Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Návrh zákona o organizovaní športových podujatí v medzirezortnom pripomienkovom konaní. NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    14.08.2013JUDr. Peter Sepeši (Spracoval: JUDr. Peter Sepeši )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Znenie návrhu zákona o športových podujatí nájdete - TU

    Návrh zákona so sprievodnými materiálmi bol publikovaný aj na Portáli právnych predpisov - TU

    Návrh zákona s dôvodovou správou vypracovali: JUDr. Žaneta Surmajová, PhD. a JUDr. Peter Sepeši


    Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na základe úlohy č. 5 v mesiaci november v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “návrh zákona”).

    Predložený návrh zákona je prepracovaním návrhu zákona, ktorým sa mal zmeniť a doplniť zákon č. 479/2008 Z. z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania v dňoch od 22. mája 2013 do 18. júna 2013.

    Vzhľadom na rozsah a závažnosť systémových zásahov do pôvodného znenia zákona č. 479/2008 Z.z., sa všetky vecné pripomienky vznesené v rámci medzirezortného pripomienkového konania, vykonané rozporové konania, ako aj neformálne konzultácie a stretnutia so zástupcami športových zväzov, ktoré prebehli k obsahu pôvodného znenia návrhu novely zákona č. 479/2008 Z. z., stali významnou pridanou hodnotou k pôvodnému návrhu a základom pre vypracovanie návrhu nového zákona, ktorý bol znovu predložený do medzirezortného pripomienkového konania.

    Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Koncepciou boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 – 2016 (ďalej len “koncepcia”) schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 44/2013 z 30.1.2013, v rámci plnenia cieľa č. 1 - Zmeny a doplnenia právnych mechanizmov, úlohy č. 1 - Úprava právnych predpisov.

    Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s medzirezortnou pracovnou skupinou zloženou zo zástupcov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Slovenského futbalového zväzu, Slovenského zväzu ľadového hokeja, Združenia miest a obcí Slovenskej republiky a ďalších subjektov z verejnej sféry, športovej sféry i akademickej sféry po dôkladnej analýze stavu problematiky v Slovenskej republike a po širokej vecnej diskusii.

    Závažnosť a rozšírenie fenoménu diváckeho násilia najprv najmä v Anglicku a následne aj v ďalších štátoch Európy v 70-tych a 80-tych rokoch XX. storočia boli dôvodom pre to, aby bol v roku 1985 na pôde Rady Európy uzavretý Európsky dohovor (CETS 120) o násilí a neviazanosti divákov na športových podujatiach a najmä na futbalových zápasoch (19.8.1985; Štrasburg), ktorý okrem Andorry, Gruzínska, Írska, Malty, Moldavska a San Marina podpísali všetky členské štáty Rady Európy, v roku 2013 pristúpilo k dohovoru aj Maroko, ako nečlenský štát Rady Európy. Slovenská republika je signatárom dohovoru od 1.7.1993. Signatárske štáty dohovoru sa prijatím tohto dohovoru zaviazali k vzájomnej spolupráci všetkých subjektov zainteresovaných na eliminácii diváckeho násilia (štát, polícia, športové zväzy, kluby, obce, cestovné kancelárie, prepravcovia, fan kluby), ktorej účelom je postarať sa o bezpečnosť a pohodlie slušných priaznivcov a efektívny postih delikventov vrátane trestnoprávneho, s cieľom zabrániť problémovým osobám zúčastňovať sa na športových podujatiach. Problematika diváckeho násilia a jej vývoj je neustále predmetom skúmania Stáleho výboru Rady Európy k uvedenému dohovoru. Stály výbor k aplikácii dohovoru v praxi vypracoval viacero odborných dokumentov obsahujúcich odporúčania a najlepšie postupy pre členské štáty, ktorých cieľom je prevencia a eliminácia diváckeho násilia.

    Predložený návrh zákona vychádza z Európskeho dohovoru (CETS 120) o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí a najmä na futbalových zápasoch, odporúčaní[1] stáleho výboru Rady Európy k uvedenému dohovoru, z normatívnych aktov[2] orgánov Európskej únie, z poznatkov získaných komparáciou právnych úprav problematiky regulácie organizovania športových podujatí a osobitne diváckeho násilia v iných štátoch Európskej únie (najmä Poľska, Česka, Anglicka, Francúzska, Rakúska a Nemecka), ako aj z praktických poznatkov z aplikácie doterajšej právnej úpravy v Slovenskej republike. Významným zdrojom poznania boli aj informácie a poznatky získané z konzultačných stretnutí s bezpečnostnými expertmi Policajného zboru Slovenskej republiky, SFZ, SZĽH, UEFA a so zástupcami národných športových zväzov.

    Navrhovaná právna úprava má za cieľ nahradiť súčasnú právnu úpravu, ktorá upravuje organizovanie športových podujatí a právne následky v súvislosti s deliktmi diváckeho násilia tak, aby vznikol efektívny systém právnych nástrojov, prostriedkov a postupov, ktorý prinesie systematicky upravené pravidlá organizovania športových podujatí spolu so zodpovedajúcimi kontrolnými a sankčnými mechanizmami s primárnym cieľom prevencie a eliminácie výskytu diváckeho násilia na verejných podujatiach.

    Základným východiskom návrhu je ambícia, čo najmenej zasahovať do výkonu práv a slobôd garantovaných článkom 28[3] a článkom 37[4] Ústavy SR v rámci verejných športových podujatí, a to jednak do slobody zhromažďovania sa účastníkov/divákov, ako aj do slobody združovania sa športovcov a ostatných členov občianskych združení - športových klubov.

    Zákon má “čo najmenej obťažovať slušných ľudí” pri organizovaní malých športových podujatí (do 300 divákov), uzavretých komunitných podujatí (školské, firemné a pod), ako aj podujatí v tých športových odvetviach, vekových a výkonnostných kategóriách, v ktorých doposiaľ neboli zaznamenané akty diváckeho násilia ani iné bezpečnostné incidenty.

    V týchto prípadoch návrh zákona prináša zmiernenie režimu regulácie, pričom malé a komunitné športové podujatia boli úplne vyňaté spod pôsobnosti navrhovaného zákona. Ich organizovanie sa bude riadiť iba všeobecnými právnymi predpismi (Občiansky zákonník, Priestupkový zákon, Trestný zákon, Zákon o športe a pod.) a vnútornými predpismi športových zväzov, ktoré spravidla dostatočne reflektujú špecifiká podujatí jednotlivých športových odvetví a tomu zodpovedajúce organizačné nároky (personálne, bezpečnostné, zdravotnícke a iné).

    Návrh zákona vymedzuje hranicu verejného záujmu po prekročení ktorej, sa organizovanie verejného športového podujatia stáva predmetom záujmu verejného práva a jeho osobitnej právnej úpravy uvedenej v predkladanom návrhu zákona.

    Ďalším dôležitým prvkom návrhu zákona je, že prináša sprísnenie režimu organizovania verejných športových podujatí pri podujatiach s osobitným režimom, kde je dané bezpečnostné riziko buď prítomnosťou vyššieho počtu osôb na mieste konania podujatia, vyšším výskytom bezpečnostných incidentov (futbal, hokej) alebo rizikovosťou účastníkov podujatia.

    Zákon ustanovuje za podujatia s osobitným režimom:

    • rizikové podujatia (môže ísť o podujatie ktoréhoľvek športu)
    • futbalové stretnutie alebo hokejové stretnutie najvyššej celoštátnej súťaže dospelých alebo posledné štyri kolá pohárových súťaží vo futbale a hokeji v kategórii dospelých,
    • podujatie, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov, alebo
    • podujatie, na ktorom sa predpokladá viac ako 90 % obsadenia športového zariadenia s kapacitou 2 000 a viac divákov.

    Pri týchto podujatiach návrh zákona vo verejnom záujme na ochrane verejného poriadku, zdravia, mravnosti, majetku a životného prostredia upravuje podmienky výkonu zhromažďovacieho práva tak, že sa ustanovujú štandardné pravidlá pre ich organizovanie, ktoré musí pod hrozbou sankcií dodržať každý organizátor takého podujatia, pričom tento sprísnený režim pre organizátora sa premieta aj do sprísnenia režimu pre účastníkov takého podujatia v záujme ochrany, pohodlia a komfortu slušného diváka vrátane mládeže, detí a žien.

    Návrh zákona kladie dôraz na právne inštitúty preventívnej povahy (ustanovení prevenčných povinností organizátora, možnosť uložiť zákaz účasti na verejných podujatiach ako predbežné opatrenie ihneď po obvinení z priestupku). Návrh zákona v záujme preventívneho pôsobenia sankcií umožňuje postupné sprísňovanie sankcií za priestupky v závislosti od druhu a závažnosti deliktu i osoby páchateľa. Zákon umožňuje menej závažné priestupky vybaviť napomenutím alebo uložením pokarhania, ak je možné predpokladať, že takéto vybavenie je postačujúce, najmä ak sa páchateľ k spáchaniu priestupku priznal, jeho spáchanie oľutoval, prejavil snahu o nápravu a zaviazal sa nahradiť škodu alebo jej primeranú časť, ak bola priestupkom spôsobená.

    Ďalšími alternatívami sankcií sú pokuty (pri rizikových podujatiach až do 1 000 eur), prepadnutie veci a ochranné opatrenia - zhabanie veci a obmedzujúce opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na športových podujatiach až na päť rokov.

    Na druhej strane sa však významne sprísňuje postih za priestupky diváckeho násilia a priestupkovú recidívu, ktorá pri naplnení materiálneho znaku (§ 10 ods. 2[3] Tr. zákona), t.j. pri rovnorodej recidíve najzávažnejších priestupkov môže mať za následok až vyvodenie trestnej zodpovednosti.

    Pri ukladaní sankcie za recidívu priestupkov v priestupkovom konaní (ďalší priestupok bol spáchaný do jedného roka od postihu za predchádzajúci priestupok) je možné sankciu za priestupok uložiť až do výšky dvojnásobku hornej hranice sankcie ustanovenej za neskorší priestupok, t. j. závažné konania hraničnej povahy spočívajúce v recidíve závažných priestupkov, ktoré ešte nebudú kvalifikované ako trestný čin výtržníctva, budú posúdené v priestupkovom konaní v prísnejšom režime.

    V rámci trestného konania prináša návrh zákona nový alternatívny trest - trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ktorý bude postihovať tú oblasť života páchateľa, v rámci ktorej sa dopustil trestného činu. Zavádza sa povinnosť obvineného/odsúdeného dostaviť sa v určenom čase (v čase podujatia, na ktoré sa zákaz vzťahuje) na príslušný útvar Policajného zboru podľa miesta obvyklého pobytu.

    Návrhom zákona sa sprísňuje režim organizácie rizikových podujatí, najmä vo vzťahu k futbalu a hokeju a naopak, zvoľňuje sa režim organizovania podujatí v najvyšších súťažiach tých športov, kde k aktom diváckeho násilia nedochádza a v nižších súťažiach všetkých športov. Pri rizikových podujatiach bude organizátor povinný do sektorov pre priaznivcov hostí zabezpečiť, aby všetky vstupenky boli na meno a priezvisko.

    Návrh zákona nanovo upravuje postavenie a úlohy bezpečnostného manažéra ako dôležitého subjektu, ktorý už aj v súčasnosti plní na strane organizátora významné úlohy na úseku prípravy a riadenia bezpečnostných opatrení vykonávaných v súvislosti so športovými podujatiami. Pri rizikových podujatiach, ale aj ďalších podujatiach, kde je zvýšené bezpečnostné riziko z objektívnych dôvodov (naplnenie kapacity športového zariadenia alebo vysoký počet účastníkov) bude bezpečnostný manažér určený organizátorom povinne.

    Zavádza sa nový systém odbornej prípravy, vzdelávania a preskúšania hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov, v ktorom je ťažisko prenesené do oblasti športovej autonómie (mimo režimu správneho konania), kde budú hlavnú rolu zohrávať národné športové zväzy, ktoré budú zabezpečovať odbornú prípravu prostredníctvom odborne spôsobilých osôb.

    Oblasti vzdelávania identifikované na základe skúseností a potrieb praxe sú: právna úprava, verbálna a neverbálna komunikácia, poskytnutie prvej pomoci a riešenie typických modelových situácií a krízových situácií. Odbornú komisiu, ktorá vypracuje testy a určí rozsah prípravy uchádzačov o získanie osvedčenia hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa vymenuje Policajný zbor z odborne spôsobilých osôb pre jednotlivé oblasti. Požiadavka na vyškolenie niekoľko sto usporiadateľov v pomerne krátkom čase je realizovateľná takým spôsobom, že hlavný usporiadatelia budú oprávnení v športových kluboch, v ktorých pôsobia postupne zaškoliť potrebný počet usporiadateľov, ktorí budú môcť vykonávať usporiadateľskú činnosť aj pre iné subjekty.

    Zákon nanovo upravuje postavenie a úlohy delegovanej osoby športového zväzu (delegát zväzu), ktorá bude v prípade športových podujatí s osobitným režimom a pri medzinárodných podujatiach, ďalším obligatórnym odborným orgánom dozoru, ktorý je dôkladne oboznámený okrem právnej úpravy aj s vnútornými predpismi príslušného športového zväzu upravujúcimi organizovanie športových podujatí v konkrétnom športovom odvetví a pravidlami príslušnej športovej súťaže. Delegát zväzu je odborný dozorný a hodnotiaci orgán, ktorý obligatórne vyhotovuje správu o podujatí, ku ktorej prikladá fotografie prípadne krátke videá preukazujúce zistené nedostatky pri organizovaní športového podujatia. Znalosť a skúsenosť delegáta má dopomôcť okrem ochrany verejného záujmu, aj ochrane záujmov športových zväzov na riadnom organizovaní športových podujatí a k tomu, aby opatrenia organizátora boli vykonané v súlade so zákonom i pravidlami športu.

    Vymedzujú sa úlohy jednotlivých subjektov, ktoré vstupujú do právnych vzťahov v súvislosti s konaním verejného podujatia a precizujú sa ich práva a povinnosti. Pre prípad nesplnenia povinnosti navrhovaná úprava ustanovuje spôsob vyvodenia právnej zodpovednosti voči jednotlivým skupinám subjektov (organizátor, hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér, usporiadateľ, dozorný orgán, delegát zväzu, divák alebo akákoľvek iná fyzická osoba) v závislosti od toho, či ide o delikt spáchaný v súvislosti s bežným podujatím alebo podujatím s osobitným režimom, resp. rizikovým podujatím, kde sa predpokladá najprísnejší postih.

    Agenda prejednávania správnych deliktov a priestupkov, ktorá bola doposiaľ v pôsobnosti obce, bude presunutá na Policajný zbor Slovenskej republiky z dôvodu konfliktu záujmu, nakoľko obce sú v mnohých prípadoch spoluvlastníkmi (akcionármi) alebo významným sponzorom organizátora (klubu), ktorý je často podporovaný obcami dotáciami na mládežnícky šport alebo na náklady klubu súvisiace so správou a údržbou športového zariadenia užívaného klubom. Nie je zriedkavá ani situácia keď majú obce v orgánoch klubov svojho zástupcu. Takýto presun pôsobnosti je preto z vecného hľadiska logický a nevyhnutný.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy nie je kriminalizovať mladých ľudí, ktorí sa dopustili protiprávneho konania v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach. Aj preto sa vytvára a posilňuje režim postihu v správnom a priestupkovom konaní. Ako bolo už aj vyššie uvedené, oproti predchádzajúcej právnej úprave v zákone č. 479/2008 Z. z. sa zavádza možnosť použitia ďalších druhov sankcií a ochranných opatrení, zvyšuje sa sadzba pokút a zavádza sa možnosť dvojnásobného postihu pri recidíve priestupkov diváckeho násilia, ak sa nebude jednať o trestný čin.

    Výchovný a restoratívny účinok sleduje aj zavedenie možnosti vykonať rozhodnutie o uložení pokuty (na návrh páchateľa priestupku) vykonaním verejnoprospešných prác v športovom zariadení, v ktorom sa konalo podujatie, na ktorom sa páchateľ dopustil priestupku alebo v jeho blízkom okolí.

    Návrh zákona v častiach, kde sa prenáša zodpovednosť za plnenie úloh a riadiace/rozhodovacie procesy do priestoru športovej autonómie, vylučuje aplikáciu Správneho poriadku, pričom tieto procesy sa budú riadiť úpravou uvedenou v návrhu zákona, vnútornými predpimi zväzu a základnými princípmi spravodlivosti.

    Pri najzávažnejších rozhodnutiach obce (dozorného orgánu), ktoré okrem toho, že môžu predstavovať nedôvodný zásah do slobody združovania a zhromažďovania, môžu mať aj významne negatívne ekonomické dopady na organizátora (zakázanie podujatia), sa podľa predloženého návrhu ustanovuje zjednodušený režim správneho konania (podobný režim je v § 31 ods. 5 zák.č. 162/1995 Z.z.) ktorý zabezpečí jednak operatívnosť rozhodovacieho procesu, ako aj to, že rozhodnutia obce budú mať všetky náležitosti rozhodnutia podľa Správneho poriadku. V opačnom prípade by zákon de facto nevylučoval arbitrárne rozhodnutie obce listom alebo oznámením bez primeraného odôvodnenia. Rozhodnutie obce v tomto režime bude možné preskúmať na návrh organizátora v rámci správneho súdnictva.

    Pri uložení predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze účasti na určených športových podujatiach bola využitá štandardná právna úprava tohto inštitútu v Správnom poriadku.

    Návrh zákona precizuje právnu úpravu prevádzky informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach, obsah jednotlivých evidencií, osoby oprávnené využívať údaje z evidencií, ako aj spôsob nakladania s údajmi. V osobitnej časti evidencie budú vedení aj hlavní usporiadatelia, bezpečnostní manažéri a usporiadatelia. Prístup k vytvorenej databáze vyškolených hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov uľahčí organizátorom podujatí zabezpečovanie usporiadateľskej služby pre akékoľvek verejné podujatie a orgánom dozoru umožní kontrolu toho, či usporiadateľská služba je na podujatí vykonávaná odborne zdatnými osobami, ktoré sú držiteľmi príslušného osvedčenia alebo preukazu.

    S problematikou násilia a neviazanosti divákov (diváckeho násilia) úzko súvisí aj problematika rasizmu, diskriminácie, intolerancie a ostatných prejavov súvisiacich s problematikou extrémizmu. V tomto smere návrh zákona reaguje na právnu medzeru spočívajúcu v tom, že slovenský právny poriadok nepoznal priestupky extrémizmu, v dôsledku čoho niektoré menej závažné formy protiprávneho konania, ktoré nebolo možné posúdiť ako priestupky proti verejnému poriadku alebo ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, boli posudzované buď ako trestný čin, čo sa vo viacerých prípadoch javilo ako neprimerane prísne (kriminalizovanie) alebo druhá možnosť bola, že neboli postihnuté vôbec, čo je však vo vzťahu k extrémistickým prejavom a ich náznakom neprijateľné.

    Návrhom zmien dotknutých zákonov sa zároveň odstraňujú identifikované nedostatky súčasného právneho stavu, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

    Vzhľadom na skutočnosť, že problematika diváckeho násilia má prierezový charakter, v dôsledku čoho je upravená vo viacerých zákonoch, v záujme vytvorenia logicky koherentného riešenia sa navrhuje zmena a doplnenie aj ďalších zákonov uvedených v čl. II až VII.

    Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na štátny rozpočet a informatizáciu spoločnosti. Pozitívny dopad na štátny rozpočet bude dôsledkom zníženia počtu rizikových podujatí a počtu príslušníkov Policajného zboru, ktorí budú musieť byť z dôvodu konania podujatí nasadení alebo v pohotovosti (personálne náklady navyše zvyšuje skutočnosť, že tieto podujatia sa konajú väčšinou v deň pracovného pokoja) s čím je spojené zníženie nákladov na prípravu, presun a použitie technických prostriedkov z dôvodu zabezpečenia verejného poriadku na verejných podujatiach, ako aj pri presune fanúšikov.

    Za prínos z pohľadu verejných financií je možné považovať aj to, že Policajný zbor si bude môcť v prípade vynúteného zásahu v športovom zariadení, ktorého dôvodom je hrubé zanedbanie povinnosti organizátora, uplatniť účelne vynaložené náklady na tento zásah. To isté bude platiť aj pri zásahu obecnej polície. Zákon upravuje možnosť, že Policajný zbor alebo obecná polícia budú na základe odplatnej zmluvy poskytovať súčinnosť pri výkone usporiadateľskej služby aj na štadióne (nie iba v jeho okolí) a to najmä pri medzinárodných a rizikových podujatiach.

    Pozitívny dopad na štátny rozpočet bude mať aj to, že v dôsledku presunu právomoci na prejednanie priestupkov diváckeho násilia z obcí na Policajný zbor, a presunu právomoci na konanie o správnych deliktoch organizátorov (klubov), z obcí na okresný úrad, príjmy z pokút uložených za porušenie povinností ustanovených v navrhovanom zákone (za priestupok alebo správny delikt) organizátorovi, členovi usporiadateľskej služby, divákovi a ďalším subjektom zodpovedným za riadny priebeh podujatia, budú príjmom štátneho rozpočtu.

    Pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti prinesie jednak vytvorenie a prevádzkovanie informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach, ktorý bude prepojený na informačný systém národného futbalového informačného strediska (NFIS), ako aj postupné zavedenie elektronických systémov umožňujúcich predaj vstupeniek na meno a priezvisko.

    Predpokladá sa mierny pozitívny dopad aj na podnikateľské prostredie, nakoľko v dôsledku eliminácie incidentov počas premiestňovania divákov na podujatie a z podujatia nebude potrebné uzatvoriť na niekoľko hodín všetky prevádzky pohostinských a iných služieb na trase fanúšikov na štadión a zakázať predaj alkoholických nápojov, ako sa to pomerne často deje pri rizikových stretnutiach.

    Návrh zákona bude mať zanedbateľný negatívny dopad na rozpočty obcí v dôsledku presunu právomocí na prejednanie priestupkov a správnych deliktov z obcí na Policajný zbor Slovenskej republiky. Tento presun je však nevyhnutný v dôsledku konfliktu záujmov v prípadoch, keď je obec spolumajiteľom alebo významným sponzorom organizátora (klubu).

    Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie a na zamestnanosť.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a právom Európskej únie.

    Poznámky pod čiarou:
    1. Právne dokumenty Rady Európy k problematike diváckeho násilia na stránkach Rady Európy: http://www.coe.int/t/dg4/sport/Resources/Ref_Text_Violence_en.asp ^
    2. Napr. Rozhodnutie Rady (2002/348/SVV) z 25. apríla 2002 týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom v platnom znení (Ú. v. ES L 121, 8.5.2002, s. 1 – 3), ktorý bol zmenený Rozhodnutím Rady (2006/C 164/05) a Rozhodnutím Rady 2007/412/SVV z 12. júna 2007; 
      Uznesenie Rady (2010/C 165/01) z 3. júna 2010 o aktualizovanej príručke s odporúčaniami na účely medzinárodnej policajnej spolupráce a s opatreniami na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát (Ú. v. EÚ C 165, 24.6.2010, s. 1 – 21);
      Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. marca 2007 o iniciatíve Rakúskej republiky na prijatie rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 2002/348/SVV týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom (10543/2006 - C6-0240/2006 - 2006/0806(CNS)^
    3. článok 28 Ústavy SR:
      (1) Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje.
      (2) Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy. 
      ^
    4. článok 37 Ústavy SR:
      (1) Každý má právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov.
      (2) Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví, je neprípustné.
      (3) Činnosť odborových organizácií a vznik a činnosť iných združení na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo práv a slobôd druhých.
      (4) Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov. 
      ^
    5. Znenie § 10 ods.2 Trestného zákona:
      (2) Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia