Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Komuniké UčPS tímu k návrhu novely Zákona o športe  NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    22.10.2019 UčPS tím
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač
    TÉMATICKÉ OBLASTI: Športové právo
    PRÁVNE INŠTITÚTY / TÉMY: Zákon o športe

    Dňa 27.9.2019 bol podaný do podateľne Národnej rady SR návrh poslancov Dušana TITTELA a Tibora JANČULU na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 1716).

    Podstata navrhovanej zmeny právnej úpravy:
    Navrhuje sa zmena v § 4 ods. 3 písm. a) Zákona o športe, kde sa navrhujú vypustiť slová „ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce”, čím sa predkladateľ zákona snaží dosiahnuť stav, že športovec, ktorý vykonáva šport pre športový klub spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, nebude musieť uzavrieť s klubom zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu (táto zmluva totižto zakladá pracovnoprávny vzťah upravený v zákone o športe), ale bude sa môcť s klubom voľne dohodnúť na tom, že bude (ako keby) poskytovať klubu službu so statusom SZČO na základe obchodnoprávneho zmluvného vzťahu, za ktorú bude klub platiť hráčovi odplatu bez ohľadu na to, či sú výkonom športu profesionálneho športovca pre klub splnené znaky závislej práce definované v Zákonníku práce v súlade s odporúčaním Medzinárodnej organizácie práce č. 198/2006 o pracovnom pomere (čl. 11 až 13).

    Podľa odôvodnenia návrhu zákona:
    „Aplikačná prax ukázala, že nemožnosť vykonávať šport v kolektívnych športoch profesionálnym športovcom, ako samostatne zárobkovo činnou osobou nie je žiaduca, nakoľko neprimerane obmedzuje zmluvnú voľnosť športovcov v kolektívnych športoch. Profesionálny športovec bude môcť vykonávať športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (pozn. pracovnoprávny vzťah upravený v zákone o športe) alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ustanovenie § 51), alebo zmluvy podľa Obchodného zákonníka (ustanovenie § 269 ods. 2). Navrhovanou úpravou sa umožní športovým organizáciám možnosť regulácie prestupov aj športovcov, ktorý vykonávajú športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie ako samostatne zárobkovo činné osoby na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ustanovenie § 51), alebo zmluvy podľa Obchodného zákonníka (ustanovenie § 269 ods. 2). Predkladatelia predpokladajú pozitívne vplyvy pre športové organizácie, športovú komunitu a profesionálnych športovcov.”.

    Podľa predkladateľov návrhu predkladaný návrh zákona nemá vplyv na žiadnu oblasť. Úplne však ignorujú fakt, že zásadným spôsobom zhoršujú postavenie športovca z chráneného iného pracovnoprávneho vzťahu s garantovanými sociálnymi istotami (napr. trestnoprávna ochrana vyplatenia mzdy športovca, dávky nemocenského a sociálneho zabezpečenia a pod.) na úroveň obchodnoprávneho alebo dokonca občianskoprávneho vzťahu, kde odmena športovca má ochranu obdobnú ako akákoľvek neuhradená faktúra, ktorej úhrady sa môže oprávnený domáhať na civilnom súde za súčasného stavu vymožiteľnosti práva aj niekoľko rokov, resp. v prípade konkurzných konaní sa nikdy ani nedomôže.

    K zdôvodneniu návrhu zákona problémami futbalistov a futbalových klubov:
    Pri uvádzaní návrhu 27.9.2019 na tlačovej besede strany SNS o legislatívnych návrhoch zákonov bolo Andrejom Dankom uvádzané, že cieľom návrhu je pomôcť futbalistom a futbalovým klubom. Pritom zo strany SFZ, ÚLK ani futbalistov a ich záujmových organizácií podľa našich vedomostí požiadavka na takéto riešenie nevzišla a nebola ani predmetom vecnej diskusie. Navrhované riešenie, ktoré bolo minulom období pripravované aj v spolupráci so SFZ akceptovalo základné východisko, že profesionálny hráč v kolektívnom športe, ktorého výkon športu spĺňa znaky závislej činnosti, má mať postavenie a sociálne zabezpečenie zamestnanca.

    Futbal dlhodobo vníma a akceptuje zamestnávanie profesionálnych futbalistov ako európsky štandard, ktorý od neho vyžaduje Európska futbalová asociácia UEFA, pričom právnu úpravu nemá v súlade s týmto štandardom len Malta a Česká republika, na ktorých UEFA zvyšuje tlak, aby sa to zmenilo.

    Futbalisti určite nie sú tí, ktorí iniciovali zmenu
    Návrh legislatívnej zmeny síce do kancelárie Národnej rady SR podali dvaja bývalí futbalisti, legislatívnu zmenu však paradoxne neiniciovali ani Slovenský futbalový zväz, ani kluby profesionálneho futbalu a ani profesionálni hráči, ktorí rešpektujú európsky štandard nastavenia zamestnaneckých vzťahov medzi profesionálnymi hráčmi ako zamestnancami a klubmi ako ich zamestnávateľmi a v prípade profesionálnych hráčov v zahraničí, títo vnímajú ich postavenie ako zamestnanca ako imanentnú a najmä nespochybňovanú súčasť a základ ich postavenia ako hráča.

    V tej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Európskeho parlamentu z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe (2006/2130(INI)), ktoré sa v časti "Zamestnanosť a sociálne otázky” zaoberá nastavením vzťahov športových klubov a športovcov v profesionálnom futbale, ktoré je možné analogicky uplatniť aj v iných kolektívnych športoch pri obdobnom obsahu zmluvného vzťahu medzi športovým klubom a športovcom (vykonávanie športu formou závislej práce).


    Zamestnanosť a sociálne otázky
    (Európsky parlament)
    42. ľutuje, že medzi členskými štátmi existujú rozdiely v sociálnych a finančných právnych predpisoch, ktoré spôsobujú nerovnosti medzi klubmi, a tiež to, že členským štátom chýba ochota riešiť túto situáciu na európskej úrovni;

    43. …

    44. …

    45. vyzýva UEFA a Komisiu, aby zintenzívnili úsilie o posilnenie sociálneho dialógu na európskej úrovni o otázkach ako napríklad doba platnosti zmlúv, definícia období prestupu, možnosti včasného ukončenia zmluvy a kompenzácia pre materské kluby, keďže tým možno zabrániť napätiu medzi hráčmi a zamestnávateľmi a prekonať ho;

    46. víta kroky federácie FIFPro, UEFA a Európskej profesionálnej futbalovej ligy (EPFL) na podporu práv hráčov tým, že sa zabezpečí, aby hráči vždy dostali písomné zmluvy s určitými minimálnymi požiadavkami;

    47. uvedomuje si potrebu účinného vykonávania právnych predpisov v oblasti zamestnanosti vo všetkých členských štátoch s cieľom zabezpečiť, aby profesionálni hráči mali práva, na ktoré majú nárok, a plnili si povinnosti, ktoré vyplývajú z ich postavenia zamestnancov;

    48. žiada Komisiu, aby aktívne podporovala iniciatívy a kampane na boj proti detskej práci v odvetviach súvisiacich s futbalom a preskúmala všetky politické a právne možnosti na zabezpečenie dodržiavania práv všetkých pracovníkov vrátane detí;".

    Aký bol zámer tvorcov návrhu zákona, ale najmä zákonodarcu v oblasti úpravy zmluvných vzťahov medzi športovcom a klubom v kolektívnych športoch ?
    Napriek tomu, že zo všetkých odborných aj legislatívnych výstupov z roku 2015 (návrh zákona o športe, dôvodová správa, tlačové besedy, vecné diskusie k návrhu zákona o športe, odborné konferencie, semináre, verejné dišputy, či odborná spisba) jednoznačne vyplýval zámer tvorcov návrhu zákona, predkladateľa návrhu zákona i samotného zákonodarcu zaviesť v súlade s európskym trendom do (najmä) kolektívnych športov pracovnoprávne vzťahy (pri naplnení znakov závislej práce), niektoré športové kluby sa rozhodli pre účelový až špekulatívny výklad novej právnej úpravy, ktorý bol v zásadnom rozpore s deklarovaným cieľom zmeny právnej úpravy. Na túto skutočnosť (napriek tomu, že problém bol verejne opakovane publikovaný v médiách) nereagovali ani ich národné športové zväzy a čo je ešte horšie ani štát (hlavný kontrolór športu, ministerstvo školstva, Národný inšpektorát práce), ktorého základnou úlohou je zabezpečiť jednotné uplatňovanie právneho poriadku na celom území Slovenskej republiky. Okrem integrity súťaží, v ktorej majú športové kluby nerovnaké finančné náklady, je zároveň vážne dotknutá aj autorita právneho štátu, ktorého zákony/pravidlá sa neplatia rovnako pre všetkých.

    V tomto smere je dlhodobý problém s dodržiavaním zákona na strane iného kolektívneho športu - hokeja, v ktorom sa okrem výnimiek (podľa našich informácií sú nimi HC Košice a HC Slovan Bratislava, pričom nevylučujeme aj ďalšie tímy) viac ako tri roky nedodržiava zákon aj napriek jednoznačným stanoviskám Inšpektorátu práce Žilina i Národného inšpektorátu práce, Stanoviska Finančného riaditeľstva SR a už aj rozsudkov slovenských súdov v tejto záležitosti.

    Kto by mohol či mal zabezpečiť dodržiavanie zákona ?
    Národný inšpektorát práce, Finančné riaditeľstvo SR, ale predovšetkým rezort školstva, vrátane hlavného kontrolóra športu i politickej strany zodpovednej za oblasť športu, sa nedodržiavaniu zákona o športe už vyše troch rokov len pasívne prizerajú, namiesto rázneho zabezpečenia jednotného dodržiavania zákona vo všetkých kolektívnych športoch cestou svojich nominantov na kľúčových pozíciách štátnej správy pre oblasť športu najmä na ministerstve školstva. Štát poskytuje cez rezort školstva kolektívnym športom milióny EUR ročne, pričom využitím kompetencií hlavného kontrolóra športu a ministerstva školstva podľa Zákona o športe by bolo možné veľmi efektívne dosiahnuť stav súladný so zákonom a to podmienením poskytnutia štátnych prostriedkov tým, že národné športové zväzy v jednotlivých kolektívnych športoch zabezpečia uzatváranie zmlúv so športovcami súladných so zákonom.

    Riešenie sa hľadá na úkor športovca - úplne opačným smerom, akým ide vyspelá Európa
    Zároveň sa štát takýmto unáhleným krokom, navrhnutým bez širokej odbornej diskusie, ako aj bez diskusie s dotknutými záujmovými skupinami (profesionálni športovci a kluby) zbaví zodpovednosti za hľadanie konštruktívneho riešenia nárastu odvodových nákladov športových klubov, ktoré so športovcami uzatvárajú zamestnanecké zmluvy, čo bolo predpokladom pre skoré ukončenie nesystémových „odvodových prázdnin" profesionálnych športovcov (predĺžených v roku 2018 novelami zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení do 31.12.2021), aby profesionálni športovci v pracovnoprávnom vzťahu stáli mimo sociálny systém Slovenskej republiky čo najkratšiu dobu. Tento problém však navrhovaná zmena nijako nerieši.

    Navrhované riešenie fakticky zrejme ani nič nevyrieši - dôležitý je obsah, nie forma zmluvného vzťahu
    Navyše podľa nášho názoru navrhovaná zmena Zákona o športe ani nezabezpečí cieľ sledovaný predkladateľom návrhu, ale prinesie iba zmätok a neistotu do existujúceho právneho stavu. Navrhovanou úpravou sa totiž nedosiahne zmena posudzovania profesionálnych športovcov ako zamestnancov, nakoľko aj v prípade uzatvorenia zmluvy podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka (zmluva sa vždy posudzuje podľa skutočného obsahu vzťahu!) pôjde obsahovo aj naďalej o výkon závislej práce a teda o pracovnoprávny vzťah. O následných dopadoch takéhoto zistenia na profesionálnych športovcov ako zamestnancov (ale aj na kluby) vo vzťahu k náprave a dodatočnému splneniu si povinností vyplývajúcich z konštatovania, že sa nejednalo a o obchodnoprávny vzťah, ale pracovnoprávny, asi ani netreba rozprávať.

    Možné porušenie Ústavy Slovenskej republiky
    Základný štandard práv zamestnanca, vrátane športovca vykonávajúceho šport ako závislú prácu, sú chránené a garantované okrem iného aj v článku 36 Ústavy SR.

    Čl. 36
    (1) Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä
    a) právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň,
    b) ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní,
    c) ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci,
    d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času,
    e) primeraný odpočinok po práci,
    f) najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie,
    g) právo na kolektívne vyjednávanie.

    (2) Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví zákon.”.


    V prípade schválenia predloženého návrhu novelizácie zákona by mohli byť profesionálnemu športovcovi upreté jeho ústavné práva zamestnanca, pretože športové kluby sa ako silnejšia strana zmluvného vzťahu z ekonomických dôvodov logicky budú snažiť vyhnúť aplikácii pracovnoprávnej úpravy na zmluvný vzťah so športovcom. Uvedené však bude možné len do doby, kedy na konci tohto právne zmätočného stavu zrejme príslušná súdna autorita skonštatuje, že aj napriek typu zmluvy, jej názvu či slovnému vyjadreniu predmetu zmluvy, je skutočným obsahom zmluvného vzťahu vykonávanie závislej práce a teda, že malo ísť od počiatku o pracovnoprávny vzťah. A je rovnako zrejmé, že športovec nebude mať také postavenie, aby mal možnosť vyberať si typ zmluvného vzťahu, ktorý by chcel uzavrieť s klubom, lebo to ako silnejšia strana zmluvného vzťahu určí spravidla vždy ten, kto platí - teda klub. Aj tu však platí uvedené, že fakticky (obsahovo) pri kolektívnom športe spravidla vždy aj tak pôjde zo svojej podstaty o závislú prácu a teda hráč de facto na výber nemá, lebo zmluvy sa posudzujú podľa skutočného obsahu zmluvného vzťahu.

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia