Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

OBCHODOVANIE S ĽUĎMI ZA ÚČELOM SEXUÁLNEHO VYKORISŤOVANIA A PROSTITÚCIA V EURÓPE – ČAS NA ZMENU? NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    14.09.2014Mgr. Lucia Szabanová (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    HUMAN TRAFFICKING FOR SEXUAL EXPLOITATION
    AND PROSTITUTION IN EUROPE – TIME FOR CHANGE?

    MGR. LUCIA SZABANOVÁ
    FAKULTA PRÁVA, PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA, BRATISLAVA
    EXTERNÝ DOKTORAND
    E-MAIL: LUCIA.SZABANOVA@GMAIL.COM


    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
    prostitúcia, sexuálne služby, kupliarstvo, regulácia, legalizácia, obchodovanie s ľuďmi, vykorisťovanie, prohibícia

    KEY WORDS:
    prostitution, sexual services, pimping, regulation, legalisation, human trafficking, exploitation, prohibition

    ABSTRAKT:
    Obchodovanie s ľuďmi predstavuje hrubé porušovanie ľudských práv a patrí k jedným z najlukratívnejších aktivít zločineckých organizácií po celom svete. Vykonáva sa za rôznymi účelmi, vrátane sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, žobrania alebo odoberania orgánov. Obchodovanie s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania je hospodárskou činnosťou riadenou motívom zisku, ktorá v poslednom desaťročí začala vzbudzovať oprávnené obavy. Právne predpisy upravujúce obchod so sexuálnymi službami priamo ovplyvňujú ziskovosť obchodovania s ľuďmi. Úsilie v boji proti obchodovaniu s ľuďmi síce v poslednom desaťročí zosilnelo, avšak toto je stále nedostatočné. Vzhľadom na skutočnosť, že medzinárodný obchod s ľuďmi predstavuje najväčšiu časť tohto javu, harmonizácia právnych noriem a účinná medzinárodná spolupráca v trestných veciach sú veľmi dôležité pre úspech v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Nedostatok spoľahlivých a porovnateľných údajov o prostitúcii a obchodovaní s ľuďmi v Európe, je hlavnou prekážkou na to, aby sa vytvorili a vykonávali účinné politiky proti obchodovaniu s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania. Vytvorenie celoeurópskeho systému zberu dát o prostitúcii a obchodovaní s ľuďmi je preto zásadného charakteru. V súčasnej dobe zákonodarcovia viacerých európskych štátov, rovnako ako aj Európsky parlament, diskutujú o možnosti zavedenia tzv. Nordického modelu, založeného na kriminalizácii kúpy sexuálnych služieb, ako možného nástroja na riešenie problematiky obchodovania s ľuďmi.

    ABSTRACT/SUMMARY:
    Trafficking in human beings is a hideous human rights violation and one of the most lucrative activities for criminal organisations worldwide. It occurs for various purposes, including sexual exploitation, forced labour, begging and organ removal. Trafficking in human beings for sexual exploitation is an economic activity driven by profit motives, which in the last decade has chaged to a legitimate concern. Law regarding commercial sex directly influence the profitability of human trafficking. Efforts to tackle trafficking in human beings have intensified in the last decade but still remain insufficient. As transnational trafficking represents the greatest part of this phenomenon, harmonisation of legal standards and effective international co-operation in criminal matters are crucial to succeed in the fight against human trafficking. The lack of reliable and comparable data on prostitution and trafficking in Europe is a major barrier to making and implementing effective policies against trafficking for purposes of sexual exploitation. Creating a Europe-wide data collection system on prostitution and trafficking is therefore crucial. The „Nordic model”, based on criminalising the purchase of sexual services, is currently under consideration by legislators in several European countries, as well as by the European Parliament, as a possible tool for tackling trafficking.


    ÚVOD

    „Obchod a obchodovanie s ľuďmi sú vo všeobecnosti charakterizované ako vykonávanie kúpy, predaja a zámeny tovaru za účelom získania určitého výťažku. Ich podstata spočíva v tom, že sa zadovažuje tovar nie za účelom, aby bol priamo užívaný, ale aby bol so ziskom predaný.“[1] Najväčší podiel obetí obchodovania s ľuďmi, predstavujú osoby, ktoré sú obchodované za účelom sexuálneho vykorisťovania a nútenej prostitúcie – ide spravidla o dievčatá a ženy ktoré sa nútene alebo podvodom ocitli v sex priemysle. Vymaniť sa spod vplyvu obchodníkov je zložité, najmä s prihliadnutím na skutočnosť že tieto obete, sú pod trvalou hrozbou a tlakom obchodníkov a majú obavu vyhľadať pomoc u kompetentných orgánov, najmä z obavy z deportácie alebo odvety zo strany rodiny a okolia.

    Presné vymedzenie pojmu prostitúcie je sťažené neustálou zmenou jej legálnej definície, ktorú však vo všeobecnosti môžeme vymedziť ako „vyjednávanie a uskutočňovanie sexuálnych služieb za odmenu, s alebo bez zásahu tretej strany (pasáci, odporúčania predchádzajúcich zákazníkov a pod.), na miestach kde sú tieto služby propagované alebo všeobecne uznávané ako prijateľné; tam kde cena týchto služieb odzrkadľuje tlaky ponuky a dopytu.“[2] Prostitúcia, či už dobrovoľná alebo nútená, funguje ako forma podnikania, ktorá vytvára trh, na ktorom sú vzájomne prepojené viaceré subjekty, jednak pasáci a obchodníci s ľuďmi, ktorí sa snažia maximalizovať svoje zisky, ako aj osoby, ktoré sexuálne služby vyhľadávajú a bez ktorých by tento trh stratil na význame.

    Právne predpisy a prístupy jednotlivých štátov k prostitúcií, od jej regulácie až po jej kriminalizáciu resp. kriminalizáciu len niektorých činností s ňou súvisiacich, sa líšia nielen v rámci Európy. S ohľadom na rastúcu tendenciu, ktorú vykazuje obchodovanie s ľuďmi, ako aj na súčasné tlaky Európskej únie na zaujatie jednotného postupu vo vzťahu k riešeniu problematiky prostitúcie, zameriame sa v tomto článku najmä obchodovanie s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania, ktoré úzko súvisí s problematikou prostitúcie, ako aj na posúdenie efektívnosti jednotlivých prístupov k prostitúcií, ktoré boli zavedené vo vybraných európskych štátoch a na ich vplyv na obchodovanie s ľuďmi.

    OBCHODOVANIE S ĽUĎMI A SÚČASNÁ SITUÁCIA V EURÓPE

    Tak ako v minulosti predstavovalo otroctvo pre otrokárov výhodný biznis, obchodovanie s ľuďmi rovnako zahŕňa vykorisťovanie ľudí, ktoré prináša obchodníkom obrovské zisky. Podľa odhadov Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „ILO“) globálne zisky z nútenej práce predstavujú približne 44,3 miliárd USD ročne, z čoho približne 31,6 miliárd USD ročne je výsledkom vykorisťovania obetí obchodovania s ľuďmi, pričom najväčší podiel na uvedených ziskoch je tvorený ziskami zo sexuálneho vykorisťovania, ako následku obchodovania s ľuďmi, a to v sume 27,8 miliárd USD ročne[3]. Z celkového počtu 20,9 miliónov obetí nútenej práce, predstavujú obete sexuálneho vykorisťovania približne 22% t. j. 4,5 miliónov.[4]

    Správa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (ďalej len „UNODC“) z roku 2010 uvádza, že celosvetovo 79 % identifikovaných obetí obchodovania s ľuďmi bolo obeťami sexuálneho vykorisťovania, z čoho 18 % predstavovali obete nútenej práce a zvyšné 3 % boli obeťami iných foriem obchodovania s ľuďmi. Z celkového počtu obetí tak približne 66 % predstavovali ženy (z toho 13 % dievčat), 12% mužov a 9 % chlapcov[5].

    V rámci pohľadu na počet obetí obchodovania s ľuďmi v rámci Európy, predstavuje tento počet približne 140,000 obetí[6], pričom výskum ILO odhaduje „že obdobie vykorisťovania sa odhaduje na v priemere dva roky“[7], pričom každoročne približne 70,000 nových obetí vstúpi na trh obchodovania s ľuďmi. Trh obchodovania s ľuďmi ročne vyprodukuje hodnotu približne 3 miliardy USD[8].

    Uvedené štatistiky jednoznačne potvrdzujú že tzv. moderné otroctvo je lukratívnym biznisom, ktorý financuje rozširovanie medzinárodných zločineckých skupín, prispieva ku korupcii a oslabuje fungovanie právneho štátu. Z dôvodu, že situácia súvisiaca s nárastom obchodovania s ľuďmi je v skutku alarmujúca, je v záujme každého štátu eliminovať tento fenomén a vynaložiť všetko potrebné úsilie na vyriešenie tohto problému.

    Úsilie v boji proti obchodovaniu s ľuďmi malo síce v poslednom desaťročí silnejúcu tendenciu, z veľkej časti sa však ukázalo ako stále nedostatočné. Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (ďalej len „Európsky dohovor“), predstavuje hlavný európsky právny nástroj pre medzinárodnú spoluprácu pri boji s obchodovaním s ľuďmi, ktorý je však v prevažnej miere založený na princípe ochrany ľudských práv. S poukazom na ustanovenie článku 1 bod 1 Európskeho dohovoru sa tento sústreďuje na ochranu a prevenciu, ako aj trestné stíhanie páchateľov obchodovania s ľuďmi a podporu medzinárodnej spolupráce pri boji proti obchodovaniu s ľuďmi a „uplatňuje sa na všetky formy obchodovania s ľuďmi, či už národné alebo medzinárodné, spojené alebo nespojené s organizovaným zločinom“[9].

    V zmysle ustanovenia článku 36 Európskeho dohovoru bol, za účelom monitorovania vykonávania Európskeho dohovoru, vytvorený nezávislý monitorovací orgán – Skupina expertov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi (ďalej len „GRETA“), ktorý v súčasnosti takmer dokončil prvý cyklus kontroly vykonávania Európskeho dohovoru, ktorého výsledkom sú správy a odporúčania vypracované pre jednotlivé štáty, ktoré sú zamerané na pomoc zmluvným stranám posilniť ich činnosť v tejto oblasti. Hodnotiace správy GRETA obsahujú analýzu situácie v jednotlivých krajinách, hodnotenie opatrení prijatých na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a návrhy na účinnejšie vykonávanie Európskeho dohovoru.

    S prihliadnutím na prevažne medzinárodný charakter obchodovania s ľuďmi, za veľký nedostatok Európskeho dohovoru považujeme skutočnosť, že vďaka zmluvným štátom Rady Európy, ktoré do dnešného dňa Európsky dohovor nepodpísali resp. neratifikovali[10] sú v Európe nielenže vytvorené prázdne miesta umožňujúce obchodníkom s ľuďmi uniknúť pred spravodlivosťou, ale dokonca sa obetiam obchodovania s ľuďmi v daných štátoch nemusí poskytovať taký štandard ochrany, aký poskytuje Európsky dohovor. Boj s obchodovaním s ľuďmi je tak na území týchto štátov v porovnaní s ostatnými výrazne oslabený.

    Súbežne s právnymi prostriedkami boja proti obchodovaniu s ľuďmi existujúcimi na pôde Rady Európy, vyvinula Európska únia osobitný rámec boja s týmto fenoménom, ktorého základným pilierom je Smernica 2011/36/EÚ Európskeho parlamentu a Rady z 5. apríla 2011 o prevencii a boji proti obchodovaniu s ľuďmi a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV, ako aj tzv. Stratégia Európskej únie na odstránenie obchodovania s ľuďmi 2012 – 2016, pričom oba vyššie uvedené nástroje pokračujú v ľudsko-právnom prístupe, s dôrazom na pomoc a ochranu obetí. Oba nástroje boli vytvorené, ako dôsledok negatívnych aspektov spojených s obchodovaním s ľuďmi, ako aj pretrvávajúcou hrozbou rozmachu tohto fenoménu, ktorá je dôsledkom neexistencie efektívneho právneho nástroja na boj s obchodovaním s ľuďmi. Uvedený záver vyplynul aj zo správy Európskej Komisie s názvom „Trafficking in Human Beings“, ktorá je prvou správou na úrovni Európskej únie obsahujúcou štatistické údaje vo vzťahu k obetiam obchodovania s ľuďmi, ako aj ich páchateľov za obdobie rokov 2008 – 2010, zhromaždené z 27 členských štátov Európskej únie, ako ďalších štátov, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Podľa tejto správy „v rokoch 2008 až 2010 počet prípadov obchodovania s ľuďmi vzrástol o 18 %, zatiaľ čo počet odsúdených páchateľov obchodovania s ľuďmi sa v danom obchodí za rovnaké obdobie znížil o 13 %.“[11]

    Je nepochybné, že k uvedeným štatistikám veľkou mierou prispel aj vstup Bulharska a Rumunska do Európskej únie, nakoľko s poukazom na údaje zverejnené v tejto správe, najväčší počet obetí obchodovania s ľuďmi mali štátnu príslušnosť práve týchto štátov[12].

    Závery ku ktorým dospela Európska komisia v uvedenej správe boli dostatočným varovným signálom na to, aby pohol príslušné autority k tomu, aby danú problematiku riešili ešte intenzívnejšie. Významným súčasným míľnikom je tzv. Report on Sexual Exploitation and Prostitution and Its Impact on Gender Equality, ktorý je dielom Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, a ktorý zdôrazňuje, že prostitúcia je cezhraničný problém a členské štáty Európskej únie by mali prevziať zodpovednosť za kupovanie sexuálnych služieb ich štátnymi príslušníkmi mimo ich územia – v krajinách, kde je ponuka a predaj sexuálnych služieb legálny, zároveň poukazuje na efektívnosť prohibičného prístupu, aký má zavedené napríklad Švédske kráľovstvo (ďalej len „Švédsko“) a uvádza, že „prostitúcia predstavuje porušovaniu ľudskej dôstojnosti. Vzhľadom k tomu, že ľudská dôstojnosť je výslovne chránená v Charte základných práv, Európsky parlament má povinnosť informovať o prostitúcii v Európskej únii a preskúmať spôsoby, akými môžu byť rodová rovnosť a ľudské práva posilnené v tomto ohľade.“[13] Okrem iného sa v tejto správe ďalej uvádza, že „prostitúcia a obchodovanie s ľuďmi sú navzájom spojené,[14] pretože dopyt po prostitútkach, bez ohľadu na to či sú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo nie, je rovnaký, pričom práve obchodovanie s ľuďmi je prostriedkom, ktorý prináša zásobu žien na prostitučné trhy.“[15]

    V dôsledku vyššie uvedenej správy, schválil Európsky parlament nezáväzné stanovisko, ktorým apeluje na členské štáty, aby znížili dopyt po prostitúcii trestaním klientov a nie prostitútok, zdôrazňujúc že prostitúcia porušuje ľudskú dôstojnosť a ľudské práva, či už je vykonávaná nútene alebo dobrovoľne, a vyzýva členské štáty, aby našli pre ženy, ktoré chcú skoncovať s vykonávaním prostitúcie, únikové stratégie a alternatívne zdroje príjmov.[16]

    SPÔSOBY RIEŠENIA OTÁZKY PROSTITÚCIE A ICH DOPADY NA VYBRANÉ ČLENSKÉ ŠTÁTY EURÓPSKEJ ÚNIE

    Nakoľko cieľom tohto článku je najmä priblíženie existujúcich právnych prístupov k prostitúcií, o ktorých efektívnosti, v rámci ich vplyvu na obchodovanie s ľuďmi, sa v súčasnosti nielen na pôde Európskej únie vedie debata, budeme sa v nasledujúcej časti článku venovať najmä otázke vplyvu tohto ktorého prostitučného prístupu na obchodovanie s ľuďmi, posudzujúc najmä situáciu v štátoch, ktoré majú s regulačným a prohibičným prístupom k prostitúcii reálne skúsenosti. Z uvedeného dôvodu, sme sa rozhodli bližšie nezaoberať s tretím prístupom – aboličným prístupom, a to najmä z dôvodu, že uvedený prístup, aj napriek skutočnosti, že v súčasnosti dominuje vo viacerých štátoch, prostitúciu ako takú výslovne nerieši ale predstavuje „istú modifikovanú formu zákazu, ktorá umožňuje predaj sexu, ale zakazuje všetky činnosti s ňou súvisiace (napríklad kupliarstvo, prevádzkovanie nevestincov). Tým, že činnosti súvisiace s prostitúciou sú nelegálne, sa účinne kriminalizuje prostitúcia a je prakticky nemožné ju vykonávať bez toho, aby bol porušený zákon.“[17]

    Pre úplnosť uvádzame, že „prohibícia, spojená s kriminalizáciou, predstavuje systém v ktorom je samotná prostitúcia, ako aj všetky činnosti s ňou spojené, trestné a zákonom zakázané“[18] zatiaľ čo hlavným prejavom regulačného prístupu je štátny dohľad a kontrola nad vykonávaním prostitúcie, ktorá môže zahŕňať najmä zdaňovanie príjmov z prostitučnej činnosti, registračnú povinnosť osôb vykonávajúcich prostitúciu, zákaz vykonávania prostitúcie na vybraných miestach resp. zónach, povinné lekárske prehliadky osôb vykonávajúcich prostitúciu a pod.

    Spolková republika Nemecko (ďalej len „Nemecko“) zastáva k problematike prostitúcie regulačný prístup[19], ktorý je zakotvený v tzv. Prostitučnom zákone (z nem. Prostitutionsgesetz), ktorý vstúpil do účinnosti dňa 01. Januára 2002, a ktorého prijatie nepochybne predstavovalo medzník v dlhoročnej politickej diskusii o tejto problematike. Hlavným prínosom tohto zákona bolo ustanovenie zásady, podľa ktorej prostitúcia už nemala byť považovaná za nemorálnu činnosť a stala sa prácou ako každá iná – podliehajúca zdaneniu zo strany štátu, zdravotným a bezpečnostným pravidlám, spojená s ochranou práv zamestnancov.

    Základné ciele (s veľkou víziou ich naplnenia, pre ktoré sa zákonodarca rozhodol zvoliť cestu regulácie prostitúcie) spočívali na jednej strane v zlepšení právneho postavenia a sociálnej situácii prostitútok a ich pracovných podmienok v Nemecku, najmä však na strane druhej „bolo zámerom podkopať pôdu pod nohami trestnej činnosti, ktorá je s prostitúciou ako takou spojená.“[20]

    Aj napriek skutočnosti, že Prostitučný zákon bol v Nemecku prijatý, aplikácia v praxi bola a je pomerne zložitá – obmedzenia, ktoré sa vzťahovali k ponímaniu prostitúcie, ako nemorálnej činnosti sa používali aj vo vzťahu k podnikom (obchodným spoločnostiam), ktoré tieto služby ponúkali. Hoci ich podnikanie nebolo v Nemecku nezákonné, nevestince a im podobné podniky nemohli byť riadne registrované nakoľko „vykonávanie prostitučných činností nespadalo pod definíciu podnikania obsiahnutú v tzv. Gewerbeordnung, a tak vykonávanie prostitučných činností nemohlo byť v súlade so zákonom registrované a takejto činnosti udelená licencia. Uvedené malo za následok skutočnosť, že niektoré podniky tak boli zo strany registrujúcich úradov ticho tolerované a zapísané v obchodnom registri pod inú podnikateľskú činnosť, napríklad ako komerčný prenájom izieb.“[21] S prihliadnutím na uvedené, mnohé príslušné právne predpisy, vrátane vyššie zmieneného, nielenže neboli dostatočným spôsobom novelizované, ale ani príslušné úrady nemali jednotné usmernenia o tom, či podniky, v ktorých sa prostitúcia vykonáva mohli byť riadne registrované, a ak áno v rámci akej činnosti. Nedostatočná a neúplná právna úprava tak mala za následok rozdielne postupy v rámci jednotlivých spolkových krajinách Nemecka.

    S prihliadnutím na súčasnú situáciu v Európskej únii, ktorá pociťuje tlak najmä zo strany mimovládnych organizácií, apelujúc na potrebu jednotného prístupu Európskej únie, ako aj jednotlivých členských štátov k riešeniu prostitúcie, na politickej a akademickej pôde existujú rôzne názory na to, či Prostitučný zákon naplnil očakávania, ktoré zákonodarca predpokladal, najmä vo vzťahu k zníženiu trestnej činnosti spojenej s prostitúciou (najmä obchodovaniu s ľuďmi). V správe Spolkovej vlády Nemecka, ktorej predmetom bolo posúdenie vplyvu Prostitučného zákona z roku 2007 sa na jednej strane uvádza, že „je ťažké nájsť štatistické dôkazy ktoré by dokázali, že Prostitučný zákon znížil počet trestných činov resp. že prispel zvýšeniu počtu trestných stíhaní, alebo naopak (...)“[22] avšak zároveň sa ďalej uvádza, že podľa Spolkovej vlády je vo vzťahu k problematike regulácie prostitúcie v Nemecku „potrebný širší a obsiahlejší prístup, ktorý by bol viac založený na regulácii prostitúcie. Tento prístup by mal zahŕňať najmä konzistentný boj proti obchodovaniu s ľuďmi, nútenej prostitúcie a prostitúcie maloletých osôb, ktorý by mal za cieľ čo najlepšie chrániť prostitútky pred násilím a vykorisťovaním, a ktorý by bol jasne zameraný na zodpovednosť klientov, prinajmenšom tým, že klienti, využívajúci služby v rámci nútenej prostitúcie, by sa nevyhli trestu.“[23]

    S prihliadnutím na skutočnosť, že sex priemysel sa prijatím Prostitučného zákona v Nemecku nekontrolovateľne rozšíril, Nemecko je tak všeobecne považované za „najväčší nevestinec v Európe“. Je otázne či kompetentné orgány majú k dispozícií reálne a spoľahlivé údaje a štatistiky, ktoré by preukazovali, či bolo prijatie Prostitučného zákona vhodným riešením, média však k otázke (ne)vhodnosti regulácie prostitúcie zastávajú jednoznačné stanovisko – nemecký trh so sexuálnymi službami je obrovský „podľa odhadov má Nemecko 400,000 prostitútok, ktoré uspokoja približne 1 milión osôb denne.“[24] Je zrejmé, že vízia zákonodarcu, s ktorou sa Nemecko púšťalo do regulácie prostitúcie, a ktorá mala spočívať, okrem iného, v zlepšení právneho postavenia a sociálnej situácie prostitútok a ich pracovných podmienok, sa nenaplnila, práve naopak. Paradoxne „iba 44 prostitútok v Nemecku z celkového odhadovaného počtu pracujúcich prostitútok je prihlásených na sociálnom poistení.“[25]

    Berúc do úvahy vyššie uvedené, aj keď neoficiálne čísla, možno konštatovať, že prvotné podmienky regulácie prostitúcie v Nemecku neboli najvhodnejším riešením tohto problému. Uvedené si uvedomuje aj nová nemecká koaličná vláda, ktorá sa rozhodla presadiť reformu tohto „kontroverzného“ Prostitučného zákona, ktorá mala byť účinná začiatkom roka 2014, a v zmysle ktorej by sa mali prijať také opatrenia, ktorými by sa „prísnejšie konalo nielen proti obchodníkom s ľuďmi, ale aj proti tým, ktorí vedome a dobrovoľne využívajú situáciu obetí obchodovania s ľuďmi a nútenej prostitúcie.“[26]

    Ako protipól k regulácii prostitúcie bol vo Švédsku, ako v prvej krajine na svete, zavedený tzv. zákaz nákupu sexuálnych služieb, ku ktorému v súčasnosti inklinuje aj väčšina poslancov Európskeho parlamentu. Od roku 1999 je vo Švédsku účinný Trestný zákon (švéds. Brottsbalken), ktorý prostitúciu upravuje v šiestej hlave v § 11 ods. 1 nasledovne: „Kto si zadováži príležitostný sexuálny styk za odplatu potrestá sa pre kupovanie sexuálnych služieb, ak tento čin nie je trestný podľa predchádzajúcich ustanovení tejto hlavy, pokutou alebo odňatím slobody až na jeden rok.” Na prvý pohľad prísny postih osôb, ktoré využívajú služby prostitútok sa ukázal ako efektívne riešenie tohto problému, a to najmä s prihliadnutím na základné fungovanie trhového mechanizmu v sex priemysle: kde nie je dopyt po sexuálnych službách, tam nie je ani ich ponuka.

    V nadväznosti na uvedené v roku 2010 švédska vláda zverejnila hodnotiacu správu k prohibícií kupovaniu sexuálnych služieb, v rámci ktorej analyzovala efektívnosť prijatej právnej úpravy, s hodnotením desiatich rokov od účinnosti tejto právnej úpravy. Podľa tejto správy sa v rokoch 1998 – 2008 počet žien zapojených do pouličnej prostitúcie vo Švédsku znížil na polovicu[27]. V správe sa taktiež konštatuje, že „aj napriek skutočnosti, že je ťažké posúdiť presný rozsah obchodovania s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania vo Švédsku, niektoré údaje naznačujú, že tento rozsah bol v značnej miere ovplyvnený zákazom nákupu sexuálnych služieb.“[28]

    „Švédsky model však potvrdil, že právne predpisy potláčajúce dopyt samé o sebe nevyriešia túto zložitú problematiku. Základnou súčasťou švédskeho modelu bolo realizovať iniciatívy a posilňujúce stratégie, ktoré majú za cieľ podporiť dotknuté ženy a poskytnúť im reálne možnosti a alternatívy k opusteniu tohto priemyslu. Okrem toho bolo nevyhnutné posilniť všetky zložky zákona, pre ktoré vláda poskytla dodatočné finančné prostriedky, ktoré spočívali najmä v vzdelávaní spoločnosti a zabezpečení väčšieho povedomia a porozumenia tejto škodlivej praktiky. V dôsledku toho dnes 80% švédskej populácie podporuje zákony a princípy za jeho rozvoj.“[29]

    Tak ako už bolo uvedené, hlasovanie v Európskom parlamente, ktoré skončilo v prospech tzv. Nordickému modelu formálne stanovilo postoj Európskej únie k riešeniu otázky prostitúcie a v blízkej budúcnosti sa, podľa nášho názoru, bude vyvíjať tlak na jednotlivé členské štáty, aby prehodnotili svoje politiky v oblasti prostitúcie a prijali opatrenia za zavedenie tohto spôsobu riešenia prostitúcie. Výsledok hlasovania predstavuje totiž dôležitý varovný signál od poslancov Európskeho parlamentu, ktorý upozorňuje na závažné problémy, ktorým čelia členské štáty, ktoré zaviedli reguláciu prostitúcie, najmä vo vzťahu k zneužívaniu žien v sex priemysle. Porovnávajúc realitu s predpokladaným a očakávaným úspechom, ktorý mala regulácia prostitúcie priniesť je zrejmé, že Európska únia sa obáva následkov, s ktorými v súčasnosti bojuje nielen Nemecko.

    S prihliadnutím na vyššie zmienené však máme za to, že otázka vhodnosti prístupu k prostitúcií je diskutabilná. Prikláňame sa k názoru, že prostredníctvom kriminalizácie prostitúcie a zavedenia trestnej zodpovednosti osôb kupujúcich sexuálne služby sa, v porovnaní s reguláciou prostitúcie, prispeje k eliminácií tohto fenoménu a jeho pomalého odstránenia zo spoločnosti. Na druhej strane však považujeme za nevyhnutné zdôrazniť, že prohibičný prístup nie je vhodným riešením pre každý štát. V nadväznosti na negatívne aspekty, ktoré mala za následok prohibícia alkoholu v Spojených štátoch amerických v rokoch 1920 – 1933, zastávame názor, že v niektorých štátoch, najmä v tých v ktorých je prostitúcia regulovaná štátom, by zavedenie prohibície prostitúcie mohlo byť dobrou ukážkou platnosti príslovia, že cesta do pekla býva vydláždená dobrými úmyslami.

    VPLYV REGULÁCIE PROSTITÚCIE NA OBCHODOVANIE S ĽUĎMI

    Otázky týkajúce sa vplyvu legalizácie prostitúcie na obchodovanie s ľuďmi boli v súčasnosti predmetom viacerých akademických výskumov, z ktorých vyplynul jasný záver o tom, že regulácia prostitúcie má priamy vplyv na nárast prípadov obchodovania s ľuďmi. Na účely tohto článku však nebolo možné sa detailne zaoberať všetkými závermi, ku ktorým autori dospeli. V štúdií zverejnenej pod názvom „The Law and Economics of International Sex Slavery. Prostitution laws and trafficking for sexual exploitation“, ktorá je dielom autorov z Univerzity v Göteborgu, autori porovnávali údaje získané z viacerých zdrojov, najmä z Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov, UNODC, ILO a dospeli k záveru, že „obchodovanie so ženami za účelom sexuálneho vykorisťovania prevláda v krajinách, v ktorých je prostitúcia protizákonná a najrozšírenejšie je obchodovanie so ženami v krajinách, kde je prostitúcie legalizovaná.“[30]

    Uvedený záver potvrdzuje aj ďalšia štúdia, ktorá má názov „Does legalized prostitution increase human trafficking“. V tejto štúdii autori skúmali vplyv legalizácie prostitúcie na obchodovanie s ľuďmi, pričom vychádzali z predpokladu, že „legalizácia prostitúcie má dva protichodné účinky na výskyt obchodovania s ľuďmi, tzv. substitution effect, znižujúci obchodovanie s ľuďmi a tzv. scale effect, efekt zvyšujúci obchodovanie s ľuďmi“[31]. Empirickým porovnaním údajov zo 150 krajín sveta, ako aj porovnaním údajov z troch európskych krajín, v ktorých sa prístup k prostitúcií líši, a to najmä porovnaním údajov zo Švédska a Nemecka, viedlo autorov k záveru, že „legalizácia prostitúcie má vo vzťahu k obchodovaniu s ľuďmi stupňujúci efekt, a teda že vedie k zvýšeniu obchodu s ľuďmi .“[32]

    Po porovnaní situácie v Nemecku a Švédsku, autori uvádzajú, že „v Nemecku počet osôb, pracujúcich v rámci prostitúcii bol v roku 2006 odhadnutý na 150.000 osôb, čo predstavovalo asi 62 -krát viac ako vo Švédsku (ktorého populácia je asi 10 krát menšia ako v Nemecku).“[33] V nadväznosti na zmienené ďalej uvádzajú, že podľa odhadov ILO bol v roku 2004 počet obetí obchodovania s ľuďmi v Nemecku približne 32.800 obetí, čo predstavuje asi 60 – krát viac obetí obchodovania s ľuďmi ako v danom roku vo Švédsku. Autori ďalej poukazujú na skutočnosť, že v Nemecku zároveň existuje dostatok dát pre porovnanie situácie, ktorá bola pred a po účinnosti Prostitučného zákona, pričom porovnanie týchto dvoch období prináša hodnoverné výsledky. Ako uvádzajú odhady z obdobia rokov 1996 až 2003, počet obetí obchodovania s ľuďmi v čase, keď prostitúcia nebola v Nemecku regulovaná sa pohyboval v rozmedzí od 9.870 do 19.740 obetí, pričom tento následne vzrástol po tom, ako bola prostitúcia legalizovaná, a to v roku 2002 v počte od 11.080 do 22.160 obetí a v roku 2003 od 12.350 do 24.700 obetí.

    S prihliadnutím na skutočnosť, že obchodovanie s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania je hospodárskou činnosťou, ktorá je riadená ziskom, na jednej strane súhlasíme s vyššie uvedenými zisteniami, a to z dôvodu, že čím má štát benevolentnejšie zákony, ktorými rieši problematiku prostitúcie, ako aj činnosti s ňou spojené, stáva sa tento štát, pre obchodníkov s ľuďmi lukratívnejším prostredím na rozbehnutie a fungovanie tohto druhu obchodu. Na strane druhej však uvádzame, že z dôvodu, že obchodovanie s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovanie možno považovať za latentnú trestnú činnosť, zastávame názor, že nie je objektívne možné jednoznačne vyvodiť, že regulácia prostitúcie má priamy vplyv na obchodovanie s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania.

    Hlavný problém vidíme najmä v nedostatku dostupných a hodnoverných údajov, na základe ktorých by sa k takémuto záveru mohlo dospieť, a teda nie je možné ani vyvodiť, ktorý zo súčasných prístupov k prostitúcii, či už regulačný alebo prohibičný, je pre jednotlivé štáty najvhodnejší. Tento nedostatok je jasným signálom na to, aby sa ďalšie výskumy, ako aj rozsiahlejší zber dát v týchto oblastiach stali hlavnou prioritou, ktorá bude podporovaná tak na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni.

    ZÁVER

    V súčasnosti existuje všeobecný konsenzus o potrebe čeliť obchodovaniu s ľuďmi, najmä za účelom nútenej prostitúcie a sexuálneho vykorisťovania, ktoré sú celosvetovo nekontrolovateľnou hrozbou. Vzhľadom k veľkosti a cezhraničnému charakteru tohto problému, ako aj k ekonomickým záujmom ktoré ho sprevádzajú, je pomerne zložité nájsť vhodné, ale najmä účinné spôsoby, ako odstrániť resp. aspoň v najväčšom možnom rozsahu eliminovať negatívne aspekty, ktoré sú s ním spojené. Aj napriek skutočnosti, že nie je jednoduché porovnať vplyv jednotlivých prístupov k prostitúcii na obchodovanie s ľuďmi, zastávame názor, že obchodníci s ľuďmi budú využívať trh toho štátu, ktorý má zákony postavené čo najvoľnejšie.

    Ako najväčšiu prekážku, ktorá znemožňuje posúdiť, či je účinnejším prostriedkom na boj s obchodovaním s ľuďmi regulácia alebo kriminalizácia prostitúcie, hodnotíme práve nedostatok spoľahlivých a porovnateľných údajov alebo aspoň odhadov, na základe ktorých by bolo možné ustáliť, či obchodovanie s ľuďmi sa v dôsledku tohto ktorého prístupu zvyšuje alebo práve naopak znižuje. S prihliadnutím na uvedené zastávame názor, že vytvorenie celoeurópskeho systému zberu dát o prostitúcií a obchodovaní s ľuďmi, má zásadný význam pre efektívny boj s týmito problémami. Presné a vierohodné informácie o týchto javoch sú nevyhnutným predpokladom na to, aby sa navrhol vhodný prístup k prostitúcii a aby sa zhodnotila jeho efektívnosť.

    ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY:

    1. BELSER, P. Forced Labour and Human Trafficking: Estimating the Profits. Geneva: International Labour Office, 2005. 23 s. ISBN: 92-2-117304-6
    2. ČEČOT, V. et al. Obchodovanie s ľuďmi alebo Otroctvo 21. storočia, Sládkovičovo: Vysoká škola v Sládkovičove, 2013, s. 350, ISBN 978-80-89267-90-3
    3. DITMORE, M. H. Encyclopedia of prostitution and sex work. Westport: Greenwood Press. 2006, ISBN 0-313-32968-0
    4. EKBERG, G. The Swedish Law That Prohibits the Purchase of Sexual Services, In: Violence Against Women, Vol. 10, No. 10, 2004, s. 1187-1218
    5. KAVEMANN, B. RABE, H. The Act Regulating the Legal Situation of Prostitutes – Implementation, Impact, Current Developments. Findings of a Study on the Impact of the German Prostitution Act. Berlin: Sozialwissenschafliches FrauenForschungsInstitut e. V., 2007, 43 s.
    6. MOSSMAN, E. International Approaches to Decriminalising or Legalising Prostitution. Wellington: Ministry of Justice, 2007, ISBN 978-0-478-29048-9

    INÉ PUBLIKÁCIE A ŠTÚDIE:

    1. CHO, S.Y. DREHER, A. NEUMAYER, E. Does Legalized Prostitution Increase Human Trafficking? In: World Development, 41 (1), 2013, 67-82 s. ISSN: 1986-065
    2. EUROPEAN COMMISSION. Trafficking in Human Beings.Luxembourg: Publications Office of the European Union, 2013, 86 s. ISBN: 978-92-79-22842-1
    3. FEDERAL MINISTRY FOR FAMILY AFFAIRS, SENIOR CITIZENS, WOMEN AND YOUTH. Report by Federal Government on the Impact of the Act Regulating the Legal Situation of Prostitutes (Ptostitution Act). Berlin: Federal Ministry for Family Affairs, Senior Citizens, Women and Youth, 2007, 82 s.
    4. INTERNATIONAL LABOUR ORGANIZATION. ILO Global Estimate of Forced Labour. Geneva: International Labour Office, 2012, 45 s. ISBN: 978-92-2-126411-25
    5. JAKOBSSON, N. KOTSADAM, A. The Law and Economics of International Sex Slavery: Prostitution Laws and Trafficking for Sexual Exploitation, 2010, 19 s. ISSN 1403-2465
    6. Swedish government report: The Ban against the Purchase of Sexual Services. An Evaluation 1999-2008, Swedish Institute, 2010, 56 s.
    7. UNITED NATIONS OFFICE ON DRUGS AND CRIME. The Globalization of Crime. A Transnational Organizes Crime Threat Assessment. Vienna: UNODC, 2010, 303 s. ISBN: 978-92-130295-0

    MEDZINÁRODNÉ DOHOVORY A PRÁVNE PREDPISY EURÓPSKEJ ÚNIE:

    1. Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi
    2. Smernica 2011/36/EÚ Európskeho parlamentu a Rady z 5. apríla 2011 o prevencii a boji proti obchodovaniu s ľuďmi a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV

    INTERNETOVÉ ZDROJE:

    1. www.ilo.org
    2. www.unodc.org
    3. http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A7-2014-0071+0+DOC+XML+V0//EN
    4. http://www.europarl.europa.eu/news/en/news-room/content/20140221IPR36644/html/Punish-the-client-not-the-prostitute
    5. http://www.economist.com/news/europe/21589922-has-liberalisation-oldest-profession-gone-too-far-giant-teutonic-brothel
    6. http://www.spiegel.de/international/germany/johns-face-prosecution-in-forced-prostitution-cases-in-german-law-reform-a-936844.html

    Poznámky pod čiarou:
    1. ČEČOT, V. et al. Obchdodovanie s ľuďmi alebo Otroctvo 21. storočia, Sládkovičovo: Vysoká škola v Sládkovičove, 2013, s. 30. ^
    2. DITMORE, M. H. Encyclopedia of prostitution and sex work, Westport: Greenwood Press, 2006. ^
    3. BELSER, P. Forced Labour and Human Trafficking: Estimating the Profits. Geneva: International Labour Office, 2005, s. 17. ^
    4. INTERNATIONAL LABOUR ORGANIZATION. ILO Global Estimate of Forced Labour. Geneva: International Labour Office, 2012, s. 13. ^
    5. UNITED NATIONS OFFICE ON DRUGS AND CRIME. The Globalization of Crime. A Transnational Organizes Crime Threat Assessment. Vienna: UNODC, 2010, s. 40. ^
    6. UNITED NATIONS OFFICE ON DRUGS AND CRIME. The Globalization of Crime. A Transnational Organizes Crime Threat Assessment. Vienna: UNODC, 2010, s. 49. ^
    7. INTERNATIONAL LABOUR ORGANIZATION. ILO Global Estimate of Forced Labour. Geneva: International Labour Office, 2012. ^
    8. UNITED NATIONS OFFICE ON DRUGS AND CRIME. The Globalization of Crime. A Transnational Organizes Crime Threat Assessment. Vienna: UNODC, 2010, s. 49. ^
    9. Ustanovenie článku 2. Európskeho dohovoru. ^
    10. K dnešnému dňu nebol Európsky dohovor ratifikovaný štátmi Estónsko a Turecko, pričom Európsky dohovor do dnešného dňa nepodpísali Lichtenštajnsko, Monako, Česká republika a Ruská federácia. ^
    11. EUROPEAN COMMISSION. Trafficking in Human Beings.Luxembourg: Publications Office of the European Union, 2013, s. 13. ^
    12. EUROPEAN COMMISSION. Trafficking in Human Beings.Luxembourg: Publications Office of the European Union, 2013, s. 52. ^
    13. Dostupné na internete: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A7-2014-0071+0+DOC+XML+V0//EN. ^
    14. Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť v tejto správe zdôrazňuje, že medzi prostitúciou a obchodovaním s ľuďmi existuje viacero prepojení a upriamuje pozornosť na skutočnosť, že prostitúcia – tak v celosvetovom meradle, ako aj v rámci Európy – napomáha obchodovaniu najmä so zraniteľnými ženami a dievčatami. Veľké percento z nich sú vo vekovej kategórií medzi 13 – 25 rokov, pričom ako vyplýva z údajov zo strany Európskej komisie, väčšina obetí (62%) sa obchoduje za účelom sexuálneho vykorisťovania. ^
    15. Dostupné na internete: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A7-2014-0071+0+DOC+XML+V0//EN. ^
    16. Dostupné na internete: http://www.europarl.europa.eu/news/en/news-room/content/20140221IPR36644/html/Punish-the-client-not-the-prostitute. ^
    17. MOSSMAN, E. International Approaches to Decriminalising or Legalising Prostitution, Wellington: Ministry of Justice, 2007, s. 5. ^
    18. DITMORE, M. H. Encyclopedia of prostitution and sex work, Westport: Greenwood Press, 2006, s. 369. ^
    19. Rovnakým smerom sa v otázke výberu prístupu k prostitúcii vybralo aj Holandsko, ktoré v roku 2000 zrušilo zakotvujúci zakotvoval zákaz vlastniť alebo spravovať nevestince, ktorý bol v platnosti a účinnosti od roku 1911. ^
    20. KAVEMANN, B. RABE, H. The Act Regulating the Legal Situation of Prostitutes – Implementation, Impact, Current Developments. Findings of a Study on the Impact of the German Prostitution Act. Berlin: Sozialwissenschafliches FrauenForschungsInstitut e. V., 2007, s. 10 Dostupné na internete: http://www.cahrv.uni-osnabrueck.de/reddot/BroschuereProstGenglisch.pdf. ^
    21. KAVEMANN, B. RABE, H. The Act Regulating the Legal Situation of Prostitutes – Implementation, Impact, Current Developments. Findings of a Study on the Impact of the German Prostitution Act. Berlin: Sozialwissenschafliches FrauenForschungsInstitut e. V., 2007, s. 6 Dostupné na internete: http://www.cahrv.uni-osnabrueck.de/reddot/BroschuereProstGenglisch.pdf. ^
    22. FEDERAL MINISTRY FOR FAMILY AFFAIRS, SENIOR CITIZENS, WOMEN AND YOUTH. Report by Federal Government on the Impact of the Act Regulating the Legal Situation of Prostitutes (Ptostitution Act). Berlin: Federal Ministry for Family Affairs, Senior Citizens, Women and Youth, 2007, s. 45. ^
    23. FEDERAL MINISTRY FOR FAMILY AFFAIRS, SENIOR CITIZENS, WOMEN AND YOUTH. Report by Federal Government on the Impact of the Act Regulating the Legal Situation of Prostitutes (Ptostitution Act). Berlin: Federal Ministry for Family Affairs, Senior Citizens, Women and Youth, 2007, s. 80. ^
    24. Dostupné na internete: http://www.economist.com/news/europe/21589922-has-liberalisation-oldest-profession-gone-too-far-giant-teutonic-brothel. ^
    25. Dostupné na internete: http://www.economist.com/news/europe/21589922-has-liberalisation-oldest-profession-gone-too-far-giant-teutonic-brothel. ^
    26. Dostupné na internete: http://www.spiegel.de/international/germany/johns-face-prosecution-in-forced-prostitution-cases-in-german-law-reform-a-936844.html^
    27. Swedish government report: The Ban against the Purchase of Sexual Services. An Evaluation 1999-2008, Swedish Institute, 2010, s. 20, Dostupné na: http://www.government.se/content/1/c6/15/14/88/0e51eb7f.pdf. ^
    28. Swedish government report: The Ban against the Purchase of Sexual Services. An Evaluation 1999-2008, Swedish Institute, 2010, s. 29, Dostupné na: http://www.government.se/content/1/c6/15/14/88/0e51eb7f.pdf. ^
    29. EKBERG, G. The Swedish Law That Prohibits the Purchase of Sexual Services, In: Violence Against Women, Vol. 10, No. 10, 2004, s. 15. Dostupné na internete: http://www.prostitutionresearch.com/pdf/EkbergVAW.pdf. ^
    30. JAKOBSSON, N. KOTSADAM, A. The Law and Economics of International Sex Slavery: Prostitution Laws and Trafficking for Sexual Exploitation, 2010, s. 16 Dostupné na internete: https://gupea.ub.gu.se/bitstream/2077/22825/4/gupea_2077_22825_4.pdf^
    31. CHO, S.Y. DREHER, A. NEUMAYER, E. Does Legalized Prostitution Increase Human Trafficking? In: World Development, 41 (1), 2013, s. 4 Dostupné na: www.lse.ac.uk/geographyAndEnvironment/whosWho/profiles/neumayer/pdf/Article-for-World-Development-_prostitution_-anonymousREVISED.pdf. ^
    32. CHO, S.Y. DREHER, A. NEUMAYER, E. Does Legalized Prostitution Increase Human Trafficking? In: World Development, 41 (1), 2013, s. 25 Dostupné na: www.lse.ac.uk/geographyAndEnvironment/whosWho/profiles/neumayer/pdf/Article-for-World-Development-_prostitution_-anonymousREVISED.pdf. ^
    33. CHO, S.Y. DREHER, A. NEUMAYER, E. Does Legalized Prostitution Increase Human Trafficking? In: World Development, 41 (1), 2013, s. 24 Dostupné na: www.lse.ac.uk/geographyAndEnvironment/whosWho/profiles/neumayer/pdf/Article-for-World-Development-_prostitution ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia