eur. Táto žaloba skončila dohodou o mimosúdnom vyrovnaní, na základe ktorého je Hoyzer povinný platiť zväzu po dobu 15 rokov, 700 eur mesačne za spôsobenú škodu. Kvôli jednému zápasu (ovplyvnil ich 23) musel futbalový zväz vyplatiť odškodné klubu, ktorý vypadol z ligy. Hoyzer bol prepustený na slobodu v júli 2009 po odpykaní polovice trestu (BUREŠ, 2009).

    Bochumský súd 2

    Druhá časť „ Bochumského súdu" skončila 19. mája 2011 s trestom na niekoľko rokov vo väzení pre deviatich obžalovaných, členov balkánskej zločineckej organizácie na čele opäť s Antem Sapinom. Tento súd je považovaný v súčasnej dobe za najväčší prípad korupcie v histórii európskeho športu. Jedná sa o výsledok rozsiahleho vyšetrovania, ktoré začalo náhodou na konci roka 2008. V tom čase polícia vyšetrovala prostitúciu a obeh narkotík nadnárodnej zločineckej organizácie so sídlom v Bochume (Nemecko). Ale vyšetrovatelia zistili, že zločinci tiež „išli“ v rozsiahlej sieti podnecujúcej korupciu v športe a podvodom so stávkami, aby prali výnosy svojej činnosti. 19. novembra 2009 po roku odpočúvania telefónov, bolo 50 osôb zatknutých a obvinených z ovplyvnenia viac ako 320 futbalových zápasov v desiatich európskych krajinách. Majstrovstvá sveta aj Európy tiež boli zahrnuté do prešetrovania.

    Korupcia bola metodicky organizovaná ľuďmi, ktorí rozhodovali, ktoré zápasy boli ovplyvnené, ďalší zabezpečovali potrebné peniaze na zabezpečenie želaných výsledkov zápasov a uplácajúcich, ktorí kontaktovali ľudí zúčastnených našporte (priamo alebo cez sprostredkovateľov) a ľudí, ktorí podávali stávky a vyberali výhry, atď..Hlavný finančník mafie bol tiež obvinený z financovania kriminálnych stávkových syndikátov z Ázie.

    Najzraniteľnejší futbalisti, na ktorých bola zameraná korupcia (relatívne starí hráči, hráči na konci zmlúv, tí s dlhmi a pod). Modus operandi sa menil počas 320 zmanipulovaných zápasov. Niekedy bol kúpený rozhodca, niekedy jeden alebo viac hráčov, niekedy celý tím, dokonca oba tímy! Belgický klub bol podplatený tiež priamo jedným z členov gangu, ktorý mu umožnil umiestniť komplica v tíme a tak ľahšie ovplyvnil zápasy. Priateľské zápasy boli tiež organizované korumpujúcimi čisto s ohľadom na umožnenie vsádzať na tieto akcie. Zločinci zaviedli systém hviezd, ktorý umožnil klasifikáciu zápasov ktorých manipulácia bola istá (päť hviezd pre zápasy, kde boli kúpené oba tímy) až po menej určité zápasy(jedna hviezda pre jedného kúpeného hráča z 22 hráčov). Sumy, ktoré majú byť umiestnené na stávkových stránkach boli stanovené podľa tejto klasifikácie. Len v priebehu jedného roka, bolo celkovo 12 miliónov eur použitých na skorumpovanie hráčov, rozhodcov, trénerov a funkcionárov federácie. Desiatky miliónov eur boli stavených, vrátane 32.4 miliónov eur, jediným gamblerom registrovaným u ázijského operátora Samvo (licencovaný vo Veľkej Británii). Celkovo sa odhaduje , že tento gang profitoval vo výške 7,5 milióna eur.

    Ante Sapina vypovedal, že stávky boli umiestnené vo výške približne 1 milión eur mesačne na 30 zápasov, a snažil sa ovplyvniť v priemere jeden zápas týždenne. Prezradil tiež, že používal bývalého hráča Osnabrücku Thomasa Cichona na nadviazanie kontaktu s hráčmi, prostredníctvom ktorých korumpoval. Sapina priznal, že podplatil niekoľko rozhodcov v roku 2009. To bol prípad Novo Panic, ktorý pískal zápas Lichtenštajnsko - Fínsko a Olek Orechov, ktorý pískal zápas medzi FC Bazilej a CSKA Sofia. Prvý z týchto rozhodcov dostal doživotný zákaz od UEFA vo februári 2010, druhý dostal rovnaký trest od arbitrážneho súdu pre šport 18. januára 2011. Sapinove odhalenie tiež poškvrnilo UEFA, pretože sa zistilo, že má vnútorný vplyv na organizáciu. Jeho komplic, Jozef Marko, pracoval v rozhodcovskej výberovej komisii a bol tak schopný navrhnúť niektorých podplatiteľných rozhodcov na zápasy, o ktoré mal Sapina záujem. Po afére bol Marko suspendovaný UEFA. Záverečná časť Bochumského súdu prebehla takmer pomerne bez povšimnutia médií v Európe (francúzsky denník - športové noviny L'Equipe napríklad, nedal vyšetreniu takmer žiadny priestor na svojich stránkach) (IRIS, 2012).

    Obr. 5 Počty zmanipulovaných zápasov v prípade Sapina v jednotlivých krajinách

    Dok1_page_001__9_

    Operácia SOGA

    Interpol v spojení s ázijsko-tichomorskou skupinou odborníkov na organizovaný zločin, začal taktické operácie s krycím názvom Soga (skratka pre Soccer Gambling) v júni 2007. Cieľom operácie Soga, v ktorej vykonali štyri operácie k dnešnému dňu sú zakázané ilegálne futbalové hazardné aktivity v Ázii, organizované ázijskými skupinami organizovanej trestnej činnosti. Ciele sú v podobe zatknutia, stíhania a iných proaktívnych prostriedkov. Operácia je koordinovaná Interpolom s ôsmymi krajinami v ázijskom regióne. K prvej vlne operácie Soga došlo v roku 2007 a zamerala sa na nelegálne hazardné aktivity v niekoľkých významných národných ligách v Európe, ako aj základnej skupine Ligy majstrov a Európskej ligy. Vlna 2 sa konala v roku 2008 v konečných fázach týchto súťaží a EURO 2008, neskôr Vlna 3 v roku 2010 sa zamerala na majstrovstvá sveta vo futbale 2010 a Vlna 4 v roku 2012 na Euro 2012. Každá vlna viedla k zatýkaniu, uzavretiu nelegálnych hráčskych brlohov a zabaveniu takmer 27 miliónov dolárov v hotovosti.

    V Malajzii - kde sú všetky hazardné hry nelegálne - počas operácie Vlna 4 Soga polícia zatkla viac ako 100 páchateľov z piatich syndikátov, ktoré sa podieľali na stávkovaní v hodnote viac ako 16 miliónov dolárov. Hlásenia nám ukazujú, že viac ako 4 600 000 dolárov v stávkach bolo vsadených počas jedného večera futbalového turnaja Euro 2012 (Interpol, 2013).

    Predanie výhry v zápase

    S príchodom športového stávkovania, kluby vyvinuli novú metódu korupcie. Zameriava sa predovšetkým na získavanie peňazí stávkovaním, ale tentokrát je to prípad, ako získať tým, že vlastný tím prehrá - čo je jednoduchšie, než presvedčiť ďalší tím, aby prehral - a staviť veľké sumy peňazí na vlastnú porážku. Typickým príkladom je prípad macedónskeho futbalového klubu FK Pobeda, ktorý v roku 2009 vylúčila UEFA na osem rokov zo všetkých európskych pohárov pre korupciu súvisiacu s týmto typom podvodu v prvom predkole Ligy majstrov v sezóne 2004-2005.

    BLACK SOX Škandál (1919)

    V roku 1919 Chicago White Sox tím plný najlepších hráčov tej doby, vrátane Eddieho Cicotteho, Chicka Gandila a hviezdy "bosého Joe" Jacksona. Napriek tomu, že boli vo finále najlepšej súťaže baseballu, sa tím rozhodol potopiť sám seba. Pod vedením Gandila, ktorému sa podarilo presvedčiť niekoľko jeho spoluhráčov, Chicago nechalo vyhrať Cincinnati Reds šampionát v 1919.Kľúčovým faktorom pri ovplyvňovaní týchto zápasov boli veľmi napäté vzťahy hráčov so svojím predsedom, ktorý odmietol zlepšiť ich mzdové podmienky. Dohoda bola schválená 18. septembra 1919, kedy Gandil požadoval 80 000 dolárov od bookmakera Josepha "Sport" Sullivana. Gandil potom kontaktovala sedem zo svojich spoluhráčov, vrátane Eddie Cicotte, ktorí súhlasili ovplyvniť zápas za 10 000 dolárov pre každého. Hviezdny hráč JoeJackson vždy tvrdil, že odmietol návrh aj napriek obvineniu od Gandila, ktorý tvrdil, že ako hviezda tímu Jacksonova účasť bola rozhodujúca preto, aby bol zápas „správne" ovplyvnený. Gandil mal dostať peniaze pred prvým zápasom (1. októbra 1919), ale Sullivan - ktorý nebol schopný zabezpečiť vopred peniaze - priniesol Arnold Rothsteina, profesionálneho gamblera, ktorý bol schopný dať sumu „do banku“. Deň pred prvým zápasom (v tej dobe finále bolo hrané na viac ako deväť zápasov) iba Cicotte dostal zálohu vo výške 10 000 dolárov. Nasledujúci deň potľapkal jedného súperovho hráča po chrbte, čo signalizovalo, že dohoda bola splnená a ovplyvňovanie začne. Reds vyhrali prvý zápas. Hoci oni ešte nedostali peniaze sľúbené za predanie zápasu (okrem Cicotteho), White Sox sa rozhodli prehrať aj druhý zápas. V ten večer Gandil požadoval, aby 40 000 dolárov (zo sľúbených 80 000 dolárov) bolo odovzdaných za predanie finále. Dostal len 10 000 dolárov a zapletení hráči, vycítili že boli podvedení, rozhodli sa, že by mali opustiť myšlienku predania finále. Potom tretí zápas už vyhrali. Pred štvrtým zápasom bookmaker Sullivan dal 20 000 dolárov Gandilovi a uistil ho, že ďalších 20 000 dolárov by dostali, pokiaľ by White Sox prehrali štvrtý zápas. Peniaze boli odovzdané, Chicago prehralo, ale posledných sľúbených 20 000 dolárov nikdy nedorazilo. Sprisahanci sa potom rozhodli opustiť ovplyvňovanie výsledkov zápasov a bojovali tvrdo proti Reds v šiestom a siedmom zápase. Arnold Rothstein, profesionálny gambler, potom vzal veci do svojich rúk a poslal jedného z jeho mužov vyhrážať sa jednému z hráčov fyzickým násilím jemu a jeho manželke v prípade, že White Sox by vyhralo. White Sox normálne prehralo a Reds nakoniec ďalší deň vyhrali titul. Keď sa v niekoľkých novinách začali šíriť zvesti o predaní zápasov, hviezdny hráč Jackson upozornil predsedu predstavenstva a napísal mu list, kde naznačil, že finále mohlo byť zmanipulované. Potom čo silneli špekulácie, majitelia oboch klubov menovali inšpektora a dali mu plnú moc na vykonanie vyšetrovania. Cicotte a Jackson priznali, že boli podplatení, aby ovplyvnili zápasy, ale Gandil všetko poprel. Osem hráčov a niekoľko členov stávkového gangu(s výnimkou Rothsteina) boli obvinení v roku 1920, ale všetci boli prepustení pre nedostatok dôkazov (výpovede Cicotteho a Jacksona pre vyšetrovaciu komisiu záhadne zmizli zo spisu). V každom prípade, škandál bol dostatočne dôležitý, aby to verejnosť pomenovala ako „aféru BlackSox "náznak o nedostatku čistoty údajne symbolizuje nepoškvrnenú bielu "WhiteSox."

    Napriek oslobodeniu spod obžaloby ôsmich hráčov, bejzbalová federácia však rozhodla o ich zákaze vo všetkých činnostiach spojených s bejzbalom. S týmto silným vyhlásením, ktoré si aj dnes zachováva svoj plný vplyv: "Žiaden hráč, ktorý ovplyvní loptovú hru, žiadny hráč, ktorý sa pokúsi alebo sľubuje ovplyvniť loptovú hru, žiadny hráč, ktorý sedí na porade s partiou krivých hráčov a gamblerov, kde sú diskutované spôsoby a prostriedky pre predanie zápasu a neoznámi to okamžite svojmuklubu, nikdy nebude hrať profesionálny bejzbal" (IRIS, 2012).

    Stávkové podvody - Wilson Raj Perumal

    V januári 2010 úrady v Zimbabwe začali vyšetrovanie množstva medzinárodných priateľských zápasov, ktoré hrali národné futbalové mužstvá v Ázii v rokoch 2007-2009. Devätnásť zápasov, v ktorých boli hráči Zimbabwe podplatení, aby prehrali bolo organizovaných Singapurčanom menom Wilsonom Rajom Perumalom, vtedy spolupracujúcim s vtedajším generálnym riaditeľom futbalového zväzu Zimbabwe a ďalšími vrcholnými funkcionármi. V dôsledku vyšetrovania, 93 hráčov a funkcionárov dostalo dištanc v rozmedzí od šiestich mesiacov po doživotné tresty.

    V septembri 2010 sa hral priateľský zápas medzi Togom a Bahrajnom. Tím Bahrajnu, ktorý vyhral zápas 3-0, spochybnil kvalitu družstva Toga, tréner dokonca poznamenal, že "neboli dosť fit na to hrať 90 minút." Keď futbalová federácia Togo potvrdila, že národný tím necestoval do Bahrajnu, zistilo sa, že v zápase boli použití podvodníci . Bývalý tréner národného tímu Toga priznal, že sa podieľal na vybavení zápasu a podobne aj v Egypte, prostredníctvom Perumal,, ten zaplatil výdavky 60 000 dolárov za letenky a ubytovanie. V rozhovoroch daných po svojom zatknutí, Permual tvrdil, že pracoval pre údajný singapurský zločinecký syndikát. Syndikát používal popredné spoločnosti s názvami ako Football4U a FootyMedia na podpisovanie zmlúv s futbalovými federáciami, ktoré mali finančné problémy na organizovanie medzinárodných priateľských zápasov v ich prospech. Perumal často vyberal rozhodcov zápasu a tiež podplácal členov tímu. Vzhľadom k tomu, že priateľské zápasy nemuseli byť schválené prostredníctvom FIFA, boli zraniteľné na ovplyvňovanie výsledkov.

    V októbri 2010 napríklad bolívijská futbalová federácia podpísala dohodu s FootyMedia (ktorej verili, že je legitímna spoločnosť), ktorá dala spoločnosti sponzorské práva usporiadať medzinárodné priateľské zápasy. Vo februári 2011, spolupracovník Perumal menom Anthony Raj Santia usporiadal dva medzinárodné priateľské zápasy v Antalyi v Turecku: Bolívia - Lotyšsko a Estónsko - Bulharsko. FootyMedia zabezpečila všetkých rozhodcov z Bulharska a Maďarska.

    Priateľské zápasy vzbudili podozrenie FIFA a UEFA ešte pred tým, než sa konali, napríklad to, že zápasy neboli vysielané v televízii, a nebola žiadna propagácie týchto zápasov. V skutočnosti tam bolo len asi 100 divákov. Po odohratí zápasov bolo začaté vyšetrovanie vzhľadom k tomu, že všetkých sedem gólov strelených v oboch zápasoch bolo z penalty. Správy naznačujú, že jedna z penált bola opakovaná po tom, čo pôvodnú minuli.

    Nepravidelné stávkové vzory boli takisto zistené sledovaním agentúr. FIFA dala doživotný dištanc všetkým šiestim rozhodcom zápasu za manipuláciu s výsledkami.

    Syndikát bol tiež zapletený do škandálu manipulácie zápasov v Južnej Afrike, kde Perumal and Santia spoločnosť Football4U podpísala dohodu s juhoafrickým Football Association (SAFA) o usporiadaní štyroch medzinárodných stretnutí ich tímu v roku 2010. Perumal najal rozhodcov pre všetky štyri zápasy - proti Thajsku, Bulharsku, Kolumbii a Guatemale, z výsledkov ťažil singapurský syndikát.

    Okrem podplácania hráčov a rozhodcov kvôli ovplyvňovaniu zápasov, bol syndikát tiež zapojený do „zápasu duchov“ uvedenom nižšie.

    Perumal bol nakoniec zatknutý vo Fínsku za ovplyvnenie zápasov vo fínskej lige, kde sa priznal k svojim činom. Potom, čo si odpykal dvojročný trest vo Fínsku, bol vydaný do Maďarska, kde bol tiež hľadaný v súvislosti s ovplyvňovaním výsledkov zápasov (Interpol, 2013)

    Prípady -Zhasnuté svetlá - zásah klubového personálu

    V tomto prípade využili podvodníci, že v Ázii sa dá staviť na to, že sa zápas nedohrá. Rovnako tam v online stávkovaní existuje pravidlo, že v prípade, že zápas je prerušený z technických dôvodov, je skóre v okamihu prerušenia považované za konečný výsledok. Príkladom tohto bol v roku 1997 zápas anglickej ligy West Ham – Crystal Palace (2:2). Po góle domácich zhasli reflektory na štadióne. Technici, ktorí vypli svetlá boli podplatení ľuďmi zo singapurských kartelov. V Ázii si vsadili 20 tisíc dolárov na možnosť, že sa zápas nedohrá, čo sa podarilo, po 30 minútach čakania na svetlo zápas rozhodca predčasne ukončil. Takmer identická situácia sa zopakovala v tom istom roku v zápase FC Wimbledon – Arsenal, keď svetlo zhaslo v úvode 2. polčasu.

    Singapurčanom tento podvod jedenkrát nevyšiel, v roku 2001 v zápase Ligy majstrov Fenerbahce - Barcelonou (0:3). Nešlo o predčasné ukončenie zápasu pre vhodný aktuálny výsledok, ale práve naopak, o snahu „stornovať“ zle sa vyvíjajúce stávky. Dan Tanov gang stavil obrovské čiastky na prehru Barcelony. Podplatili niekoľko technikov na štadióne, ale zdá sa, že ich nedokázali zabezpečiť dostatok. Pár sabotérov reflektory za stavu 0:3 vyplo, nehralo sa 22 minút, ale vďaka ostatným nepodplateným technikom a záložnému zdroju došlo k náprave a zápas sa dohral. Barcelona vyhrala a kartel utrpel veľké straty – podľa Perumala prehrali až 3 milióny dolárov.

    Prípad Zápas duchov

    Kurzy sú čísla a matematika, vlastne nič viac. Ak za stávku získate pri kurze 2,00 dvojnásobok, je vám jedno, či stavíte na Ligu majstrov alebo dedinský zápas na druhej strane zemegule. V Ázii sa dá staviť aj na nižšie súťaže v zahraničí alebo juniorské ligy, aj keď ste nikdy nevideli zápas danej ligy a nepoznáte ani konkrétnych hráčov. Nevadí, staviť si môžete. V stávkovej kancelárii patriacej singapurskému kartelu, bol v januári 2012 v ponuke priateľský zápas futbalových reprezentácii do 21 rokov Turkmenistan a Maldivy. Ľudia na neho stavili, vyhrali tí, čo stavili na víťazstvo domácich. Zápas skončil výsledkom 3:2. Problém bol v tom, že futbalové asociácie oboch krajín o ničom nevedeli, vlastne nikto o tom zápase nič nevedel. Nikdy sa totiž nehral! Tento zápas dostal v anglickej tlači pomenovanie ghost match (zápas duchov) (Staško, 2013).

    Špecifiká korupcie v rôznych športoch

    Tenis

    Tenis obsahuje rad špecifických rizík. Ako v iných individuálnych športoch, pokusy o korupciu môžu byť jednoduchšie odsúdené. V skutočnosti sa porážka týka iba jedného športovca a nie tímu. Tenisti majú teda silnú kontrolu nad ich hrou. Na prehru stačí dať iba pár loptičiek do autu, podať slabšie alebo bežať mierne pomalšie. V priebehu posledných 10 rokov sa objavili početné klebety a odhalené prípady korupcie na profesionálnom okruhu. Prvý prípad korupcie, ktorý získal široké mediálne pokrytie v októbri 2003 počas turnaja v Lyone. Stávková spoločnosť Betfair zaznamenala stávky 130 000 eur na víťazstvo Fernando Vicente, na ktorého bol kurz 5 ku 1 proti Jevgenij Kafelnikovi, jednému z najlepších hráčov na svete. Víťazstvo Vicenta (6-3,6-2) vyvolalo vyšetrovanie. Ale to sa nepodarilo úspešne dokončiť z dôvodu nedostatku dôkazov. Podozrenie vzbudilo skrečovanie (vzdanie sa) Rusa Nikolaja Davydenka (4. vo svetovom rebríčku v tej dobe) počas jeho zápasu proti argentínskemu outsiderovi Martinovi Vassalo-Arguellovi, ktorý bol v tej dobe na rebríčku o 80 priečok nižšie v auguste 2007 na turnaji v Sopote (Poľsko). Na tento zápas stávková spoločnosť Betfair opäť zaznamenala najmä iracionálne stávkovanie: stávky za 7 miliónov eur boli vsadené na Argentínčanovú výhru, čo bolo šesťkrát viac, ako je obvyklé na zápas tohto typu. Podľa kancelárie Betfair pribúdali stávky na Davydenkovu prehru aj počas zápasu, dokonca potom, čo Davydenko vyhral prvý set. Davydenko odmietol akékoľvek pochybenie. V danom zápase Davydenko v treťom sete odstúpil a ako dôvod uviedol zranenie nohy. Aj keď sa nič z Davydenkovej aféry nedokázalo, mnohí tenisti potom priznali, že boli kontaktovaní korumpujúcimi, a tak odhalili zraniteľnosť tenisu k riziku korupcie. V roku 2011 dvaja hráči dostali doživotný dištanc od Medzinárodnej tenisovej federácie za to, že sa pokúšali ovplyvniť výsledok zápasu: Srba Davida Savica a Rakúšana Daniela Kollerera. Nakoniec tenis je tiež otvorený pre ovplyvňovanie špecifických aspektov zápasu, pretože hráči sa môžu rozhodnúť prehrať niektorý set, gem alebo bod bez toho, aby stratili svoju šancu na výhru v zápase.

    Na základe týchto udalostí bol zostavený nezávislý panel vyšetrujúci možnú korupciu.

    Rugby

    V rugby sú možnosti ovplyvnenia výsledkov považované za menšie. Rugby je šport, kde kolektívny rozmer je ešte významnejší ako vo futbale. Ak chcete zabezpečiť úspešné ovplyvnenie zápasu, bolo nutné uplatiť kickera a možno jedného alebo dvoch ďalších kľúčových hráčov v tíme. Čo sa týka rozhodcu, môže mať vplyv na zápas pri určitých príležitostiach, najmä odpískanie trestného kopu pred bránkovými tyčami, alebo v jeho riadení niektorých fáz hry (zoradenie pri aute, mlyne, hra na zemi). Je však veľmi ťažké zaručiť skóre cez úplatky samému. Až doteraz nikto z médií nikdy nešpekuloval o úmyselnej porážke v ragby, ale v auguste 2010, prípad týkajúci sa detailov zápasu otriasol svet rugby v Austrálii.

    Basketbal a hádzaná

    Disciplíny s menším počtom hráčov, ako je basketbal a hádzaná, sú tiež potenciálne ciele pre pokusy o ovplyvnenie zápasu. V basketbale podplatenie kľúčového hráča tímu a jedného centra môže byť dostatočné pre zabezpečenie požadovaného skóre. Rozhodca a asistent môže tiež hrať rozhodujúcu úlohu v dôsledku početných - a často kontroverzných prípadov fyzického kontaktu. Na majstrovstvách Európy v basketbale 2011 bol grécky manažér vylúčený z turnaja, pretože sa pokúsil podplatiť niekoľko rozhodcov . Mnoho prípadov ovplyvňovania zápasov bolo zistených tiež v americkej univerzitnej lige. V poslednej dobe sa niekoľko francúzskych basketbalistov priznalo, že bolo oslovených manipulátormi.

    V hádzanej sú kľúčovými dvaja ľudia: brankár a rozhodca. V roku 2009 Európsky zväz hádzanej vyhlásil, že boli vážne podozrenia na integritu v niekoľkých európskych kvalifikačných zápasoch, a že rozhodcovia boli pravidelne terčom korumpujúcich.

    Snooker a kriket

    V snookri disciplíne, kde sú údery vypočítané do najmenších detailov, sú hráči schopní hrať aktívnu úlohu v ovplyvnení zápasov.V máji 2010 sa štvornásobný majster sveta John Higgins stal obeťou falošného návrhu na ovplyvnenie výsledkov zápasov. Novinárom, ktorí sa tvárili ako členovia mafie sa podarilo získať súhlas na účasť na korupcii. Higgins súhlasil prehrať štyri kolá v štyroch rôznych turnajoch výmenou za celkom 30 tisíc eur. V zázname (situácie boli nafilmované) hráč vyhlásil, že nie je ťažké prehrať zámerne, že on len potrebuje netrafiť konkrétny úder.

    Kriket je ďalší šport, ktorého obraz bol už poškvrnený niekoľkými, aj veľkými škandálmi (napríklad aféra týkajúca sa Hansie Cronjie). V novembri 2011 bolo niekoľko hráčov pakistanského národného tímu uznaných vinným z toho, že zmanipulovali rôzne fázy v zápase proti Anglicku v lete roku 2010. Opäť to boli novinári prezlečení za uplácajúcich, ktorí nachytali pakistanských hráčov. Tieto príklady investigatívnej žurnalistiky dokázali, že aj top súťaže môžu byť zmanipulované (IRIS, 2012).

    2.3 Manažérska korupcia

    Pridelenie miesta konania športovej udalosti - Prípad Katar

    O tomto prípade sa správy v médiách vyskytujú v poslednom období najviac. Pri rozhodovaní o usporiadaní MS vo futbale v roku 2022 sa hovorí o korupcii, o ktorej existuje aj viacero dôkazov. Bolo mnoho proti, prečo by sa majstrovstvá v tejto krajine nemali hrať - najmä extrémne horúčavy, pri ktorých ale organizátori tvrdili, že ich vyriešia klimatizovanými štadiónmi. Aj tak by ale nimi boli ohrození všetci účastníci mimo štadióna. Šport, najmä futbal spája ľudí a národy dohromady, tak ako žiadny iný sociálny nástroj. Preto konanie FIFA má nesmierny význam pre spoločnosť, a tiež reprezentuje problém medzinárodných organizácií v záležitosti zodpovednosti. Zodpovednosť je dôležitá pretože umožňuje, aby sa tí pri moci a tí ktorí robia rozhodnutia, ktoré ovplyvnia veľký počet zúčastnených strán, boli zodpovední a znášali dôsledky za nedodržané povinnosti.

    Problém s dokázaním toho, že k podplácaniu došlo je veľký, pretože transparentnosť procesov FIFA je veľmi nízka a zodpovednosť za to nemôže byť hádzaná na všetkých členov bez dôkazov korupčného konania. Britský dokument reportéra Andrewa Jennings sa snažil odhaliť a hovoriť s členmi výkonného výboru o obvinení z úplatkárstva. Žiadny z členov nebol ochotný sa dokonca ani vyjadriť k tejto otázke (Martinovic, 2013).

    Bývalý šéf ázijskej futbalovej konfederácie Mohammed bin Hammam čelí obvineniu, že podplácal funkcionárov FIFA. Podľa denníka The Sunday Times im dal cez päť miliónov dolárov, aby pri voľbe usporiadateľa majstrovstiev sveta pre rok 2022 hlasovali pre Katar. Bin Hammam, ktorý pred dvoma rokmi dostal doživotný zákaz činnosti kvôli korupcii pri kandidatúre na prezidenta FIFA, mal tiež údajne ovplyvniť voľbu v prospech Ruska na úkor Anglicka, pri rozhodovaní o hostiteľovi futbalových majstrovstiev sveta v roku 2018. Šesťdesiatpäťročný katarský funkcionár bol s podplácaním spájaný už pred hlasovaním, teraz však má Sunday Times k dispozícii stovky emailov a ďalších dokumentov, ktoré ukazujú, že kupoval hlasy. Bývalý viceprezident FIFA Jack Warner, ktorý už bol namočený do aféry pri voľbe prezidenta FIFA, od neho mal dostať 1,6 milióna dolárov. Ďalších 800 tisíc dolárov mal za podporu katarskej kandidatúry dostať člen výkonného výboru africkej konfederácie (CAF) Jacques Anouma, po 200 tisíc potom vraj dostali zástupcovia 30 afrických zväzov, ktorí mali tiež zabezpečiť priazeň štyroch hlasujúcich členov CAF (ČTK, 2014). Tieto svoje aktivity zakrýva organizačný výbor Kataru za podporu futbalu v jednotlivých krajinách.

    Vďaka obrovskému lobbingu a korupcii Katar získal právo usporiadať majstrovstvá a všemožne sa snaží presunúť turnaj z júla na december, pre obrovské horúčavy. Tento termín je ale pre futbalové kluby neprípustný,pretože je to v strede sezóny. Pravdepodobne sa to ale Kataru nakoniec podarí.

    Predaj televíznych práv

    Objavený ručne písaný list odhalil, že generálny tajomník FIFA Jérome Valcke a prezident Blatter tajne obišli výbory FIFA, aby dali televízne práva na majstrovstvá sveta bývalému viceprezidentovi Jackovi Warnerovi skôr, ako by ich predali na voľnom trhu. Ručne písaný list, ktorý obsahoval dohodu práv posilnil obavy, že Blatter radi FIFA ako jeho osobné vlastníctvo, a daroval cenné zmluvy, aby mu zostali jeho priaznivci lojálni, s tichým súhlasom generálneho riaditeľa Valckeho. List je datovaný a vzťahuje sa k právam pre rok 2010 a 2014 v Karibskej oblasti. Warner ich údajne znovu predával za približne 20 miliónov dolárov. Neoficiálne zdroje na FIFA tvrdia, že Warner pôvodne zaplatil iba 250.000 dolárov za práva na rok 2010 a 350 000 dolárov v roku 2014. Existujú obvinenia, že nikdy nezaplatil - a že to je dobre známe vnútri FIFA Warner tvrdí, že dostal priaznivé podmienky na oplátku za získanie 35 regionálnych hlasov, ktoré mal pod kontrolou kedykoľvek Blatter kandidoval vo voľbách za prezidenta.

    Televízna ponuka pre Warnera bola prvýkrát odhalená v máji 2002, kedy nový generálny tajomník FIFA Michel Zen-Ruffinen vydal 21-stranovú zdrvujúcu správu, útočil na Blattera a vyhlasoval, že "FIFA dnes funguje ako diktatúra." Časť sa zameriava na Warnera a uvádza, že " práva na majstrovstvá sveta v 1990/94/98, Jack Warner dostal za symbolickú cenu jeden dolár. "Zen-Ruffinen tiež tvrdili, že Warner získal práva na rok 2002, pretože zrejme dostal prezidenta pod tlak". Zen-Ruffinen bol vyhodený skoro potom - a Warner pokračoval v roku 2006, 2010 a 2014 na majstrovstvách sveta. Warner odstúpil z FIFA v júni 2011 uprostred úplatkárskeho škandálu a v septembri FIFA zrušila dohodu na rok 2014, ktorá bola s jedným z Warnerových rodinných podnikov (Jennings, 2012).

    2.4 Prípady korupcie v športe na Slovensku

    Kauza Wänke

    Jeden z dvoch prípadov, ktorý v posledných desiatich rokov vyvolal v slovenskom futbale rozruch bola kauza vtedajšieho druhého muža slovenského futbalu, generálneho sekretára Vladimíra Wänkeho v roku 2007.

    Wänke bol zatknutý pri preberaní úplatku od prezidenta futbalového klubu v Močenku Stanislava Szaba. Szabó bol vtedy v úlohe policajného agenta provokatéra, pretože ako sa vyjadril, už sa nemohol pozerať na korupčné správanie Wänkeho a jeho pýtanie „všimného“, ktoré on nazýval „kolok“ pri vybavovaní prestupov. „Je to korupcia na úrovni matriky, delegátov, rozhodcov - prebieha od vrchu až dole. Čím ideme vyššie, tým je korupcia väčšia. Na celoštátnej úrovni je obrovská. Celý futbal je jedna mafiánska chobotnica“ (Žaťko, 2007).

    Na zväze bolo v tom čase bežné pri vybavovaní prestupov priniesť Wänkemu „kolok“ - väčšinou 5000 SK za hráča pri prestupoch do zahraničia od 300 do 500 eur. Szabo priniesol obálku s 10 tisíc slovenských korún, ktorú Wänke prebral a povedal, že to budú peniaze na ženský futbal. Celé sa to podarilo nahrať prostredníctvom kamery v gombíku na košeli Szaba. Wänke bol odsúdený odôvodnením súdu - najväčšie previnenie Wänkeho bolo to, že vytváral situáciu aby došlo k ponúknutiu úplatku ešte predtým než bol nasadený policajný agent (Futbalnet, 2011). Bol uznaný vinným zo štyroch, z pôvodných ôsmich skutkov obžaloby. Bol odsúdený za prijatie úplatkov – 15 tisíc SK, dva kartóny vín a debničky jabĺk.

    V roku 2009 dostal trest na 3 roky a 4 mesiace nepodmienečne. Wänke bol vo väzení od decembra 2010, v marci 2013 ho podmienečne prepustili.

    Kauza DAC Dunajská Streda

    Škandál, ktorý vyšiel na povrch v septembri 2013 bol prvý, ktorý súvisel s korupciou spojenou so športovým stávkovaním. Prípad začal oznámením hráča českej juniorskej futbalovej ligy na polícii, že bol kontaktovaný s ponukou na ovplyvnenie zápasu. To rozbehlo vyšetrovanie, ktoré odhalilo stávkarsky gang. Hlavní organizátori korupcie boli Slováci. Členovia gangu ovplyvnili celkovo 19 stretnutí na Slovensku a v Česku. V Čechách boli obvinení najmä hráči nižších súťaží, preto oveľa väčší rozruch spôsobili výsledky vyšetrovania na Slovensku. Pretože obvinení boli prvoligoví hráči klubu DAC Dunajská Streda, jeden z nich bol dokonca bývalý reprezentant. Išlo o štyroch hráčov - bývalého reprezentanta Ivana Hodúra, obrancov Mareka Božoňa a Tomáša Hubera a záložníka Michala Diana, ktorý však do zápasov zasiahol ako náhradník len na pár minút. Podvody boli organizované z ďalekého Singapuru, využívané boli nekontrolovateľné nelegálne ázijské stávkové stránky. Na Slovensku sa o organizáciu týchto podvod starala skupina bývalých futbalistov – hlavný organizátor - Ivan Žiga, ktorý hrával aj v malajzijských kluboch, Róbert Rák a Marián Dirnbach. Členom bol v minulosti aj bývalý brankár Martin Trančík, ale on z tejto skupiny odišiel, preto sa ho tento prípad netýka, aj keď sa údajne chcel do tohto biznisu v čase kauzy vrátiť.

    Za zmanipulovaný zápas dostávali 2 tisíc až 60 tisíc eur. Najčastejšie zarábali na vyššom počte strelených gólov. Na úplatky bolo použitých najmenej 210 tisíc eur. On-line stávkové kancelárie zverejňujú svoju ponuku a kurzy až 15 minút po začiatku zápasu, preto si vždy pred zápasom museli dohodnúť pravidlá. Pokiaľ dohoda platila, zostal organizátor po ubehnutí tohto času sedieť na tribúne na dohodnutom mieste. Ako signál toho, že sa dohoda ruší organizátor odišiel zo svojho miesta, od toho momentu mohli hráči hrať naplno (Mikušovič, 2013). Hráči údajne ovplyvnili tri zápasy Corgoň ligy: proti Senici (0:4), Myjave (1:4) a Trenčínu (0:6) a v jednom sa im to nepodarilo v zápase s Nitrou vyhrali 1:0.

    Zo začiatku všetci obvinení tvrdili, že s kauzou nemajú nič spoločné a sú nevinní. Ako prvý sa priznal bývalý reprezentant Hodúr, jeho slabý výkon v zápase proti Trenčínu si všimol aj tréner a vystriedal ho už počas prvého polčasu za stavu 0:4. Hodúr povedal, že nie je dňa, keď si tento svoj čin nevyčíta a že sa obáva najhoršieho, že skončí za mrežami. Aj preto začal spolupracovať s políciou. Pre ovplyvnenie zápasov, aj keď z neho mal zlý pocit, sa rozhodol z dôvodu finančných ťažkostí pre meškajúce výplaty (SITA, 2013).

    S touto kauzou súviseli aj ďalšie zápasy, ktoré tiež ovplyvnila rovnaká stávkarská mafia. Išlo o priateľské zápasy FC Nitra z februára 2011, ktoré ovplyvnili hráči Hodúr a Rák v tom čase hráči Nitry. V prvom zápase FC Nitra – MTK Budapešť 6:3 – mali za úlohu, aby v zápase vyhralo MTK Budapešť a aby dali najmenej 4 góly. Za to mali od Žigu cez sprostredkovateľa Trančíka zinkasovať 5000 eur. Rozhodcom zápasu bol Tamás Mocsári, ktorého meno je spájané s viacerými ovplyvnenými zápasmi reprezentačných tímov v rokoch 2010 a 2011.V druhom zápase FC Nitra – Bohemians 1905 1:2 – opäť ovplyvňovanie zosnované tými istými organizátormi aj hráčmi. V zápase mali padnúť aspoň tri góly, za čo dostal Hodúr 5000 eur z ktorých minimálne 1500 dal Rákovi (Klimešová, 20113) .

    V prípade Trančíka mohli hrať úlohu pri účasti v týchto prípadoch finančné problémy, mal problémy s gamblerstvom a na poistnom dlžil dokopy až 7000 eur.

    Korupciu v Nitre naznačil pre server rangado.hu i Gábor Horváth, šéf gangu podozrivého z manipulovania mnohých zápasov v Maďarsku. V jeho výpovedi pre maďarský Štátny centrálny vyšetrovací úrad sa spomína zápas Senica - Nitra zo septembra 2010 a znova hráč Rák.

    Hráči dostali nasledovné tresty od disciplinárnej komisie Slovenského futbalového zväzu - zastavená činnosť na 25 rokov Hodúr, Rák na 15 rokov, Huber, Dian a Božoň dostali stop na 18 rokov. Organizátori korupčného správania - Žiga a Dirnbach - zastavená činnosť na 25 rokov. Špecializovaný trestný súd zatiaľ uložil tresty na základe dohody o vine a treste – Hodúr 3 roky podmienečne, probačný dohľad, pokutu 3 tisíc eur. Božoň a Dian 2 roky podmienečný trest a pokuta 2500 eur. Všetkým bol uložený zákaz vzájomného stretávania sa ako preventívne opatrenie pred pokračovaním v trestnej činnosti. Ešte predtým im pri razii bolo zhabaných 49 000 eur. Keďže sa všetci hráči priznali a žiadajú dohodu o vine a treste môžeme sa domnievať, že dôkazy získané proti nim mali veľkú dôkaznú silu. Preto sa zrejme bude jednať o nahrávky hovorov alebo sledovanie. Naznačuje to aj vyjadrenie policajného prezidenta, ktorý povedal : „Bola to vysoko kvalifikovaná práca, pretože páchatelia pravdepodobne použili viac ako 150 SIM-kariet do rôznych mobilných telefónov“ (Kotian, 2013).

    Dôležitým faktorom pre úspešnosť vyšetrovania podľa SFZ bola skutočnosť, že sa priebežne získané informácie podarilo udržať v tajnosti. Ako povedal v riadenom rozhovore integrity manažér Dedík, polícia na tomto prípade pracovala veľmi aktívne a kvalitne. Vytvorila vyšetrovací tím piatich osôb, bolo by dobré, ak by sa do budúcna zachoval, keďže už mali možnosť pochopiť problematiku korupcie v športe čo by im pomohlo pri odhaľovaní a vyšetrovaní podobných prípadov.

    Paradoxom je, že podľa nášho Trestného zákona hrozili organizátorom, teda tým, ktorí na tom najviac zarábali, nižšie tresty ako hráčom, ktorí úplatky prijali. Organizátorom hrozili maximálne 3 roky, hráčom 3-8 rokov nepodmienečne.

    Zhrnutie – modus operandi ovplyvňovania zápasov

    Táto časť opisuje všeobecný modus operandi ovplyvňovania zápasov a upozorňuje na niektoré z kľúčových prvkov v tomto procese.

    Ako sme videli, metódy používané k útoku na integritu športu sú početné a rozmanité. Žiadna športová disciplína nie je v bezpečí pred manipuláciou.

    Zápasy v nižších, alebo v amatérskych ligách sú atraktívne pre zločincov, pretože je menej pravdepodobné, že budú monitorované, čo sa potvrdilo v prípade kauzy z Bochumu. Ak však množstvo peňazí má byť vstavených na najvyššej úrovni súťaží – ( tak ako bola vsadená čiastka na jeden večer zápasov Euro 2012 v Malajzii samotnej) - tiež je to náchylné na ovplyvnenie. Priateľské zápasy, často medzinárodné sú obzvlášť zraniteľné, pretože sú menej regulované, ako súťaže regulované FIFA. Ako dokladá príklad Perumal, priateľské zápasy sú citlivé na tých, ktorí chcú ovplyvniť zápas, kontrolujúcich každý aspekt zápasu - od výberu miesta konania, až po výber rozhodcov. Výsledky môžu byť ovplyvňované z dôvodu zaistenia lepšieho umiestnenia v súťaži. Najmä zápasy na konci sezóny, sú citlivé na ovplyvňovanie, často dochádza k prípadom ovplyvňovania vo chvíli, keď určitému klubu hrozí zostup do nižšej ligy. V týchto prípadoch prevažuje "športový záujem" nad záujmom zisku, ale nakoniec to aj tak môže znamenať vyššie príjmy z predaja televíznych práv alebo predaja hráčov. Vďaka udržaniu sa vo vyššej súťaži si udrží klub momentálne príjmy napríklad z predaja lístkov alebo suvenírov, lebo ako sa hovorí „zostanú viac na očiach“ v lige, ktorá ma väčšiu prestíž, tým pádom je o ňu väčší záujem divákov (BUREŠ, 2009). Aj keď tento typ ovplyvňovania by nemal byť spojený so športovým stávkovaním, veľké finančné dôsledky zostupu môže viesť členov futbalových organizácií podnecovať svojich hráčov ovplyvniť zápas.

    Aby bolo možné ovplyvniť zápas niekým, musí byť niekto korumpovaný, v ideálnom prípade rozhodca, alebo kľúčoví hráči. Je teda dobré, vzhľadom na to, poznať niektoré z metód používaných pre skorumpovanie kľúčových zainteresovaných strán. Korumpujúci bude preskúmavať konkrétnych hráčov, ako je popísané v predchádzajúcich častiach. Hráči, na ktorých sa zamerajú, môžu zarábať skromné platy a sú buď mladí a na začiatku svojej kariéry, alebo starší a blížia sa ku koncu svojej kariéry. Manipulátori zvyčajne používajú tretiu stranu, aby sa dostali blízko k rozhodcovi alebo hráčom a nadviazali vzťah. Tieto tretie strany môžu byť bývalí hráči, hráči na konci svojej kariéry, hráčski agenti alebo zločinci, ktorí sa predstavujú ako "fanúšikovia". V momente keď je vytvorený tento vzťah, tretia strana potom určí najlepší spôsob na skorumpovanie svojho cieľa. Mohla by to byť požiadavka na hráča alebo rozhodcu spraviť nejaký akt, ktorý je mimo bežnú prax. Spočiatku sa to môže zdať trochu triviálna žiadosť, napr. nejaké informácie o zranení spoluhráčov, výmenou za hotovosť.

    • vyplatenie hotovosti mladému hráčovi, alebo nákup darčekov pre neho, alebo jeho rodinných príslušníkov. Platby, alebo dary nemusia byť na nič konkrétne, ale v určitom okamihu v budúcnosti tretia strana bude žiadať o „láskavosť" výmenou za nevyžiadané, ale napriek tomu prijaté peniaze, alebo darčeky.
    • ponuka sexuálnych služieb, drog alebo nákup tovaru výmenou za ovplyvnenie zápasu
    • identifikácia a vytváranie príležitostí na vydieranie hráčov a funkcionárov, napr. drogová a alkoholová závislosť, dlhy z hazardných hier, mimomanželské záležitosti atď.
    • použitie násilia, alebo hrozby násilia proti hráčovi alebo jeho rodine

    Bez ohľadu na používanú metódu, ak hráč alebo rozhodca urobí aktívny krok k prijatiu hotovosti, daru atď., alebo k nej pristúpi na žiadosť tretej strany, potom všetka moc v tom vzťahu prechádza k tretej osobe. Boli však tiež prípady, keď manipulátori zápasov nepoužili tretiu stranu na skorumpovanie hráčov. Zločinci môžu kúpiť futbalový klub, ktorý zápasí s finančnými problémami s cieľom donútiť hráčov, trénerov a manažérov ovplyvniť zápasy.

    Pri odovzdávaní peňazí členom tímu, ktorí vykonávajú ovplyvnenie zápasu, zločinci často používajú peňažných kuriérov - osoby, ktoré pracujú pre zločineckú skupinu, ktorá fyzicky prinesie veľké sumy peňazí do krajiny, kde sa ovplyvnenie uskutoční , aby nedošlo k prevodu peňazí cez sledovateľné elektronické bankové prevody.

    S treťou osobou ovládajúcou hráča alebo rozhodcu manipulátor teraz ovplyvní zápas alebo zápasy, na ktoré sa staví a zarobí peniaze. Niektoré ligy možno považovať za viac skorumpované ako ostatné a nedávna história ukazuje, že zápasy v menších ligách boli cieľom, a jednotlivé zápasy v akejkoľvek lige alebo súťaži by mohli byť predmetom ovplyvňovania zápasov. Mohlo by sa tvrdiť, že súťaže na najvyššej úrovni (napríklad Ligy majstrov alebo majstrovstvá sveta) by bolo účinnejšie ovplyvniť zápas s ohľadom na objem stávkovania, ktorý je spojený s týmito zápasmi. V týchto vysoko profilových zápasoch by vsadenie veľkej stávky bolo menej podozrivé a preto dávajú manipulátorom zápasov väčšiu šancu na veľké finančné zisky.

    Po vybratí zápasu na ovplyvnenie, musí potom manipulátor vsadiť stávku takým spôsobom, ktorý nevzbudzuje podozrenie. Najúčinnejší spôsob ako to urobiť, je pomocou neregulovaných trhov stávok. Len málo sofistikovaných manipulátorov vždy pracuje priamo na európskom trhu s hazardnými hrami. Sumy, ktoré môžete vsadiť s týmito stávkovými kanceláriami sú príliš malé a regulované, aby to stálo za ich čas. V Singapure sa dá staviť jedným kliknutím maximálne 15 tisíc eur, nevieme si ale predstaviť tú sumu po pár kliknutiach myšou viacerými páchateľmi. Ak chcete umiestniť veľké stávky, alebo väčší počet menších stávok, vyžaduje to známosti a kontakty na agentov sídliacich v Ázii (ktorých je veľa), ktorí budú zhromažďovať a vsádzať stávky prostredníctvom hierarchického systému agentov, super agentov a akoby legálnych stávkových organizácií. Veľa z tohto neregulovaného stávkovania sa vykonáva založených na dôvere a na úver. Často manipulátori budú známi v stávkarskej komunite, takže môžu mať ťažkosti vsadiť stávky sami. V tomto prípade sa budú používať osoby, ktorým dôverujú, a ktoré nie sú známe agentom ako spolupracovníci manipulátorov.

    Typy stávok, ktoré budú vsadené, závisia od typu ovplyvnenia, ktoré bolo dohodnuté. Tradičné ovplyvnenie bolo - niektorí tím prehrá konkrétny zápas s vopred určeným skóre a to sa používa dodnes. Avšak rozšírenie rôznych typov stávok, ktoré môžu byť vsadené na futbalový zápas sa dramaticky zvýšila. Teraz môžete staviť na mnoho rôznych možností, ako je počet strelených gólov, počet kariet, vylúčení, počet kopnutých rohov, určený čas, kedy padnú góly, atď.. To spolu s príchodom stávkovania počas zápasu, dalo manipulátorom oveľa viac priestoru, pokiaľ ide o to, čo ovplyvniť, a tým pádom, na čo staviť. Manipulátor teraz potrebuje len podplatiť jedného hráča a inštruovať ho, aby sa napr. nechal vylúčiť v posledných dvadsiatich minútach hry, a zarobí si. Pokiaľ je dlhšie stav 0:0, kurzy stúpajú, preto je v policajných odposluchoch často počuť dohadovanie, aby zápas bol čo najdlhšie stav 0:0. Záverečný krok je potom vybrať svoje výhry a prejsť na ovplyvnenie ďalších zápasov.

    Stále sa odhadujú nové spôsoby manipulácie, preto je dôležité naďalej sledovať taktiku, ktorú zločinci používajú, aby sme o nich mohli účinne poučiť naše cieľové skupiny. Potvrdzuje sa, že hráči a rozhodcovia sa zdajú byť najzraniteľnejší ako v minulosti, ak by boli oslovení manipulátormi. Preto musia byť preškolení o tom, ako rozpoznať a brániť sa potenciálnym ponukám ovplyvniť zápasy. Vzhľadom k tomu, že manipulátori zápasov pôsobia v rámci oboch skupín - futbalového spoločenstva a trhu stávkovania - často medzinárodne - je potreba koordinované medzinárodné úsilie. Je potrebné, aby mali vyšetrovatelia dôkladné znalosti o športovom trhu stávok. A to ako regulovaných, aj neregulovaných, s cieľom účinne vyšetriť ovplyvňovanie zápasov. Školenie pre vyšetrovateľov by preto malo obsahovať moduly na túto tému. (Interpol, 2013)

    Zdá sa, že sa korupcia rozrastá v celej rade foriem: ovplyvňovanie výsledkov zápasov, nezákonné obchodovanie, pranie špinavých peňazí, tajné vyplácanie provízií a zjavné úplatkárstvo predstavujú len niektoré z nich.

    3 Aplikačná časť

    V tejto kapitole diplomovej práce sme sa venovali praktickej stránke doposiaľ všetkých nahromadených teoretických vedomostí z oblasti korupcie v športe. Výsledky aplikačnej časti nám umožnili porovnať teoretické poznatky s názormi verejnosti a odborníkov zaoberajúcich sa problematikou korupcie v športe v rámci svojej činnosti. Dotazník sa nachádza v prílohe práce. Na záver sme formulovali návrhy riešení, ktoré by mohli pomôcť v boji s korupciou.

    3.1 Prieskum názorov na problematiku korupcie v športe

    Cieľ prieskumu

    Hlavným cieľom prieskumu bolo zistiť názory respondentov na korupciu v športe, či ju vnímajú, prípadne či sa s ňou aj osobne stretli. Tiež sme chceli zistiť, či vnímajú rozdielne korupciu v amatérskom a profesionálnom športe. Z hľadiska boja proti korupciu boli pre nás podstatné odpovede na otázku, či by korupciu nahlásili polícii. Zaujímal nás názor respondentov, čo by podľa nich pomohol v boji proti tomu negatívnemu javu.

    Charakteristika výberového súboru

    Prieskum sme realizovali medzi rodičmi futbalového klubu FKM Karlova Ves, fanúšikmi športu a náhodnými respondentmi z laickej verejnosti, teda prieskumnú vzorku tvorili respondenti viac i menej znalí prostredia športu. Nasledujúci graf zobrazuje zastúpenie žien a mužov v celej prieskumnej vzorke. Môžeme vidieť menšiu prevahu respondentov mužského pohlavia, v množstve 125 oproti 88 na strane žien. Aj keď je šport častejšie mužskou záľubou, snažili sme sa získať približne rovnaký počet odpovedí od oboch pohlaví.

    Graf č. 1 Štruktúra respondentov podľa pohlavia

    Dok1_page_001__11_

    Dotazník vyplnilo 125 mužov, čo predstavuje 58,1% opýtaných, žien bolo 88, čo predstavuje 40,9 %.

    Prieskumnú vzorku sme ďalej rozdelili podľa veku respondentov do štyroch skupín. Toto rozdelenie znázorňuje nasledujúci graf

    Graf č. 2 Štruktúra respondentov podľa veku

    Dok1_page_001__13_

    Najviac respondentov bolo vo veku 18-24, bolo ich 87, čo je 40,5 % zo všetkých zúčastnených. Druhá najpočetnejšia skupina bola vo veku 25-39 rokov – 62, čo predstavuje 28,8 %, za ňou nasleduje skupina respondentov vo veku 40 a starších s počtom 36 (16,7 %), najmenej početná bola skupina vo veku menej ako 18, ktorých bolo 30 čo je 14 % z celkového počtu.

    Následne sme prieskumnú vzorku ďalej rozdelili podľa najvyššieho stupňa dosiahnutého vzdelania respondentov do troch skupín. Toto rozdelenie znázorňuje nasledujúci graf

    3. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie

    Graf č. 3 Štruktúra respondentov podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania

    Dok1_page_001__15_

    Z hľadiska najvyššieho dosiahnutého vzdelania sa zúčastnilo najviac respondentov so stredoškolským vzdelaním 96 (44,7%), tesne nasledovalo vysokoškolské vzdelanie s 91 respondentmi (42,3%), Najmenej respondentov bolo so základným vzdelaním 25 (11,6%).

    Hypotézy prieskumu

    Na základe nami určených cieľov sme si stanovili pracovné hypotézy, ktorých pravdivosť budeme overovať v nasledujúcej časti.

    H1 – Predpokladáme, že respondenti sa s korupciou v športe stretli osobne alebo o nej počuli mimo médií.

    H2 - Predpokladáme, že najmenej častá bude odpoveď respondentov, že korupcia sa v športe nevyskytuje, tak v amatérskom, ako aj profesionálnom.

    H3 - Predpokladáme, že respondenti sa najčastejšie vyjadria, že je jedno, či by korupciu nahlásili, lebo aj tak by sa nič nevyriešilo.

    H4 - Predpokladáme, že respondenti sa vyjadria, že najviac by odstráneniu korupcie pomohlo vyriešenie prípadu – potrestanie vinníkov.

    Metódy a metodika prieskumu

    Na získanie potrebných informácií sme použili metódu elektronického dotazníka vlastnej konštrukcie, dotazník bol šírený elektronicky – emailom, sociálnou sieťou, diskusným fórom.

    Dotazník bol anonymný, najmä z dôvodu predpokladanej väčšej návratnosti. Respondenti odpovedali na 10 otázok, spolu sme získali 215 odpovedí. Ďalšie metódy, ktoré sme aplikovali, boli matematicko-štatistické metódy, analýza, syntéza a komparácia.

    V dotazníku sme použili otvorené aj uzavreté otázky. Výsledky dotazníkového prieskumu sme spracovali súhrnne a štatisticky, pre lepšiu prehľadnosť graficky a v percentuálnom vyjadrení. Získané údaje sme podrobili štatistickej analýze. Použili sme základné štatistické charakteristiky mediánu, minimálnu hodnotu a maximálnu hodnotu. Odpovede sú interpretované v takom poradí, v akom boli v dotazníku.

    4. Myslíte si, že sa v našej spoločnosti vyskytuje korupcia? Ak áno, v akej miere?

    Graf č. 4 Názory respondentov na výskyt korupcie v spoločnosti

    Dok1_page_001__18_

    Na otázku 168 respondentov odpovedalo, že korupcia v našej spoločnosti sa vyskytuje vo veľkej miere (78 %), 45 si myslí, že sa vyskytuje, ale nie vo veľkej miere (21 %) a iba dvaja je názoru, že korupcia sa nevyskytuje vôbec (1 %).

    5. Aké sú vaše skúsenosti s korupciou v športe?

    Graf č. 5 Skúsenosti respondentov s korupciu v športe

    Dok1_page_001__20_

    Najčastejšou odpoveďou respondentov bolo, že o nej počuli (nie z médií) s počtom odpovedí 121(56,3%), druhou najčastejšou odpoveď viem o nej iba z médií so 69 odpoveďami (32,1%). Po nej nasleduje odpoveď stretol som sa s ňou s počtom 57 (26,5%), najmenej respondentov 7 (3,3%) označilo odpoveď, že nemá žiadne skúsenosti s korupciou v športe. H 1 sa nám potvrdila.

    6. Aký typ korupcie v športe sa podľa vás vyskytuje najviac?

    Pri odpovedi na otázku najviac respondentov 137 (63,7%) označilo možnosť korupcia za účelom výhry v zápase, druhou najčastejšou odpoveďou bola možnosť korupcia za účelom výhry v stávkovaní na šport označená 72 (33,5%) respondentmi. Najmenej respondentov 3 (1,4%) označilo odpoveď, že korupcia sa v športe nevyskytuje - H2 sa nám potvrdila.

    Graf č. 6 Najčastejší typ korupciu v športe

    Dok1_page_001__22_

    7. Ktorý typ korupcie sa vyskytuje najčastejšie na úrovni amatérskeho športu?

    Graf č. 7 Najčastejší typ korupcie v amatérskom športe

    Dok1_page_001__24_

    Na otázku bola najčastejšou odpoveďou možnosť a) korupcia za účelom výhry v zápase s 175 odpoveďami (81,4%). Nasledovala možnosť b) korupcia za účelom výhry v stávkovaní na šport s 28 odpoveďami (13%), 13 respondentov označilo možnosť c) nevyskytuje sa v ňom (5,1%).

    8. Ktorý typ korupcie sa vyskytuje najčastejšie na úrovni profesionálneho športu?

    Graf č. 8 Najčastejší typ korupcie v profesionálnom športe

    Dok1_page_001__26_

    Najčastejšou odpoveďou na otázku č. 8 bola možnosť b) korupcia za účelom výhry v stávkovaní na šport so 121 odpoveďami (56,3%). Druhá najčastejšia odpoveď bola a) korupcia za účelom výhry v zápase s počtom 85 (39,5%), najmenej respondentov – 7 (3,3%) označilo odpoveď c) nevyskytuje sa v ňom.

    9. Ak by ste sa stretli s korupciou v športe nahlásili by ste ju polícii?

    Graf č. 9 Nahlásenie prípadu korupcie v športe

    Dok1_page_001__28_

    Najmenej respondentov – 42 (19,5%) označilo možnosť, že korupciu by nahlásili polícii naopak najviac – 118 (54,9%) možnosť c) je to jedno, lebo si myslím, že aj tak by sa nič nevyriešilo. Možnosť b) nie, z obavy negatívnych následkov pre moju osobu označilo 53 respondentov (24,7%). H3 sa nám potvrdila.

    10. Čo by podľa vás najviac pomohlo v boji s korupciou v športe (jej zníženiu, odstráneniu)?

    Graf č. 10 Najväčšia pomoc pri riešení korupcie v športe

    Dok1_page_001__30_

    Najviac opýtaných 59,1% si myslí, že by najviac pomohlo vyriešenie konkrétneho prípadu a potrestanie vinníkov, čo je zaujímavé, pretože podľa odborníkov sa korumpuje ďalej, ale opatrnejšie. H4 sa nám potvrdila. Druhá najčastejšia odpoveď agent provokatér 30,2 % -vďaka nemu boli vyriešené prípady korupcie (kauza Wänke). Je ale veľmi ťažké do tej úlohy niekoho dostať – z obáv podobných ako pri nahlasovaní. Nasleduje odpoveď obmedzenie tipovania na detaily s 55 odpoveďami (25,6%). Odpoveď nepomôže nič označilo 38 respondentov (17,7%), 17 sa vyjadrilo, že by pomohlo iné riešenie (7,9%).

    3.2 Riadený rozhovor

    Na účely tejto diplomovej práce bola ako výskumná metóda vybraná - rozhovor. Jeho výhodou je najmä priamy kontakt výskumníka so skúmanou osobou. Rozhovor tak isto umožňuje istú voľnosť v kladení otázok a jednotlivé otázky môžu byť respondentom ihneď podrobnejšie vysvetlené. Medzi ďalšie pozitíva rozhovoru patrí priame sledovanie verbálnych aj neverbálnych reakcií odpovedajúceho. Lepšie sa tak nadväzuje osobný vzťah, ktorý je pre získanie potrebných informácií, obzvlášť pri tejto téme, veľmi dôležitý.

    Medzi nevýhody tejto metódy radí (Skutil, 2011): „časovú náročnosť, ťažšie zaznamenanie odpovedí, menší súbor respondentov a to, že kvalita informácií závisí na kvalite výskumníka, na kvalite interakcie medzi výskumníkom a opýtaným." Zaznamenanie celého rozhovoru bolo vykonané prostredníctvom diktafónu.

    Všetky rozhovory sú pološtruktúrované. Pred každou debatou boli pripravené otázky. V priebehu rozhovoru boli podľa reakcií respondentov otázky upravované, prípadne pokladané otázky doplňujúce. Pri zostavovaní otázok bol kladený dôraz na postupnosť a na to, či sa vzťahujú k danej téme. Otázky boli vytvorené tak, aby respondent vedel, na čo má odpovedať. U každého opýtaného bola najprv navodená ústretová atmosféra. Všetky rozhovory sa odohrali v pokojnom prostredí, aby neboli ničím rušené.

    Za účelom oboznámenia sa s tým, ako je problematika korupcie v športe v Slovenskej republike riešená v praxi sme realizovali riadené rozhovory s Integrity Officerom Slovenského futbalového zväzu, s Mgr. Petrom Dedíkom a prokurátorom Generálnej prokuratúry SR JUDr. Petrom Sepešim.

    3.2.1 Riadený rozhovor so zástupcom SFZ

    Zo športových zväzov sa v najväčšej miere korupciou v športe zaoberá SFZ. Za účelom konfrontácie teórie s každodennou praxou sme uskutočnili rozhovor s Integrity Officerom Slovenského futbalového zväzu, s Mgr. Petrom Dedíkom. Tento riadený rozhovor sa uskutočnil dňa 10.3. 2015 v sídle SFZ v Bratislave. Otázky a odpovede sú interpretované v takom poradí, v akom boli pri riadenom rozhovore.

    1.    Aký je váš názor na korupciu v športe, vnímate ju ako problém? Ako proti nej môžete bojovať?

    Jednoznačne áno. Treba povedať, že táto téma sa u nás najaktuálnejšie týka futbalu, hokeja, tenisu a niektorých kolektívnych športov ako je napr. basketbal.

    Radi by sme to riešili a aj riešime, avšak existujú v tejto súvislosti mnohé úskalia. My ako SFZ aj z pozície mojej, ktorá vznikla z iniciatívy európskej futbalovej asociácie UEFA, sme povinní robiť všetko preto, aby sme zhromažďovali čo najviac podnetov a čo najviac dokumentácie k nim a nadviazali úzku spoluprácu s políciou, aby korupciu v športe následne polícia riešila. My môžeme, ba musíme mnoho vecí monitorovať, dokumentovať, otvoriť ich v disciplinárnom konaní, ale vyšetriť to musí polícia.

    Podľa môjho názoru treba zo strany športového zväzu konať v rámci disciplinárneho konania, nebudeme predsa čakať, keď máme dostatok dôkazov od polície na rozhodnutie súdu, to sme zakomponovali do nových zväzových predpisov, pretože práve túto cestu razí aj UEFA. Rozhodnutie súdu môže trvať aj rok, preto ak by sme potrestali klub až vtedy narušili by sme regulárnosť celej súťaže. Preto musíme vo vybraných prípadoch konať aj za cenu toho, že ak sa to nedokáže na súde, tak budeme musieť upraviť náš verdikt. Ale to sa môže stať aj v bežnom živote.

    2.    Venuje sa tejto problematike na Slovensku dostatočná pozornosť? Existujú nejaké štúdie prípadne sa tomuto problému niekto dlhodobo venuje?

    Na Slovensku neexistujú nejaké konkrétne štúdie, nevenuje sa tomu až taká pozornosť, odborné články nahrádzajú napríklad naše rozhovory do médií o tom probléme. U nás sa dlhodobo tieto veci neriešili. Na SFZ sa téme korupcie venujeme prostredníctvom mojej pozície, čo bola ako som už uviedol požiadavka UEFA. Pozícia bola zriadená od roku 2011 najmä v súvislosti s manipuláciou výsledkov futbalových stretnutí za účelom stávkovania, odvtedy sa venujeme tejto agende.

    3.    Aké snahy vyvíjajú slovenské športové zväzy v boji proti korupcii? Na futbalovom zväze je vaša pozícia integrity manažéra, aké snahy vyvíja futbalový zväz na boj proti korupcii? Existuje podobná funkcia ako vaša na SFZ v iných športoch?

    Nestretol som sa s tým, že by existovala podobná funkcia, iba v tenise je myslím nezávislá komisia zriadená medzinárodnou tenisovou federáciou, ktorá sleduje zápasy, ale to nie je dostatočné.

    V hokeji nemám vedomosť, že by tento problém riešili. Aj keď sa stretávame so zástupcami hokeja, je to pre nich dosť nová vec. Myslím tým nie to, že korupcia existuje, ale skôr spôsoby ako to celé funguje predovšetkým s ohľadom na medzinárodný rozsah manipulácie výsledkov športových súťaží, s tým nemajú skúsenosti. Ako SFZ intenzívne spolupracujeme s políciou a prokuratúrou pri vyšetrovaní a poskytujeme vyjadrenia. Ďalej máme povinnosť od UEFA robiť semináre o tejto problematike pre účastníkov turnajov konaných na Slovensku so zahraničnou účasťou.

    Školenia, osvetové materiály, hotlinky – toto robíme zatiaľ v obmedzenom režime. Je to aj otázka financií, lebo napríklad chceli sme robiť semináre pre ligové kluby v spolupráci s Úniou ligových klubov, ale stroskotalo to na tom, že nakoniec sme na to nezohnali ďalšieho partnera, ktorý by zafinancoval aspoň polovicu potrebných financií.

    Osobne si ale myslím, že najlepšia osveta je vyriešenie nejakej kauzy, čo sa nám podarilo. Keď si dnes mladý futbalista prečíta rozhovor v novinách s niektorým z potrestaných bývalých futbalistov ako aktérov korupčnej kauzy na Slovensku (viď rozhovor s Hodúrom, denník Šport 11.3.2015, str. 8-9).

    4.    V čom vidíte hlavnú príčinu malého množstva odhalených prípadov korupcie?

    Je to komplikované, pretože sa ku športovej korupcii nikto neprizná a existuje veľa možností na jej spáchanie. Aj by sa niektorí priznali, prídu, ale potom keď treba urobiť dva dôležité kroky tak sa na vás len usmievajú. Po prvé priniesť nejaké dôkazy, ale nie typu „ jedna babka povedala“, ale musí tam byť jasné svedectvo, že korupciu niekto videl alebo odfotografoval alebo nahral, že si obvinení dohadujú ovplyvnenie zápasu. Po druhé ísť vypovedať na políciu (čo nerobia), lebo ľahšie im je rozprávať do novín ako prísť a povedať všetko polícii. Ideálne by bolo mať nejakého agenta provokatéra a to najlepšie medzi samotnými aktérmi diania na ihrisku. To je ale takmer nemožné, lebo či už rozhodcovia alebo hráči väčšinou všetci držia spolu, vedia o sebe, ale nič nepovedia.

    5.    Je korupcia v športe na Slovensku odhaľovaná a trestaná, ale verejnosť o tom nie je informovaná? V článku v médiách ste uviedli, že dostávate veľa podnetov od občanov. Koľko ich približne je?

    Viac anonymov bolo pred spomínanou kauzou v najvyššej futbalovej súťaži a pol roka po nej, teraz som už dlhšiu dobu žiadny nezaznamenal, takže to neviem kvantifikovať, ale v priemere to je asi raz za 2 mesiace. Z týchto anonymov sa ukáže ako pravdivých a podarí sa ich aj vyšetriť asi 5%.

    Ak by polícia potrestala korupciu vo futbale, tak sa o tom určite vie. V minulosti sa vyskytli náznaky korupcie v oblastných súťažiach, ale tie sa často riešia len interne. Je to spôsobené aj tým, že napríklad rozhodcovia a funkcionári väčšinou riešia tieto prípady medzi sebou. Oni sú taká uzavretá komunita, keďže veľa funkcionárov v minulosti pôsobilo ako rozhodcovia.

    Hráči sú väčšinou tréneri, rozhodcovia popri pískaní pracujú a vzdelávajú sa, preto sa ľahšie dostanú aj následne do funkcionárskych pozícií.

    6.    Myslíte si, že v riešení korupcie zohráva úlohu nedôvera ľudí v políciu a súdnictvo? V prieskume respondenti odpovedali na otázku: Ak by ste sa stretli s korupciou v športe nahlásili by ste ju polícii? Iba 19% odpovedalo, že by ju nahlásilo a ostatní odpovedali buď, že by ju nenahlásili z obavy (25%) alebo, preto že je to podľa nich jedno, lebo by sa to aj tak nevyriešilo(55%).

    Myslím si, že väčší problém ako nedôvera je to, že sa ľudia boja o svoje postavenie. To, že ľudia povedia, že nenahlásim to, lebo aj tak by sa to nevyriešilo je čistý alibizmus. V niektorých veciach sa aj zo strany polície konalo. To, že polícia nerieši každý anonym alebo nevyrieši každý prípad, neznamená, že nič nevyrieši. Aj vyriešená kauza je dôkazom toho, že je nezmysel keď ľudia povedia, že to nenahlási, lebo aj tak by to polícia neriešila. Táto kauza sa vyriešila na základe nahláseného podnetu. Preto, čo niekto stratí, keď sa nebojí, tým, že to nahlási? Buď sa podozrenie na korupciu vyrieši alebo nie. Zároveň treba pripomenúť, že nenahlásenie korupcie je trestným činom.

    Skôr si myslím, že je to strach z toho, že by bol dotyčný vylúčený zo športovej komunity ako „zradca“. Pre mnoho ľudí znamená ich práca napríklad rozhodcu veľa a boja sa, že by o ňu prišli, ak by sa to nevyriešilo, ba dokonca aj ak by sa to vyriešilo.

    7.    Stretli ste sa pri riešení kauzy DAC s nejakými problémami?

    Tento prípad sme museli riešiť podľa starého disciplinárneho poriadku SFZ, ktorý síce obsahoval ustanovenia, do ktorých korupčné správanie hráčov spadalo, ale bolo to komplikované s ohľadom na to, že sa jednalo o organizovanú skupinu a tiež väčší rozsah zápasov. Už pred vypuknutím kauzy sme disciplinárny poriadok zrevidovali tak, aby to bolo čisté a jasné, ale postupovať sa muselo podľa toho, ktorý bol platný v čase ich nekalého konania. Z tejto kauzy nám vyplynuli nejaké závery, ktoré je potrebné riešiť v rámci legislatívy. Mal by sa upraviť Trestný zákon, pretože by mala by byť zadefinovaná iná skutková podstata trestného činu. Momentálne to spadá do všeobecnej korupcie – aj osoby v tejto kauze boli odsúdené podľa tohto, spadalo to do korupcie v súvislosti so zriaďovaním veci verejného záujmu. Futbal u nás spadá do verejného záujmu, iné športy asi nie. Ďalšou anomáliou je to, že aj v športovej korupcii platí to, čo vo všeobecnej. Tomu, ktorý dáva úplatok, hrozí menší trest ako tomu čo berie. Tí pešiaci na spodku, ktorí aj keď nie sú svätí, keďže zobrali úplatky, tým hrozil trest 3 až 8 rokov a tým čo to celé organizovali a boli na čele hrozia maximálne 3 roky za mrežami.

    Pri vyšetrovaní kauzy DAC bola spolupráca s políciou kvalitná – bol vytvorený vyšetrovací tím 4-5 ľudí, naši ľudia aj prokuratúra na tom veľmi veľa pracovali. Po vyriešení kauzy táto spolupráca utíchla, ale snažíme sa ďalej komunikovať, aby to pokračovalo. Bolo by dobré, ak by ten vyšetrovací tím tvorilo aj viac ľudí a bol by to stály tím, aby sa agenda ďalej rozvíjala, lebo tento problém je nekonečný príbeh. Nie je to tak, že niekto bol odsúdený a korupcia už neexistuje. Polícia veľmi vážne vníma, že by potrebovala takýto tím. Najlepšie by bolo mať tím asi 10 ľudí s jasným šéfom, ktorý by sa korupciou v športe zaoberal a mohol riešiť všetky podnety – niekedy by aj ľudia vypovedali, ale polícia nemá na to vytvorené podmienky. Skupina bola vytvorená na základe vážnej kauzy, teraz už jej členovia riešia opäť len korupciu všeobecne.

    8.    Vo vyriešených kauzách v SR a ČR boli vinníci potrestaní uložením podmienečného trestu. Nie je podľa vás takýto trest málo odstrašujúci a je dostatočný na to, aby pôsobil aj preventívne?

    Na tento problém je potrebné sa pozrieť v kontexte samotných prípadov, pretože nie je možné len tak generalizovať postup voči vinníkom. Súhlasím s tým, že naša a ani česká legislatíva nie sú pripravené na tento nový fenomén (manipuláciu výsledkov športových súťaží), a preto osoby zapletené do korupčných afér za mrežami nekončia, čo treba zmeniť. Zároveň je však nevyhnutné brať ohľad na závažnosť konania. Keď si to rozoberiem z pohľadu kauzy u nás, tak v najväčšej miere na to doplatili samotní hráči, ktorí už si na základe disciplinárneho konania SFZ nezahrajú futbal a na súde skončili s 2-ročnou, resp. 3-ročnou podmienkou. Podľa môjho názoru, s ohľadom na to, koľko stretnutí ovplyvnili, ako aj na súčasnú legislatívu, je to dá sa povedať primeraný trest, i keď pripúšťam, že do budúcna by tie tresty mali byť vyššie. Principiálne je však absolútne neprípustné to, že osoby, ktoré boli v rámci organizovanej skupiny, ktorá pripravovala a koordinovala manipuláciu desiatok stretnutí, čiže páchala trestnú činnosť vo veľkom rozsahu, vyššie ako samotní hráči, budú taktiež odsúdený len na podmienečný trest. Navyše je veľmi pravdepodobné, že nebude oveľa vyšší ako pri hráčoch, čo bude záležať od množstva zmanipulovaných stretnutí. Hlavní aktéri organizovanej skupiny by mali jednoznačne skončiť za mrežami aj s ohľadom na to, že zákaz akejkoľvek činnosti spojenej s futbalom pre nich neznamená, že prídu o živobytie. Ak sa v budúcnosti podarí vinníkov na základe upravenej legislatívy odsúdiť na nepodmienečné tresty, potom to bude naozaj dostatočne preventívne opatrenie, rovnako ako to už realizované futbalové, že potrestaní hráči nemôžu na Slovensku vykonávať žiadnu činnosť spojenú s futbalom.

    9.    V čom vidíte problém pri športovom stávkovaní na strane hráča?

    V tomto treba vidieť rozdiel, či je to stávkovanie jednotlivcov alebo či ide o nejakú stávkovú mafiu so sofistikovanou štruktúrou. Tok informácii ide niekde z Ázie až k tým posledným sprostredkovateľom, ktorí kontaktujú priamo na mieste hráčov a rozhodcov a tí za úplatok stretnutie zmanipulujú. Vtedy už je to organizovaná podvodná skupina, ktorá dá hráčom a rozhodcom napríklad po tisíc eur kvôli tomu, aby im to niekde v Ázii vygenerovalo aj niekoľko miliónov eur. Títo hráči si to vôbec neuvedomujú koľko peňazí zarobí ten nad nimi a už vôbec nie ten na konci toho reťazca (poz. v Nemecku rozhodca zarobil 25 tisíc a organizátori 2 milióny). A existuje aj druhá možnosť, hráči sa nezávisle od iných dohodnú poďme si to „pustiť" a zarobme si, dohodnú sa napríklad desiati, že však v tomto zápase o nič nejde, pustia ho a vsadia si na to. Zarobia na tom po 5000 eur, ale to je minoritnejší problém, ktorý sa však veľmi ťažko dokazuje, lebo musel by prehovoriť niekto z tých aktérov, ktorý na tom získal. Treba robiť osvetu, vplývať na nich, že to nie je dobré a taktiež nech sa vytvorí také prostredie, aby ich to čo najmenej motivovalo k nekalému konaniu. To znamená zabezpečiť, aby im z klubov aj pol roka nemeškali výplaty na čo tlačí aj UEFA, aby to SFZ kontrolovalo a zakázalo takýmto klubom hrať v súťaži. Aj v pripravovanom zákone o športe je návrh, že hráči budú mať štatút zamestnanca a aby sa na nich vzťahoval Zákonník práce, kde môže byť nevyplatenie mzdy za istých okolností trestný čin. A zároveň nevytvárať také súťaže kde vo veľa zápasoch o nič nejde.

    10.    Ktoré európske inštitúcie sa v najväčšej miere podieľajú na riešení korupcii v športe? Akým spôsobom(dohovory, odporúčania)?

    Rada Európy v rámci jej Dohovoru, UEFA, FIFA a Interpol. Interpol prípady vyšetruje – spolupracuje s UEFA aj FIFA a v jednotlivých krajinách majú na to špecializované tímy vyšetrovateľov. Aj vďaka tomu sa vyšetrili prípady v Taliansku, či Nemecku.

    11.    Čo by podľa vás najviac pomohlo pri odstraňovaní podvodov pri športovom stávkovaní? Regulácia možnosti stávok (možnosť stávky iba na prvú ligu, nemožnosť tipovať na počet rohov, najbližší aut)?

    V celom kolose stávkovania sa nevie prísť na to, prečo sa vypisujú stávky na úplne najnižšie súťaže alebo na priateľské stretnutia, napríklad našej 3. ligy v Ázii, pričom stávková kancelária stretnutie vypíše len preto, aby sa to zmanipulovalo. Je zrejmé, že nejakým spôsobom sú v tom zamotané zahraničné (predovšetkým ázijské) stávkové kancelárie, keďže u nás (v Európe) je na takéto zápasy obmedzené alebo nedovolené tipovať. Nelegálne ázijské stávkové kancelárie na tom nejako participujú a nespolupracujú pri vyšetrovaní. Stávky u nich sú neobmedzené, buď si môžete staviť na internete alebo len niekde na ulici alebo v bare na stretnutia s kurzami, ktoré nie sú ani na internete. V Ázii je stávkovanie veľmi populárne a premelú s v ňom obrovské sumy.

    Aby sa napríklad nedali tipovať priateľské zápasy, to sa asi nedá regulovať, ale chceli by sme regulovať tipovanie na detaily (počet kariet, rohov, faulov a pod.) – športový zväz by mal jasne vytýčiť na čo sa môže tipovať. Stávkoví podvodníci sa zameriavajú hlavne na stávkovanie v priebehu stretnutia, kedy sa menia kurzy. Chceli by sme, aby sa nedali tipovať zápasy hráčov do 18 rokov čiže dorastenecká liga. Hokejový zväz by chcel regulovať aj tipovanie na reprezentáciu do 20 rokov, ale to ťažko zakázať, keďže to nie sú väčšinou osoby pod 18 rokov, ale dospelí ľudia. Ťažko regulovať možnosti stávkovania, pretože ako som spomínal ide najmä o problém v Ázii. V Európe je snaha o prijatie jednotnej úpravy športového stávkovania, aj keď je dosť náročné, aby to všetci podpísali a hlavne následne implementovali.

    12.    Aké opatrenia by najviac pomohli pri boji s korupciou v športe? V čom vidíte najväčšie medzery?

    Na Slovensku v rámci legislatívy v zákone o športe by sa mal upraviť Trestný zákon – vytvoriť podstatu trestného činu – športového podvodu, ktorá by definovala organizovanú trestnú činnosť a tam by sa ten trest odvíjal od dopadov nielen hmotných ako doteraz, ale aby sa to viazalo aj na morálnu škodu, keďže teraz tým, že bola súťaž zmanipulovaná, bola tým pádom súťaž neregulárna. Čiže ten dopad na šport bol mnohonásobne vyšší ako úplatky 50 tisíc eur a to čo sa podvodníkom zabavilo. To je nič oproti tomu aký to malo vplyv na návštevnosť a celkovo dôveru a to dnešný zákon nezohľadňuje. Väčší trest by im dnes hrozil iba, ak by sa to posudzovalo ako zločinecká skupina, ale tam by muselo isť o ohrozenie života a to sa daného prípadu netýka.

    V zákone o športe chceme ešte zaviesť konkrétne povinnosti pre športové zväzy. Tiež by sa malo upraviť, že napríklad SFZ by mal v kauze postavenie poškodeného subjektu a mal prístup k vyšetrovaniu. Ďalej by v rámci Trestného zákona mala byť definovaná aj trestná zodpovednosť právnických osôb, aby napríklad aj klub mohol byť potrestaný, za to ,že umožnil svojim členom robiť podvody alebo sa na nich priamo podieľali jeho zástupcovia. Tým by mohol žiadať zväz alebo štát náhradu škody.

    V Európe je kľúčovým krokom prijatie Dohovoru o manipulácii výsledkov v športe na pôde Rady Európy, ktorý je v administratívnom procese – dohovor rieši zjednotenie legislatívy v Európe ohľadom manipulácie pri stávkovaní, ako aj zodpovednosť jednotlivých subjektov, či povinnosti krajín pri jeho implementácii.

    13.    Pomohla by existencia medzinárodnej organizácie boja proti korupcie v športe ako ju poznáme pri boji proti dopingu(WADA)?

    Dôležité je prijatie toho Dohovoru – tam je boj s manipuláciou výsledkov športových súťaží dobre rozpracovaný, čo momentálne do istej miery supluje UEFA a FIFA.

    V podstate si viem predstaviť takýto orgán, je tu však jeden problém, prečo to tu dodnes nie je. Je to odlišné oproti dopingom v tom, že doping nie je trestný čin a toto áno.

    Doping je potrestaný v rovine športu a to je všetko. Jasné, môže z toho vyplynúť konanie na civilnom súde, to už sú ale veci vychádzajúce z toho a celé potrestanie dopingu je mimo súdu. Pri korupcii v športe sa dá povedať, že je to pol na pol v rovine športu a trestnej. Stále tam musí byť inštitúcia ako Interpol, ktorá to celé vyšetrí aj z civilno-trestnej stránky. Počul som názory na to, aby existovala inštitúcia, ktorá by to zastrešila. Keď sa ale pozrieme na to čo urobila WADA – vydala kódex, ktorý je pre všetkých členov športových zväzov záväzný. Kebyže to spraví orgán boja proti korupcii v športe, aj tak by tam ostala ešte tá trestná oblasť. Nezmenilo by to všetky tie trestné zákony, podľa ktorých sa bude riešiť športová korupcia alebo športový podvod. Ja preto volám v EÚ po jednotnej legislatíve v rámci tejto oblasti. Minimálne je potrebný aspoň jednotný rámec, ktorý iniciuje Dohovor Rady Európy o boji proti manipulácii športových súťaží. Dohovor má v určitých veciach charakter silného odporúčania, čo nezaväzuje štáty k záväznej legislatívnej úprave, niektoré ustanovenia však po podpise dohovoru budú pre danú krajinu záväzné. Určite dohovor ako Slovenská republika podpíšeme. Je to prvý strategický dokument pre túto problematiku, od ktorého sa verím všetko odrazí.

    3.2.2 Riadený rozhovor so zástupcom Generálnej prokuratúry

    Druhý rozhovor sme spravili s prokurátorom Generálnej prokuratúry SR JUDr. Petrom Sepešim, ktorý je zároveň členom výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu a zároveň člen pracovnej skupiny, ktorá pripravuje nový Zákon o športe. Tento riadený rozhovor sa uskutočnil dňa 17.3. 2015 v sídle SFZ v Bratislave. Otázky a odpovede sú interpretované v takom poradí, v akom boli pri riadenom rozhovore.

    1. Aký je váš názor na korupciu v športe, vnímate ju ako problém?

    Korupcia útočí na najdôležitejšiu podstatu športu, nepredvídateľnosť priebehu alebo výsledku súťaže. Z toho, čo priťahuje záujem a pozornosť aktérov i divákov pre neistotu výsledku robí úplne iný druh zábavy - “divadlo”. Divadlo je tiež pozitívnym druhom zábavy, nie však také, ktoré je výsledkom predstieraného športového príbehu - podvodu.

    2. Venuje sa tejto problematike na Slovensku dostatočná pozornosť? Existujú nejaké štúdie prípadne sa týmto problémom niekto dlhodobo zaoberá?

    Slovensko je malá krajina a v mnohých oblastiach by potrebovala byť na tom analyticky lepšie, poznať lepšie situáciu, fakty, monitorovať a vyhodnocovať ukazovatele. To sú však odborne a finančne náročné záležitosti, v uskutočňovaní ktorých má Slovensko rezervy. Využívame analýzy a štatistiky okolitých štátov, orgánov a agentúr spolupracujúcich s Európskou úniou a Radou Európy. Je veľmi veľa kvalitných informácií štúdií, analýz, diplomových prác a článkov na stránkach Rady Európy, Európskej únie a na iných stránkach na webe, v digitálnych knižniciach univerzít. Treba mať len jazykovú vybavenosť, jasný cieľ/zadanie a čas. V mnohých oblastiach verejnej správy ale aj správy športu vo zväzoch a kluboch by sa mal viac dostať do popredia znalostný manažérsky prístup založený na znalosti, zručnosti, kompetencii a ich synergickom využití.

    3. V čom vidíte hlavnú príčinu, malého množstva odhalených prípadov korupcie?

    Ľudia sa musia vďaka systému prepracovať k “viere”, že sa viac oplatí byť poctivý a uvedomelý ako potichu tolerovať a nečinne sa prizerať k pomalému rozožieraniu demokracie drobnými korupčnými správaniami, ktoré často nie sú ich okolím odsúdené ani morálne, nie to ešte právne. Je to veľká výzva pre manažérov tejto krajiny.

    4. Je korupcia v športe na Slovensku odhaľovaná a potrestávaná, ale verejnosť o tom nie je informovaná?

    Aj keď Slovensko má rezervy v tom, aby dokázalo lepšie predať prácu svojich orgánov verenej moci, myslím si, že verejnosť vie o korupčných kauzách, ktoré sa v športe prejednávali.

    5. Myslíte si, že v tom zohráva úlohu nedôvera ľudí v políciu a súdnictvo? V prieskume respondenti odpovedali na otázku Ak by ste sa stretli s korupciou v športe nahlásili by ste ju polícii? Iba 19% odpovedalo, že by ju nahlásilo a ostatní odpovedali buď, že by ju nenahlásili z obavy (25%) alebo, preto že je to podľa nich jedno, lebo by sa to aj tak nevyriešilo (55%).

    Áno potrebujeme budovať dôveru občanov k polícii, prokuratúru a súdy, aby sme zachránili na Slovensku poriadok a vieru/presvedčenie väčšiny občanov o tom, že potrebujeme mať slovenský štátny systém, ktorý zabezpečí pre obyvateľov Slovenska stabilitu, poriadok, slobody, slušný život. Je potrebné v médiách vyvážene informovať, nie iba o nedostatkoch orgánov verejnej moci ale nájsť spôsob atraktívny pre diváka, aby sa od prezentovali aj tie desaťtisíce spravodlivo vybavených vecí. Média nie sú proti orgánom a orgány nie sú proti médiám, to nie je ich poslanie, všetci sú súčasťou Slovenska a mali by sa snažiť o rovnováhu, ktorá prinesie lepši pocit pre Slovákov z toho, že žijú na Slovensku.

    6. V dotazníku na otázku či sa respondenti stretli s korupciu športe iba 3% opýtaných odpovedalo, že s ňou nemá žiadne skúsenosti. Je korupcia v športe až tak rozšírená, alebo sú to vo väčšine prípadov nepodložené informácie?

    Dnes už je doba taká zlá, aj vďaka dosť extenzívne vnímanej slobode prejavu, že ľudia, média vidia, naznačia, vsugerujú korupciu všade tam, kde sa objaví nejaká zaujímavá, či neočakávaná okolnosť. Aj keď tam nie je. Spoločnosť sa stala paranoidnou. Korupcia sa stala obranou a súčasne útokom na okolie/súpera pri neúspechu, bez ohľadu na vecné argumenty. Ľudia, ktorí tieto paranoidné často ľahkovážne alebo aj zlomyseľné výstupy, dedukcie, počujú, vidia, čítajú majú tendenciu uveriť a osvojiť si korupčnú sugesciu a potom sa nám javí, že korupcie je okolo nás oveľa viac ako jej v skutočnosti je.

    7. Sú v tejto súvislosti potrebné zmeny v Trestnom zákone? Prípadne ako budete túto problematiku riešiť vami pripravovaný zákon o športe?

    Určite je potrebné upraviť to, aby organizátor manipulácie priebehu X stretnutí mal za svoju závažnú formu trestnej činnosti vyššiu trestnú sadzbu ako ten hráč, ktorý sa na konci reťazca nechá nahovoriť na to, aby aktívne ovplyvnil priebeh stretnutia žiadaným smerom. Je potrebné zakázať stávkovanie na súťaže maloletých (do 18 rokov) a pomohol by určite aj inštitút zákazu tipovania konkrétneho stretnutia pre operátorov. Plánujeme posilniť postavenie (ekonomické istoty) hráčov, čo by malo zvýšiť ich odolnosť voči navádzaniu na ovplyvňovanie zápasov. Dôležitá je aj osveta o škodlivosti tohto fenoménu medzi hráčmi i funkcionármi. A samozrejme prísne sankcie a nie iba pre tých, ktorí sa na tom zúčastnili ale aj voči tým, ktorí o tom museli vedieť a neprekazili to, resp. neoznámili to.

    8. Vo vyriešených kauzách v SR a ČR boli vinníci potrestaní uložením podmienečného trestu. Nie je podľa vás takýto trest málo odstrašujúci a je dostatočný na to, aby pôsobil aj preventívne?

    Pre hráča, ktorý dostane za jeden preukázaný prešľap doživotný zákaz hrať futbal, resp. vykonávať akúkoľvek činnosť spojenú s futbalom (ani trénovať, ani robiť funkcionára) je toto najväčší trest. Ak k tomu dostane ešte aj podmienku, môže to splniť účel trestu. Nie je dôvodné plniť väznice takýmito osobami, ktorým tak ukážeme nové prostredie, získajú nové návyky, nových priateľov. Nech sa radšej pokúsia zamestnať a postaviť na nohy vo svojom pokazenom živote.

    9. Aké snahy vyvíjajú slovenské športové zväzy v boji proti korupcii?

    Futbal má s podporou UEFA zriadenú špeciálnu pozíciu na vybavovanie agendy manipulácie športových stretnutí. Nepoznám situáciu v ostatných športoch ale kto má srdce športovca musí korupčné správanie v športe odsudzovať a nenávidieť ho. Maximálne sa snažia spolupracovať s políciou.

    10. Ktoré európske inštitúcie sa v najväčšej miere podieľajú na riešení korupcii v športe? Akým spôsobom(dohovory, odporúčania)?

    Severské štáty sú na tom najlepšie ale to nie je o dohovoroch, odporúčaniach, to je o vnútornom postoji človeka ku korupcii ako jednému z druhov nemorálnych správaní/konaní. Odmietnutie a odsúdenie korupcie ako niečo nízke a nedôstojné musia mať v sebe už deti z domu, zo školy, z médií, z klubu. Tie dohovory nás len nútia premýšľať o tom aby sme sa znovu vrátili k výchove, k deťom, lebo kto ukradol/podviedol prvý, druhý raz, dostane sa do ilegálnej štruktúry/systému zmení sa mu myslenie, hodnotové vnímanie a toho už nezachráni nič, môže ho iba (po)zastaviť - TREST. Má to však už v sebe ako skúsenosť, schému myslenia/konania, ktorú prežil a pomerne ľahko získal peniaze a láka ho to znova.

    11. Je podľa vás väčší problém s korupciu za účelom kúpenia si výhry v zápase alebo v súvislosti s výhrou v športovom stávkovaní?

    Obidve formy rovnako napádajú podstatu športu, považujem ich za rovnako škodlivé. Sú ako rakovina. Najmä ambícia bohatých ľudí, ktorí disponujú peniazmi a mocou a pritom možno ani nikdy vážnejšie nešportovali, zabezpečiť si úspech v športe je pre šport likvidačné, rozvracia to vzťahy, prostredie, systém, morálku, vieru.

    12. V čom vidíte hlavnú príčinu výskytu korupcie v športe?

    Vo výchove, sebadisciplíne a letargii občanov, ktorá je produktom demokracie, v ktorej uplatňovanie práv a slobôd nie je dostatočne vyvážené povinnosťami a efektívnou zodpovednosťou za ich porušenie.

    13. Aké opatrenia by najviac pomohli pri boji s korupciou v športe? V čom vidíte najväčšie medzery?

    Občianska statočnosť, uvedomelosť a ísť vlastným osobným príkladom.

    14.    Pomohla by existencia medzinárodnej organizácie boja proti korupcie v športe ako ju poznáme pri boji proti dopingu (WADA)?

    Určite áno, tak ako sofistikovane likvidujú šport tí ktorí korumpujú športovcov, rozhodcov, funkcionárov musí sa postaviť na odpor proti tomu aj šport na znalostnej baze. Využiť najnovšie metódy, analytické softvéry, videotechniku, informátorov, definovať najlepšie postupy, vykonávať preventívne opatrenia a vymieňať si skúsenosti a budovať silnú komunitu “dobra” v nekonečnom boji proti zlu.

    3.3 Závery a odporúčania

    V práci sme sa venovali pre mňa veľmi zaujímavej téme súvisiacej so športom.
    Radi by sme upozornili na niektoré výsledky vyplývajúce z dotazníka. V odpovedi na otázku, ktorá sa týkala názoru respondentov, či sa korupcia vyskytuje v našej spoločnosti sa potvrdil známy fakt, že korupcia sa v spoločnosti vyskytuje a takmer všetci ju vnímajú, až 78 % si myslí, že sa vyskytuje vo veľkej miere, iba 1 % je názoru, že korupcia sa nevyskytuje vôbec.

    Na otázku, ktorá mapovala skúsenosti respondentov s korupciou v športe, iba 3 % respondentov odpovedalo, že nemá skúsenosti s korupciou v športe vôbec – pripisujeme to tomu, že tieto prípady sú dlhší čas na predných stránkach novín a venuje sa im veľká pozornosť, preto o nej aj mnoho ľudí počulo, minimálne aspoň z médií. Veľký vplyv na označenie možnosti počul som o nej (nie z médií) majú tzv. „krčmové reči“ alebo „zaručené“ informácie o tom, že určite niekto niekoho podplatil. Pri tomto všetkom hrá významnú úlohu faktor, ktorý pán Dedík pomenoval podľa nás veľmi výstižne, ako „prezumpciu viny“ – ide vlastne o to - tým, že ľudia vnímajú korupciu okolo seba častokrát vyjadria svoj subjektívny názor, že slabý výkon rozhodcu alebo prehra favorita musí byť spojená s korupciou, čo väčšinou nie je pravda. Prečo by nemohol vedúci tím ligy prehrať s tímom bojujúcim o záchranu v súťaži? Pokiaľ sa to stane na začiatku súťaže nikto to nerieši, ak náhodou v posledných kolách zápas je automaticky podozrivý.

    Potvrdila sa naša hypotéza, že respondenti sa s korupciu v športe stretli osobne, alebo o nej počuli mimo médií.

    V otázke o najčastejšom type korupcii spojenej so športom bola najčastejšia odpoveď korupcia za účelom kúpenia si výhry v zápase 63,7%, pripisujeme to tomu, že mnoho ľudí nevie o novom fenoméne športového stávkovania na detaily zápasu, ktoré majú vplyv na korupciu. Napríklad si podvodník staví na internete, že najbližší rohový kop budú kopať domáci a spolupracujúci hráč na ihrisku to zariadi. Oveľa viac je v povedomí ľudí korupcia za účelom kúpenia si výhry v zápase. Toto je veľmi rozšírené v amatérskych futbalových ligách. Prezidenti amatérskych klubov sa v ankete v drvivej väčšine vyjadrili, že korupcia sa v ich ligách určite vyskytuje a je veľkým problémom. K otázke ohľadom korupcie v amatérskom športe treba povedať, že máme na mysli tú oblasť športu, v ktorej športovci zarábajú, tak že nemusia vykonávať iné tj. civilné zamestnanie. Sú teda profesionáli, v SR napríklad 1. liga vo futbale a hokeji. Potvrdila sa naša hypotéza že najmenej častá bude odpoveď respondentov, že korupcia sa v športe nevyskytuje, tak v amatérskom ako aj profesionálnom.

    V otázke týkajúcej sa korupcie v profesionálnom športe nás prekvapila najčastejšia odpoveď – korupcia za účelom výhry v tipovaní, keďže ide o nový fenomén naberajúci na sile. Myslíme si, že na mienku ľudí mal vplyv futbalový škandál odhalený v roku 2013 v SR s korupciou spojenou s tipovaním na zápasy a rovnako aj obľúbené špekulácie, že športovci tipujú na svoje vlastné zápasy.

    Najčastejšou odpoveďou (54,9%) na otázku ohľadom nahlásenia korupcie polícii bolo - je to jedno, aj tak by sa nič nevyriešilo. Opäť sa nám potvrdila naša hypotéza, že táto odpoveď bude medzi respondentmi najčastejšia. Vplyv na to má celková spoločenská frustrácia, súvisiaca s nedôverou v políciu a súdnictvo. Druhá najčastejšia (24,7% ) nie z obavy negatívnych dôsledkov pre moju osobu, poukazuje na jeden z najvýznamnejších faktorov pri nahlasovaní korupcie. Ak systém nemá dobré pravidlá pre ochranu ľudí, ktorí korupciu nahlásia, prevažuje táto obava. Nikto nebude riskovať svoju kariéru a postavenie, kvôli následkom nahlásenia.

    V názoroch na to, čo by najviac pomohlo v boji s korupciou športu sa najviac opýtaných (59,1%) vyjadrilo, že by najviac pomohlo vyriešenie konkrétneho prípadu a potrestanie vinníkov, čo je zaujímavé aj vzhľadom k vyriešenému prípadu, pretože podľa odborníkov sa korumpuje ďalej, ale opatrnejšie. Predpokladali sme, že táto odpoveď bude najčastejšia a naša hypotéza sa potvrdila. Druhá najčastejšia odpoveď bola agent provokatér (30,2 %), vďaka nemu boli vyriešené prípady korupcie (kauza Wänke). Je ale veľmi ťažké do tej úlohy niekoho dostať – z obáv podobných ako pri nahlasovaní korupcie.

    Z riadených rozhovor nám vyplývajú nasledujúce poznatky. Obaja odborníci sa zhodli, tak isto ako zahraniční autori na tom, že najviac je kvôli športovej korupcii ohrozená nepredvídateľnosť výsledku a priebehu športových podujatí. S týmto názorom sa rozhodne stotožňujeme, pretože iste by ľudí nebavilo sledovať zápasy, keby vedeli dopredu s určitosťou, kto vyhrá alebo dokonca presný výsledok.

    Počas práce sme narazili na problém s nedostatkom slovenskej literatúry o tejto problematike. Ani sa nedá povedať, že išlo o nedostatok, ale skôr o to, že žiadna nie je. Odborníci sa rovnako vyjadrili, že v tejto oblasti vidia rezervy a musia sa spoliehať na zahraničné štúdie. Aspoň informačnú úlohu splnili články o tomto probléme po prevalení tipovacieho škandálu vo futbale v roku 2013. Zo zahraničných štúdií nám ako obraz o stave korupcie v športe mohla poslúžiť štúdia „Rozširovanie korupcie v medzinárodnom športe“, ktorá skúmala 2089 prípadov korupcie v športe odhalených v období 2000-2010 (Gorse,S. & Chadwick, S., 2010). Časť výsledkov uvádzame v prílohe č.2.

    Malé množstvo odhalených prípadov korupcie v športe na Slovensku by sme pripísali viacerým dôvodom. Po prvé je to myslenie spoločnosti, kde sa dá povedať, že spoločnosť si už zvykla na rôzne podvody, preto nepovažujú nejakú menšiu korupciu v športe za problém. Po druhé podľa nášho názoru táto problematika nespadá do priorít polície, pokiaľ by sa jej venovala viac, určite by to prinieslo výsledky. Po tretie je to ako sa ukázalo aj v ďalšej otázke strach z negatívnych následkov pre nahlasovateľa korupcie a rovnako aj nedôvera ľudí v to, že by takýto podnet viedol k vyšetreniu prípadu a potrestanie vinníkov. To súvisí s celkovým problémom nedôvery ľudí v prácu polície a súdov. Dedík toto skôr pripisoval určitému alibizmu ľudí. Sepeši spomenul, že je veľmi dôležité pracovať na budovaní dôvery k verejným orgánom, aby občania nemali problém s nimi spolupracovať pri týchto prípadoch. S obidvomi názormi súhlasíme, je pravdou, že ak ľudia nebudú oznamovať prípady korupcie, prípadne nebudú chcieť pri ich vyšetrovaní spolupracovať, nedá sa očakávať v tejto oblasti žiadne zlepšenie.

    Obaja odborníci z praxe sa zhodli, že pomocou v boji proti nekalým praktikám v športe by mal byť pripravovaný zákon o športe. Tento zákon komplexne upraví problematiku športu na Slovensku a mal by aj sčasti novelizovať Trestný zákon, čo pomôže k zefektívneniu boja proti rôznym druhom podvodov v tejto oblasti. Ako veľký prínos vidia snahu o zabezpečenie väčších platových istôt, aby hráči s dlhmi od klubov nehľadali východisko zo svojej situácie u podvodných skupín.

    Existujú mnohé názory, ktoré potvrdili aj odborníci, že pre športovcov je najväčší trest doživotný zákaz činnosti, ale z nášho pohľadu, ak už máme v zákone trestný čin korupcie s odňatím slobody na 3-8 rokov prečo potom stále rozdávame podmienky, alebo tresty pod touto hranicou? Možno, ak by boli niektorí vinníci potrestaní bez rôznych dohôd o vine a treste a dostali by primeraný trest, ostatní by si veľmi dobre zvážili riziko spojené s páchaním korupcie. Stotožňujeme sa s názorom Dedíka, že nie je prípustné, aby organizátori dostali nižšie tresty ako páchatelia, ktorí ovplyvnili menej zápasov. Dedík vidí ako dôležité do budúcna prijať Dohovor Rady Európy o boji proti manipulácii športových súťaží, Sepeši sa na to pozerá skôr z pohľadu toho, že každý by mal začať robiť zmeny od seba, zmeniť svoje správanie a vďaka tomu sa môžu vyriešiť mnohé problémy. Vítame akékoľvek aktivity v tejto oblasti, či už sú to dohovory alebo rôzne projekty, pretože máme pocit, že v tejto oblasti sa toho moc nerobí.

    Rovnako, ako odborníci, sme toho názoru, že korupcia z oboch dôvodov (stávkovanie, výhra) je rovnako nebezpečná a malo by byť v záujme všetkých, aby bola odstránená, alebo aspoň minimalizovaná.

    Každý, kto pozná súčasný stav musí súhlasiť s názormi v rozhovoroch, že v boji proti tomuto negatívnemu javu by pomohol spoločný postup viacerých organizácii alebo krajín spojených do jednej organizácie. Je to celosvetový problém vyskytujúci sa na rôznych výkonnostných úrovniach a tak by sa k nemu malo aj pristupovať.

    Položme si otázku - je vôbec možné a v silách zodpovedných orgánov korupciu a všetky jej prejavy eliminovať a odstrániť? Inštitúcie a orgány, ktoré sú zodpovedné za to, aby bolo slovo korupcia z nášho života čo najrýchlejšie odstránené, budú tvrdiť, že ju nemožno odstrániť úplne, ale možno ju výrazne eliminovať. Bežný občan, ktorý sa denne prostredníctvom médií dozvedá o ďalších korupčných škandáloch, je ďaleko skeptickejší. Nie je potreba žiadnych prieskumov a ankiet, pretože výsledok bude zrejmý - ľudia sú presvedčení, že korupcia bude aj naďalej, že sa nedá odstrániť, pretože je prakticky nezničiteľná. Sú presvedčení o tom, že informácie, ktoré sa z médií dozvedajú, je len špička tých najkrikľavejších prípadov, ktoré sa už nedajú tzv. "ututlať".

    Celkom jednoznačne - možnosť korupcie a jej rozrastania je daná prirodzenými ľudskými vlastnosťami získať pre seba, prípadne svojich najbližších určité výhody, ktoré by nemali inak ako korupciou získať a využívať ich. Len malé percento korupčných prípadov sa darí odhaliť a z nich ešte menšie percento usvedčiť a odsúdiť.

    Orgány činné v trestnom konaní na potláčanie korupcie sú často tzv. "krátke". Nemožno sa čudovať, že si mnoho ľudí s korupciou hlavu neláme a prakticky sa stala bežnou súčasťou nášho života. Problém je v tom, že obe strany pristihnuté pri korupcii sú podľa slovenských zákonov trestne postihnuteľné, preto žiadna zo zúčastnených strán nemá záujem na vyšetrovaní. Dôkazy sa zháňajú len veľmi ťažko, dokazovanie je veľmi zložité, časovo aj finančne náročné.

    Návrhy a spôsoby riešenia

    Na základe poznatkov zistených počas prípravy práce a po dôkladnom oboznámení sa s problematikou sme vybrali podľa nás najvhodnejšie návrhy použiteľné v boji proti tomu negatívnemu javu.

    Korupčným príležitostiam a oslabovaniu systému je možné predchádzať. Predpokladom účinnej prevencie je uznanie existencie problému, jeho hlboká a systémová analýza a príprava návrhu preventívnych opatrení.

    Uznanie existencie problému

    Sústredenie pozornosti na možnú korupciu v športe neznamená hlásať, že šport je silne skorumpovaný, ale uznať, že šport vytvára príležitosti ku korupcii a že je potrebné prijať okamžité a medzinárodne koordinované nápravné opatrenia.

    Predovšetkým je potrebné povedať, že s korupciou sa dá bojovať. Možno ju nemožno úplne odstrániť, ale určite je možné ju obmedziť do prijateľných hraníc. Prevencia a boj proti korupcii v športe vykazujú rad podobných čŕt s prevenciou korupcie v iných oblastiach života spoločnosti. Rovnako ako je tomu v iných oblastiach, prvý krok, ktorý je potrebné podniknúť v rámci boja proti korupcii v športe je zároveň jedným z najťažších. Je ním priznanie skutočnosti, že korupcia v športe existuje. Popieranie tejto skutočnosti nepomáha chrániť základné hodnoty športovania, ako sa niekedy tvrdí. Naopak, tento prístup pomáha skorumpovaným ľuďom z oblasti športu v obrane vlastných záujmov.

    Je možné si zobrať príklad s prevencie a boja proti rasizmu v športe. V minulosti bol tento problém zo strany mnohých športových funkcionárov prehliadaný alebo popieraný. V súčasnej dobe sa uznáva, že problém existuje, a boli prijaté významné a úspešné kroky k jeho odstráneniu. Podobne je potrebné pristupovať k problému korupcie.

    Diskusia a výskum

    Na Slovensku je potrebné jednoznačne zväčšiť oboje. Diskusie a výskumy by mali pomôcť dospieť k spoločnému porozumeniu problému korupcie, jeho prejavom a preventívnym opatreniam. Potrebné diskusie môžu podporiť vlády štátov, a to formou ich iniciovania a poskytnutím finančnej podpory. Možno využiť materiály pripravených zahraničnými investigatívnymi novinármi alebo štúdie o tejto problematike zo zahraničia.

    Vzdelávanie a výchova

    Zodpovedajúcim vzdelávanie hráčov, rozhodcov i funkcionárov v oblasti rizík spojených so stávkami . Bolo by vhodné, aby všetky športové odvetvia prijali opatrenia, ktoré zaistia, že hráči budú oboznámení s pravidlami, ktoré im bránia v zapojení sa do stávkových aktivít. S ďalšími následkami v prípade zapojenia sa do nich a s vysokým rizikom vydierania, ktorému sa vystavuje každý, kto by sa len raz pokúsil zmanipulovať výsledok (BUREŠ R. & LACHMANN M., 2008).

    V tejto oblasti by sme si mohli zobrať príklad z E – learningu Interpol, ktorý vytvoril systém interaktívnej osvety ohľadom problematiky ovplyvňovania zápasov. Vzdelávací program Interpol Itegrity in Sport[2] bol vyvinutý s cieľom vzdelávať primárne ciele manipulátorov zápasov v rámci futbalového spoločenstva o tom, ako rozpoznať, odolať a oznámiť akúkoľvek formu manipulácie zápasu.

    Interaktívne moduly sú navrhnuté tak, aby pomohli kľúčovým aktérom pochopiť, ako a prečo by mohli byť cieľom, dôsledky zapojenia sa do ovplyvňovania zápasov, a čo robiť, keď budú oslovení. Účastníci osvety si môžu vybrať, či vystupujú v pozícii mladého hráča, hráča, rozhodcu, manažéra alebo trénera a sú oboznamovaní so špecifickými problémami v danej vybranej oblasti.

    Podpora transparentnosti

    Transparentnosť predstavuje jeden z najúčinnejších nástrojov v boji proti korupcii. Každé opatrenie, ktoré sprehľadní športový život, vrátane jeho financovania, je potrebné podporovať a presadzovať. Dotácie, ktoré štáty poskytujú športovým odvetviam, môžu byť využité ako nástroj na presadzovanie zvýšenej miery transparentnosti.

    S ohľadom na obmedzené možnosti štátu zasahovať do vnútorného športového života je potrebné skúmať aj možnosti prijatia ďalších opatrení. Napríklad je možné motivovať veľkých sponzorov a marketingových partnerov, aby zaujali významnú úlohu v presadzovaní transparentnosti v oblasti športu. V snahe vyhnúť sa riziku, že budú vnímaní negatívne v súvislosti so skorumpovanými športovými odvetviami, ak by prepukli ďalšie korupčné škandály, môžu títo partneri podporovať organizácie požadujúce vyššiu mieru transparentnosti (BUREŠ, 2009).

    Odstránenie absolútnej uzavretosti a samoregulácie športových hnutí

    Najzávažnejšími charakteristikami z tohto uhla pohľadu sú zrejme na jednej strane väzby s veľkými objemami finančných prostriedkov a na druhej strane autonómna a samosprávna povaha športu. Napriek masovému charakteru športu môže byť rozhodovanie v niektorýc h športových odvetviach pomerne uzavretou záležitosťou.

    Vhodným riešením, a kompromisom medzi prísnou autonómiou športu a silnými zásahmi zo strany štátu môže byť zriadenie nezávislých etických výborov č ipanelov. Takéto výbory alebo panely zložené z nezávislých osobností môžu poskytovať dôležitú nezávislú spätnú väzbu v prípadoch, keď je ohrozená etická integrita športu.

    V oblasti samoregulácie je problémom kontrola samého seba. Ťažko možno čakať odhalenia korupcie, keď kontrolujú vlastne seba.

    Etické kódexy

    Navrhujeme ich vytvorenie na úrovni medzinárodnej, jednotlivých zväzov i klubov. Na existenciu etických kódexov sme zvyknutí predovšetkým v štátnej správe a vo veľkých firmách. Etické kódexy sú vo svojej podstate súborom určitých pravidiel a predpisov, ktoré zaväzujú vedenie firiem, organizácií, inštitúcií a pod., k ich dodržiavaniu. Z hľadiska verejnosti je na etické kódexy možné pozerať ako na určitý súbor informácií, cieľov a tiež procesov v danej firme, ktorá tým dáva jasne najavo, že jej záleží na dobrom mene. Etické kódexy konkrétnym spôsobom nastavujú pravidlá správania pre zamestnancov. Firmy chápu etické kódexy ako určitú prevenciu proti korupčnému konaniu. V žiadnom prípade však nepatria medzi právne inštrumenty, na základe ktorých by bolo možné napríklad dať výpoveď zamestnancovi a pod.

    Ak sa pozrieme do oblasti športu a telovýchovy, len málokedy sa nájde zmienka o dodržiavaní etického kódexu. Pritom je to oblasť, kde by mali zohrať skutočne výchovnú úlohu. Existuje mnoho vyhlásení o tom, že by sa športovci mali správať eticky, ale väčšina zväzov ani klubov etický kódex nemá. Aby bol kódex efektívny, musí obsahovať pasáže o neprípustnosti korupcie, aby sa športovec alebo funkcionári nedostali do postavenia, kedy im budú ponúkané dary, finančné prostriedky a najrôznejšie výhody. Nesmie chýbať ustanovenie o tom, že sa športovci a funkcionári budú správať eticky nielen v priebehu vlastnej športovej aktivity, ale aj v súkromnom živote, kde je riziko neetického správania výrazne vyššie.

    Vytvoriť súťaže, ktoré neustále nútia športovcov podať maximálny výkon

    Športové odvetvie by tiež malo náležite upraviť štruktúru cien a odmien na turnajoch tak, aby športovcov motivovala k maximálnemu výkonu vo všetkých stretnutiach a rôznych kolách súťaže.

    Vytvorenie systému anonymného nahlasovania korupcie členmi športových hnutí

    Ako sme už uviedli, strach z dôsledkov nahlásenia korupcie je faktor, ktorý ovplyvňuje množstvo podnetov o korupcii. Riešením by bolo vytvoriť telefonickú „horúcu“ linku, kam bude možné nahlásiť podozrenie z korupcie alebo pozíciu integrity officera ako na SFZ, ktorý by riešil korupciu v jednotlivých športoch.

    Zmeny u rozhodcov

    Americká NBA aj nemecká Bundesliga reagovali na problémy s korupciou medzi rozhodcami prijatím konkrétnych opatrení, ktoré majú obmedziť náchylnosť rozhodcov k braniu úplatkov a obmedziť ich zraniteľnosť v prípade vyhrážania. Napríklad pridelenie rozhodcov k zápasom je známe až tesne pred aktuálnym kolom súťaže. To komplikuje situáciu subjektom, ktoré by chceli osloviť rozhodcov s ponukami. Tam, kde kriminálne organizácie platia rozhodcovi pravidelný poplatok, tento systém skracuje dobu na uzatvorenie príslušných stávok, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť, že dôjde k odhaleniu pokusu o zmanipulovanie výsledkov. Tento inovatívny prístup by mali zvážiť vo všetkých športových odvetviach, kde majú funkcionári významnú možnosť ovplyvniť výsledky.

    Rozhodcovia by v rámci boja proti korupcii mali súhlasiť s podrobením sa prísnejšej kontrole. Spoľahlivým protikorupčným opatrením by bolo napríklad podrobovanie sa náhodným finančným kontrolám, ktoré by zisťovali, či sa neobjavil nejaký príjem, ktorý nemožno vysvetliť legitímnym spôsobom. Toto by mohlo fungovať iba pri profesionálnych rozhodcoch. Taktiež by sa mala pravidelnepreverovať správnosť rozhodovania pri hre, napríklad ako je tomu v nemeckej futbalovej lige, kde expertný panel posudzuje kamerové záznamy gólov a penált. Vzhľadom k tomu, že je ťažké odhaliť príčinu, ktorá viedla k chybnému rozhodnutiu, môže byť dôsledkom takéhoto preverovania degradácia všetkých chybujúcich rozhodcov, aj keď väčšina z nich nemusí chybovať zámerne (BUREŠ, 2009).

    Zmena legislatívy

    Stotožňujeme sa s názormi odborníkov v riadenom rozhovore – v slovenskej legislatíve úprava Trestného zákona a prijatie zákona o športe. V SR chýbajú definície trestných činov, v ktorých by boli obsiahnuté špecifiká v oblasti športu. Na európskej úrovni prijatie jednotnej právnej úpravy boja proti korupcii.

    Zriadenie nového medzinárodného proti korupčného orgánu pre oblasť športu

    Teda určitú obdobu Svetovej dopingovej agentúry. Túto myšlienku podporuje väčšina hlavných športových odvetví v Európe. Pri porovnaní závažnosti a dopadov dopingu a korupcie sa zdá byť nepochopiteľné prečo podobný orgán ešte neexistuje.

    Takáto inštitúcia by mala sledovať záujmy rôznych strán: Medzinárodného olympijského výboru a medzinárodných športových federácií, OSN, vlád rôznych krajín a medzinárodných zoskupení typu Európskej únie. Takisto by mala umožniť zapojenie do svojej činnosti zástupcom médií, organizácií športových fanúšikov a výrobcov športových potrieb.

    Monitorovanie stávok

    Kým rozvoj on-line stávkovanie vedie k ohromnému nárastu rizika ovplyvňovania výsledkov zápasov, ide zároveň o možný nástroj, ako tieto riziká odhaliť. Zo svojich kancelárií v Londýne stávková kancelária Betfair v podstate funguje ako dozorný orgán nad športom. Má uzatvorené zmluvy s riadiacimi orgánmi 32 športových odvetví a snaží sa uzavrieť ďalšie, pričom sa zaväzuje k tomu, že v reálnom čase upozorní príslušný orgán na akúkoľvek podozrivú stávkovú aktivitu.

    Pri každej jednotlivej stávke vedia povedať kedy bola podaná, kto ju podal, odkiaľ prišli peniaze a kam peniaze odchádzajú. Ide o kompletné zmapovanie finančných pohybov a svoje údaje na požiadanie poskytnú príslušnými športovým orgánom.

    Európsky monitoring lotériového systému (ELMS), ktorý bol vytvorený v roku 1999, vyšetroval dodnes okolo 5000 zápasov.

    Sportradar, obchodná spoločnosť, ktorá monitoruje zápasy pre futbalové zväzy a riadiace orgány, odhaduje že 300 profesionálnych futbalových zápasov v Európe je ovplyvnených každý rok.

    Systém včasného varovania, ktorý upozorňuje športové federácie na podozrivé stávky v roku 2009 zistil 45 prípadov nepravidelného stávkovania, ale iba jeden sa ukázal byť podozrivý a bol oznámený príslušnej športovej federácii. V roku 2010 sa zvýšil počet alarmov na 58, len štyri z nich boli považované za podozrivé. Väčšina prípadov bola vo futbale alebo tenise.

    Regulácia stávok

    Tento návrh privítali aj odborníci v rozhovoroch, rovnako Dohovor Rady Európy o boji proti manipulácii športových súťaží to navrhuje, ale nerieši to problém s nelegálnymi ázijskými stávkovými kanceláriami. Štúdia (IRIS, 2012) nepovažuje reguláciu za vhodný prístup k riešeniu problémov, ktoré pre šport stávkovanie predstavuje. Najmä preto, že problém nemožno odstrániť prostredníctvom regulácie stávkového trhu v jednej krajine. Pokiaľ by o to bola snaha, vyžadoval by sa zrejme zákaz stávok na výsledky vo vlastnom športovom odvetví, ktorý by sa vzťahoval na hráčov, trénerov a funkcionárov, a mal by zakazovať aj stávkovanie na vlastné výkony.

    Ak by športové odvetvia chceli umožniť hráčom, trénerom a funkcionárom vsádzať na výsledky v iných športových odvetviach, mal by mať každý tipujúci povinnosť registrovať všetky stávky, ktoré podáva.

    Finančné zabezpečenie klubov

    V mnohých prípadoch korupcie u hráčov je uvedený ako dôvod, finančná núdza pre nevyplatené mzdy. Šport je oblasť v ktorej investície majiteľov a firiem sú skôr darom ako investíciou za účelom očakávaného zisku. Mnoho klubov má finančné problémy, ale toto nemôže mať stále dopad na hráčov a bežných zamestnancov. Často odvedú svoju prácu, ale na peniaze za ňu musia dlho čakať, niekedy ich nedostanú vôbec. Mali by sa sprísniť pravidlá pre udeľovanie licencií klubom a sprísniť tresty za nedodržiavanie zmlúv. Zväzy sú v tomto často benevolentné a doplácajú na to hráči a zamestnanci klubov v problémoch. V tejto oblasti by mohlo pomôcť navrhovaná zmena postavenia športovca v rámci pracovného práva, kedy by sa v určitých prípadoch nevyplácanie mzdy považovalo za trestný čin. Svetová organizácia profesionálnych hráčov navrhuje zriadiť garančný fond. Ten by mal dočasne podporiť hráčov, ktorým kluby dlžia platy niekoľko mesiacov.

    Záver

    Korupcia v športe je veľký problém, a nie je to novo sa vyskytujúci jav, ale skôr opakujúci sa problém v spoločnosti. Ako už bolo spomenuté predtým, čo sa deje v oblasti športu je často odrazom stavu spoločnosti.

    Korupcia je správanie, ktoré existuje nezávisle od športu a ovplyvňovanie športových zápasov vždy existovalo, modus operandi sa mení podľa časopriestorového kontextu a vývoja technológií. Rovnako ako je tomu v prípade iných problémov (násilie, rasizmus), šport odráža hodnoty a trendy spoločnosti, v ktorej sa odohráva. Šport sám o sebe nevytvára korupciu , rasizmus alebo násilie. Ale šport- ako napríklad politika - môže byť obeťou niektoré alebo všetky z nich.

    Je to obrovský problém proti ktorému nie je žiadna liga, podujatie ani súťaž imúnna. Šport ma nepopierateľný prínos pre výchovu ľudí a budovanie správnych hodnôt. Stojí za to bojovať proti korupcii a zachovať alebo prinavrátiť športu obraz čistoty a pozitívnych vzorov pre mládež.

    Myslíme si, že by bolo potrebné sa tomu problému venovať viac, najmä v SR. Netvrdíme, že by sa korupcia odstránila úplne a našiel sa nejaký „všeliek“, na to by bolo potrebné spraviť spoločenské zmeny (vyššie platy, úprava zákonov, zmeny v súdnictve), ale určite by to pomohlo dostať ju na minimálnu úroveň.

    Ako sme uviedli je mnoho proti ako zvyky z minulosti, chamtivosť (túžba po moci a peniazoch), hodnoty spoločnosti, nedostatočná legislatíva, nízke platy.

    Korupcia je na Slovensku do značnej miery zakorenená v ľuďoch a je vnímaná ako štandardný spôsob interakcie s úradmi, políciou, či lekármi. Aj výskumy ukazujú, že Slováci sú ochotní korupciu do veľkej miery tolerovať, no pritom škodia sami sebe, keďže vytvárajú kultúru, kde sa veci dajú za príplatok vybaviť aj nad rámec zákona a na úkor ostatných. Až keď pochopíme, že „drobný dar“ lekárke, sudcovi, či komukoľvek za to, že im poskytli služby, za ktoré sú platení, nie je normálne, budeme proti nej naplno bojovať(Transparency I. , 2014).

    Dôležité je tento problém riešiť, všetci zúčastnení by mohli v tejto oblasti spraviť viac, pričom môžu čerpať zo zahraničia, kde bojujú s rovnakým problémom alebo postupovať spoločne na medzinárodnej úrovni.

    Veľmi dôležité v tejto problematike je, že ľudia sa boja. Ak by aj niečo chceli povedať, chcú radšej ostať v anonymite. Toto je potrebné zmeniť, aby boli vyššie šance prípady korupcie odhaliť.

    Myslíme si, že problémom je aj to, keď sa niekto rozhodne oplatiť korupciu niekoho rovnakou mincou. Napríklad niekto cíti krivdu na zápase u súpera a už sa vyhráža, počkajte, keď prídete k nám...

    Úlohou by malo byť zvýšenie povedomia o tomto probléme. Mnoho ľudí z futbalového prostredia nám v rozhovore povedalo, že ani by ich nenapadlo, že takouto formou sa dajú robiť podvody a že stávkovanie na detaily v tomto určite predstavuje veľký problém.

    Podľa nášho názoru v SR chýbajú aj investigatívni novinári, ktorí by sa zaoberali touto témou. Na Slovensku si pri korupčných škandáloch v športe média iba splnia svoju informačnú povinnosť. V zahraničí, najmä v Nemecku a Veľkej Británii novinári v prestrojení pomohli poukázať na mnohé korupčné škandály.

    Určite treba obmedziť stávkovanie na detaily, pretože momentálne to vyzerá tak , že postupne sa už bude dať stávkovať na také absurdnosti ako, akej farby bude mať športovec oblečenie alebo futbalista kopačky. Veľkým nepriateľom je lákadlo zárobku z tipovania – najmä nelegálne ázijské stránky. Toto je problém na ktorý sa bude hľadať riešenie veľmi ťažko. Ako povedal zatknutý srbský hráč so slovenským pasom ohľadom korupcie v tipovaní: „Neviem ako by sa to mohlo zastaviť. A hlavne kto by to mohol zastaviť v Ázii“ (SITA, 2011). Zarážajúce je, že niektorí sa ovplyvňovaním zápasov vôbec netaja. Existujú rôzne internetové stránky a skupiny na sociálnych sieťach, ktoré dávajú zaručené tipy na výsledky. Väčšinou si za svoje tipy pýtajú peniaze, ako napríklad na ruskej stránke, ktorá každý týždeň ponúka skorumpované zápasy.[3]

    V práci sa nám podarilo dokázať, že korupcia v športe je spoločenský problém, pretože prostredníctvom športu sa budujú správne hodnoty a tie korupcia ohrozuje. Šport robí denne miliarda ľudí a napríklad futbal má až 3 miliardy fanúšikov.

    Rovnako sa nám podarilo splniť aj ciele práce, analyzovali sme definície korupcie, jej aktérov, spôsoby páchania a najznámejšie prípady. Prostredníctvom prieskumu sme zistili názory verejnosti, prostredníctvom rozhovor názory odborníkov, a na základe toho sme formulovali závery a odporúčania využiteľné v praxi.

    Športovci, ktorých láka korupcia si musia uvedomiť to, čo vyhlásil futbalista prichytený pri korupcii, ktorého príbeh uvádzame v prílohe č. 1 – „Chcel by som odkázať všetkým, že korupciou môžete získať len trochu, ale odhalením stratíte všetko.“

    Korupcia sa nedá úplne odstrániť, lebo stále tam bude faktor jednotlivca ktorý sa k nej môže uchýliť, ale je dosť toho, čo by sa dalo zlepšiť.

    A na záver, každý by mal začať od seba, pokiaľ budú všetci voči korupcii imúnni, korupcia nebude existovať, pretože na korupciu nestačí jeden človek, ale vždy treba dvoch.

    Zoznam použitej literatúry

    Knihy / Monografie
    • FIFPro. 2012. Black Book Eastern Europe The problems professional footballers encounter: research. 2012. 180s. ISBN: 978-90-818686-0-0
    • GORSE, S. - CHADWICK, S. 2009. Corruption in sport: Implications for sport marketing. The European Bussines Review.Coventry University. 2009. 18s.
    • INTERPOL.2013.Match-fixing in Football. Training Needs Assessment. Lyon. 2013. 33s.
    • IRIS. 2012. Sportsbetting and corruption: how to preserve the integrity of sport. 2012. 94s.
    • MAENNIG, W. 2005. Corruption in International Sports and Sport Management: Forms, Tendencies, Extent and Countermeasures. Hamburg. European Sport Management Quarterly.2005. 38s.
    • MAENNIG, W. 2008. Corruption in international sports and how it may be combated. Hamburg : University of Hamburg . 2008. 31s.
    • SENIOR, I. 2006. Corruption – The World‟s Big C: Cases, Causes, Consequences, Cures. Londýn VB: The Institute of Economic Affairs.2006. 207s. ISBN 9780255365710
    • SKUTIL, M. 2011. Základy pedagogicko-psychologického výskumu pre študentov učiteľstva. 1. vydanie. Praha: Portal.2011. ISBN 978-80-7637-778-7
    • VAN ROMPUY. B. 2015. The odds of match fixing, facts & figures on the integrity risk of certain sports bets. Brusel. Asser Instituut. 2015. 38s.
    Článok v časopise
    • CRESSEY, D. 1953. Other People’s Money: A Study in the Social Psychology of Embezzlement. New York: Free Press. s. 55-64
    • DEN NIEUWENBOER, N. 2008. Spiralling Down into Corruption: A Dynamic Analysis of the Social Identity Processes that Cause Corruption in Organisations to Grow. Journal of Business Ethics. roč.83, č.2: s. 133-146
    • HEIDENHEIMER, A. 1989. Perspectives on the perception of corruption'. New Brunswick, Canada: Political Corruption: A Handbook. s. 21-23
    • HUGHESR. & COAKLEY, J. 1991. Positive Deviance Among Athletes: The Implications of Overconformity to the Sport Ethic.Sociology of Sport Journal. s. 39-43
    • STAŠKO, M. 2013. Korupčný škandál: Za 5000 € spravili všetko... In: Denník Šport, 2013 roč. 67. č. 220, s. 5-6
    • TREISMAN, D. 2000. The causes of corruption .In: Journal of Public Economics. s.15-19
    • WHANNEL, G. 1992. Fields in Vision: Television Sport and Cultural Transformation. Londýn, VB: Routledge. s 24-32
    Články v elektronických časopisoch a iné príspevky
    • BUREŠ, R. & LACHMANN, M. 2008. Korupce ve sportu. Transparency International.In transparency.cz [online]. [cit.2015-05-02]. Dostupné na Internete: http://www.transparency.cz/doc/sport_clanek.pdf
    • BUREŠ, R. 2009. Proč není sport imunní vůči korupci? Transparency International.In transparency.cz [online]. [cit.2015-05-02]. Dostupné na Internete: http://www.transparency.cz/doc/projekty/stare_projekty/sport_studie_CJ.pdf
    • ČTK. 2014. Bin Hammám opět čelí obvinění z korupce při volbě hostitele MS.
      In eurofotbal.cz [online]. [cit. 2015-13-02]. Dostupné na Internete: http://www.eurofotbal.cz/clanky/bin-hammam-opet-celi-obvineni-z-korupce-pri-volbe-hostitele-ms-257941/
    • ČTK. 2015. Bývalý šéf Juventusu Moggi do vězení nepůjde kvůli promlčení.
      In eurofotbal.cz [online]. [cit. 2015-13-02]. Dostupné na Internete: http://www.eurofotbal.cz/clanky/byvaly-sef-juventusu-moggi-do-vezeni-nepujde-kvuli-promlceni-288204/
    • FUTBALNET. 2011. Wänkeho druhé Vianoce za mrežami, Szabóv Močenok chystá návrat. In futbalnet.sk [online]. [cit. 2015-20-02]. Dostupné na Internete: http://www.futbalportal.net/?q=clanok/wankeho-druhe-vianoce-za-mrezami-szabov-mocenok-chysta-navrat/21601
    • JELÍNEK, R. J. - JENŠÍK, M. (2005). Korupce ve fotbale očima statistiky: Balkán jasně vede. In atlasfotbalu.cz Dostupné na Internete: http://www.atlasfotbalu.cz/korupce_rj.htm
    • JENNINGS, A. 2012. Blatter bribes Warner with TV bonanza. In Transparency International [online]. [cit. 2015-18-03]. . Dostupné na Internete:http://www.transparencyinsport.org/When_Blatter_gave_Warner_secret_TV_rights/when_blatter_gave_warner_secret_tv_rights.html
    • KLIMEŠOVÁ, P. 2013. Bol brankár Martin Trančík pravou rukou šéfa stávkového gangu? In pluska.sk [online]. [cit. 2015-17-01]. Dostupné na Internete: http://www.pluska.sk/sport/futbal/bol-brankar-martin-trancik-pravou-rukou-sefa-stavkoveho-gangu.html
    • KOTIAN, R. 2013. Korupčný škandál: Jedno chápadlo odseknuté. In šport.sk. [online] [cit. 2015-10-02]. Dostupné na Internete:http://msport.aktuality.sk/c/155134/korupcny-skandal-jedno-chapadlo-odseknute/
    • MARTINOVIC, A. 2013. FIFA's Secret Handshakes. In storify.com. [online] [cit. 2015-10-02]. Dostupné na Internete:https://storify.com/AngelaMartinovi/fifa-s-secret-handshakes
    • MIKUŠOVIČ, D. 2013. Odhalili korupciu v slovenskej Corgoň lige, obvinili sedem futbalistov. In sme.sk[online] [cit. 2015-13-01]. Dostupné na Internete: http://sport.sme.sk/c/6931684/odhalili-korupciu-v-slovenskej-corgon-lige-obvinili-sedem-futbalistov.html
    • SITA. 2011. Exkošičan Gegič bol údajne spojkou mafie s futbalistami z Talianska. In sme.sk [online] [cit. 2015-18-01]. Dostupné na Internete: http://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/136576-exkosican-gegic-bol-udajne-spojkou-mafie-s-futbalistami-z-talianska/
    • SITA. 2013. Hodúr: Nie je dňa, aby som si nevyčítal ovplyvňovanie zápasov. In pravda.sk [online] [cit. 2015-7-01]. Dostupné na Internete: http://futbal.pravda.sk/fortuna-liga/clanok/296966-hodur-nie-je-dna-aby-som-si-nevycital-ovplyvnovanie-zapasov/
    • TRANSPARENCY, I. 2014. „Chlapi, je*te na to…“: Akými slovami na Slovensku korumpujeme? In transparency.sk [online] [cit. 2015-13-01]. Dostupné na Internete: http://www.transparency.sk/sk/chlapi-jete-na-to-akymi-slovami-na-slovensku-korumpujeme/
    • TRANSPARENCY, I. 2011. Slovensko je vo vnímaní korupcie piatou najhoršou krajinou EÚ. In transparency.sk [online] [cit. 2015-16-03].. Dostupné na Internete: http://www.transparency.sk/sk/slovensko-je-vo-vnimani-korupcie-piatou-najhorsou-krajinou-eu/
    • ŽAŤKO, P. (8. 3 2007). Stanislav Szabó: Je to mafiánska chobotnica. In hnonline.sk [online] [cit. 2015-24-01]. Dostupné na Internete: http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/stanislav-szabo-je-to-mafianska-chobotnica-227228

    Prílohy

    • Príloha 1: Rozhovory so skorumpovanými hráčmi
    • Príloha 2: Výsledky štúdie prípadov korupcie v športe
    • Príloha 3: Dotazník názorov verejnosti na korupciu v športe
    • Príloha 4: CD médium – diplomová práca v elektronickej podobe

    Príloha 1

    Rozhovory so skorumpovanými hráčmi

    Manipulácia zápasov najsmrteľnejšou chorobou, na ktorú narazil moderný futbal, ktorej efekt môže byť napríklad pozorovaný v prípade hráča Maria Cizmeka.

    Bývalý chorvátsky mládežnícky reprezentant Mario nedostal plat z klubu za takmer rok, ale zároveň musel zaplatiť všetky sociálne a ďalšie príspevky štátu, a preto bol vlastne "nútený" zapojiť sa do ovplyvňovania zápasov. Po niekoľkých zápasoch bol zadržaný a v dôsledku toho stratil všetko, čo mal.

    Mario je jedným z mnohých príkladov. Mal za sebou 16 ročnú kariéru ako profesionálny futbalista. Chorvátsky hráč hral za profesionálne kluby na najvyššej úrovni v Chorvátsku, Izraeli a na Islande, a tiež sa objavil v niekoľkých národných mládežníckych výberoch.

    "Hral som viac ako 250 zápasov v chorvátskej 1. lige, kým som bol zatiahnutý do aféry. Hral som každý zápas profesionálnym a zodpovedným spôsobom. Môžem vás uistiť, že po celú dobu svojej kariéry som žil pre tento šport, a že som podporoval chorvátsky futbal najlepším možným spôsobom. Avšak, zažil som , že po uplynutí jednotlivých zmlúv som podpísal novú a všetko som splnil, v každom klube za ktorý som hral som za sebou zanechal príspevok. Môj každodenný život bol skôr boj o prežitie, ako futbalová kariéra, ale napriek tomu som si každý moment na ihrisku užil.

    Všetky veci sa stali ešte horšími, keď mi bežala moja posledná zmluva v FC Chorvátsko Sesvete. Každý deň som počúval sľuby o tom, ako hráči budú zaplatení. Znovu a znovu sme počúvali tieto sľuby. Mesiac po mesiaci. Ale nič sa nestalo. Nedostali sme naše peniaze.

    Celý tím klesol do depresie. Plní hnevu a smútku, sme absolvovali všetky tréningy bez pocitu motivácie. Náš športový duch zmizol. Jediný cesta von bola prestúpiť do iného klubu, ale problém bol, že klub požadoval odstupné, ktoré bolo príliš vysoké. Neexistoval žiadny spôsob, ako ukončiť naše zmluvy.

    Podali sme žalobu, na ukončenie zmlúv a zaplatenie dlhov na Rozhodcovský súd chorvátskeho futbalového zväzu, ale tieto procesy trvali od niekoľkých mesiacov až po celý rok, a tak sme boli nútení aj naďalej hrať za klub.

    My sme tak zúfalo strácali vieru uspieť a budovať svoju kariéru. Zároveň naše povinnosti voči štátu rástli a rástli. Táto zúfalá situácia z nás všetkých urobila veľmi zraniteľných, a donútila a povzbudila nás k pádu do pasce ovplyvňovania zápasov.

    Jeden z organizátorov ovplyvňovania zápasov bol veľmi dobre známy inštruktor z miestneho futbalového zväzu. On bol vždy niekde v oblasti, v miestach, kde sa hráči socializujú, napríklad v kaviarňach. Doslova sa stal súčasťou nás, pretože bol stále s nami. Používal jeho dobré psychologické zručnosti, aby nás presvedčil, aby sme mu verili a cítili sa v bezpečí. Občas si požičal nejaké peniaze od hráčov a často sa nás snažil presvedčiť, že sa nám podarí získať veľký prestup. Zdal sa, ako náš skutočný záchranca a naozaj na nás mal veľký vplyv.

    Celý príbeh ovplyvňovania zápasov začal s prvým zápasom proti FC Zadaru. Bol by to len ten jeden zo zápasov ... Nemohol som uveriť, že by som mohol niekedy bežať k ihrisku so zámerom prehrať zápas. Cítil som sa hrozne. Bol to najhorší zážitok pre mňa ako športovca, ale nebolo cesty späť.

    Nálada v šatni bola veľmi nervózna. Boli sme pod veľkým tlakom; cítil som ako všetci pozerali na moje pohyby, keď som bol na ihrisku. Bohužiaľ, všetko sa zvrtlo mimo kontrolu: už to viac nebolo iba ovplyvňovanie jedného zápasu, ale stala sa z toho celá séria zápasov. Jeden za druhým, proti FC Slaven Belupo, FC Varteks, FC Záhrebe a FC Cibalija.

    Organizátorov bolo viac a odhodlanejších a požadovali viac a viac. Cítil som sa viac a viac zneužitý. Cítil som sa prázdny a pýtal sa sám seba, či všetka tá tvrdá práca, ktorú som dal do tejto kariéry stála za to všetko, čím som si prechádzal.

    Teraz je to rok po mojom zatknutí a sedím a čakám na začiatok trestného konania. Bol som suspendovaný z futbalu. Som nezamestnaný. Nemám žiadnych priateľov. Trpím cukrovkou. Stratil som vec, ktorú som najviac miloval - futbal. Stratil som všetko.

    Všetky moje úspechy sú zmazané, ako by nikdy neexistovali. A v tom čase, moja kariéra bola tak úžasná. Strelil som niekoľko dôležitých gólov, ktoré pomohli klubu zostať v 1. lige, alebo na podporu postupu do 1. ligy po jednom roku v 2. lige. Cítil som sa tak hrdý. V súčasnej dobe to všetko zmizlo, zmizlo ako by sa to nikdy nestalo. Stal som sa zatratený vydedenec. Som ako každý športovec, on alebo ona, ktorí stratí najmilovanejšiu vec vo svojom živote.

    Naozaj som urobil obrovskú chybu, ako športovec a hlboko ju ľutujem. Ako ľudská bytosť a ako rodič som chcel zabezpečiť dôstojný život pre moju rodinu. Musím spomenúť, že hrozná finančná situácia a zlé vedenie klubu prispelo k tomu, čo sa stalo, rovnako ako systém, ktorý neumožňoval, aby som prestúpil do iného klubu. Nesnažím sa ospravedlniť sám seba a hlboko ľutujem, že som sa nechal chytiť do pasce, z ktorej je veľmi bolestivé uniknúť.

    Na druhej strane, manipulátorov zápasov treba dostať preč. Kúpili si slobodu, zaplatili vlastnú kauciu z ich špinavých peňazí. A teraz chodia okolo ihrísk znova.

    Situácia v Chorvátsku ukazuje, že s hráčmi sa zaobchádzalo horšie ako s organizátormi, pokiaľ ide o ovplyvňovanie zápasov.

    Rád by som poukázal na svoje skúsenosti a povedal každému športovcovi, aby ani nepremýšľali o účasti v niečom takom, ako som urobil ja. Tiež by som chcel upozorniť funkcionárov futbalových federácií a povedať im, aby venovali veľkú pozornosť tomu, čo kluby robia. Ak chcete zistiť, či kluby platia svoje dlhy hráčom a chrániť týchto hráčov z klubov, ktoré podvádzajú, musia chrániť budúce generácie. "

    Chcem všetkým povedať, že môžete získať len trochu, ale stratíte všetko ... " (FIFPro, 2011)

    Boban Dmitrovic tvrdí: "Zápasy v Srbsku sú zmanipulované"

    "Zistil som, že je ťažké hovoriť o tomto probléme, ale musím povedať všetko, čo viem pre budúcnosť detí hrajúcich futbal." Boban Dmitrovic šokoval srbský futbal s jeho odhalením týkajúcim sa ovplyvňovania zápasov. "Vo všetkých prípadoch sa kluby dohodli na výsledku zápasu."

    Boban Dmitrovic je 39-ročný futbalista zo Srbska, ktorý hral viac ako 700 profesionálnych zápasov. Strávil deväť rokov v Rakúsku hral za Grazer AK a Sturm Graz, pred návratom do Srbska v roku 2005. Obranca odohral 13 zápasov za národný tím Srbska a Čiernej Hory. "To sú tie zápasy, s ktorými si budem spájať moje najkrajšie spomienky."

    V Srbsku, Boban hral väčšinu svojich zápasov v červenom a bielom drese FK Borac Cacak, klubu kam prestúpil v roku 2005. Na začiatku roka 2011 opustil FK Borac. "Neodišiel som z klubu, pretože by som chcel. Mal som zmluvu až do leta roku 2012. Ale ešte pred zimnou prestávkou mi bolo povedané, že už ma nepotrebujú. Chceli, aby som odišiel. "

    "Bol som v šoku. V posledných niekoľkých rokoch, hráči a tréneri zo Super Ligy ma vybrali do ideálneho tímu Super Ligy. Bol som tiež nominovaný na najlepšieho športovca mesta Cacak. "

    V apríli sa dostal Boban na predné stránky novín v Srbsku pre rozhovor v novinách Blic. Odhalil, že niekoľko zápasov, v ktorých hral bolo ovplyvnených. Hovoril o nezrovnalostiach v nasledujúcich zápasov:

    • Cukaricki-FK Borac Cacak 1-0 (16 máj 2010). V poslednom kole ligy Borac prekvapivo prehral a Cukaricki unikli zostupu.
    • FK Borac Cacak-Banat 2-0 (16 máj 2009). Banat vypadol v tom roku, Borac skončil piaty. Dmitrovic pripomenul, že Banat hráči ho naháňali a napľuli na neho, keď opustil ihrisko. Predpokladal, že hráči Banat sa na neho hnevali , pretože výsledok zápasu bol odlišný od toho, čo im niekto sľúbil.
    • Partizan - FK Borac Cacak 2-0 (2 apríl 2011).
    • FC Borat Cacak-OFK Belgrade 2-1 (17 december 2008).

    "Sedel som v reštaurácii so sponzorom pánom Kostic a športovým riaditeľom pánom Ilić, ktorí sa ma pokúsili presvedčiť, a povedali mi, že boli pod veľkým tlakom. Povedal som, že ja nie som vôbec pod žiadnym tlakom . V zúfalom pokuse, Ilic zlomil jeho aj môj mobilný telefón, ale opäť som mu povedala, aby nečakal, že budem spolupracovať. Nemali žiadnu odpoveď, keď som povedal :, Ak máte odvahu, postavte sa pred hráčov a trénera, a povedzte im, čo od nich očakávate "

    Teraz, Boban hovorí: "Bolo tam niekoľko ďalších zápasov, kde boli hráči priamo požiadaní o prehru v zápase. Súhlasil som so Srbskou úniou profesionálnych futbalistov (Nezavisnost) a našimi právnikmi nehovoriť o všetkých detailoch, pretože stále dúfam, že tam bude vyšetrovanie. "

    "Vo všetkých prípadoch sa kluby dohodli na výsledku tohto zápasu. Priamo pred zápasom to bolo oznámené hráčom. Museli spolupracovať, pretože ich kariéry by boli ohrozené. "

    "Rozhodca vždy vedel, čo sa deje. Keby niečo nešlo podľa plánu, rozhodca urobil kontroverzné rozhodnutia, na to, aby kluby dosiahli ich požadovaný výsledok. "

    "Pred niekoľkými rokmi som hral zápas, ktorý sme mali prehrať. Ale my sme vyhrali. Hneď po skončení zápasu si hráči súpera išli s nami fyzicky vyrovnať účty. K dispozícii je video nahrávka toho incidentu.

    "Nikdy mi neboli ponúknuté žiadne peniaze, takže predpokladám, že jediné dôvody boli stávkovanie alebo vyhnúť sa zostupu." Napríklad: v roku 2007 FK Borac a FK Banat hral zápas, ktorý skončil remízou 2-2 . S týmto výsledkom Borac zostal v lige. Na oplátku, FK Banat požiadal, aby ich najlepší hráč strelil dva góly. To sa stalo. "

    Boban nemá žiadny dôkaz: "Hráči, ktorí boli pod tlakom donútení hrať ovplyvnené zápasy sú dôkazom. Môžu vypovedať, pretože sa stalo, že zástupcovia klubu sa obrátiť na všetkých hráčov s ich žiadosťou. "

    "Bolo ťažké hrať za týchto okolností, ale ako najstarší hráč tímu som išiel na ihrisko na ochranu mladších hráčov. Napriek objednávke sme nechceli nechať niekoho vyhrať, takže rozhodca dokončil prácu odpískaním neexistujúcej penalty alebo voľného kopu. "

    "Nikdy som nič nenahlásil na políciu, pretože som si bol istý, že úrady nemajú záujem o žiadne vyšetrovanie, pretože existuje mnoho ľudí pri moci, ktorí sú blízko k veľkému počtu klubov. Ak by som to urobil, nikdy by som znova nehral žiadny oficiálny zápas. "

    Na otázku prečo hovorím o tejto téme až teraz odpovedá: "Predtým keď neboli únie futbalistov v Srbsku, nemal som na koho sa obrátiť. Teraz, keď bola Nezavisnost založená, cítim sa oveľa bezpečnejšie. Ja viem, že nie som sám, a že mnoho ľudí bude stáť pri mne. Pre mňa je to morálna povinnosť, byť najstarší hráč v lige a bývalý reprezentant, ktorý pomáhal založiť hráčsku úniu. Som členom predstavenstva. Viem, že v našej organizácii sú len čestní ľudia. Sme všetci profesionálni futbalisti a budeme spolupracovať v boji proti všetkým problémom v srbskom futbale.

    Zistil som, že je ťažké hovoriť o tomto probléme, ale musím povedať všetko, čo viem pre budúcnosť detí, ktoré hrajú futbal. Každý rok, stovky hráči odídu zo Srbska. Každú sezónu sa súťaž zhorší. Chcem, aby tieto deti zostali hrať futbal v Srbsku . Aby bolo možné zostať, musíme im poskytnúť dobré podmienky a bezpečné prostredie. Pre ne musíme bojovať proti zločinu a korupcii. "

    Prečo si myslíte, že je korupcia v srbskom futbale?
    "Vzhľadom k tomu, že Srbsko je chudobná krajina a jeden z najjednoduchších spôsobov, ako zarobiť peniaze, je ovplyvniť zápasy."

    Ako ľudia reagujú na váš príbeh?
    "Dostal som najväčšiu podporu od hráčov a Európskej únie, ako aj od ľudí, ktorých som stretol v každodennom živote. V Srbsku existuje viac ľudí, ktorí chcú právo a spravodlivosť, ako ľudí zapojených do trestnej činnosti.

    Ako futbalový zväz reagoval?
    "Futbalový zväz nechce vyšetrovať obvinenia. Čakal som to, pretože žiadny správny orgán sa nebude dobrovoľne vyšetrovať sám. Viem, že ľudia z futbalového zväzu Srbska boli upozornení písomne, že tam boli ovplyvnené zápasy. Ponúkli sme im dôkazy, ale nikto nechcel začať vyšetrovanie. "

    Ako možno tento problém vyriešiť?
    "Toto môže byť riešené dvoma spôsobmi. Prvým z nich je, že vnútroštátn orgány prešetria všetky naše obvinenia a potrestajú osoby zodpovedné za ovplyvňovanie zápasov. Druhé riešenie je, že hráčske odbory zorganizujú generálny štrajk a požiadajú FIFAaUEFAo pomoc. "

    Znamená to, korupcia zmenila tvoj vzťah k futbalu? Stále si užívaš hru?
    "Futbal mi dal všetko, čo mám v mojom živote. Bohužiaľ, moje pocity sa zmenili negatívnym spôsobom kvôli tomu, čo sa mi stalo v posledných niekoľkých rokoch. To je škaredšia stránka futbalu. Napriek tomu rád si spomínam na svoj čas v Rakúsku a som rád, že som mal možnosť hrať futbal v tej krajine" (FIFPro, 2011).

    Rovnako sa vyjadril aj ďalší hráč :

    Dragisa Pejović - FC Novi Pazar (Srbsko)

    "Som Dragisa Pejović, 29 ročný profesionálny futbalista zo Srbska. Hral som za FC Borac Cacak po dobu šiestich rokov.

    "Za šesť rokov sa stalo veľakrát, že od hráčov požadovali ovplyvniť zápasy. Každý, kto to nechcel urobiť bol odstránený z tímu. Hral som ovplyvnené zápasy, nie preto, že by som chcel, ale preto, že som musel. "

    "Keby som odmietol hrať, tak by som nedostal plat, a ja by som nemal finančné prostriedky na podporu mojej rodiny."

    Príloha 2 Výsledky štúdie prípadov korupcie v športe (Gorse,S. & Chadwick, S., 2010)

    Obr. 6 Korupcia v medzinárodnom športe (2000-2010)

    Dok1_page_001__32_

    Až 1998 z 2089 analyzovaných sa týkalo dopingu. 33 prípadov ovplyvnenia zápasov spojených so stávkovaním, 24 prípadov ovplyvnenia zápasov bez spojenia so stávkovaním a 34 prípadov zákulisných informácií.

    Obr. 7 Korupcia v Európe podľa športov

    Dok1_page_001__34_

    Najčastejšie sa korupcia vyskytovala vo futbale s 8 prípadmi nesúvisiacimi so stávkovaním a 13 so súvisiacimi. Viac ako jeden prípad mali iba konské závody so 4 prípadmi spojenými so stávkovaním.

    Obr. 8 Prípady ovplyvňovania zápasov – súvisiace a nesúvisiace so stávkovaním podľa rokov

    Najviac prípadov ovplyvnenia zápasov spojených so stávkovaním bolo v posledných rokoch štúdie, potvrdzuje to nový fenomén, Prípadov ovplyvnenia zápasov bez spojenia so stávkovaním sú rovnomerne rozložení aj keď je ich, tiež viac v posledných rokoch.

    Dok1_page_001__36_

    Príloha 3 Dotazník názorov verejnosti na korupciu v športe

    Dotazník

    Vážená pani, vážený pán,

    som študentom Akadémie Policajného zboru v Bratislave a realizujem prieskum na zistenie názoru odbornej i laickej verejnosti na problematiku korupcie v športe.

    Výsledky prieskumu budú použité ako súčasť diplomovej práce s názvom Korupcia v športe ako spoločenský problém.

    Pred Vašou odpoveďou si prosím, pozorne prečítajte znenie otázky s presnou inštrukciou na jej vyplnenie. Ubezpečujem Vás, že dotazník je anonymný, preto sa nikto z Vášho okolia nedozvie o Vašom názore. Vaše odpovede budú použité výhradne len na účely spracovania praktickej časti diplomovej práce.

    Ďakujem za Vašu ochotu a spoluprácu.

    1. Pohlavie

      • muž
      • žena

    2. Váš vek

      • menej ako 18
      • 18-24
      • 25-39
      • 40 a viac

    3. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie

      • základne
      • stredoškolské
      • vysokoškolské

    4. Myslíte si, že sa v našej spoločnosti vyskytuje korupcia? Ak áno, v akej miere?

      • a) áno, vo veľkej miere
      • b) áno, ale nie vo veľkej miere
      • c) nie, nevyskytuje sa

     5. Aké sú vaše skúsenosti s korupciou v športe?
    Možnosť označiť viac možností (2)

      • a) stretol som sa s ňou osobne
      • b) počul som o nej(nie v médiách)
      • c) viem o nej iba z médií
      • d) žiadne

    6. Aký typ korupcie v športe sa podľa vás vyskytuje najviac?

      • a) korupcia za účelom výhry v zápase („kúpenie si súpera, rozhodcu“)
      • b) korupcia za účelom výhry v stávkovaní na šport („kúpenie hráča“, aby dostal žltú kartu, nestrelil gól, kopol loptu do autu a tipujúci vďaka tomu vyhral)
      • c) nevyskytuje sa v ňom

    7. Ktorý typ korupcie sa vyskytuje najčastejšie na úrovni amatérskeho športu?

      • a) korupcia za účelom výhry v zápase („kúpenie si súpera, rozhodcu“)
      • b) korupcia za účelom výhry v stávkovaní na šport („kúpenie hráča“, aby dostal žltú kartu, nestrelil gól, kopol loptu do autu a tipujúci vďaka tomu vyhral)
      • c) nevyskytuje sa v ňom

    8. Ktorý typ korupcie sa vyskytuje najčastejšie na úrovni profesionálneho športu?

      • a) korupcia za účelom výhry v zápase („kúpenie si súpera, rozhodcu“)
      • b) korupcia za účelom výhry v stávkovaní na šport („kúpenie hráča“, aby dostal žltú kartu, nestrelil gól, kopol loptu do autu a tipujúci vďaka tomu vyhral)
      • c) nevyskytuje sa v ňom

    9. Ak by ste sa stretli s korupciou v športe nahlásili by ste ju polícii?

      • a) áno
      • b) nie, z obavy negatívnych následkov pre moju osobu
      • c) je to jedno, lebo si myslím, že aj tak by sa nič nevyriešilo

    10. Čo by podľa vás najviac pomohlo v boji s korupciou v športe (jej zníženiu, odstráneniu)?
    Možnosť výberu max. 2 možnosti

      • a) agent provokatér
      • b) vyriešenie nejakého prípadu – potrestanie vinníkov
      • c) obmedzenie tipovania na detaily, na ktoré je momentálne možné tipovať (prvý aut, prvý roh, žltá karta, strelec gólu)
      • d) nepomôže nič
      • Iné:  


    Zoznam skratiek a značiek

    FIFA Medzinárodná futbalová federácia
    UEFA Európska futbalová federácia
    SFZ Slovenský futbalový zväz
    SR Slovenská republika
    ČR Česká republika
    FIFPro Svetová odborová organizácia pre profesionálnych futbalistov
    OSN Organizácia Spojených národov
    MS Majstrovstva sveta

    Poznámky pod čiarou:
    1. Trestnoprávny dohovor proti korupcii a Občianskoprávny dohovor proti korupcii ^
    2. http://www.interpol.int/Crime-areas/Integrity-in-Sport/Integrity-in-sport/E-learning^
    3. http://www.dogovornoymatch.org ^

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia